Ján Riečica: „Skutočný pokrok je pokrok mravný. Etika a morálka je kľúčom k úspechu a napredovaniu.“ To, čo sa nepodarilo veľkopodnikateľovi Poórovi v Poltári, vyšlo lučenskej firme R-GLASS Trade v Katarínskej Hute (okr. Poltár). V sklárňach s vyše 170-ročnou históriou spojazdnili jedinečnú taviacu pec, ktorá pracuje na báze kyslíka a plynu a znižuje emisie na minimum. Nadviazali na tradíciu a zameriavajú sa na výrobu pohárov bez stopky. No šikovní sklárski majstri sa pustili aj do tradičnej ručnej tvorby. O výrobky z Huty je záujem aj v Indii, Libanone, Egypte, Taliansku, Kanade či v USA. V rámci Slovenska distribuujú hlavne reštauračný sortiment. Kapacita je 1,2 milióna kusov skla a 300- až 500-tisíc kusov lisovaného skla mesačne,
Snímka: Radovan Vojenčák
Myslenie a konanie majiteľa sklární v Katarínskej Hute (okres Poltár) Jána Riečicu:
Dobrovoľne si dal najnižší plat spomedzi približne 200 zamestnancov. Šťastie objavil v tom, keď rozdáva a nie keď prijíma. Zamestnáva množstvo Rómov, ktorí sú hrdí, že im dal prácu. Nikto nič nekradne. Každý si môže zobrať čo len chce a napíše to na papierik. Týmto opatrením sa skončilo s krádežami. Zamestnanci vedia, že keď niečo zoberú škodia samým sebe. Ján Riečica často pripomína, že v skutočnosti sú sklárne ich a nie jeho, pretože bez nich by bol ničím. Keď dôjdu zamestnancovi z vážneho dôvodu peniaze môže si požičať bez akéhokoľvek úroku a keď pracuje poctivo nemusí ich vrátiť. Sklárne na noc nezamykajú. Nie je dôvod. Výrobky putujú najmä do zahraničia, o poháre prejavili záujem už aj v Indii a Egypte.
Snímka: Jozef Fabo
© Mr. Slovak o.z.
Môžeme im všetkým na čele s pánom Riečicom jedine držať palce. Zároveň tento článok hneď posielam príbuznému do Kanady. Možno sa tam cez neho dostane k niekomu, kto tiež prejaví záujem o ich výrobky. V našom meste na strednom Ponitrí sme mali podnik zložený s niekoľkých závodov, ktorý dával prácu 10 000 – 15 000 ľuďom. Zostal z neho zbytok v podobe súkromnej firmy, ktorú už vlastnili niekoľkí úplne cudzí, ktorí údajne nikdy nič nemali s dotyčným oborom. Počet zamestnancov v tom zbytku len klesal. Kedysi bol jedným zo závodov podniku, v ktorom pracovalo okolo 3 000 ľudí. Dnes to nebude ani 200 ľudí. Aj toto je dôvodom, že skoro všetky deti, ktoré v našom meste za minulého režimu zapĺňali niekoľko škôlok a škôl nakoniec svoje uplatnenie, živobytie museli hľadať mimo Slovenska. Horšie je, že odchádzajú aj po roku 1990 narodení. Tak aj pre toto pánu Riečicovi fandím.
Ďakujem za úžasnú inšpiráciu. Toto je jedna z ciest ako sa spájať a popri tom mať život vo svojich rukách. Spokojný život v kruhu rodiny, pracovného kolektívu a Tvorenia je základ zdravej a sebestačnej a silnej spoločnosti.
Držím palce všetkým, ktorí sa podujali a podujmú na takúto cestu. Milan
Veľmi drží palce, nech je takýchto ľudí na Slovensku viac a viac.
Želám majiteľovi aj jeho zamestnancom úspech a spokojnosť.
Pán riaditeľ Riečica, ďakujem, že ste. Verím, že budete príkladom pre ďalších. Veľa radosti a šťastia, nech sa Vám všetkým darí.