Slovenské príslovia a porekadlá majú často ľudový pôvod a nesú v sebe poučenia a múdrosti. Obidve nepriamo opisujú nejaký jav. Základný rozdiel medzi nimi je ten, že príslovie obsahuje ponaučenie, zatiaľ čo porekadlo ho neobsahuje. Na Slovensku sa podarilo zozbierať vyše 13 000 prísloví, porekadiel, úsloví, hádaniek a zastúpené sú takmer všetky slovenské kraje. Ľudová slovesnosť, šíriaca sa prevažne ústnym podaním, od nepamäti zachytávala reč ako atribút národa so všetkými jeho špecifikami, vrátane tematickej stránky, v ktorej sa odrážal život a práca ľudí, ich uvažovanie a zvyky.

Snímka: Karel Plicka

Národne uvedomelý Daniel Sinapius-Horčička

Národne uvedomelý autor bol Daniel Sinapius-Horčička narodený 3. augusta 1640 v Sučanoch. Ako jeden z prvých ukazoval cestu k dnešnej spisovnej slovenčine a bol na začiatku utvárania základov chápania novodobého slovenského jazyka. Pochádzal z rodiny kazateľa a po štúdiách v Levoči a v nemeckom Wittenbergu pracoval ako rektor v Jelšave, kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, no veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk a vyčíta nedostatok vlastenectva; vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a venuje sa súdobej slovenskej mládeži, a taktiež zámerne používa slovenské jazykové prostriedky, ktoré uprednostňuje pred literárnou češtinou. Daniel Sinapius-Horčička zomrel 27. januára 1688 v Levoči.

Daniel Sinapius-Horčička/snímka: hlavnespravy.sk

Najstaršia známa zbierka slovenských prísloví

V roku 1678 vydal Daniel Sinapius-Horčička, ako učiteľ v exile, v kontexte vtedajšej slovenskej literatúry pozoruhodnú dvojjazyčnú knihu s názvom Neo-forum Latino-Slavonicum – Nový trh latinsko-slovenský. Slovenská zložka diela pozostáva z prísloví a porekadiel, ktoré poznal z domu či z literatúry, latinskú zložku tvoria zvyčajne sentencie rímskych klasikov. Literárny historik Jaroslav Vlček o diele napísal: „Táto knižka je najstaršia dosiaľ známa zbierka slovenských prísloví a má zrejmý ráz školskej učebnej pomôcky.“ Bola to teda podporná učebnica pri štúdiu latinského i slovenského jazyka.

Mnohé príslovia z knižky Sinapia sa na Slovensku používajú doteraz:

Ani be, ani me. Babku k babce, budú nohavice. Bližší košula než kabat. Co si navaril, to jez. Co slina na jazyk prinese. Darovanému koňovi netreba v zuby hledeti. Drž jazyk za zubami. Dva kohúti nemohú se na jedném smetisku znašeti. Dvakrát dáva, kdo rýchlo dáva. Hladný nepreberá. Hledá dne včerajšího. Chceš-li s vlky žiti, musíš s nimi vyti. Chudoba poctivosti netratí. Jak osobe posteleš, tak ležeti budeš. Jaká praca, taká placa. Jako kvočka na vajcach doma sedí. Jako rak červený. Jako sem kúpil, tak prodavam. Jako sobe kdo navarí, tak jisti bude. Jakoby hrach na stenu metal. Jakoby kameň do vody uvrhl. Jakoby mu z oka vypadl. Jakoby na jehlach sedel. Jakoby se znovu narodil. Jakový pan, takový kram. Každá liška svúj chvost chváli. Kde ma dve oči ponesú. Kdo komu jamu kopa, sám do ní upada. Kdo neskoro chodí, sám sobě škodí. Kdo učí jiného, učí se sameho. Klin klinem. Koho chtejí dobiti, lehce palici nachazejí. Kolik krajú, tolik obyčejú. Komu Pán Búh, tomu všetci svatí. Kůň má čtyri nohy, a predce se potkne. Mačku v vreci kupovať. Malý zlodej viset musí, velký mešcem všecko dusí. Mnoho vody ješte do toho času uplyne. Ne všecko zlato, co se svíti. Nedaleko ovotce od svého stromu padá. Nehas, co te neuhara. Nemá všeckých doma. Nemluv hup, až nepreskočíš. Nemuž byť i vlk sytý i baran celý. Nevyssal jsem toho z palca. Pečené holuby nepadají z neba. Pes, který nejvíc šteka, nevelmi kúše. Piate koleso. Po smrť ho poslať. Pomaly dalej ujdeš. Poznať vlka po srsti, ptaka po perí, hrnec z črepú a človeka po reči. Pravda oči kole. Ruka ruku umýva. Susedova krava více mleka míva. Tiché vody brehy podmývají. Toliko koža a kosti na ňem. Tolko hrniec po vodu chodí, až se rozbíja. Trafila kosa na kameň. Utopil by ho v lyžičce vody. Velmi se tam pýcha zmáha, kdy se pánem žebrák stáva. Vezmi nohy na plece. Vlka spomíname a vlk tu. Vrana rada k vrane seda. Vrana vrane oči nevykluje. Za babku by veš prez Tatry hnal. Zameť každý prvé pred svým domem. Žaden bez práce nejí koláče. Žaden sa učeným nerodí. Žadnemu pečené koláče do ust nepadají.

Predná strana knižky Neo-forum Latino-Slavonicum – Nový trh latinsko-slovenský od Daniela Sinapia-Horčičku, ktorú vydal r. 1678 v exile/snímka: internet

Svetová úroveň slovenských ľudových slovesností

Potichu, bez veľkej pompy vznikla pred vyše sto rokmi najväčšia zbierka našej ľudovej slovesnosti. Adolf Peter Záturecký pod pseudonymom Borovohájsky vydal v roku 1894 zbierku Slovenské hádanky, ktorá dlho predstavovala jediné vydanie tohto žánru folklórneho materiálu; v roku 1897 vydal v Prahe nákladom Českej akadémie Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví. Táto monumentálna zbierka obsahujúca približne 13 000 položiek je výsledkom autorovho viac ako tridsaťročného bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva. V dobovom medzinárodnom kontexte prevýšila všetky obdobné zbierky a jej vedecká úroveň (triedenie a usporiadanie materiálu, odkazy na inonárodné zbierky prísloví, jazykové spracovanie) bola vysoko vyzdvihovaná.

Za touto jedinečnou knihou je tridsať rokov práce jedného človeka. Adolf Peter Záturecký začal zbierať a zapisovať obsah knihy v roku 1863 a až v roku 1897 vyšla prvá zbierka v Čechách. Dôvodom prečo nevyšla na Slovensku bol zánik Matice slovenskej aj nepriaznivé podmienky na Slovensku/snímka: litcentrum.sk

Slovenské príslovia (výber)

  • Aj bez brady ľudia mladí, dajú niekedy dobrej rady.
  • Aj červík sa skrúca, keď ho pristupia.
  • Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.
  • Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
  • Aj najtuhšie drevo prehorí.
  • Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čisté svedomie.
  • Aj najmilší hosť, tri dni dosť.
  • Aj paripa za tisíc dukátov sa potkne.
  • Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
  • Aj pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.
  • Aj stará koza rada líže soľ.
  • Ak chceš spať sladko, večeraj ľahko.
  • Ak sa chceš chvastať, hovor pňu.
  • Aká matka, taká Katka.
  • Aká práca, taká pláca.
  • Aké chotáre, také koláče.
  • Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
  • Ako si kto ustelie, tak bude spať.
  • Aký išiel, takú našiel.
  • Aký otec taký syn, aké drevo taký klin.
  • Ani čert nie je taký čierny, ako ho maľujú.
  • Ani pán Boh všetkým ľuďom nevyhovie.
  • Ani z voza, ani na voz.
  • Bez muky, niet náuky.
  • Bez práce nie sú koláče.
  • Bez oldomáša ani kúpiť, ani predať.
  • Bez peňazí na svete človek nič nezvedie.
  • Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
  • Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.
  • Kde ťa nevolajú, tam sa neukazuj.
  • Bližšia košeľa ako kabát.
  • Boh nie je horlivý, ale pamätlivý.
  • Bohatí sa tešia peniazom, chudobný deťom.
  • Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
  • Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
  • Bruško sú najlepšie hodiny.
  • Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom.
  • Cudziemu človeku svoje tajnosti nezveruj, môžeš o ne ľahko prísť!
  • Časom všetko navrch vyjde.
  • Častá kropaj aj kameň porazí.
  • Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.
  • Čím bližšie Rím, tým horší kresťan.
  • Čím peknejší, tým čertu milejší.
  • Čím viac prikladáš, tým viac horí.
  • Čím vyšší schod tým ťažší pád.
  • Človek hlúpy neustúpi.
  • Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.
  • Človek nemá nič, iba to, čo užije.
  • Človek nikdy nie je dosť múdry.
  • Človek varuj sa a Boh ti pomôže.
  • Človeka chyť za slovo, psa za uši.
  • Čo čert vzal, to nevráti.
  • Čo chytro zrie chytro dozrie.
  • Čo Janík zameškal, Jano nedobehne.
  • Čo je napísané to mačka nevylíže.
  • Čo je vzácne, nie je lacné.
  • Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.
  • Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
  • Čo kôň premôže to komár nemôže.
  • Čo má byť kyslé, nech bude s octom.
  • Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
  • Čo nechceš sebe samému, nerob druhému.
  • Čo oči vidia to srdce uverí.
  • Čo oko nevidí to srdce nebolí.
  • Čo peniaze v tej časnosti, to činnosť platí vo večnosti.
  • Čo pes schváti nerád vráti.
  • Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
  • Čo sa raz vlkovi do hrtanu dostane, to nikto viac nevydriape.
  • Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel.
  • Čo sa vlečie, neutečie.
  • Čo si kto zaseje, to bude aj žať.
  • Čo tam po reči, keď niet v nej veci.
  • Čo ťa nepáli nehas.
  • Čo v srdci vrie v ústach kypí.
  • Čo vysoko letí nízko padá.
  • Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.
  • Čože je z veľkej stodoly keď je pustá.
  • Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
  • Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
  • Darmo sa tam tlačíš keď ťa nechcú.
  • Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.
  • Devätoro remesiel a desiata psota.
  • Deti bez rodičov ako voz bez oja.
  • Do cudzej veci sa nemôže.
  • Do očú brat, krem očú had.
  • Dobrá myseľ v tŕni rastie.
  • Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.
  • Dobrá práca sama sa chváli.
  • Dobrá rada nad zlato.
  • Dobrá rada stojí groš.
  • Dobrá sliepka aj v žihlave vajcia nesie.
  • Dobrá studňa v suchu vodu dáva; dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
  • Dobrá známosť – hotové peniaze.
  • Dobré bydlo psa pokazí.
  • Dobre je zavčasu iskru udusiť.
  • Dobre myšiam keď mačky doma nieto.
  • Dobré slovo lepšie od peňazí.
  • Dobré slovo láme diablovi kosti.
  • Dobré svedomie je mäkká poduška.
  • Dobré zrno zostane, ale plevu víchor uchytí.
  • Dobrého koňa najviac bijú.
  • Dobrého majstra každý nájde.
  • Dobrého nehoden, kto zlého neskúsil.
  • Dobrý chodec i zajaca by vybehal.
  • Dobrý chýr beží a zlý letí.
  • Dobrý kôň i na maštali kupcu nájde.
  • Dobrý pisár i planým perom napíše.
  • Dobrý s každým dobre vyjde.
  • Dobrým zaobchádzaním i hovädo po ruke ti bude.
  • Dočkaj času ako hus klasu.
  • Dokiaľ je človek šťastný, má vždy dosť priateľov.
  • Dotiaľ sa vystieraj kým ti perina stačí.
  • Drž sa novej cesty a starého priateľa.
  • Dupľom vyskoč, ale sa nepotoč.
  • Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
  • Dvakrát meraj a raz rež (strihaj).
  • Hlad je najlepším kuchárom.
  • Hladný ako mlynárova sliepka.
  • Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.
  • Hneď sú myši smelšie, keď kocúr nie je doma.
  • Hnev a jazyk drž na uzde.
  • Hnev bez vlády málo vadí.
  • Horúca polievka hubu obarí.
  • Hovoriť striebro, mlčať je zlato.
  • Hriešne peniaze idú do čerta.
  • Huby jedz, ale meno im vedz!
  • Chlieb hodený do vody sa vráti.
  • Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
  • Chudoba cti netratí.
  • Chudoba je prísná matka, ale má súcné deti.
  • Chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí.
  • Chudobnému veľa chýba, lakomému všetko.
  • Chudobný človek nikde nenájde pravdy.
  • Chytrosť žiadne čary.
  • Chytrý všade dostane, a lenivý žiada.
  • I na dobrej slivke grmla rastie.
  • I v mladej hlave starý rozum sa nájde.
  • I v pekle dobre, keď máš strýca diabla.
  • Iný kraj, iný mrav.
  • Iným pomáha, sám sebe nemôže.
  • Išiel Jób po Jóba ostali tam oba.
  • Jazyk nemá kosti, ale kosti láme.
  • Jeden za duchom, druhý za bruchom.
  • Jednému hladno, druhému chladno.
  • Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
  • Kapustu varia na hrade nie na hrnci.
  • Kázal pán, musel sám.
  • Každá vec má svoj čas.
  • Každé hrable k sebe hrabú.
  • Každý nech sa sám živí.
  • Každý nech sám na seba hľadí, aký je.
  • Každý sebe najlepšie praje.
  • Keby nebol oddych, bol by vzdych.
  • Keď dub padne aj pes ho preskočí.
  • Keď má byť mokro, nech tečie.
  • Keď nemáš koňí choď pešky.
  • Keď neprší, aspoň kvapká.
  • Keď nevieš plávať neskáč do vody.
  • Keď sa v pohári majú, somára dvíhajú.
  • Keď si sa chytil plávať, tak plávaj.
  • Keď ti najlepšie chutí prestaň jesť.
  • Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí.
  • Kde dlžoba, tam chudoba.
  • Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
  • Kde je moc tam je i sláva.
  • Kde je studienka, voda je hutnejšia.
  • Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
  • Kde nieto protivníka, tam niet bitky.
  • Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
  • Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
  • Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
  • Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
  • Kde sú pitky, tam sú aj bitky.
  • Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj.
  • Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia.
  • Keď nemáš vína, napi sa vody.
  • Keď vietor hvizdí, trasú sa stromy.
  • Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
  • Kmotor nekmotor, z čerešne dole.
  • Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
  • Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí.
  • Koláče sa prejedia, chlieb nie.
  • Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
  • Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.
  • Komu sa chce, ten môže; komu sa nechce, ani nemôže.
  • Komu sa nelení, tomu sa zelení.
  • Komu Pán Boh, tomu všetci svätí.
  • Koniec dobrý, všetko dobré.
  • Koňa sa pýtaš, či chce ovos?
  • Košeľa z hodvábu, nevládzem od hladu.
  • Kováč kuje klinec, kým je horúci.
  • Krátká radosť, dlhá žalosť.
  • Krava i vôl knihy majú, a predsa čítať neznajú.
  • Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
  • Kto často prisahá, tomu málo veria.
  • Kto čím hreší, tým trestaný býva.
  • Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
  • Kto chce psa biť, palicu si nájde.
  • Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.
  • Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
  • Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
  • Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
  • Kto husto seje, kabát si derie.
  • Kto chudobnému udelí, tomu pán Boh nadelí.
  • Kto je skúpy ten je i hlúpy.
  • Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
  • Kto je živý, nech sa hýbe.
  • Kto kúpil koňa berie aj uzdu.
  • Kto krivo prisahá, toho Boh zabije.
  • Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
  • Kto má deti, má žiaľ, kto má statok má škodu.
  • Kto má peniaze, má poctivosť.
  • Kto má rozum má všetko.
  • Kto má vo vrecku, nemá v hlave.
  • Kto mečom bojuje, mečom zahynie.
  • Kto mlčí, ten svedčí.
  • Kto mnoho hovorí mnoho cigáni.
  • Kto mnoho vyberá, preberie.
  • Kto mnoho začíná, málo dokoná.
  • Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
  • Kto nemá roboty, začne si klebety.
  • Kto nemá v hlave, má v pätách.
  • Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.
  • Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.
  • Kto nemiluje robotu vždy svätí sobotu.
  • Kto nerád kapustu to mrcha gazda.
  • Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
  • Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
  • Kto nezačne, nedokončí.
  • Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa ho bojí.
  • Kto odkladá, mnoho si dokladá.
  • Kto prútik neohýba, strom ťažko zohne.
  • Kto prvej zožne, prvej zje.
  • Kto raz poctivosť stratí, nikdo mu ju nenavratí.
  • Kto sa bojí, nech nejde do lesa.
  • Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.
  • Kto sa hanbí, má prázdne gamby.
  • Kto sa chráni i Boh ho ochráni.
  • Kto sa má dobre, ešte lepšie žiada.
  • Kto sa náhli, často sa prenáhli.
  • Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.
  • Kto sa raz popáli, aj na studené fúka.
  • Kto sa veľmi namáha, skoro ustane.
  • Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.
  • Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
  • Kto včas ráno vstáva, toho Pán Boh požehnáva.
  • Kto veľa stojí zhrbatie.
  • Kto vie trpieť, nevie panovať.
  • Kto vydrží, ten vyhrá.
  • Kto vysoko lieta, hlboko padá.
  • Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
  • Kým múdry mudroval, sprostý vykonal.
  • Lakomosť nemá dna.
  • Lakomý o všetko príde.
  • Láska hory prenáša.
  • Lenivosť je matka núdze.
  • Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia.
  • Lepší Pán Boh daj! ako zdravý buď!
  • Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.
  • Lepší zlata kus ako z olova hus.
  • Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.
  • Lepšia záplata ako diera.
  • Lepšie dačo znať, ako mnoho mať.
  • Lepšia je hodinka na rozmýšľanie, ako rok na banovanie.
  • Lepšie je piť vodu v čase radosti, ako víno v čase smútku.
  • Lepšie kus rozumu ako palica na snahu.
  • Lepšie chlebík v pokoji ako koláč v rozbroji.
  • Lepšie jeden múdry, ako tisíc bláznov.
  • Lepšie niekedy, ako nikdy.
  • Lepšie rozumom ako kolom.
  • Lievikom rozum nikomu nenaleješ.
  • Lepšie sa varovať ako banovať.
  • Ľahko je dávať z cudzieho.
  • Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
  • Ľahký nábytok, ľahký rozbytok.
  • Ľahšie je zhubiť, ako spraviť.
  • Ľahšie stráviť, ako zarobiť.
  • Mačku vo vreci nekupuj.
  • Maj každý deň za posledný.
  • Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
  • Malý žobrák chodí s veľkou palicou.
  • Márnotratnému ani bane nepostačia.
  • Mierne žitie, dlhé žitie.
  • Mladému sa svet usmieva.
  • Mladý sa má vyspať i na ľade.
  • Mlčanlivosť zlato prináša.
  • Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
  • Mnoho jedál, mnoho nemocí.
  • Mnohých sa raď, jedného sa drž.
  • Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.
  • Mýliť sa je ľudské.
  • Myslieť si môžeš čo chceš, ale na reči si daj pozor.
  • Na cudzej koži ľahko bubnovať.
  • Na dobrého koňa netreba bič.
  • Na jar zamaž v jeseni zapráš.
  • Na múdrych ľuďoch stojí svet a na bláznoch tma.
  • Na nový rok o slepačí krok.
  • Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.
  • Na peniazoch čert sedí.
  • Na zajtra je len hnev dobré odkladať.
  • Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
  • Načo krave rozum keď seno vidí.
  • Najhoršie koleso najviac vŕzga.
  • Najskôr užuj, potom jedz.
  • Naber každé slovo na vážku.
  • Neboj sa malej misky, ale malého hrnca.
  • Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.
  • Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
  • Nedoučenec od kata horší.
  • Nedúchaj do každej kaše.
  • Nedvíhaj si vyššie nos, ako hlavu.
  • Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú.
  • Nechváľ deň pred večerom.
  • Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu.
  • Nejeden večerom plače, kto sa smial ránom.
  • Nejedz horúce, hubu si spáliš.
  • Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.
  • Nemý hluchému nepomôže.
  • Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým za dobré.
  • Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.
  • Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.
  • Nepchaj prsty do osieho hniezda.
  • Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
  • Nevysmievaj neboráka nevieš, čo ťa zajtra čaká.
  • Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
  • Nie je všetko Písmo sväté, čo ľudia hovoria.
  • Nie každý je súci do vojny, čo vie kričať.
  • Nie vždy toho koláč, komu sa pečie.
  • Nikomu nemôžeš nazrieť do srdca.
  • Nová metla dobre metie.
  • O chudobného nik nestojí.
  • O chudobného sa každý otrie.
  • Od planého vtáka, planý spev.
  • Od včely med, od hada jed.
  • Od veľa rečí hlava bolí.
  • Odriekaného chleba najväčší kus.
  • Oheň sa rozmnožuje, povesť sa roznáša.
  • Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, bo keď budem Jano, neohneš ma mamo.
  • Opitý sa aj starej vŕbe pokloní.
  • Osa lichá len do sladkej hrušky pichá.
  • Oženiť sa, to nie je chleba požičať.
  • Pán Boh dopustí, ale neopustí.
  • Pán Boh má palicu na každú opicu.
  • Pán Boh nikoho za vlasy do neba neťahá.
  • Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany.
  • Pekná hlavička, len škoda že je prázdna.
  • Pes aj na svätého zabreše.
  • Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať.
  • Plešivému chytro hlavu umyješ.
  • Po akej ceste ideš, tam prídeš.
  • Po daždi zas slnko svieti.
  • Pod nízkou povalou nevyskakuj.
  • Pod sviečkou býva najväčšia tma.
  • Pole má oči, les uši, správaj sa všade, ako sa sluší.
  • Pomaly ďalej zájdeš.
  • Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.
  • Potlačaj hnev, už kým je malý.
  • Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.
  • Poznáš po vrave, čo jesto v hlave.
  • Pozri okom, kým máš po kom.
  • Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
  • Práca chváli majstra.
  • Práca chvatná, málo platná.
  • Práca odkladaná nebýva dokonaná.
  • Pravda na veky trvá.
  • Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
  • Prázdny sud najviac duní.
  • Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
  • Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.
  • Pri mastnej kuchyni i ten pes je tučný.
  • Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
  • Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
  • Prílišná dobrota – hotová žobrota.
  • Proti prúdu ťažko plávať.
  • Proti vetru sa šťať nedá.
  • Prudké skoky nie vždy sa daria.
  • Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá.
  • Pýcha na ulici a bieda v truhlici.
  • Radšej po dobrom ako po zlom.
  • Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.
  • Ráno je múdrejšie večera.
  • Raz do roka i v pekle hostina býva.
  • Robota nie je zajac, neutečie.
  • Rovný rovného si hľadá.
  • Rozkázal pán psu a pes chvostu.
  • Rozumne hovor a statočne rob.
  • Ruka bez roboty upadá do psoty.
  • Ruka ruku myje.
  • S druhým sa raď a sebou sa riaď.
  • S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď.
  • S planým mužom je zle, bez neho ešte horšie.
  • S poctivosťou najďalej zájdeš.
  • Samému ani jesť nechutí.
  • Skôr chudobný udelí ako bohatý.
  • Skúpy dvakrát kúpi.
  • Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
  • Sladšie je dať, ako brať.
  • Slúži za groš i čertu i pánu Bohu.
  • Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí.
  • Sľubujete hory-doly a nepodáte pohár vody.
  • Smrť všetko vyrovná.
  • Soli, korenia a žartu iba po troche treba.
  • Sova sovu nájde keď slniečko zájde.
  • Spolky čertove volky.
  • Sprosták nikdy dobre nenarobil.
  • Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú.
  • Staré hriechy nespomínaj.
  • Starého psa nenaučíš novým móresom.
  • Starý robí viac rozumom jako rukami.
  • Steny majú oči a múry uši.
  • Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe.
  • Svetská sláva, poľná tráva.
  • Sýty hladnému neverí.
  • Šanuj si, kým máš.
  • Škoda krásy, keď rozumu nieto.
  • Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až sa ucho odtrhne.
  • Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až zavedú vodovod.
  • Tak žime, aby bolo aj chleba aj neba.
  • Ten dostane teľa aj z jalovej kravy.
  • Tichá voda brehy myje.
  • To je taký prorok, čo švábku jedáva.
  • Ťažšie privykať ako odvykať.
  • Ľahšie privykať, ako odvykať.
  • Učený nikto z neba nespadol.
  • Usilovnosť všetko premôže.
  • Ustatej kobyle aj chvost je tažký.
  • Uži čo máš a kým máš.
  • Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.
  • Ústa človeka všade dovedú.
  • V noci každá krava čierna.
  • Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.
  • Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
  • Večerný hosť nerád odchodí.
  • Vek premení srsť, ale nie náturu.
  • Veľkej sile i železo i skala popustí.
  • Viac otrúb namelie jazykom ako sto mlynárov.
  • Viac ver svojim očiam jako ľudským rečiam.
  • Voda len pre žaby a baby.
  • Všede dačo jest, a všade dačo chýba.
  • Všetko má svoj čas.
  • Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.
  • Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.
  • Z holej dlane nevyžiješ.
  • Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.
  • Z mnohých kvapiek býva príval.
  • Za dobré nečakaj dobré.
  • Za korunu si nechá koleno prevŕtať.
  • Za málo peňazí málo muziky.
  • Zabudol vôl, že teľaťom bol.
  • Zametaj si pred vlastným prahom!
  • Zatiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
  • Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
  • Zlá zelina sa musí s koreňom vytrhať.
  • Zlé zo zlého sa snuje.
  • Znosil ho, že by ani pes kus chleba od neho nevzal.
  • Zo slamy bude len sečka.
  • Žena, zlatý stĺp v dome.
  • Ženu a plátno dobre kupovať pri svieci.
  • Žeravý uhoľ páli, koniec dielo chváli.
Snímka: Karel Plicka

Slovenské porekadlá (výber)

  • Mať čo v malíčku.
  • Za dobrotu čakaj len žobrotu.
  • V tom je pes zakopaný.
  • Kto mnoho vyberá, preberie.
  • Všetko zlé je na niečo dobré.
  • Chudobný ako kostolná myš.
  • Nevidieť si ďalej od nosa.
  • Uzrieť svetlo sveta.
  • Vyrovnať si s kým účty.
  • Z kroka na krok.
  • Nevidieť ani na krok.
  • Po bitke je každý generál.
  • Ísť priamo (rovno) k veci.
  • Najhorší je začiatok.
  • Vytiahnuť posledný tromf.
  • Vychytať muchy.
  • Triasť sa ako osika (huspenina, prút, list).
  • Pomaly ďalej zájdeš.
  • Hrbatého len hrob narovná.
  • Kde sa dobre žije, tam sa aj pivo pije.
  • Čas všetko ukáže.
  • Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
  • Pristrihnúť krídla.
  • Držať sa niekoho ako kliešť.
  • Pustiť si jazyk na špacírku.
  • Ani ryba, ani rak.
  • Nikomu nelietajú pečené holuby do úst.
  • Opatrnosť – matka múdrosti.
  • Kto seje vietor, žne búrku.
  • Dôveruj, ale preveruj.
  • Dostať sa niekomu do pazúrov.
  • Darovanému koňovi nepozeraj na zuby.
  • Na kvapku medu sa chytí viac múch než na sud žlče.
  • Byť v koncoch.
  • Nechváľ deň pred večerom.
  • Povedať bez obalu.
  • Rozdávať niečo plným priehrštím.
  • V zdravom tele zdravý duch.
  • Po zuby ozbrojený.
  • Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty im.
  • Ukázať komu dvere.
  • Čítať medzi riadkami.
  • Mrmlať si čo popod nos.
  • Vypáliť niekomu rybník.
  • S chuťou do toho, pol je hotovo.
  • Peniaze svetom vládnu.
  • Skúsenosť je matka múdrosti.
  • Čo sa stalo, už sa neodstane.
  • Kôň má štyri nohy a predsa potkne.
  • Hlad je najlepší kuchár.
  • Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
  • Má o koliesko viac, alebo menej.
  • Kto včas dáva, dvakrát dáva.
  • Vyložiť dušu na dlaň.
  • Zomierať od hladu.
  • Byť piatym kolesom na voze.
  • Zdanie klame.
  • Železo sa musí kuť za horúca.
  • Kto šetrí, má za tri.
  • Odísť s ovisnutým nosom.
  • Držať jazyk za zubami.
  • Zbaliť svojich sedem slivák.
  • Zabuchnúť (zavrieť) komu dvere pred nosom.
  • Mýliť sa je ľudské.
  • Ísť proti prúdu.
  • Povedz mi s kým chodíš, a ja ti poviem, kto si.
  • Oko za oko, zub za zub.
  • Za nič na svete.
  • Pravda vyjde najavo.
  • Ráno je múdrejšie večera.
  • Zahryznúť si do jazyka.
  • Žarty nabok (bokom)!
  • Odhodiť masku.
  • Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
  • Babka k babke budú kapce.
  • Každý má svojho koníčka.
  • Ísť hlavou proti múru.
  • Mať zviazané ruky.
  • Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.
  • Môj dom – môj hrad.
  • Vstať ľavou nohou z postele.
  • Pod lampou býva najväčšia tma.
  • Narodiť sa pod šťastnou hviezdou.
  • Kam vietor, tam plášť.
  • Nepliesť si pojmy s dojmami.
  • Nemať fuky.
  • Aká práca, taká pláca.
  • Na tom mi figu záleží.
  • Akoby bičom plesol.
  • Čo na srdci, to na jazyku.
  • Nová metla dobre metie.
  • Bez práce nie sú koláče.
  • Necítiť sa vo svojej koži.
  • Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
  • Keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore.
  • Chodiť spať so sliepkami.
  • Robiť si ilúzie.
  • Ísť s bubnom na zajace.
  • Od kolísky až po hrob.
  • Tichá voda brehy myje.
  • Účel svätí prostriedky.
  • Všetko má svoj čas.
  • So založenými rukami čakať (sedieť).
  • Odvážnemu šťastie praje.
  • Protiklady sa priťahujú.
  • Sláva je ako poľná tráva.
  • To je iná kapitola.
  • Ako kto zaseje, tak žne.
  • Dobrý tovar sa sám chváli.
  • My o vlku a vlk za humny.
  • To nemá ani hlavu, ani pätu.
  • Poslať koho do čerta.
  • Čas všetko zahojí (vylieči).
  • Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.
  • Aké vrece, taká záplata.
  • Na každú dieru sa nájde záplata.
  • Zbitý ako pes.
  • Do posledného písmenka.
  • Kto sa bojí, nech nejde do lesa.
  • Nič nového pod slnkom.
  • Bližšia košeľa ako kabát.
  • Bieda (psota) majster.
  • Nemať ani poňatia o čom.
  • Aká matka, taká Katka.
  • Jablko nepadne ďaleko od stromu.
  • Lámať ľady.
  • Mať srdce zo zlata.
  • Nehovor hop, kým nepreskočíš.
  • Loviť v kalnej vode (v mútnych vodách).
  • Opitý ako snop, do nemoty, pod obraz boží.
  • Za málo peňazí málo muziky.
  • Ruka v rukáve.
  • Mať prsty v niečom.
  • Prísť veci na koreň.
  • Všetkého veľa škodí.
  • Bieda všetkému naučí.
  • Trpezlivosť ruže prináša.
  • Hovoriť striebro, mlčať zlato.
  • Ceriť zuby.
  • Čo sa rado máva, to sa rado háda.
  • Pre samé stromy nevidieť les.
  • Vyhodiť si čo z hlavy.
  • Lámať si hlavu (s čím, nad čím a na čom).
  • Stáť nekresťanské peniaze.
  • Dostať sa do šlamastiky.
  • Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
  • Tam, kde nechodí lekar, tam chodí Slnko.
  • Visieť na vlásku.
  • Bez vetra sa ani lístok nepohne.
  • Cítiť sa ako v siedmom nebi.
  • Vyspávať opicu.
  • Dva razy meraj a raz strihaj.
  • Dostať sa z blata do kaluže.
  • Vyskočiť z kože (od zlosti, hnevu).
  • Vsadiť všetko na jednu kartu.
  • Jednou ranou zabiť dve muchy.
  • Stratiť reč.
  • Lepší vrabec v hrsti, ako zajac v chrasti (ako holub na streche).
  • Kto mlčí, ten svedčí.
  • Aj malé ryby sú ryby.
  • Vyviesť koho z miery.
  • Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.
  • Práca chvatná, málo platná.
  • Mať kamenné srdce.
  • Vlasy mu stoja dupkom.
  • Kto sa pýta, ten sa dozvie.
  • Mnoho kriku pre nič.
  • Odkryť svoje karty.
  • Hľadať ihlu v kope sena.
  • Mať čoho plné zuby (vyše hlavy, po krk).
  • Dobrá vôľa všetko zdolá.
  • Jedna lastovička nerobí leto.
  • Byť sám sebe pánom.
  • Domček (zámok) z karát.
  • Prišiel na psa mráz.
  • Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.
  • Bojovať proti veterným mlynom.
  • Zvyk je železná košeľa.
  • Klin sa klinom vybíja.
  • Prijať koho z otvoreným náručím.
  • Lietať v oblakoch.
  • Aj krava raz bola teľaťom.
  • Spustiť kotvu.
  • Muž proti mužovi.
  • Robiť (drieť) do úmoru.
  • Liezť komu na nervy.
  • Ako si kto ustelie, tak bude spať.
  • Zakázané ovocie chutí najlepšie.
  • Šťastie v hre, nešťastie v láske.
  • Za rána, za rosy najlepšie sa kosí.
  • Byť drevený (ľavý).
  • Daj sa mi svete!
  • Hádzať iskry.
  • Pchať nos do všetkého.
  • Mať mäkké srdce.
  • Povoliť uzdu.
  • Lepší havko ako bravko.
  • Od hlavy až po päty.
  • Mať posledné slovo.
  • Oči sú zrkadlom duše.
  • Kto sa bojí, neobstojí.
  • Ísť husím pochodom.
  • Aký požičaj, taký vráť (vrác).
  • Hodiť komu rukavicu (do tváre).
  • Oddeliť kúkoľ od pšenice.
  • Nie je všetko zlato, čo sa ligoce (blyští).
  • Lepšie niečo ako nič.
  • Vážiť každé slovo.
  • Robiť niečo revolučne a nie evolučne.
  • Stará láska nikdy nehrdzavie.
  • Umývať hlavu komu.
  • Podáš im prst a zhltnú ti celú ruku.
  • Potme je každá krava čierna.
  • Dostať sa do slepej uličky.
  • To je nad slnko jasnejšie.
  • Ide to ako po masle.
  • Vyliež na strom je ľahšie ako z neho zlieť.
  • Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.
  • Sedieť ako na ihlách.
  • Prichytiť koho pri čine.
  • Akoby hrach na stenu hádzal.
  • Čo ťa nepáli, nehas.
  • Liať vodu do mora.
  • Nikto učený (múdry) z neba nespadol.
  • Viac hláv viac rozumu.
  • To je jasné ako facka.
  • Aký pán, taký krám.
  • Zo zatvorenými očami.
  • Žiadne (nijaké) ale.
  • Vedieť čo ako otčenáš.
  • Trafená hus zagága.
  • Strach nie je nikdy dobrý radca.
  • Podobať sa vajce vajcu.
  • Ani prstom nepohnúť.
  • Byť niekde ako doma.
  • Priviesť koho k rozumu.
  • Zahrať niečo do autu (ofsajdu).
  • Z reči sa nenaješ.
  • Aj zajtra je deň.
  • Kto skôr príde, ten skôr melie.
  • Leje ako z krhly.
  • To je pekný vtáčik.
  • Na jazyku med, v srdci jed.
  • Pes, ktorý breše, nehryzie.
  • Mať to v krvi.
  • Ísť plnou parou.
  • Neustúpiť ani o krok.
  • Urob niečo ľavou zadnou.
  • Padnúť (stáť) ako uliate alebo sedí to ako riť na šerbel.
  • Žalúdok sa mi dvíha (obracia).
  • Čierna ovca rodiny.
  • Prilievať olej na oheň (do ohňa).
  • Pozerať na čo cez ružové okuliare.
  • Vidieť niekomu do karát.
  • Rozhýbať všetky páky.
  • Udávať tón.
  • Dať košom.
  • Hrať sa z ohňom.
  • Stáť na vlastných nohách.
  • Zaklepať na drevo.
  • Ísť z extrému do extrému.
  • Slovo robí muža (chlapa).
  • Dobrého nikdy nie je dosť.
  • Hrať sa na hlupáka.
  • Každý sa učí na vlastných chybách.
  • Vypustiť dušu (dušičku).
  • Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
  • Robiť komplimenty.
  • Byť znalý sveta.
  • Po smiechu býva plač.
  • Byť na vážkach.
  • S vekom rastie múdrosť.
  • Ruka ruku umýva (myje).
  • Jedným uchom von, druhým dnu.
  • Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
  • Byť v úzkych.
  • Výnimka potvrdzuje pravidlo.
  • Zraniť (zlomiť) komu srdce.
  • Pribehnúť ako blesk.
  • Kto nepracuje nech neje.
  • Ťahať za jeden povraz.
  • Cvik robí majstra.
  • Topiaci sa aj slamky chytá.
  • Nikto nie je bez chyby.
  • To je stará (obohratá) pesnička.
  • Mať peňazí ako pliev.
  • Dobrého veľa škodí.
  • Stratiť hlavu.
  • Trafiť do čierneho.
  • Priložiť ruku k dielu.
  • Najprv pláca, potom zabáva.
  • Byť samé ucho.
  • Na každého sa nájde palica.
  • Prísť ako na zavolanie.
  • Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme.
  • Ležať (spať, odpočívať) na vavrínoch.
  • Spať ako drevo (zabitý.
  • Ako prišlo, tak odišlo.
  • Ísť slimačím tempom.
  • Byť ako kôl v plote.
  • Brať na seba riziko.
  • Je naliaty ako doga.
  • Spáliť (popáliť) si prsty.
  • Hodiť do flintu do žita
  • Mať sa na pozore.
  • Priviesť koho na svet.
  • Pomôž si človeče, pán Boh spolu.
  • Koniec dobrý, všetko dobré.
  • V núdzi poznáš priateľa.
  • Ak chceme zbierať med, nekopeme do úľa.
  • Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
  • Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
  • Vziať nohy na plecia.
  • Drieť ako kôň (vôl).
  • Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojim priateľom.
  • Žiť na cudzie útraty.
  • Čert nikdy nespí.
  • Slabá stránka koho.
  • Kto chce uloviť veľkú rybu, musí si najprv nájsť rybník.
  • Risk je zisk.
  • Čas sú peniaze.
  • Zapustiť niekde korene.
  • Byť s nervami na konci.
  • Vyvaľovať oči.
  • Raz za uhorský rok.
  • Spočítať (si) na prstoch.
  • Čas hojí (všetky) rany.
  • Príležitosť robí zlodeja.
  • Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
  • Topiť sa v peniazoch.
  • Vziať si čo do hlavy.
  • Vedieť chodiť v čom.
  • V jednote je sila.
  • Jablko nepadne ďaleko od stromu.
  • Vidieť všetkých svätých.
  • Nikdy nie je neskoro.
  • Stoj čo stoj.
  • Držať sa maminej sukne.
  • Lepšie podobrotky ako pozlotky.
  • Achillova päta.
  • Hrať komu do karát.
  • Zíde z očí, zíde z mysle.
  • Človek sa učí do smrti (celý život).
  • Vyhadzovať peniaze von oknom (do vetra).
  • Každý je kováčom svojho šťastia.
  • Nechať koho v štichu.
  • Všetky cesty vedú do Ríma.
  • Z času na čas.
  • Ako si kto ustelie, tak si ľahne.
  • Vyhodiť si z kopýtka.
  • Vyčistiť komu žalúdok.
  • Toto je kameň úrazu.
  • Zlé jazyky.
  • Robiť z núdze cnosť.
  • Sedieť na dvoch stoličkách.
  • Šaty robia človeka.
  • Aj steny majú uši.
  • Cítiť sa ako ryba na suchu.
  • Vyjsť na psí tridsiatok.
  • Vylievať si srdce.
  • Štastie sa skladá z 90 % práce a 10 % skutočného šťastia.
  • Tárať do vetra (dve na tri).
  • Z malej iskry veľký oheň chýba.
  • Narazila kosa na kameň.
  • Ísť svojou vlastnou cestou.
  • Mať plnú hlavo čoho.
  • Byť premočený do nitky.
  • Byť mechom udretý.
  • Žiť na voľnej (veľkej) nohe.
  • Husia koža.
  • Vyťahovať za koho horúce gaštany z ohňa.
  • Toto je pole neorané.
  • Zaťať zuby.
  • Každá minca má svoj rub i líce.
  • Byť niekomu na vlas podobný.
  • Vzduch je čistý.
  • Kocky sú hodené.
  • Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.
  • Strach má veľké oči.
  • Búrka v pohári vody.
  • Stratiť niť (rozhovoru).
  • Nechať voľnú ruku komu.
  • Proti gustu žiaden dišputát.
  • Odísť zo sveta.
  • Nastaviť niekomu pascu.
  • Byť vo svojom živle.
  • Opatrnosť nikdy nie je dosť.
  • Každý je strojcom svojho šťastia.
  • Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
  • Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde.
  • Pil – zomrel, nepil – zomrel.
  • Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
  • Žobrák žobrákovi najviac závidí.
  • Sprostého postrč, múdremu povedz.
  • Láska, dlžoba a smrad nedajú sa zatajiť.
  • Choď sa pozrieť do zrkadla, uvidíš tam čerta.
  • Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
  • Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.
  • To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
  • Vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje.
  • Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
  • Čo sa človek natrápi, kým umrie.
  • Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
Snímka: Karel Plicka

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj milovníkovi slovenskej ľudovej slovesnosti Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral a rozdelil podľa vlastností. Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov. Adolf Peter Záturecký narodený 25. november 1837, Liptovská Sielnica bol slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník, šľachtic. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Zaoberal sa aj zbieraním rečovej slovnej zásoby, prispel Slovenskou mluvnicou obsahujúcou gramatické poučky. Roku 1877 – 1879 vydával a redigoval u Filipa Macholda v Banskej Bystrici časopis Evanjelická škola. V rukopise zanechal zoznam názvov obcí Liptova a Turca. Autor pedagogických a ľudovýchovných článkov, ktoré publikoval v dobových novinách a časopisoch. Zostavil pedagogické učebnice, didaktizujúce a gratulačné verše pre deti. Adolf Peter Záturecký zomrel 1. júla 1904 v Brezne.

Adolf Peter Záturecký/snímka: wikipedia.org

© Mr. Slovak o.z.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *