V našich dejinách je pojem Uhorsko vnímaný ako čosi cudzie. Ešte v 18. storočí sa však pomenovanie Uhor vzťahovalo na obyvateľstvo Uhorska, hovoriace aj slovenskými nárečiami. Treba otvorene povedať, že Uhri boli výsostne slovienske (slovanské) obyvateľstvo, hovoriace jazykmi nekompatibilnými s jazykom dnešných Maďarov. Je absolútne vylúčené spájať historických Uhrov so spojením starí Maďari.
„Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Historickým potvrdením je napríklad aj Regensburgská listina kráľa Ľudovíta Nemca z roku 860, ktorá nazýva Pribinovo kniežatstvo ako „Slougenzin marcha“ vo fonetickom zápise ako Slovenskú zem.“
Ústava Slovenskej republiky čl. 7a
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.
Univerzitný profesor PhDr. Ján Stanislav, DrSc.
Prof. Ján Stanislav sa narodil 12. decembra 1904 v Liptovskom Jáne, maturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave, študoval aj v Paríži, Krakove a Ľubľane. Pôsobil ako asistent na Karlovej univerzite v Prahe a vysokoškolský profesor na bratislavskej Univerzite Komenského. Počas vyše 40-ročného pedagogického pôsobenia vštepoval základy jazykovedy a lásku k slovenskému jazyku stovkám študentov a vychoval celé generácie jazykovedcov – slovakistov a slavistov. Vo vedecko-výskumných prácach sa zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, pôsobením Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy, dejinami slovenského jazyka a Slovákov vôbec. Napísal množstvo odborných kníh, štúdií a článkov, okrem iného päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka, Liptovské nárečia, Starosloviensky jazyk, Slovenská výslovnosť, Po stopách predkov a ďalšie. Jeho meno poznajú jazykovedci v Tokiu aj Paríži a nezabudli na neho ani Liptovskojánčania. J. Hlavienka nám povedal: „Bol to veľmi milý, skromný a spoločenský človek, mal rád ľudí a ľudia mali radi jeho. Niekedy sa javil ako samotár a často býval zamyslený. Rád chodieval na prechádzky. Ľudí vždy srdečne zdravil a keď napríklad v obchode niekto prehovoril nespisovne, opravil ho: „Teta, to nie je sáček. Po slovensky je to vrecúško.“ Profesor Ján Stanislav bol predsedom Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, čestným predsedom Jazykovedného odboru MS, členom Slovenského komitétu slavistov, držiteľom mnohých ocenení a medailí v oblasti jazykovedy. Zomrel 29. júla 1977 v Liptovskom Mikuláši.
Uhri boli Sloveni (Slovania)
V našich dejinách je pojem Uhorsko vnímaný ako čosi cudzie. Ešte v 18. storočí sa však pomenovanie Uhor vzťahovalo na obyvateľstvo Uhorska, hovoriace aj slovenskými nárečiami. Aj keď je pravda, že v poslednom období boli pokusy interpretovať dejiny Uhorska nielen ako dejiny Maďarov, ale ako spoločné dejiny dvoch dominantných „uhorských“ národov – Maďarov a Slovákov, stále je citeľná chybná a nešťastná historická šablóna Uhor-Maďar. Treba otvorene povedať, že Uhri boli výsostne slovanské obyvateľstvo, hovoriace jazykmi nekompatibilnými s jazykom dnešných Maďarov. Je absolútne vylúčené spájať historických Uhrov so spojením starí Maďari. Maďari si však dejiny Uhrov bez ostychu privlastnili. Oskár Cvengrosch vo svojej novej knihe Tajné dejiny Slovenov a Uhorska dopĺňa informačnú medzeru v tejto časti dejín. Snaží sa odstrániť historické dogmy a ozrejmiť skutočný pôvod Uhrov.
Sotva 5% súčasných Maďarov má ugorské (staromaďarské) gény
Mnohí, aj súčasní maďarskí historici a politici ešte stále tvrdia, že slovenský element sa usadil v oblasti severokarpatského oblúku a niektorých pridunajských nížin až v neskorom stredoveku, a to hlavne priesakom valaskej kolonizácie. Súčasne jedným dychom vyhlasujú, že po Hunoch a Avaroch, ktorí prišli do strednej Európy v 4. resp. 6. storočí, do oblasti Dunajskej kotliny prišli Maďari v poslednom desaťročí 9. storočia a sú tu dodnes. Napr. bývalý maďarský prezident Arpád Göncz v čase svojej oficiálnej návštevy v roku 1995 počas prednášky v Oxforde „pobavil“ prítomné politické a vedecké publikum, keď vyhlásil, že „po Avaroch prišli Maďari, ktorí sa ako prví usadili v Karpatskej kotline (Dunajskej kotline – pozn. aut.) a sú tu dodnes.“
Tieto pseudovedecké a faktami nepodložené názory totálne vyvrátili výsledky modernej génovej analýzy. Začalo to v roku 1991, keď renomovaný genetik profesor Stanfordskej univerzity (USA) L. L. Cavalli-Sforza uverejnil výsledky veľkoplošnej genetickej štúdie, ktorú uskutočnil na území dnešného Maďarska. Dosiahnuté výsledky tejto štúdie prof. Cavalli-Sforza zhodnotil nasledovne: „Maďarsko v Európe je anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovienske (slovanské). A títo Sloveni (Slovania) sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovienska (slovanská) a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet“ (Scientic American, november 1991).
Tieto výsledky boli také šokujúce, že vyvolali „zemetrasenie“ predovšetkým v Maďarsku, ale i v ďalších krajinách. Niekoľko renomovaných laboratórií v USA zopakovalo veľkoplošnú genetickú štúdiu na území Maďarska a dospeli k rovnako šokujúcim výsledkom. Záver týchto štúdií potvrdil nálezy prof. Cavalliho-Sforzu: „len s ťažkosťami možno nájsť nejaké stopy ugorských (staromaďarských) génov v súčasnej populácii Maďarov.“ V pomerne krátkom čase si laboratórne techniky modernej genetiky osvojili odborníci v mnohých krajinách. Nelenili ani v Budapešti a čoskoro aj maďarskí genetici uskutočnili rozbor DNA svojich spoluobčanov. Výsledky ich sklamali, lebo museli priznať, že mitochondriálne gény pochádzajúce z ugorských (staromaďarských) génov sa vyskytujú len u menej ako v 5% súčasnej maďarskej populácie. Maďarskí genetici svojimi výsledkami potvrdili aj ďalší nález prof. Cavalliho-Sforzu, a to, že absolútna väčšina populácie Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, ale je prevažne slovienska (slovanská). Aj podľa maďarských genetikov až 50% súčasnej populácie Maďarska má slovienske (slovanské) gény. Zvyšok tvoria valasko-románske, germánske a iné gény. Na základe genetickej analýzy populácie Maďarska bol vyslovený názor, že „Maďari v súčasnom Maďarsku (v prevažnej miere) nie sú vôbec Maďarmi.“
Porovnajte sami: Sotva 5% súčasných Maďarov má ugorské (staromaďarské) gény, ale až 50% má slovienske (slovanské) gény (Sapienti sat!).
Slováci z Dolnej zeme
Slovenskí vysťahovalci odchádzali na juh do oblastí, ktoré boli celkom vyľudnené kvôli masovému vyvražďovaniu a rabovaniu Turkami. Práve vpád Osmanskej ríše a Turkov do Európy vytlačil veľkú časť obyvateľstva z Balkánu na sever a škody narobil aj priamo na Slovensku. Z historického hľadiska však porazení Turci museli opustiť Európu, páni sa z hradov presťahovali do kaštieľov, hradby a ochranné múry už nemali takú dôležitosť a Európa sa stala bezpečnejšou. Dolná zem, oblasť južného Maďarska, časťou Rumunska, časťou Bulharska a Srbska, ako súčasť Rakúsko-Uhorska sa po ústupe Turkov stala rozsiahlou pustatinou, kde sa len občas nachádzalo roztrúsené pôvodné obyvateľstvo. Už predošlé pokusy osídliť tieto oblasti nimi nedopadli dobre. Ľudia neboli odolní na miestne močariny a ťažký život. Slováci, ktorí sem prišli už ako druhá vlna, dokázali miestnu pôdu zveľadiť, naštartovať poľnohospodárstvo a prežiť. Po Turkoch zostali vyrabované a zničené spustošené obce. Slováci počtom v mnohých obciach prekonali pôvodné obyvateľstvo, alebo vytvorili nové obce. Desiatky tisíc Slovákov osídlili napríklad maďarskú Békešskú Čabu. Všetci Slováci poznajú čabajku, známu paprikovú kvalitnú klobásku a keď si na nej pochutnajú, ani len netušia, že ju pokojne mohli pripravovať ruky Slováka, hoci EAN kód prezrádza pôvod v Maďarsku. Békeš-Csaba je známa aj najväčším evanjelickým kostolom vôbec. Maďarských obcí plných Slovákov je oveľa viac. Napríklad Mlynky nad Budapešťou, odkiaľ pochádza aj Gregor Martin Papuček.
Blatenské jazero je najväčšie sladkovodné jazero v strednej Európe
Jeho názov pochádza zo slovienskeho (slovanského) slova – blato, močiar, rašelinisko, mokraď. Po maďarsky Balaton a po nemecky Plattensee. Nachádza sa historicky v Slovenskej Zemi.
Slovenčina – Svetový jazyk
Cyril a Metod si vzali za základ svojej abecedy starosloviensku bukvicu a upravením do nového písma hlaholika dosiahli solúnski bratia počas návštevy v Ríme (v roku 868) u pápeža Hadriána II. aj schválenie starej slovenčiny – prvého slovanského spisovného jazyka ako štvrtého liturgického jazyka západnej cirkvi. Po zriadení Nitrianskeho biskupstva sa mohli vykonávať kresťanské obrady, popri latinčine, gréčtine, hebrejčine aj v starej slovenčine. Táto skutočnosť, ako aj titul arcibiskupa, ktorý Metodovi udelil pápež Hadrián, svedčí o úspešnosti misie.
Slovensko by malo mať plán B návratu k slovenskej korune
Presne 8. februára 1993 sa u nás namiesto Koruny česko-slovenskej začala používať slovenská koruna. Tou sme platili až do 1. januára 2009, keď ju nahradilo euro. Šramko: „Myslím si, že samotná otázka, či existuje plán B, nie je problematická. Národná banka Slovenska už dvakrát v minulosti urobila výmenu meny a som si istý, že z technickej stránky by návrat ku korune zvládla.“
Viliam Hornáček: „Je najvyšší čas, aby si Slovensko konečne našlo svoju slovenskú štátnu doktrínu. Za slovenské Slovensko.“
- Slovenská koncepcia/idea/myšlienka – Slovensko – Svetová krajina
- Slovenská doktrína – Veľká Slovenská zem
- Slovenčina – Svetový jazyk
- Slovenská koruna
© Mr. Slovak o.z.
