80 Divov slovenska
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: sulovskevrchy.sk
Stratený budzogáň
Jedna zo slovenských unikátnych prírodných krás, ktorá dosahuje majestátnu výšku až 14 metrov. Stratený budzogáň alebo aj Skalný budzogáň je prírodný výtvor v Súľovských vrchoch. Nachádza sa nad obcou Zbyňov, približne 12 km juhozápadne od Žiliny.
Slobodné kráľovstvo Rysy
Pri výstupe na najvyššiu položenú slovenskú chatu na Rysy, skôr ako sa vôbec dostanete k chate, vás privíta tabuľka s emblémom, ktorá oznamuje, že vstupujete do Slobodného kráľovstva, ako informuje tabuľa pred chatou, „kráľ Viktor“. Tak ho volajú turisti, ktorí už pravidelne prichádzajú na Rysy po trojhodinovej túre z Popradského plesa. „Slobodné kráľovstvo Rysy sa nemieša do vnútorných záležitostí cudzieho, hoci spriateleného štátu,“ povedal s úsmevom Viktor Beránek. V konštrukcii strechy chaty je neprehliadnuteňý protilavínový štít. Súčasťou chaty je aj fotovoltický zdroj energie. Na oprave chaty sa podieľali 2 vrtuľníky. Spolu uskutočnili 505 letov a nalietali takmer 95 letových hodín. Trvanie cesty hore – 3 hodiny (z Popradského plesa). Prevýšenie – 750 metrov.
Snímka: Igor Ľudma
Snímka: gymzv.sk
Most z vagónu
Vo Vígľaši je unikátny most zo starého železničného vagóna. Vagón ktorý bol v 60 rokoch odsúdený do šrotu nadšenci prerobili na most, ktorý spája dva brehy vo Vígľaši cez riečku Slatinu. Je to slovenský a svetový unikát. Rarita sa nachádza pri obci Vígľaš v Detvianskom okrese a miestni ľudia si ho zriadili ako skratku ponad rieku Slatina. Dnes sa z neho stala vyhľadávaná turistická atrakcia.
Najdlhší visunutý lanový most
Na Skalke je najdlhší visutý lanový most na Slovensku. Návštevníci sa môžu prejsť po najdlhšom lanovom moste a lanovej lezeckej sieti na Slovensku. Most stiera pomyselné hranice medzi regiónmi a podporuje spoluprácu na oboch stranách Kremnických vrchov v záujme rozvoja cestovného ruchu.
Snímka: Ivan Petráš
Snímka: teplickapodtatrami.sk
Unikátne zemiakové pivnice
V Liptovskej Tepličke sa nachádza slovenský unikát – pivničky, ktoré sa nachádzajú medzi obcou a cintorínom. Sú to vlastne pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Hĺbku dosahujú okolo 2,5-3m, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov. Vďaka vápencu ( dolomitu- uhličitan vápenato-horečný), do ktorého sú vyhĺbené a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zemiaky a zelenina udržia pomerne dobrú kvalitu pocelý rok. Do jednej pivničky sa zmestí 30 i viac vriec zemiakov. Dodnes sa zachovalo 419 zemiakových pivníc, stále sa využívajú na uskladnenie zemiakov.
Majestátna slovanská brána
O rekonštrukcii brány snívali archeológovia dlhé roky. Návštevníci hradiska pri Bojnej majú možnosť vidieť stelesnenie tohto sna. Stavba je unikátna nielen na Slovensku.
Snímka: Ondrej Šomodi
Snímka: Tatiana Michalková/Pravda
Slovenský Stonehenge
V Holíči sa nachádza najvýchodnejšie položený „Stonehenge“ v Európe. Súbor Holíčskych megalitov pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, ktoré sú rozdelené na mužské a ženské. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Najväčší opracovaný kameň, megalit, má výšku 6,8 m. Holíčske megality, ktoré robotníci náhodou objavili pri výstavbe sídliska, sú najvýchodnejšie položené menhiry v Európe. Momentálne sú symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. V pravekých dobách však slúžili ako svätyňa. Pod jedným z kameňov sa dokonca našlo aj ženské telo. Pravdepodobne išlo o šamanku svätyne. Na obrovských kameňoch môžete doteraz rozoznať rôzne dekorácie – vytesané postavy či pracovné nástroje. Holíčske megality sú záhadou pre historikov, podobne ako slávny Stonehenge. Majú svoje tajomstvá, ktoré nám zatiaľ nechcú prezradiť.
Slovenský Čuvač
Slovenský čuvač je nádherný a dôstojný pes, ochranca stád, je našim kultúrnym dedičstvom, ktoré musíme chrániť. Tento pes šetrným a prirodzeným spôsobom prispieva aj k životnému prostrediu pri ochrane stád pred divo žijúcimi veľkými predátormi ako je vlk, medveď, rys. Čuvač je horské pastierske plemeno, ktoré po stáročia stráži stáda oviec. Hustá srsť dokonale chráni slovenského čuvača pred nepriaznivými podmienkami. Toto plemeno je silný a neohrozený strážca svojho teritória. Má pokojnú povahu, k rodinným príslušníkom je veľmi milý. Výchova musí byť dôsledná, slovenský čuvač obvykle dobre vychádza s ostatnými psami a zvieratami.
Snímka: pes-portal.sk
Snímka: krasaslovenska.sk
Morské oko pod Vihorlatom
Leží v nadmorskej výške 618 m, je dlhé asi 750 m a najväčšia hĺbka je 25 – 28 m. Je spomienkou na vulkanickú aktivitu pohoria Vihorlat. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahatal dolinu potoka Okna a za bariérou vzniklo prírodné jazero. V súčasnosti je domovom raka riečneho i pstruha dúhového.
Chmarošský viadukt
Chmarošský viadukt, alebo aj kamenný most v Telgárte je jednou z najkrajších a najznámejších technických pamiatok na Slovensku. Tento železničný most bol postavený v 30. rokoch minulého storočia je tvorený deviatimi oblúkmi a so svojou výškou 18 metrov viditeľne pretína Gregorovu dolinu. Ak by vás zaujímalo, jeho celková dĺžka je 113,6 metra a je historicky prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v bávalom Československu. Samotný most obsahuje zhruba 5420 metrov kubických muriva. Svojou konštrukciou a dizajnom sa jedná o naozaj kuriozitu slovenských železníc. Nehovoriac o tom, že pre oči turistov aj fotografov je táto technická pamiatka priam neskutočným lákadlom. A niet sa čo diviť.
Snímka: justride.cz
Snímka: SITA/Štefan Laktiš
Obrátená pyramída
Hlavné mesto Slovenska sa môže pýšiť viacerými architektonickými skvostmi, no jeho dominantou je jednoznačne budova Slovenského rozhlasu, známa aj ako obrátená pyramída. Každý, kto okolo nej prejde, sa aspoň na minútu zastaví a skúma tento 82-metrový unikát, ktorý inde neuvidí. Aj za touto budovou stojí príbeh, ktorý siaha až do roku 1967, kedy sa spojili zvučné architektonické mená, ako Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Ide o svetový unikát, ktorý len tak nenájdeš. Unikát obdivuje celý svet.
Zastávka ČSAD
Príde autobus, nepríde, mešká? „Zastávka ČSAD“ ozvláštňujúca výstup na Chatu pod Rysmi je fotogenickým turistickým miestom, má to však jeden háčik – autobus, ktorý tu vraj stojí na znamenie, nikdy nikto nevidel prichádzať ani odchádzať. Beda tým, ktorí naletia na starý tatranský vtip.
Snímka: Facebook/Tatry, Andrej Fusatý
Snímka: planetslovakia.sk
Tajomný prostredník
Stredoveký hrad má aj ako zrúcanina tajomnú atmosféru. Je to skvelý tip na jesenný výlet a výhľady na Malé Karpaty vám vynahradia stúpanie do kopca. Hrad Pajštún sa vypína na vápencovom brale Malých Karpát a okolnosti jeho vzniku nepoznáme. Záznamy však siahajú až do trinásteho storočia a neskôr bol spájaný aj s významným rodom Pálffyovcov. Je zaujímavý aj tvarom zrúcaniny, ktorá pripomína prostredník.
Park tmavej oblohy a najjasnejšie hviezdy
Navštívte park tmavej oblohy na Slovensku a ochutnajte Hviezdny prach. Poloniny, ležiace na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, sú naším najmenším národným parkom, ktorý je najmenej preskúmaný a takmer nedotknutý. Okrem drevených kostolíkov tu môžete pozorovať aj rusínsku kultúru či jazyk. To, čo však možno nie je až také známe, je fakt, že sa v nich nachádza aj Park tmavej oblohy Poloniny, ktorý je najtmavším miestom na Slovensku. Nočnú oblohu uvidíte takmer vo svojej prírodnej podobe, čo je dnes už unikát. Za dobrého počasia vidíte všetky objekty a úkazy typické pre prírodnú oblohu a je tu tiež mimoriadna koncentrácia ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov.
Snímka: SLOVAKIA TRAVEL
Snímka: cestujzamenej.sk
Haluzice a tiesňava
Už samotný názov malej obce napovedá, že pôjde o niečo výnimočné. Dedinka v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom sa už od 13. storočia môže pýšiť románskym kostolíkom, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Dnes sú najvyhľadávanejšou pamätihodnosťou obce jeho zrúcaniny s hradiskom. Z kopca je niekedy vidno aj hrad Beckov. Na severnej strane pri kostolíku sa zase tiahne druhé „lákadlo“ dediny – asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka a dnes sa ako tak darí zamedziť jej rozširovaniu. Už viac ako 50 rokov je vyhlásená za prírodnú pamiatku. Dnom tiesňavy vedie náučný chodník.
Slanický ostrov umenia
Neuveriteľná atmosféra a silný príbeh. To vám určite napadne, keď sa budete blížiť k Slanickému ostrovu, nazývanému tiež Ostrov umenia. Z piatich osád, ktoré sa potopili pod vzniknutou Oravskou priehradou sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, čo bolo predtým súčasťou obce Slanica. Ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou. Slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža bol vystavaný v druhej polovici 18. storočia ako baroková kaplnka a neskôr prestavaný na kostol. Na ostrov sa môžete dostať loďou z Námestova alebo z Prístavu, v zimných mesiacoch je možné prejsť až na ostrov po zamrznutej vodnej hladine.
Snímka: krasaslovenska.sk
Snímka: ephoto.sk
Belianske Tatry
Oproti Vysokým Tatrám sú menej známe, menej prechodené. Nachádza sa tu jediná jaskyňa v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, Belianska jaskyňa, a to nad osadou Tatranská Kotlina. Hovorí sa, že východné, či Belianske Tatrysú najkrajšou časťou celého tatranského pohoria. Je tu veľmi málo sprístupnených turistických trás a aj takto je krása hôr ochraňovaná.Pohorie tvorí 14 km dlhý vápencový hrebeň, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Pozornosť upúta krása vápencových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatým rastlinstvom.Vápenaté pôdy tvoria dobrý základ pre oveľa rozmanitejšie kvetenstvo, než napr. vo Vysokých Tatrách. Za všetky druhy spomeňme najtypickejší kvet – plesnivec alpínsky.
Vlčie hory
Jedna z pých Slovenska. V Národnom parku Poloniny sa nachádza nedotknutá divoká lesná krajina s názvom Vlčie hory so stromami starými vyše tisíc rokov. Dokazuje to, že aj európska divoká príroda môže byť rovnako úžasná ako tá v Afrike. Na jednom priestore, kde v široko-ďaleko nenájdete človeka, tu žijú v nádhernej divočine ohrozené druhy zvierat rys, vlk, medveď, bobor, divoký kôň a obrovské prehistorické zviera zubor.
Snímka: csfd.cz
Snímka: beautifulslovakia.sk
Socha Ježiša Krista
Vedeli ste, že aj na Slovensku máme malé Rio? Respektíve najvyššiu socha Krista na Slovensku. Spod jej nôh je pekný výhľad nielen na samotnú obec Klin, ale aj na Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu aj Roháče. Pri dobrom počasí vidíte aj poľské Zakopané. Je vysoká takmer desať metrov a ruky rozprestiera na šírku siedmich metrov.
Sahara na Slovensku
Ďalší unikát, za ktorým by ste za normálnych okolností cestovali tisíce kilometrov. To ale nemusíte, pretože púštne prostredie máme aj na Slovensku. Približne v strede cesty medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom vás privíta púštna krajina. Budete stáť na vrchole pieskovej duny, pod ktorou objavíte mokraď s rušným životom jej drobných obyvateľov. Šranecké piesky, ako sa táto oblasť volá, spolu s neďalekým Bežniskom patria do sústavy chránených území európskeho významu. Viate piesky sa tu nachádzajú na rozlohe vyše 570 kilometrov štvorcových. Piesok na Záhorie privial vietor z rieky Moravy v období pleistocénu (začalo pred 2,6 mil. rokov a trvalo zhruba do roku 10 000 p.n.l), významného obdobia striedania ľadových a medziľadových dôb.
Snímka: egres.online
Snímka: UFO watch.taste.groove.
UFO Bratislava
Most SNP je jednou z najznámejších stavieb Slovenska. Jeho dominantou je vyhliadka a reštaurácia na vrchole piliera v tvare lietajúceho taniera. Z jej vrcholu sa vám naskytne nezabudnuteľný výhľad na Bratislavu a v reštaurácii sa môžete výborne najesť.
Treska
„Treskoslovensko je malebná krajina preslávená vo svete jedinečnou národnou pochúťkou – lahodnou treskou v majonéze. V Treskoslovensku je vítaný každý, kto miluje tresku v majonéze a nášho prezidenta, jeho delikátnosť Veľkého Treska.“ Takto vtipne bola spustená propagačná kampaň, ktorá mala za úlohu vrátiť na pulty našich predajní tresku v majonéze podľa pôvodnej receptúry z roku 1954, keď bol na trhu nedostatok iného mäsa. Autorom receptu na tento unikátny šalát, ktorý nebol príliš drahý, bol bratislavský kuchár a cukrár Július Boško. Na výrobu použil varené mäso z aljašskej tresky, majonézu a marinovanú zeleninu. Pôvodný názov produktu bol šalát v remuláde a vyrábal ho štátny podnik Ryba vo všetkých svojich závodoch. Dopyt po nej bol čoskoro taký veľký, že ho ledva stíhali pokryť.
Snímka: Ryba Košice
Snímka: planetslovakia.sk
Ružbašský Kráter
Vyšné Ružbachy sa môžu popýšiť netradičnou prírodnou zaujímavosťou, ktorou je travertínové jazierko v tvare krátera. Tento Ružbašský Kráter je navyše vďaka svojej veľkosti považovaný aj za najväčšie travertínové jazero na Slovensku a možno aj v celej strednej Európe. Tento unikát je navyše od roku 1967 zaradený medzi chránené prírodne útvary Slovenska. Ružbašský Kráter nájdete v obci Vyšné Ružbachy pri Spišskej Magure. Traverínové jazierko sa nachádza v stredozápadnej časti obce. Teplota vody v jazierku je 23 stupňov a je silne mineralizovaná. Hĺbka jazera je približne 3 metre. Je lemované obrubou, ktorá ma výšku tak možno okolo jedného metra a široká je 2 metre. Celková plocha Kráteru vo Vyšných Ružbachoch je takmer 300 m².
Jazero Beňatina
Prírodná pamiatka, slovenský unikát, sa nachádza medzi obcami Beňatina a Inovce, neďaleko ukrajinských hraníc. Pôvodne travertínový lom, ktorý bol zaplavený vodou, je prirovnávaný k chorvátskym Plitvickým jazerám. V jazere nájdeme množstvo skamenelín malých morských živočíchov a 5 m dlhý útvar, ktorý zrejme predstavuje skamenelý odtlačok pravekej veľryby. Miestni preto volajú jazero aj „Beňatinská veľryba“. Dá sa v ňom kúpať len na vlastné nebezpečenstvo, voda v jazere je dosť studená avšak nádherne priezračná a tyrkysová.
Snímka: sorger.sk
Snímka: planetslovakia.sk
Čertova Skala
Skalný hríb Čertova skala (465 m.n.m.) je ojedinelý prírodný úkaz nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Nachádza v prírodnej rezervácii Boky na južnom úpätí Kremnických vrchov. Jedná sa o balvan s objemom približne 6,5m³ a hmotnosťou 17 ton, ktorý leží na malej vztykovej ploche podložia s rozmermi len 58x38cm. Trasa na skalný hríb vedie po náučnom chodníku z obce Budča. Povesť o tajomnej skale hovorí, že si ju nachystal zlý čert, ktorý chcel potrestať obyvateľov Budče. Mal zákerný plán a chcel na dedinu zhodiť tento obrovský balvan. Našťastie ho prekvapil zavčas rána slnečný svit.
Puchmajerovej jazierko
Poklad Hornej Oravy je skrytý pred turistami. Rozprávkové jazierko leží na mieste nedotknutom človekom. Puchmajerovej jazierko sa nachádza v štvrtom pásme ochrany a nevedia k nemu žiadna vyznačená cestička. Uprostred nedotknutej oravskej prírody neďaleko obce Hruštín pri Dolnom Kubíne v chránenej oblasti Hornej Oravy je malinké rašelinové jazierko. Puchmajerovej jazierko pôsobí doslova ako z rozprávky. Podľa povestí vzniklo jazierko zo sĺz dievčiny, ktorá zomrela pred svadbou a premenila sa na vílu. Je čisté, priezračné, popadané kmene stromov vidieť cez hladinu. Jazierko má iba 0,1 hektára, hlboké je do 5 až 6 metrov a aj keď cesta k nemu nie je náročná, len tak sa k nemu nedostanete. Ak by ste chceli vidieť jazierko na vlastné oči, potrebujete na to súhlas príslušného orgánu alebo sprievod odborne spôsobilej osoby.
Snímka: Instagram: TravelOrava
Snímka: hawran_svk/instagram.com
Vodný žľab
Pri obci Dolný Harmanec sa nachádza vodný žľab Rakytovo, ktorého dĺžka je 2,5 kilometra. Tento žľab je zaujímavý predovšetkým tým, že ide o posledný žľab v strednej Európe. Postavený je celý z dreva a v minulosti sa využíval na spúšťanie vyťaženého dreva z neprístupného lesného terénu až do dolín. Od roku 2000 je tiež národnou kultúrnou pamiatkou.
Mičinské travertíny
Práve medzi obcou Čerín a obcou Dolná Mičiná sa nachádzajú Mičinské travertíny, ktoré patria medzi významné travertínové lokality na Slovensku. Vidieť sa tam dá viacero menších kráterov, z ktorých vyteká minerálna voda. Mičinské travertíny pripomínajú akési kôpky alebo skôr malé krátery či jazierka travertínu, z ktorých vyteká minerálna voda. Unikátne sú nielen svojím sýto oranžovým sfarbením, ale tiež tým, že travertíny sú stále živé, a teda tvorba travertínu v nich neustále prebieha. Nachádza sa tam aj chodník, na ktorého začiatku nájdete info tabuľu, tiež prístrešok s prameňom upraveným na naberanie minerálnej vody a tiež malé posedeníčko.
Snímka: tv.pravda.sk
Snímka: idnes.cz
Špania Dolina
Pred päťsto rokmi poznal Španiu Dolinu skoro celý svet. Zásobovala meďov celý svet. Ťažili tu meď, ktorá utvárala dejiny, vyhrávala vojny a prinášala bohatstvo. Aj keď už cinkot baníckych kladiviek dávno utíchol, slávna minulosť malebnej dediny sprevádza návštevníkov na každom kroku. Kedysi slávna v celej Európe, dnes naším baníckym pokladom. Náleziská medenej rudy a striebra, malebné podhorské prostredie, banícke domčeky a krásny rímskokatolícky kostol. Malú dedinku nájdete v obklopení Starohorských vrchov a od roku 1979 sa pýši titulom Pamiatkovej rezervácie ľudovej kultúry. Ruda sa tu začala aktívne ťažiť asi v 11. – 12. storočí a vyviezlo sa jej celkom až 300 000 ton. V okolí prekvitala tiež ťažba a spracovanie dreva a dedina je slávna aj legendárnymi špaňodolinskými čipkami – vytvorené jedinečným paličkovaním. Najdete tu aj unikátny banský historický vodovod, ktorý bol postavený v 16. storočí. Ide o najstarší a najdlhší banský vodovod na Slovensku. V minulosti mal dĺžku viac ako 40 kilometrov a privádzal vodu do baní v Španej Doline a okolí až spod Prašivej v Nízkych Tatrách.
Travertínové jazero na Borovej hore
Neďaleko centra Zvolena, na Borovej hore, sa nachádza aj toto jazierko, ktoré je tak trošku strašidelné. Ide totiž o druhé najrádioaktívnejšie jazero na Slovensku. A jeho zaujímavosťou je aj to, že v zime nezamŕza. Dostanete sa k nemu priamo popri zvolenskom arboréte, ktoré môžete v rámci oddychu zároveň tiež navštíviť. Priamo na vrchu travertínového kopca sa vám naskytne pohľad na oázu pokoja.
Snímka: niejeturabezstura.sk
Snímka: novomestan.sk
Jedna z najstarších staničných budov
Je jednou z najstarších staničných budov na svete. História konskej železnice sa začala písať v roku 1839, kedy jej výstavbu odobril rakúsky cisár Ferdinand I. Jej trasa viedla z Bratislavy do Svätého Jura a neskôr cez Pezinok do Trnavy a ďalej do Serede.
Travertínová kopa Sivá Brada
Travertín je u nás dobre známa hornina, vyskytujúca sa na rôznych miestach Slovenska. Vzniká vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych vôd a vďaka minerálom a prítomným riasam môže nabrať rôzne farebné odtiene. Pri Spišskom Podhradí sa nachádza najväčšia travertínová kopa na našom území – Sivá brada. Výnimočná je ale aj vďaka trom minerálnym prameňom, ktoré tu vyvierajú. Na jej vrchole nájdete malé jazierko, v ktorom nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda.
Snímka: planetslovakia.sk
Snímka: tvnoviny.sk
Platan v Komjaticiach
Stromy vedia narásť do naozaj gigantických rozmerov. Dôkazom toho je najhrubší strom Slovenska – platan v Komjaticiach. Tento obor dokonca patrí medzi sedem najväčších živých organizmov v Európe. Preukázateľne má najmenej 140 rokov, pričom ho pravdepodobne vysadili počas rekonštrukcie miestneho kaštieľa. V roku 2012 sa stal stromom roka na Slovensku.
Slovensko je jaskynná veľmoc
Zatiaľ bolo objavených 7000 jaskýň a Krásnohorská jaskyňa sa môže pýšiť tým, že tu nájdete najvyšší sintrový stĺp (34 metrov) na svete. Dlhé roky išlo pri tom o najväčší kvapeľ na svete zapísaný v Guinessovej knihe rekordov. Ochtinská aragonitová jaskyňa je v podzemí Revúckej vrchoviny. Na svete sú iba 3 sprístupnené aragonitové jaskyne. Jedna z nich je u nás, ďalšie dve v Mexiku a Argentíne. Je unikátna tým, že vnútro jaskyne je z minerálu aragonit a jej výzdobu netvoria klasické kvapľové formy, ale kríčky mliečnobieleho až hnedého uhličitanu vápenatého.
Snímka: slovakia.travel
Snímka: ona.idnes.cz
Viac ako 1600 minerálnych prameňov
Na svete nenájdete krajinu, ktorá má vzhľadom k svojej rozlohe toľko minerálnych prameňov ako Slovensko. Oficiálne je zaregistrovaných 1657 zdrojov, no predpokladá sa, že ich je oveľa viac. Minerálna voda v Smrdákoch patrí k svetovým unikátom pre obsah sírovodíka. Najväčší počet prameňov na Slovensku nájdete v Bešeňovej. Na jej území vyviera 33 prameňov, ktoré dosahujú vysokú teplotu až 61 °C.
Slovensko je hradná veľmoc
Vo svete by ste len ťažko hľadali krajinu, ktorá sa môže pýšiť takým počtom hradov a zámkov. Prvá písomná zmienka o najstaršom hrade na Slovensku Devín sa datuje do roku 868, Spišský hrad zapísaný do zoznamu UNESCO patrí svojou rozlohou medzi desať najväčších hradov na svete, hrôzostrašný príbeh krvavej grófky Alžbety Bátoryovej z Čachtického hradu pozná už celý svet. Spolu je však na Slovensku 700 slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností.
Snímka: tryslovakia.com
Snímka: informaciebojnice.sk
Prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete
Cestujte v čase a zistíte, ako vyzeral po stáročia pre Slovensko typický vidiecky život. Malebná drevenná dedinka Čičmany v podhorskej oblasti Strážovských vrchov je vôbec prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete! Kde sa vzali Čičmany? Ako žili a bývali naši predkovia? Ako sa obliekali? Ako vznikali maľované drevenné domy, ktoré pripomínajú perníkové chalúpky? Čaká tu na vás zaujímavé rozprávanie siahajúce do ďalekej minulosti. Prvá zmienka o dedine sa datuje už do roku 1272.
Záhadné kamenné gule v Megoňkách
Svetový unikát nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Najväčšia guľa má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary. V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike. Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov.
Snímka: mapio.net
Snímka: teatro.eu
Najstarší podnik na svete – Kremnická mincovňa
Mince sa tu razia už od roku 1328 a je najstarším podnikom na svete, ktorý funguje nepretržite. Vyrábajú sa tu aj slovenské euromince a je známym fenoménom v oblasti numizmatiky, histórie umenia a techniky. Najväčšiu produkciu zaznamenala Kremnická mincovňa za panovania Márie Terézie. Kremnica je historickým centrom ťažby zlata na Slovensku aj slovenského mincovníctva. Mince sa v miestnej mincovni razia už takmer sedemsto rokov.
4 milióny rokov starý Čadičový kameňopád
Na hranici s Maďarskom, pár kilometrov od Fiľakova, môžete vidieť unikátny prírodný útvar – vulkanický vodopád Šomoška. Je vysoký deväť metrov a geológovia odhadujú, že je starý štyri milióny rokov. Vznikol v období činných sopiek na našom území. Vytekajúca magma sa po dotyku s povrchom zeme časom premenila na stuhnutú lávu. Neďaleko si môžete pozrieť aj kamenné more s rozlohou 4-tisíc metrov štvorcových.
Snímka: TTstudio/shutterstock.com
Snímka: tkpodhajska.sk
Mŕtve more v srdci Európy – zázračná voda v Podhájskej
Voda z termálnych prameňov Podhájskej má ešte lepšie účinky ako voda svetoznámeho Mŕtveho mora. Voda z Podhájskej je jedinečná svojho druhu v celej Európe a svojim zložením je svetovým unikátom.
Svetový skalný unikát
V Brhlovciach sa nachádzajú jedinečné domy vysekané do skaly a traduje sa, že prvé takéto obydlia vznikli už v 16. storočí v období tureckých vojen ako odpoveď na hroziace nebezpečenstvo. Obec Brhlovce a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť. Keďže bol tufit a tuf (usadený a spevnený popol a prach) dobre spracovateľný, do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy. To, že ide o jedinečné stavby, dokazuje aj fakt, že vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo aj osem rokov a aj v súčasnosti sú dva tieto domy stále obývané. Pôvodne bolo skalných domov 14, dnes ich tu stojí osem.
Snímka: Radoslav Mikuš
Snímka: regionmalafatra.sk
Jediný orloj na svete s pravým slnečným časom
Najväčšou drevenou sochou na Slovensku je orloj v Starej Bystrici. Neodmysliteľnou súčasťou tohto orloja je ciferník s astronomickými údajmi, tzv. astroláb, ktorého údaje boli vypočítané s prihliadnutím na zemepisnú polohu Starej Bystrice. Ide teda o jedinečný unikát. Astroláb je farebne ohraničený čiernou nocou, červeným úsvitom, bledomodrým dňom a červeným súmrakom. Polohu slnka naznačuje ručička s vyobrazeným slnkom. Zaujímavosťou je, že tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.
Herliansky gejzír – svetová rarita
Už vyše 140 rokov vystrekuje spod zemského povrchu gejzír v kúpeľnej dedinke Herľany. Hoci v súčasnosti prameň dosahuje výšku už „len“ 20 metrov v pravidelných intervaloch raz za 32-36 hodín, v roku 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 metrov. Kým drvivá väčšina gejzírov po celom svete vystrekuje horúcu vodu, ten Herliansky je preslávený nízkou teplotou 14-18°C. V rokoch 1957-2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v Európe. Herliansky gejzír, tento jedinečný hydrogeologický úkaz, patrí k svetovým prírodným raritám a spolu s priľahlým parkom so vzácnymi drevinami a historickými kúpeľnými budovami je štátom chránenou národnou kultúrnou pamiatkou.
Snímka: slovakia.travel
Snímka: podtatransky-kurier.sk
Najvyšší oltár na svete
Meria 18,6 m a trvalo to 10 rokov, kým ho jeho autor Majster Pavol z Levoče vyrezal. V 16. storočí na to použil lipové drevo a tento najvyšší drevený gotický oltár na svete je možné obdivovať v Levoči v Kostole sv. Jakuba. Je neskorogotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty; je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením.
Kamzík tatranský
Už ich ostalo len tisíc kusov. Ide o celkom unikátny druh kamzíka, pretože sa po skončení ľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane a líši sa od svojich príbuzných kamzíkov v Alpách či Apeninách. Tento endemický druh nenájdete nikde inde na zemi, len vo Vysokých Tatrách.
Snímka: iuventa.sk
Snímka: pis.sk
Drahší než zlato – najstaršie a najväčšie opálové bane na svete
V Slanských vrchoch sa nachádzajú ložiská drahého opálu a sú výnimočným fenoménom celosvetového rozmeru, pretože nikde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Aj najväčší kus drahého opálu pochádza práve zo slovenských opálových baní. Našli ho pred 236 rokmi a vážil 607 gramov. Pre svoju unikátnu farbu dostal meno Harlekýn a je uložený vo viedenskom múzeu a jeho cena sa odhaduje na pol milióna dolárov. Opálové drahokamy zo Slovenska zdobili aj rodinu Napoleona. Najslávnejší opál Oheň trójsky nosila Cisárovná Jozefína.
Slovenský čínsky múr – Bátovce
Val v mnohom pripomína jedinečnú stavbu čínskeho múra. Svedčí o tom jeho pravdepodobná veľkosť aj nutnosť spolupráce pri jeho výstavbe. Nachádzajú sa v ňom miesta, kde sú prítomné obrovské kamenné bloky, ktorými by musel manipulovať väčší počet osôb. Samotná myšlienka, koľko ľudí muselo pracovať na tejto stavbe a koľko materiálu sa pri ňom využilo, prezrádza, že robota musela byť veľmi dobre organizovaná. Val bol postavený pravdepodobne Rimanmi a slúžil ako obrana proti barbarom. Na našom území ide asi o 60 kilometrový pás, ktorý je viditeľný v lese na niektorých miestach, preto sa mu hovorí aj slovenský čínsky múr.
Snímka: sk.wikipedia.org
Snímka: slovakia.travel
Drevené kostolíky postavené bez jediného klinca
Kostolíky sú jedinečné svojou architektúrou, prevedením a originalitou. Všetky drevené kostoly sú postavené výlučne z dreva, pri stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Výnimočnosť týchto stavieb potvrdzuje tiež zaradenie viacerých z nich do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Dubový raj – viac ako 400 ročné stromy
Dubový raj neďaleko Dobrej Nivy pri Zvolene zaujíma vedcov z celého sveta. Na ploche o rozlohe 120 futbalových ihrísk tu rastie 600 impozantných a viac ako 400-ročných dubov.
Snímka: slovakregion.sk
Snímka: slovakia.travel
Banská Štiavnica – mesto svetového dedičstva
Toto starobylé banské mesto nájdeme v horách v centre Štiavnických vrchov. Písomné správy o ťažbe zlata a iných kovov sa zachovali už z rokov 1156 a 1217. Dejiny mesta sa začali písať v roku 1238, keď mu boli udelené privilégiá kráľovského mesta. Banskoštiavnický rudný revír patril k najvýznamnejším producentom ťažby zlata v Európe. V roku 1735 tu vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a neskôr, v roku 1762 bola založená prvá banícka akadémia a aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO medzi, v tom čase 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska.
Carnuntum – bájne mesto keltského kráľovstva
Mesto na skale, teda Carnuntum, ktoré hľadali archeológovia niekoľko desaťročí po celej Európe, to Carnuntum, bájne mesto keltského kráľovstva Norikum, to Carnuntum, ktoré Rimania postavili už 100 rokov pred Kristom, teda v čase, kedy na mieste Paríža a Londýna boli iba bažiny, to Carnuntum objavili archeológovia nedávno na Bratislavskom hrade. Pamiatky sú dokonca o 200 rokov staršie ako Rímske koloseum.
Snímka: bratislavskykraj.sk
Snímka: sk.wikipedia.org
Najkomplexnejšia séria gobelínov na svete
Bratislavské gobelíny vystavené v Primaciálnom paláci sú najkomplexnejšou sériou gobelínov na svete vyrobených v anglickej kráľovskej manufaktúre v Mortlake (časť Londýna). Séria pozostáva zo 6 kusov a pochádza zo 17. storočia. Zobrazuje tragický príbeh lásky kňažky Hero a mládenca Leandra.
Vlkolínec – svetový unikát
Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je ako neporušený sídelný celok unikátom v strednej Európe a jedinou čisto drevenou živou obcou. Pre svoje nenahraditeľné krajinárske, prírodné, urbanistické a architektonické hodnoty bola zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je trvalo obývaná obec, ktorá sa nachádza v pohorí Veľká Fatra v nadmorskej výške 718 m n.m. pod vrchom Sidorovo. Je to živý skanzen situovaný v nádhernej prírode. V súčasnosti má okolo 30 stálych obyvateľov. Pre verejnosť je otvorený celoročne.
Snímka: slovakia.travel
Snímka: slovakiana.sk
Slovensko je svetová veľmoc 50 000 ľudových piesní
Vďaka práci zberateľov existujú záznamy o päťdesiatich tisícoch pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Zbierka Slovenské spevy, ktorej zrod je fascinujúci v mnohých ohľadoch – vznikla koncom 19. storočia, ako spoločné dielo desiatok dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí navštevovali obce, zbierali a do nôt prepisovali piesne, ktoré si ľudia spievali. Veľká časť zozbieraných piesní následne vychádzala nasledujúcich 30 rokov. Vznikla tak aj v európskom kontexte unikátna zbierka piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.
Najdokonalejšia sieť turistických trás na svete
Slovensko má najdokonalejšiu sieť turistických trás na svete. Po turistických značkách môžeme prejsť až 15 000 km! Ani také turistické veľmoci, ako sú Rakúsko, Francúzsko či Švajčiarsko, ich nemajú tak dokonale a prehľadne vyznačené.
Snímka: sk.wikipedia.org
Snímka: Jana Otriová
Slovensko je svetová krajina ornamentov
Máme ich štyritisíc zatiaľ čo vo svete je ich päťtisíc.
25 000 rokov starý unikát
Moravianska venuša je praveká, 7,5 cm veľká vyrezaná soška z mamutieho kla z obdobia okolo r. 23 000 pred Kr. Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech v čase prvej republiky na táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom, blízko slovenských Piešťan. Moravianska venuša je najstaršia známa plastika zobrazujúca človeka nájdená na území Slovenska. Jediná a unikátna. Vek plastiky je stanovený na 23 tisíc rokov. Hovoríme o pravekom umení, ale isté je, že lovci v období mladšieho paleolitu sa nevenovali umeniu. Ich výtvarný prejav súvisel zrejme s kultom plodnosti. Kypré tvary znázorňovali dostatok, hojnosť, zdravie, schopnosť mať veľa detí, od čoho závislo prežitie rodu a loveckej skupiny.
Snímka: Don Hitchcock
Snímka: slovenskycestovatel.sk
Svetová slovenská morská pláž
Len máloktoré hlavné mesto v Európe sa môže pochváliť svetovo významným paleontologickým náleziskom na svojom území. Slovensko má Sandberg. Samotné more sa vyvíjalo od prvohôr až do treťohôr a oddeľovalo pôvodné kontinentálne bloky, Laurentiu a Gondwanu. Táto história je vzdialená asi 130 až 140 miliónov rokov. Dôkazom je vyše 350 druhov fosílnych nálezov. Okrem veľkého množstva žraločích zubov, nádherných lastúrnikov – hrebenatiek, ulitníkov, ježoviek, kostí tuleňov, morskú časť histórie miesta pripomínajú aj zvyšky treťohorných veľrýb. V 9. storočí n.l., t.j. v období Veľkomoravskej ríše, bol Sandberg spoločne s Devínom súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom.
250 000 rokov histórie Slovenska
Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuša z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).
Snímka: Juraj Roščák
Snímka: Banka lásky
Jediný archív lások na svete
Epicentrum Lásky je High-tech zážitková expozícia venovaná Najdlhšej ľúbostnej básni na svete. Jediný archív lások na svete vytvorený z veršov a strôf básne Marína. Spolu takmer 100 000 Schránok Lásky je pripravených navždy uschovať a ochrániť vaše skutočné príbehy lásky. Je to miestnosť so všetkými 2900 veršami a 100 tisíc malých krabičiek, ktoré symbolizujú rovnaký počet písmen, znakov a medzier tejto básne. Odrážajú sa v zrkadlách, takže báseň vyzerá nie iba najdlhšia, ale skôr nekonečná – tak, ako môže byť nekonečná aj láska…
Svetový rekord – najdlhšia ľúbostná báseň na svete
Báseň Marína napísal v roku 1846 Andrej Sládkovič svojej osudovej láske Maríne. Marína má 2 900 veršov a je oficiálne uznaná ako Najdlhšia ľúbostná báseň na svete.
Snímka: Banka lásky
Snímka: carodreva.sk
Fujara
V takej podobe, ako fujaru poznáme zo stredného Slovenska, ju nenájdeme nikde inde vo svete. Majestátna, kráľovská fujara tróni ostatným ľudovým hudobným nástrojom svojím vzhľadom i zafarbením hlasu. Je vyznaním, hlasom i dušou našich bačov a valachov, ktorí k nám touto cestou prehovárajú i dnes. Dĺžka nástroja je zvyčajne do 180 cm, no tá najdlhšia na svete – fujara trombita – môže mať až 6 m. Vyrába sa z vysušeného dreva, najčastejšie z kmeňa bazy, ale aj javora, jaseňa či agátu. Má zádumčivý, zamatový zvuk, je nádherne vyzdobená. Každý výrobca používal svoje techniky i vzory, preto je každý jeden nástroj jedinečný. Zápis fujary do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO len potvrdil jej svetovú unikátnosť a historickú hodnotu.
Biele zlato
Biele zlato, aj takto sa hovorí tejto zdraviu prospešnej obžive. Bryndza patrí medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny a tradícií už niekoľko desiatok rokov. Nie je však bryndza ako bryndza a zdraviu prospešná je len tá pravá. Tento národný poklad máme pred očami, no nie všetci poznáme jeho blahodarné účinky. Určite by sme bryndzu mali zaradiť do svojho jedálnička častejšie. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemný a roztierajúci sa zrejúci syr. Vyrába sa tradičným spôsobom drvením a mletím vyzretého ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra. Pravá bryndza obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra, takže nie je úplne hladká. Podiel ovčieho syra však musí byť väčší ako 50%, nájdete aj 100%. Mieša sa so soľou alebo špeciálnym soľným roztokom, čím sa táto metóda výroby odlišuje od výroby iných druhov ovčieho syra mimo územia Slovenska. Bryndzu, najmä tú májovú, odborníci považujú za unikátny patent prírody, prírodnú konzervu, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.
Snímka: Shutterstock
Snímka: sovidom.sk
Prvé na svete
Jediné celoslovenské poľovnícke múzeum – Múzeum vo Svätom Antone, sídli v areáli Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) svätoantonského kaštieľa. Ako prvé múzeum na svete získalo v roku 2001 Cenu C.I.C. udeľovanú pre poľovnícke múzeá – až o niekoľko rokov neskôr získali túto cenu aj moskovské, či parížske poľovnícke múzeum. Kaštieľ Svätý Anton, sa označuje aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský kaštieľ, je kaštieľ, ktorý sa nachádza pol lesom v obci Svätý Anton, neďaleko od mesta Banská Štiavnica. Je to miesto výnimočné cennými zbierkami z celého sveta, zachovaným interiérom, zariadením, originálnymi tapetami a maľbami a skrátka mnohými predmetmi nevyčísliteľnej hodnoty, ku ktorým sa viaže bohatá história nie iba regionálneho významu.
Prvá vysoká škola technického charakteru
Prvá vysoká škola technického charakteru na svete bola Banská Akadémia, založená v roku 1762 Máriou Teréziou. Nachádzala sa v Banskej Štiavnici, ktorá bola centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.
Snímka: slovakia.travel
Snímka: Miroslav Lisinovič
Najstarší geografický stred Európy
Slovensko je srdce a stred Európy. Na krásnom mieste na strednom Slovensku stojí vedľa starobylého Kostola sv. Jána Krstiteľa vztýčený kameň. Oznamuje, že práve tu sa nachádza najstarší geografický stred Európy.
Najväčší hrad v strednej Európe
Spišský hrad sa rozkladá na ploche viac ako 4 hektáre. Od roku 1993 je súčasťou pamiatkového súboru Levoča, samotný hrad a okolité pamiatky sú zapísané v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Spišský hrad je vyhľadávanou turistickou lokalitou a prostredníctvom expozícií (expozícia militárií, archeologických nálezov, hradná kuchyňa, hradná zbrojnica, mučiareň a pod.) predstavuje históriu regiónu, každodenný život na hrade a dôležitý odkaz dôb dávno minulých.
Snímka: spisskyhrad.com
Snímka: slovakia.travel
Najrozsiahlejší komplex podzemných priestorov v strednej Európe
Pivnice pod hradom Červený Kameň sú najrozsiahlejším komplexom podzemných priestorov v strednej Európe. Okrem toho aj najstaršia lekáreň vznikla na hrade Červený Kameň v roku 1649.
Najväčší riečny ostrov Európy
Žitný ostrov s rozlohou 132 612 ha sa nachádza medzi riekou Dunaj a jej ľavým ramenom Malým Dunajom na juhu Slovenska.
Snímka: jerzi45
Snímka: wikipedia.org
Najstarší verejný park v Európe
Mesto Bratislava založilo v rokoch 1775 – 1776 v lužnom lese na pravom brehu rieky Dunaj najstarší verejný park v Európe, dnešný Sad Janka Kráľa.
1. rozhľadňa v Európe
Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť na Sitne rozhľadňu, ako prvú v Európe. Po vymretí rodu po praslici roku 1826 celé panstvo prešlo do rúk rodu Coburgovcov. Rozhľadňa na Sitne po zásahu blesku vyhorela, no v roku 1886 bola na podnet lekára Coburgovcov Dr. E. V. Téryho obnovená. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. Na vrchole Sitna je v mesiacoch máj až september rozhľadňa v prevádzke a zároveň plní funkciu informačného strediska. Sitno poskytuje nádherný kruhový výhľad nielen na relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj na Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru.
Snímka: O. Kubáčková
Snímka: vsmuzeum.sk
Jeden z najväčších pokladov nájdených v Európe
Košický zlatý poklad je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze objavený pri kopaní základov budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici č.68 v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete.
Najstaršia erbová listina Európy
Najstaršia erbová listina udelená mestu patrí Košiciam. Pochádza zo 7. mája 1369 a mestu ju udelil kráľ Ľudovít I. Veľký. Košičania sa tešili od bitky pri Rozhanovciach jeho výnimočnej priazni. Mestské práva udelené Košiciam boli rovné mestským právam Budínu (bývalé hlavné mesto Uhorska, časť Budapešti). Ide o úplne najstaršie privilégium udelené na mestský erb v Európe.
Snímka: TASR/M. Svítok
Snímka: regionkosice.com
Najstaršia hračka v strednej Európe
Najstarší nález hračky v strednej Európe bol objavený v archeologickom nálezisku z doby bronzovej v Nižnej Myšli (16 km od Košíc). Štvorkolesový vozík z hrobu dieťaťa pochádza z obdobia okolo roku 1600 pred n. l. Slúžil pravdepodobne ako hračka, no mohol byť využívaný aj ako kultový predmet. Dnes je vystavený v Múzeu bábkarských kultúr a hračiek v meste Modrý Kameň.
Najväčší pohyblivý betlehem v Európe
Viac ako 15 rokov pracoval majster rezbár Jozef Pekara na dnešnej podobe betlehemu v Rajeckej Lesnej, ktorý ukrýva jedinečnú raritu. Ide totiž o najväčší drevený pohyblivý betlehem v Európe. V betleheme nájdete približne 300 postáv, z ktorých sa polovica dokonca pohybuje. Veľkosť diela je 8,5 m na dĺžku, 2,5 m na šírku a 3 m na výšku. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa.
Snímka: rajeckadolina.sk
Snímka: TASR – Erika Ďurčová
Ropný prameň na Kysuciach
Prameň s vôňou „čierneho zlata“ v kysuckej obci Korňa v okrese Čadca je európskym slovenským skvostom. Korňanský ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. Je to prirodzený povrchový výver ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. V minulosti ropu z prameňa miestni obyvatelia používali na mazanie vozov, obuvi, na svietenie a tiež na liečenie kožných chorôb dobytka. Dodnes sa traduje, že prameň vraj objavil pytliak Žúbor, keď naháňal lesnú zver, a tiež, že „čiernu vodu“ chodia v noci piť čerti z okolitých lesov.
Prírodná jaskyňa
Štiavnické vrchy sú najväčšie vulkanické pohorie u nás. Ľudí do nich neťahá len príroda, ale aj magické miesta a s nimi spojené príbehy. V Sklených Tepliciach vyviera viacero termálnych prameňov. Slovenský a európsky skvost – známy aj pod názvom „Parenica“ je prírodne vytvorená jaskyňa s hypertermálnou vodou s vysokým obsahom magnézia a kalcia. Sklené Teplice v povodí potoka Teplica boli spočiatku drevorubačská osada, pri ktorej v štrnástom storočí vznikla prvá skláreň na Slovensku. Dolinu však oveľa viac preslávili termálne pramene. Tie v maličkej obci pri Banskej Štiavnici obdivoval nemecký básnik a zberateľ minerálov Johann Wolfgang Goethe, manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský a aj anglický dobrodruh Eduard Brown.
Snímka: blog.relaxos.sk
Snímka: Instagram: anna_kroupova
Jediná funkčná úvraťová lesná železnica
Unikát, ktorý nám môžu závidieť. Stále je vo výbornom stave a považuje sa za pamiatku svetového významu. Odviezť sa historickým vlakom po úvraťovej úzkokoľajnej lesnej železnici je možné jedine v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. Je totiž jedinou zachovanou a dodnes funkčnou železnicou tohto druhu v Európe. Lesná železnica je výnimočná svojím úvraťovým systémom, ktorým dokáže počas krátkej vzdialenosti prekonať výrazné prevýšenie. Práve preto patrí k významným technickým pamiatkam.
Unikátny most
Bratislavský Most SNP ponad rieku Dunaj je európskym unikátom. Oceľová konštrukcia je zavesená na jednom pylóne a váži viac ako 7000 ton. V pylóne je vo výške 80 m umiestnená reštaurácia. Most je v prevádzke od roku 1972 a získal ocenenie Stavba 20. storočia.
Snímka: dromedar.zoznam.sk
Snímka: Google Mapy
Prvé úverové družstvo v Európe
Prvé úverové družstvo v Európe pod názvom Spolok gazdovský založil Samuel Jurkovič 9. feburára 1845 v Sobotišti. Svojim členom spolok poskytoval lacný úver z prostriedkov, ktoré vznikali pravidelným vkladaním úspor do družstevnej pokladne. Boli stanovené prísne podmienky, za ktorých mohol žiadateľ získať úver (mravne a čestne žiť, vyvarovať sa alkoholu, nočnému túlaniu a hraniu v karty). Lacnejší úver pomohol členom, aby zlepšili svoje sociálne podmienky, neboli závislí od úžerníkov (úroky až 50 %) a ochránil ich pred exekúciou. Podľa stanov bol vklad 30 strieborných grajciarov a povinný týždenný príspevok 3 groše. Finančné prostriedky tvoril podielový kapitál, týždenné vklady a 6 % úrokov z pôžičiek. Hlavnými zásadami Gazdovského spolku bola dobrovoľnosť vstupu, svojpomoc, vzájomnosť a samospráva. Spolok napomáhal rozširovaniu vzdelania členov a vychovával ich v slovenskom národnom duchu. Spolok, založený na 6 rokov, mal neskôr až 60 členov. Funkcionári predseda, pokladník a účtovníci – boli volení na členských schôdzach. Predsedom po celý čas trvania spolku bol Samuel Jurkovič. Výročné členské schôdze sa konali ročne od apríla 1848, keď kapitál spolku dosiahol vyše 600 zlatých.
Najväčšie bludisko v strednej Európe
Najväčšie bludisko v strednej Európe pri meste Stará Ľubovňa. Nájdete ho v meste Stará Ľubovňa a nesie názov – Viktóriine záhrady s bludiskom Čertova skala. Hlavnou atrakciou a najväčšou časťou záhrad je bludisko Čertova skala, ktoré je veľké 6400 metrov štvorcových – je to najväčšie bludisko svojho druhu v strednej Európe. Celková dĺžka jeho uličiek je neuveriteľných 3273 metrov, o dokonalý dojem z blúdenia sa stará 20 000 kusov sadeníc, ktoré sú vysoké 2 metre, takže ak nepatríte medzi obrov, neuvidíte ponad ne. Záhrady veľké 11 000 metrov štvorcových sa rozprestierajú pri rieke Jakubianka a navštíviť a obdivovať ich môžete aj vy.
Snímka: spravy.rtvs.sk
Snímka: archív Peter Valo
Prvé slovenské auto
Prvé autá u nás ľudia prijímali s odporom, na dedinách do nich často hádzali kamene. Keď sa kedysi objavili na našom území prvé autá, reakcia ľudí bola aj hádzanie blata a kamenia a autá ako snobstvo boli aj predmetom politiky. Prvé slovenské auto malo názov Drndička. V Psiaroch ho zostrojil zámočník Michal Majer. Opravil auto cárovi Ferdinandovi Coburgovi a zostrojil si aj vlastné. Najprv výsmech, neskôr uznanie. Presne to zažil zručný zámočník Michal Majer zo Psiarov, ktoré sú dnes súčasťou Hronského Beňadiku. Práve tento dedinčan vyrobil prvý slovenský automobil.
Medzinárodný maratón mieru
Maratón mieru je organizovaný v Košiciach nepretržite od roku 1924. Patrí medzi najstarší Európsky maratón a druhý na svete, ktorý sa koná každý rok vždy v prvú októbrovú nedeľu. Vzdialenosť, ktorú musia bežci prejsť, je vyše 42 km.
Snímka: kosicemarathon.com
Ponuka ubytovania
