Treska

„Treskoslovensko je malebná krajina preslávená vo svete jedinečnou národnou pochúťkou – lahodnou treskou v majonéze. V Treskoslovensku je vítaný každý, kto miluje tresku v majonéze a nášho prezidenta, jeho delikátnosť Veľkého Treska.“ Takto vtipne bola spustená propagačná kampaň, ktorá mala za úlohu vrátiť na pulty našich predajní tresku v majonéze podľa pôvodnej receptúry z roku 1954, keď bol na trhu nedostatok iného mäsa. Autorom receptu na tento unikátny šalát, ktorý nebol príliš drahý, bol bratislavský kuchár a cukrár Július Boško. Na výrobu použil varené mäso z aljašskej tresky, majonézu a marinovanú zeleninu. Pôvodný názov produktu bol šalát v remuláde a vyrábal ho štátny podnik Ryba vo všetkých svojich závodoch. Dopyt po nej bol čoskoro taký veľký, že ho ledva stíhali pokryť.

Viac ako 1600 minerálnych prameňov

Na svete nenájdete krajinu, ktorá má vzhľadom k svojej rozlohe toľko minerálnych prameňov ako Slovensko. Oficiálne je zaregistrovaných 1657 zdrojov, no predpokladá sa, že ich je oveľa viac. Minerálna voda v Smrdákoch patrí k svetovým unikátom pre obsah sírovodíka. Najväčší počet prameňov na Slovensku nájdete v Bešeňovej. Na jej území vyviera 33 prameňov, ktoré dosahujú vysokú teplotu až 61 °C.

Slovensko je hradná veľmoc

Vo svete by ste len ťažko hľadali krajinu, ktorá sa môže pýšiť takým počtom hradov a zámkov. Prvá písomná zmienka o najstaršom hrade na Slovensku Devín sa datuje do roku 868, Spišský hrad zapísaný do zoznamu UNESCO patrí svojou rozlohou medzi desať najväčších hradov na svete, hrôzostrašný príbeh krvavej grófky Alžbety Bátoryovej z Čachtického hradu pozná už celý svet. Spolu je však na Slovensku 700 slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností.

Drevené kostolíky postavené bez jediného klinca

Kostolíky sú jedinečné svojou architektúrou, prevedením a originalitou. Všetky drevené kostoly sú postavené výlučne z dreva, pri stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Výnimočnosť týchto stavieb potvrdzuje tiež zaradenie viacerých z nich do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Slovensko je svetová veľmoc 50 000 ľudových piesní

Vďaka práci zberateľov existujú záznamy o päťdesiatich tisícoch pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Zbierka Slovenské spevy, ktorej zrod je fascinujúci v mnohých ohľadoch – vznikla koncom 19. storočia, ako spoločné dielo desiatok dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí navštevovali obce, zbierali a do nôt prepisovali piesne, ktoré si ľudia spievali. Veľká časť zozbieraných piesní následne vychádzala nasledujúcich 30 rokov. Vznikla tak aj v európskom kontexte unikátna zbierka piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.

Najdokonalejšia sieť turistických trás na svete

Slovensko má najdokonalejšiu sieť turistických trás na svete. Po turistických značkách môžeme prejsť až 15 000 km! Ani také turistické veľmoci, ako sú Rakúsko, Francúzsko či Švajčiarsko, ich nemajú tak dokonale a prehľadne vyznačené.

Slovensko je svetová krajina ornamentov

Máme ich štyritisíc, zatiaľ čo vo svete je ich päťtisíc.

25 000 rokov starý unikát

Moravianska venuša je praveká, 7,5 cm veľká vyrezaná soška z mamutieho kla z obdobia okolo r. 23 000 pred Kr. Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech v čase prvej republiky na táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom, blízko slovenských Piešťan. Moravianska venuša je najstaršia známa plastika zobrazujúca človeka nájdená na území Slovenska. Jediná a unikátna. Vek plastiky je stanovený na 23 tisíc rokov. Hovoríme o pravekom umení, ale isté je, že lovci v období mladšieho paleolitu sa nevenovali umeniu. Ich výtvarný prejav súvisel zrejme s kultom plodnosti. Kypré tvary znázorňovali dostatok, hojnosť, zdravie, schopnosť mať veľa detí, od čoho závislo prežitie rodu a loveckej skupiny.

250 000 rokov histórie Slovenska

Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuša z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).

Fujara

V takej podobe, ako fujaru poznáme zo stredného Slovenska, ju nenájdeme nikde inde vo svete. Majestátna, kráľovská fujara tróni ostatným ľudovým hudobným nástrojom svojím vzhľadom i zafarbením hlasu. Je vyznaním, hlasom i dušou našich bačov a valachov, ktorí k nám touto cestou prehovárajú i dnes. Dĺžka nástroja je zvyčajne do 180 cm, no tá najdlhšia na svete – fujara trombita – môže mať až 6 m. Vyrába sa z vysušeného dreva, najčastejšie z kmeňa bazy, ale aj javora, jaseňa či agátu. Má zádumčivý, zamatový zvuk, je nádherne vyzdobená. Každý výrobca používal svoje techniky i vzory, preto je každý jeden nástroj jedinečný. Zápis fujary v roku 2008 do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO len potvrdil jej svetovú unikátnosť a historickú hodnotu.

Biele zlato

Biele zlato, aj takto sa hovorí tejto zdraviu prospešnej obžive. Bryndza patrí medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny a tradícií už niekoľko desiatok rokov. Nie je však bryndza ako bryndza a zdraviu prospešná je len tá pravá. Tento národný poklad máme pred očami, no nie všetci poznáme jeho blahodarné účinky. Určite by sme bryndzu mali zaradiť do svojho jedálnička častejšie. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemný a roztierajúci sa zrejúci syr. Vyrába sa tradičným spôsobom drvením a mletím vyzretého ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra. Pravá bryndza obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra, takže nie je úplne hladká. Podiel ovčieho syra však musí byť väčší ako 50%, nájdete aj 100%. Mieša sa so soľou alebo špeciálnym soľným roztokom, čím sa táto metóda výroby odlišuje od výroby iných druhov ovčieho syra mimo územia Slovenska. Bryndzu, najmä tú májovú, odborníci považujú za unikátny patent prírody, prírodnú konzervu, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.

Drotárstvo

Slovenské drotárstvo predstavuje špecifický a ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území, v žiadnom inom štáte. Stovky až tisíce drotárov vytvorili atypickú historickú kulisu dejín malého národa uprostred Európy. Prvá historická zmienka o drotárstve na Slovensku pochádza z r. 1714, kedy sa v súdnych spisoch Bytčianskeho panstva uvádza meno Juraja Drotárika. Za miesto zrodu drotárstva sa všeobecne považujú oblasti dnešného severozápadného Slovenska, trojuholník medzi mestami Bytča – Žilina a Čadca. Slovenské drotárstvo je zapísané v zozname UNESCO od roku 2019.

Najväčší elektromotor na svete

Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.

Svetové slovenské víno na Titanicu

Vinárske impérium, ktoré nemalo v Európe obdobu založil v Bratislave Jakub Palugyay (1819 až 1885), podnikavý pán z Liptovskej Palúdzky. Značka vín Chateau Palugyay sa už v 19. storočí radila medzi najlepšie vína sveta. V roku 1864 začala firma Jakuba Palugyaya exportovať aj do tak vzdialených krajín ako je Mexiko či USA a získavať významné ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, Viedni, Paríži a Melbourne. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau, pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa a arcivojvodu Jozefa. V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Značka vína Palugyay sa stala známou prakticky po celom svete. Jedna z najlepších kolekcií palugyayovského vína sa potopila s posádkou a cestujúcimi Titanicu. Na dne mora je dodnes 8-tisíc fliaš výberových vín značky Palugyay z ročníkov 1900 až 1910.

Jediný kus na svete

Jediný zachovaný exemplár slovenskej bankovky z roku 1945 sa vydražil na internete za 1,25 milióna českých korún bez aukčnej prirážky. To je viac ako 12-násobok vyvolávacej ceny, ktorá bola 100 000 českých korún. Zberateľ, ktorý bankovku získal, kúpil jediný známy exemplár bankovky na svete, ktorú vydal slovenský štát na konci druhej svetovej vojny a ktorá sa nikdy nedostala do obehu.

Vynález vrtuľníka

Ján Bahýľ, majiteľ takmer dvadsiatky technických patentov. Ako armádny dôstojník viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení. Slovenský rodák Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 v malej dedine Zvolenská Slatina. Bolo to len pár mesiacov po tom, ako zomrel Ľudovít Štúr. V roku 1888 sa zúčastnil vzduchoplaveckej výstavy vo Viedni. Práve tam ho po prvýkrát očarili lietajúce stroje, aviatika, ale aj myšlienka, že ľudia by mohli jedného dňa naozaj lietať. Po nejakom čase sa mu podarilo zhotoviť parný tank. Vďaka predaju tanku získal dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol pustiť do projektu, ktorý v tom čase nemal obdoby. Cieľ bol jasný, zhotoviť vrtuľníkové vozidlo. V roku 1894 úspešne zostrojil a otestoval vznášajúce sa balóny so vzdušnou turbínou, na ktoré mu boli udelené aj patenty. V pláne mal však konštrukciu vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Ten sa mu podarilo úspešne dokončiť v Bratislave. Ján Bahýľ následne v roku 1895 obdržal patentnú listinu č. 3392 od samotného cisára Františka Jozefa l. Už v roku 1903 so svojim vynálezom vzlietol do výšky 1,5 metra a v roku 1905 v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov. Túto udalosť zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.

Vynález elektromotoru

Štefan Anián Jedlik sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v chudobnej roľníckej rodine, ktorá sa tam prisťahovala z Liptova. V roku 1828 náš rodák ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb – elektromotor. Ten pracoval na elektromagnetickom princípe. Pri svojich experimentoch použil elektromotor na pohon malého modelu vozíka, právom je tento vynález považovaný za jeden z prvých krokov vývoja elektromobilu. Skonštruoval niekoľko demonštračných, fyzikálnych a elektrotechnických prístrojov. Dokonca aj zariadenie na výrobu sódovej vody. Zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu. Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patria tiež rúrkový zberač blesku, vlnový stroj na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine tiež prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Celkovo je evidovaných cez osemdesiat Jedlíkových objavov a vynálezov.

Vynález rádiového prenosu

Génius Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Jabríkovej a neskôr sa odsťahoval do USA. Práve tam sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie. Murgašovi v roku 1903 a 1904 uznali dva patenty – Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Murgašovi patrí prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. 27. apríla 1905 sa konala prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou). Z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone. Prvá správa prišla do Scrantonu: “Zdar vynálezcovi“ Do Wilkes-Barre prišla odpoveď : „Sláva Bohu na výsostiach“. Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť. 10. augusta 1905 Americký prezident Theodor Roosevelt osobne navštívil Murgašove laboratórium, Murgaš mu predviedol ukážku svojho nového systému prenosu, uchvátený prezident mu prisľúbil vládnu podporu. 23. novembra 1905 sa konali oficiálne skúšky. Skúška dopadla nad očakávania, prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline. V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v éteri prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi.

„Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“

Vynález čerpadiel so stlačeným vzduchom

Jozef Karol Hell sa narodil 15. mája 1713 v dnešných Štiavnických Baniach. Už ako 23 ročný navrhol svoj prvý vahadlový čerpací stroj drevenej konštrukcie. V roku 1738 dva takéto stroje postavil. Dokázali čerpať za minútu 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bola to Hellova originálna konštrukcia, ktorá nemala obdobu na celom svete. V roku 1744 navrhol a v roku 1749 postavil ďalší svoj vynález svetového prvenstva. Vodnostĺpcový stroj. Princíp fungovania by sa mohol zjednodušene prirovnať k parnému stroju. Namiesto tlaku pary však využíva tlak vody privádzanej do piestu vysoko tlakovým potrubím z prevýšeného jazera. V roku 1753 prišlo Hellovo ďalšie svetové prvenstvo. Skonštruoval a postavil prvý stroj poháňaný stlačeným vzduchom. Tieto stroje sa rozšírili do Ameriky a do celého sveta. Zmodernizované konštrukcie slúžia ešte aj dnes na čerpanie ropy. Ako pohon slúži zemný plyn pod vysokým tlakom. Medzinárodný vedecký úspech dosiahol aj jeho brat Maximilián. Patril k svetovo uznávaným astronómom. Pomenovali po ňom aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km. Od 31. júla 2000 nesie jeho meno tiež planétka (3727) – Maxhell.

Vynález Viney

Docent Ján Farkaš sa narodil 30. apríla 1923 v Modre. Pochádzal zo starej vinohradníckej rodiny. Po Jánovej starej mame Zuzane Kellenbergerovej siahal tento modranský rod až do trinásteho storočia. Ján Farkaš pracoval v pezinských vinárňach, kde dostal neľahkú úlohu – vytvoriť lacný a chutný nápoj bez alkoholu, ktorý by konkuroval nápojom zo zahraničia. Fakaš mal v úmysle vymyslieť nápoj, ktorý by bol prírodný, osviežujúci a netradičný zároveň. Chcel, aby nápoj nemusel obsahovať konzervanty, byť pasterizovaný a mal chuť hrozna. Spolu s kolegami preto vyvinuli nápoj zo zvyškov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Samotná značka Vinea vznikla v roku 1973 a málokto vie, že toto slovo pochádza z latinčiny a znamená Vinohrad. Čo je však ešte zaujímavejšie, názov vymysleli dcéry Jána Farkaša. V roku 1980 Vineu začali plniť do 0,7 litrových fliaš a v polovici osemdesiatych rokov ju ako jeden z mála nápojov zo socialistického bloku začala vyvážať do USA a Kanady, kde sa stala dôstojným konkurentom pre tamojšie sladené nápoje. Ján Farkaš bol muž činu, vedec, pedagóg, autor dvoch skvelých kníh o víne (Všetko o víne, Technológia a biochémia vína), ktoré Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži vyhodnotila ako knihy roka. V pamäti národa však zostane najmä ako vynálezca geniálneho prírodného nápoja.

Vynález čírej kávy

Clear Coffee hlási revolúciu vo svete kávy. Košický vynálezca Dávid Nagy ohúril unikátnym nápojom: Vyzerá ako minerálka, no chutí ako káva. Prišiel s nápadom vyrobiť priesvitnú kávu. Prvá bezfarebná káva na svete. Od nápadu do finálneho riešenia mu trvalo dva roky, kým bol so svojím výrobkom spokojný. Receptúru mladý Košičan odmieta prezradiť. Cieľom Clear Coffee bolo vytvoriť úplne nový kávový nápoj, ktorý chutí ako káva, nakopne ťa ako káva, ale práve vďaka svojej čírosti nápoj nepôsobí nepriaznivo na belosť zubov. Nápoj neobsahuje žiadne konzervačné látky, arómy, stabilizátory, cukry a ani sladidlá.

Vynález bioplastu

Bioplasty zo Slovenska obdivuje aj svet. Slovenský vedec Pavol Alexy z STU vyvinul plne degradovateľný ekologický bioplast – Nonoilen, ktorý vo svojich produktov využije globálna značka Curaprox. Vývojom a využívaním biorozložiteľnej kefky žije stále viac ľudí na Slovensku. Spolupráca FCHPT (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie) STU v Bratislave, Ústavu polymérov SAV a firmy PANARA dokazuje, že slovenská veda má potenciál a oplatí sa do nej investovať. Na svetovom trhu zatiaľ nemáme konkurenciu. V Nitre spúšťa masovú výrobu bioplastov. Vďaka vzájomnej podpore nielen vznikol, ale je i komerčne využitý materiál, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje ozajstné riešenie úplného ekologického využitia plastov, a to v celom životnom cykle – od výroby až po odpadové hospodárstvo. V súčasnosti je Nonoilen testovaný a pilotne uvádzaný do praxe vo viacerých slovenských aj zahraničných firmách.

Vynález elektrobicyklu z 3D tlačiarne

Slováci ako prví na svete zostrojili jedinečný e-bike, vytlačený na špeciálnej 3D tlačiarni. Ide o Teslu medzi bicyklami, ktorú vyrobia na mieru. Na vývoji 3D bicykla už dlhý čas pracovali dizajnéri slovenskej spoločnosti Paul+Murin a KINAZO DESIGN. Pokroková technológia výroby pridávaním kovov umožňuje tlačiť rámy priamo z 3D dát spekaním kovov laserom. Takýto bicykel z jedného kusa kovu bolo doteraz možné vyrobiť len v karbóne, ale v hliníku by bol takmer nerealizovateľný, toto umožňuje iba 3D tlač.

Vynález trakov

Milan Rastislav Štefánik narodený 21. júla 1880 v Košariskách prišiel aj s mnohými vedeckými návrhmi a vynálezmi. Traky, vtedy známe ako „hozentrágle“, vynašiel práve Štefánik. Keď sa tým v liste pochválil svojmu otcovi a evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi, ten mu napísal jasnú odpoveď: „Tvoj vynález je jednoduchý a praktický. V krajčírstve to spôsobí revolúciu. Všetci fabrikanti gombíkov budú na teba hromžiť. Bodaj by sa tak stalo.“ Traky sú dodnes módnym doplnkom pre nejednu slávnu osobnosť. M. R. Štefánik si ho dal patentovať a vynález bol zaevidovaný pod číslom 364 271 dňa 15. 3. 1906 na meno svojho priateľa Martina Benku. Toto vylepšenie ho napadlo na Mont Blancu počas jedného zo svojich šiestich výstupov, keď musel zakaždým odopínať šesť gombíkov. Vieme si predstaviť aké to muselo byť v takej zime, ako na najvyššom končiari Európy vládne, nepraktické. Rozhodol sa teda dopredu umiestniť zápinky, vďaka ktorým bude odopínanie gombíkov zbytočné. No Štefánik nezostal len pri „móde“. Vynašiel aj „rychlovazač“, čo je obdoba dnešnej rýchloväzby, či skladaciu fajku. Z astronomických kúskov vylepšil prístroj na pozorovanie slnka, tzv. spektroheliograf. Vymyslel aj loď poháňanú skrutkou, alebo pedálmi na spôsob bicykla, pákový lis, samočinnú výhybku, či dokonca elektrický prístroj na sčítavanie hlasov.

Vynález skladacieho kontajnera

Slovenský vynálezca Ladislav Karpíšek nominovaný na Nobelovu cenu zažil rok, keď si nechal zaregistrovať viac patentov než slávny Thomas Alva Edison. A jeho vynálezy vzbudili obrovský záujem u Rusov či dokonca Iráncov. Ladislav Karpíšek, rodák zo Sabinova, dobyl svet vynálezov. Na konte má vyše 1 200 patentov. Narodil sa 20. júna 1924 v Sabinove, no vyrástol v Kremnici. V roku 1939 sa spolu s rodičmi presťahoval do Prahy. Počas 2. svetovej vojny bol v rámci jednotiek Technische Nothilfe nasadený pol roka v Nemecku na odstraňovaní následkov bombardovania. V roku 1952 emigroval cez Nemecko do Austrálie. Pracoval pre spoločnosti Brambles a TNT, v roku 1970 založil vlastnú spoločnosť Technosearch. Medzi jeho úspešné projekty patrí napríklad rotačný spaľovací motor, prvý skladací prepravný kontajner na svete, uzavretý pásový dopravník, prenosný prístroj na dialýzu a mnohé ďalšie. V súčasnosti pracuje napríklad na zariadení na odsoľovanie morskej vody či výrobu energie z mora. Za výskum v oblasti tzv. čistej energie (Clean Energy) bol nominovaný na Nobelovu cenu.

Vynález bryndzy

Bryndza je slovenským vynálezom, za ktorým stojí Ján Vagač. Vymyslel ju, keď hľadal riešenie, ako konzervovať ovčí syr. Rodák zo Starej Turej, majiteľ mäsiarstva, cestoval po Slovensku, kde nakupoval dobytok. Na cestách sa spriatelil s bačami, známymi svojou pohostinnosťou. Mimoriadne ho zaujal zvláštny hrudkovitý syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Premýšľal, ako ho dostať do obchodov, aby sa nepokazil, a dobrý a lacný výrobok by finančne vypomohol ľuďom z najchudobnejších oblastí Slovenska. Začal teda so syrom robiť rôzne pokusy. Nakladal ho, sušil, vaľkal a solil, až docielil, čo chcel – a začal s výrobou bryndze. A tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve. Po jeho smrti prevzali podnik synovia. Najviac sa o rozmach bryndziarne postaral Jánov vnuk Alexander. Pochúťku vyvážali až do Ameriky.

Vynález krehkého lomu

Vďaka nemu sa veľká loď nerozlomí. Slovensko malo hviezdneho zvárača, nominovaného na Nobelovu cenu. Bol až príliš dobrý, a tak ho dali komunisti po návšteve Nikitu Chruščova vyhodiť. Volal sa Jozef Čabelka. Narodil sa 15. februára 1910 v Holíči. Pomenovali po ňom rušnú križovatku a školu. Jozef Čabelka v roku 1949 za vlastné peniaze založil Výskumný ústav zváračský v Bratislave. V Spojených štátoch amerických získal Lincolnovu cenu, nemohol si ju však priviesť v hotovosti do Česko-Slovenska, a tak za ňu nakúpil prístroje do zváračského ústavu. Okrem toho Čabelka objavil tzv. „krehký lom“ — zistil, prečo sa námorné lode lámali v blízkosti zvaru. Celkovo mal zapísaných 28 patentov, desiatky štúdií a odborných článkov. Hovorí sa, že keď súdruhovia zistili, že bratislavskí zvárači sú lepší ako sovietski, Čabelka musel odísť. Zakázali mu pôsobiť v strojárenstve. Mohol pôsobiť aspoň v akadémii vied a na školách. Prezident Michal Kováč mu v roku 1996 udelil štátne vyznamenanie in memoriam.

Vynález bezmotorových a motorových lietadiel

Otec malých lietadiel. Legendárny slovenský letecký konštruktér a vynálezca Tadeáš Wala českého pôvodu narodený 27. januára 1932, Prostřední Suchá. V bezmotorových lietadlách má nalietaných 3500 hodín a na motorových okolo 1400 hodín. Preletel s nimi vzdialenosť približne 110-tisíc km. Najdlhší prelet absolvoval v Austrálii 900 km. Navrhol niekoľko bezmotorových aj motorových lietadiel, z ktorých najznámejší a preslávený vo svete je Dynamic WT-9, vyrábaný firmou Aerospool v Prievidzi. Dnes lietajú v stovkách kusov po celom svete a vo svojej kategórii sa považujú za svetovú špičku. Rakúsky pilot Helmuth Lehner na tomto malom lietadle dokonca takmer obletel svet (z ostrova v juhozápadnom Pacifiku sa mu nepodarilo odletieť na Havaj pre monzúnové dažde, musel sa tak nechať doviesť na západné pobrežie USA). Tadeáš Wala pôsobí v prievidzskom aeroklube už od roku 1957. Bol špičkovým odborníkom aj v oblasti banského technického rozvoja, ešte v roku 1988 dostal národnú cenu za konštrukciu špeciálnej mechanizovanej výstuže na podzemné dobývanie a bol ocenený Krištáľovým krídlom 2008 za celoživotné dielo.

Vynález nákupného vozíka

V Amerike bolo okolo roku 1900 vyše osemdesiat dielní a menších či väčších tovární považských, kysuckých a spišských drotárov, ktorí tam úspešne pôsobili. Už koncom devätnásteho storočia existovalo uzavreté slovenské sídlisko najmä vďaka aktivite pozemkového makléra Jozefa Ďuriša, pôvodom drotára. Bratia Brodekovci si kúpili drotársku dielňu v New Yorku – vyrábali tu najmä tienidlá na lampy a úžitkovo-dekoratívne predmety pre domácnosť z drôtu denne dvanásť hodín, okrem nedele. V supermarkete videli, ako jedna pani tlačí pred sebou kostru z detského kočíka, prispôsobenú na prevoz nákupu – na kostre kočíka mala primontovaný prútený kôš. Kôš na kolieskach! – vhuplo Brodekovcom do hlavy. Iskra v nich navodila myšlienku vyrábať drôtené nákupné vozíky. Rodák z Dlhého Poľa Ján Brodek, vytiahol nákres svojho vylepšeného drôteného nákupného vozíka na kolieskach. Chcel ním ľuďom uľahčiť nosenie ťažkých nákupov z obchodu k autu. Bratia návrh rozkreslili a prihlásili na patentovom úrade. Ján Brodek (vynález zaregistrovaný pod menom John Brodeck) získal v USA patent na svoj nákupný vozík. Po získaní licencie začali bratia vozíky vyrábať v novej newyorskej dielni. O šesť rokov postavili modernú továreň v Englewoode. Vznik slovenského drotárskeho remesla sa u nás datuje niekedy na prelome 17. a 18. storočia a najrozšírenejším sa stalo v hornatých regiónoch severného Slovenska, odkiaľ pochádzali aj bratia Brodekovci.

Vynález vyvolávacieho automatu pre kinomatografické filmy

Slovenský kameraman, filmový mechanik, vynálezca a zakladateľ slovenskej kinematografie Daniel Siakeľ sa narodil 21. januára 1886 v Batnici, okr. Martin. V roku 1901 odišiel do učenia do strojárskej fabriky Ganz v Budapešti. V ďalšej budapeštianskej filmovej fabrike Projectograph získal skúsenosti s vývojom a výrobou projekčných prístrojov pre prvé kiná pre celé Uhorsko. Daniel Siakeľ sa do Ameriky presťahoval v roku 1905 a ako vyučený strojný zámočník si našiel prácu vo firme Selig Polyscope Co., kde mu zverili technické záležitosti pri spracúvaní filmov. Filmová technika sa preňho stala smerodajnou – čoskoro zostrojil prvý vyvolávací automat pre kinematografické filmy na svete, venoval sa aj inováciám projekčných aparátov, animácii či pokusom s farebným filmom. Ako zamestnanec Rothacker-Film skonštruoval zdokonalenú filmovú kameru s možnosťou snímania po políčku a počas prvej svetovej vojny zostavil skladací projekčný prístroj pre školy, ktorý sa dal zložiť do kufríka. Pre školskú kameru navrhol úzky film (prestrihnutím 35 mm filmu po dĺžke) a vypracoval návrh na 16 mm film. Skonštruoval aj projekčný prístroj pre 16 mm film s adaptérom zvuku. Zvuk bol zapísaný na okraj filmu gravírovacou ihlou. Prispôsobil svoju kameru aj na trikové snímky. V roku 1920 bol spoluzakladateľom akciovej spoločnosti Tatra Film Corporation v Chicagu, ktorá nakrútila na Slovensku prvý hraný film Jánošík (1921). Podieľal sa na ňom ako kameraman.

Vynález zahnutej čepele hokejky

Stan Mikita sa narodil 20. mája 1940 v obci Sokolče ako Stanislav Guoth. V ôsmich rokoch Stanislav odcestoval so strýkom do Kanady, kde prijal jeho meno Mikita. Vyrastal v provincii Ontário, v mestečku St. Catharines neďaleko Toronta, kde začal s hokejom. Jeho hviezdna kariéra sa naštartovala v roku 1959, kedy Mikita prestúpil do Chicaga a už vo svojej druhej sezóne získal v drese jastrabov Stanley cup, pričom sa so šiestimi gólmi stal najlepším strelcom play-off. Cennú trofej získal ako vôbec prvý Slovák v histórii. Stan Mikita je otec a vynálezca zahnutých hokejok. Na jednom z tréningov, keď bol narazený na mantinel, sa jeho hokejka zasekla medzi špáru na dverách striedačky. Keď ju odtiaľ vytiahol, všimol si, že čepeľ je mierne zahnutá a pripomína tvar banána. Vtedy hráči nosili na tréning väčšinou jednu hokejku a Mikitovi neostávalo nič iné len dotrénovať so zahnutou hokejkou. Keď sa po striedaní dostal k puku a potom so zahnutou hokejkou vystrelil, tak to bol preňho úplne iný pocit, vystrelený puk sa choval úplne inak. Potom skúsil ešte niekoľko ďalších striel, no bolo to to isté. Mikita vtedy začal experimentovať a podobným spôsobom ohol ešte niekoľko ďalších hokejok. Najjednoduchším spôsobom bolo zahnutie hokejky v horúcej vode, v ktorej drevo zmäklo a čepeľ bola ľahšie tvarovateľná, neskôr čepeľ namočili do studenej vody, aby dostala potrebnú tvrdosť a zahnutá hokejka bola na svete.

Vynález CO2 mikromotorov

Štefan Gašparín narodený v roku 1937 v Novom Meste nad Váhom je v modelárskom svete u nás aj v zahraničí skutočnou legendou a majstrom, pretože navrhol a vyrobil pod značkou Gasparin CO2 Motors množstvo miniatúrnych modelárskych motorov rôznych veľkostí a typov, určených na pohon lietajúcich modelov. Zdrojom energie pre tieto motory však nebol ropný produkt ani elektrická energia, ale oxid uhličitý. CO2 motory sa spôsobom fungovania podobajú parným motorom. Štefan Gašparín vyrábal širokú škálu motorov od drobných jednovalcových až po zložité viacvalcové. Na svojom konte má Gašparín vývoj viac ako 50 minimotorčekov, niektoré z nich dokázali vzniesť do vzduchu aj lietadielka s hmotnosťou 30 gramov. V roku 1989 overili tvorcovia knihy svetových rekordov, že jeho neuveriteľne malý motor so zdvihovým objemom iba 1 milimeter kubický bol vtedy najmenším motorom na svete. Ako jediný Novomešťanom je zapísaný v legendárnej Guinnessovej knihe svetových rekordov. Vďaka jeho miniatúrnym motorčekom poháňaným oxidom uhličitým ožívali aj tie najmenšie a najľahšie lietadielka, ktoré netradičný zdroj energie s minimálnou hmotnosťou vyniesol do nebies. Štefan Gašparín bol sám motorom, ktorý hnal vo vynálezoch stále dopredu a plnil sny modelárov po celom svete.

Bič z Turca plieska po celom svete

Geniálne pastierske biče boli predchodcami mobilov. Bačovia mali naučené signály, ktorými komunikovali. Bol to oficiálny signálny nástroj, ktorý sa využíval na dávanie signálov. Pastiersky bič je vlastne prvý mobil. Kedysi, keď neboli telefóny, sa korbáče používali na salašoch. Bača hneď neutekal do dediny, aby oznámil, že sú hotové syry a žinčica. Bačovia mali svoje signály, zaplieskali a ľudia už vedeli. Alebo bičom oznamovali, že sa stalo nešťastie a treba prísť pomôcť. Najväčší ručne vyrobený slovenský bič uplietol majster Martin Brxa a je dlhý 9,26 m. Najhlasitejšie plieskanie bičom na Slovensku a slovenský rekord dosiahol rekordman Martin Brxa pri intenzite hluku 108,2 decibelu. Turčiansky bič od Martina Brxu z Turian už dávno prekročil hranice regiónu. Poznajú ho nielen na Slovensku, ale aj v ďalekom svete – v Kanade, USA, Holandsku, Nórsku, Saudskej Arábii, Japonsku i v Miláne, kde ho jeho výrobca predviedol na Svetovej výstave Expo 2015.

Horehronský viachlasný spev

Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. Valašsko-pastiersky spôsob života a dlhé dni strávené na lúkach a pasienkoch pri pasení dobytka sa zaslúžili o hudobné bohatstvo a popri viacerých hudobných nástrojoch sa presadil aj ľudový spev. Ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Od roku 2017 je Horehronský viachlasný spev súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Gajdošská kultúra

Gajdy sú dychový nástroj pozostávajúci z mecha, z ktorého sa vyháňa vzduch, a z píšťaly s dierkami, z ktorej vychádza typický zvuk. Gajdošská kultúra má medzinárodný charakter a existuje hneď niekoľko krajín, do ktorých sa v 14. storočí rozšírila. Gajdy krajín sa líšia a výnimkou nie je ani Slovensko – k našim sa viaže široká paleta sprievodných prejavov, ktoré z gajdošskej kultúry robia dedičstvo. Slovenské gajdy sú odlišné technologickými postupmi výroby, dizajnovým spracovaním nástrojov, repertoárom piesní, sprievodnými rituálmi, obradmi či textami samotných piesní. Slovenská gajdošská kultúra bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Levoča – stredoveké kráľovské mesto

Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia si svojou atmosférou a výnimočnosťou získajú azda každého návštevníka. Krásne historické centrum obopínajú stredoveké hradby, ktoré sa zachovali takmer v celku, z pôvodných 15 bášt a veží zostalo šesť. Samotné hradby majú dĺžku viac ako 2 kilometre. Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO z roku 1993 obsahoval len časť z objektov, až v roku 2009 bol skompletizovaný, keď doň pribudlo aj historické jadro mesta Levoča. 

Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes

Medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes bola v roku 2021 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na území Slovenska sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum  na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej, rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.

Skalický trdelník

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie na Slovensku, konkrétne oblasť Skalice. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Najdlhší Skalický trdelník na svete meria 208 centimetrov, na trdlo ho namotali a upiekli v Skalici na Trdlofeste. Na jeho výrobu potrebovali 3,5 kilogramu cesta, ktoré namotávali na špeciálne vyrobený drevený valec, trdlo. Trdlo vyniesli nad pripravené ohnisko a upiekli. Celá príprava od zarobenia cesta vrátane pečenia trvala približne tri hodiny. 

Jediný jaskynný kostol 

V okrese Púchov obkľúčený vrchmi Strážovských vrchov nájdete maličkú obec Mojtín. A práve tu sa nachádza slovenský unikát Mojtínska priepastná jaskyňa (Jaskyňa sv. Jozefa), ktorá je jaskynným kostolom a dokáže pohodlne ponať 400 ľudí. Jaskynný kostol nenájdete na Slovensku nikde inde. Málokto tuší, že ide v podstate o bývalý prírodný náboženský chrám, alebo akýsi núdzový kostol obyvateľov Mojtína. Farár z Pružiny Štefan Závodník dal v jaskyni vystavať kamenný oltár so sochou Panny Márie a steny jaskyne vyzdobil obrazmi svätcov. Do jaskyne potom meral dlhú cestu z Pružiny na koni pravidelne najbližších 5 rokov. Do jaskynného kostola s dĺžkou 46 metrov chodila takmer celá dedina. Počas druhej svetovej vojny slúžilo toto božie miesto ako úkryt pred hrôzami vojny. Ukrývali sa tu rodiny z Mojtína a jaskynný kostol stal prechodným domovom pre viac ako 200 ľudí. Jaskyňa je voľne prístupná a bezplatná.

Najdlhší drevený most v Európe

Drevený most v Kolárove, vybudovaný cez rieku Malý Dunaj je so svojou dĺžkou 86 metrami považovaný za najdlhší most celodrevenej konštrukcie v Európe. Pri prechádzaní po ňom budete mať pocit, akoby tá drevená promenáda patrila iba vám. Pôvodné piliere pri nižšej hladine vody dodnes vidieť, no nový most bol dvakrát (v rokoch 1997 a 2000) prestavaný. Zaujímavé je, že je pritom relatívne nový, pochádza roku 1992, kedy ho vybudovali na základe výpovedí tunajších pamätníkov, keďže v polovici 20. storočia konštrukciu zničili ľadové kryhy, valiace sa dolu vodou.

Najväčší pamätník v strednej Európe