Zjednoťme národ

Štúr zjednotil slovenský národ cez jazyk. Ešte by sme potrebovali ako národ vizuálno – obrazovú a informačno – koncepčnú slovenskú identitu pochádzajúcu z rodnej zeme slovenskej.

Slovenský étos/vyšší mrav – slovenská spiritokracia

Emancipácia Slovákov a slovanstvo nekončí, ale začína. Začína slovanské duchovno a Štúr nám dal cez slovenský jazyk základ identity, aby sme ako národ priniesli svetu svoje plody. Slovenská spiritokracia – duchovné a obrazové vnímanie, prepojenie s prírodou a vesmírom a komunitná spoločnosť založená na princípoch solidarity, zaostrovanie na komunitu, spolupatričnosť a vo všeobecnosti komunitárne hodnoty. Vyššia úroveň hodnoty komunity, nad hodnoty individuálne. 

Univerzitný prof. PhDr. Ján Stanislav, DrSc.

Prof. PhDr. Ján Stanislav, DrSc. sa narodil 12. decembra 1904 v Liptovskom Jáne, maturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave, študoval aj v Paríži, Krakove a Ľubľane. Pôsobil ako asistent na Karlovej univerzite v Prahe a vysokoškolský profesor na bratislavskej Univerzite Komenského. Počas vyše 40-ročného pedagogického pôsobenia vštepoval základy jazykovedy a lásku k slovenskému jazyku stovkám študentov a vychoval celé generácie jazykovedcov – slovakistov a slavistov. Vo vedecko-výskumných prácach sa zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, pôsobením Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy, dejinami slovenského jazyka a Slovákov vôbec. Napísal množstvo odborných kníh, štúdií a článkov, okrem iného päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka, Liptovské nárečia, Starosloviensky jazyk, Slovenská výslovnosť, Po stopách predkov a ďalšie. Jeho meno poznajú jazykovedci v Tokiu aj Paríži a nezabudli na neho ani Liptovskojánčania. J. Hlavienka nám povedal: „Bol to veľmi milý, skromný a spoločenský človek, mal rád ľudí a ľudia mali radi jeho. Niekedy sa javil ako samotár a často býval zamyslený. Rád chodieval na prechádzky. Ľudí vždy srdečne zdravil a keď napríklad v obchode niekto prehovoril nespisovne, opravil ho: „Teta, to nie je sáček. Po slovensky je to vrecúško.“ Profesor Ján Stanislav bol predsedom Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV, čestným predsedom Jazykovedného odboru MS, členom Slovenského komitétu slavistov, držiteľom mnohých ocenení a medailí v oblasti jazykovedy. Zomrel 29. júla 1977 v Liptovskom Mikuláši.

Sotva 5% súčasných Maďarov má ugorské (staromaďarské) gény

Mnohí, aj súčasní maďarskí historici a politici ešte stále tvrdia, že slovenský element sa usadil v oblasti severokarpatského oblúku a niektorých pridunajských nížin až v neskorom stredoveku, a to hlavne priesakom valaskej kolonizácie. Súčasne jedným dychom vyhlasujú, že po Hunoch a Avaroch, ktorí prišli do strednej Európy v 4. resp. 6. storočí, do oblasti Dunajskej kotliny prišli Maďari v poslednom desaťročí 9. storočia a sú tu dodnes. Napr. bývalý maďarský prezident Arpád Göncz v čase svojej oficiálnej návštevy v roku 1995 počas prednášky v Oxforde „pobavil“ prítomné politické a vedecké publikum, keď vyhlásil, že „po Avaroch prišli Maďari, ktorí sa ako prví usadili v Karpatskej kotline (Dunajskej kotline – pozn. aut.) a sú tu dodnes.“
Tieto pseudovedecké a faktami nepodložené názory totálne vyvrátili výsledky modernej génovej analýzy. Začalo to v roku 1991, keď renomovaný genetik profesor Stanfordskej univerzity (USA) L. L. Cavalli-Sforza uverejnil výsledky veľkoplošnej genetickej štúdie, ktorú uskutočnil na území dnešného Maďarska. Dosiahnuté výsledky tejto štúdie prof. Cavalli-Sforza zhodnotil nasledovne: „Maďarsko v Európe je anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovienske (slovanské). A títo Sloveni (Slovania) sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovienska (slovanská) a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet“ (Scientic American, november 1991).

Blatenské jazero je najväčšie sladkovodné jazero v strednej Európe

Jeho názov pochádza zo slovienskeho (slovanského) slova – blato, močiar, rašelinisko, mokraď. Po maďarsky Balaton a po nemecky Plattensee. Nachádza sa historicky vo Veľkej slovenskej zemi – v ponímaní podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov, ako aj Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a vzťah s rodnou zemou.

Slováci z Dolnej zeme

Slovenskí vysťahovalci odchádzali na juh do oblastí, ktoré boli celkom vyľudnené kvôli masovému vyvražďovaniu a rabovaniu Turkami. Práve vpád Osmanskej ríše a Turkov do Európy vytlačil veľkú časť obyvateľstva z Balkánu na sever a škody narobil aj priamo na Slovensku. Z historického hľadiska však porazení Turci museli opustiť Európu, páni sa z hradov presťahovali do kaštieľov, hradby a ochranné múry už nemali takú dôležitosť a Európa sa stala bezpečnejšou. Dolná zem, oblasť južného Maďarska, časťou Rumunska, časťou Bulharska a Srbska, ako súčasť Rakúsko-Uhorska sa po ústupe Turkov stala rozsiahlou pustatinou, kde sa len občas nachádzalo roztrúsené pôvodné obyvateľstvo. Už predošlé pokusy osídliť tieto oblasti nimi nedopadli dobre. Ľudia neboli odolní na miestne močariny a ťažký život. Slováci, ktorí sem prišli už ako druhá vlna, dokázali miestnu pôdu zveľadiť, naštartovať poľnohospodárstvo a prežiť. Po Turkoch zostali vyrabované a zničené spustošené obce. Slováci počtom v mnohých obciach prekonali pôvodné obyvateľstvo, alebo vytvorili nové obce. Desiatky tisíc Slovákov osídlili napríklad maďarskú Békešskú Čabu. Všetci Slováci poznajú čabajku, známu paprikovú kvalitnú klobásku a keď si na nej pochutnajú, ani len netušia, že ju pokojne mohli pripravovať ruky Slováka, hoci EAN kód prezrádza pôvod v Maďarsku. Békeš-Csaba je známa aj najväčším evanjelickým kostolom vôbec. Maďarských obcí plných Slovákov je oveľa viac. Napríklad Mlynky nad Budapešťou, odkiaľ pochádza aj Gregor Martin Papuček.

Karol Duchoň – akcia „Mať volá“

Matka Karola Duchoňa, po ktorej zdedil hudobné nadanie, bola pôvodom z Báčskeho Petrovca. Oľga Duchoňová, rodená Lačoková pochádzala zo známej petrovskej kožušníckej rodiny, ktorá sa v akcii reemigrácie a repatriácie zahraničných Slovákov do vlasti po roku 1945 (tzv. akcia „Mať volá“) z Petrovca odsťahovala do Galanty. Po matke Karol zdedil hudobné gény a balkánsky srdečný temperament. Bol človek so zmyslom pre humor, ktorý rád zabával druhých, bol veľmi dobrosrdečný a rád iným pomáhal. Žil rýchlo, nechcel nič premeškať či nezažiť. Do Petrovca rád chodieval a naposledy, asi rok pred smrťou, sa odtiaľ ani nechcel vrátiť späť do Bratislavy.

Báčsky Petrovec – Vojvodina

Umelci obraz starostlivo vyberali jemné pudrové a belasé kvietky z petrovských výšiviek. Kruh na obraze má symbolizovať nekonečnú lásku ako ju symbolizovali aj obrúčky, ktoré si mladí počas sobáša vymenili. Čierna farba má pripomínať, že v minulosti sa nevesty v Petrovci vydávali len v čiernom svadobnom odeve a v 60. rokoch minulého storočia prešli postupne na biele odievanie. ,,Párta“ sa nosila v Báčskom Petrovci len v deň sobáša, keď sa dievka vydávala až po kým sa nešlo s koláčom, kde sa ,,párta“ následne z hlavy maladej ,,strhávala“. Základ party tvorili koleso a veniec. Vyrobená bola z bieleho plátna, ,,ružičíčiek“ – konvaliniek, ktoré sa obkrúcali okolo drôtika do halúzok, následne sa spletali jednotlivé halúzky do bohatého venca. Súčasťou boli tiež väčšie ružičky a ,,kvietočky“ z bieleho, ružového a modrého hatlasu, zelené lístočky, ,,nastiebanie“ perly a ,,zlatko“ – zlaté ,,vláske“. ,,Koleso“ – pozostávalo z červených, florálnych stúh poukladaných blízko seba do kruhové tvaru, voľne visiacich dolu chrbtom tak aby zakryli účes nevesty.

Slovenská komunita v Srbsku

Cieľom projektu je zachrániť viac ako 50.000 slovenskú komunitu žijúcu vo Vojvodine a Srbsku. To, ako si táto slovenská komunita zachovala svoju slovenskú identitu, je úžasné a jedinečné. Projekt VOJVODINA je zameraný na celkové zachovanie všetkého slovenského, čo v Srbsku existuje, na podporu všetkých slovenských aktivít v Srbsku a hlavne je postavený na zapojení Slovenska do prijatia a podpory toho, čo nám srbská slovenská menšina môže priniesť.

Slovenčina – svetový jazyk

Cyril a Metod si vzali za základ svojej abecedy starosloviensku bukvicu a upravením do nového písma hlaholika dosiahli solúnski bratia počas návštevy v Ríme (v roku 868) u pápeža Hadriána II. aj schválenie starej slovenčiny ako štvrtého liturgického jazyka západnej cirkvi. Po zriadení Nitrianskeho biskupstva sa mohli vykonávať kresťanské obrady, popri latinčine, gréčtine, hebrejčine aj v starej slovenčine. Táto skutočnosť, ako aj titul arcibiskupa, ktorý Metodovi udelil pápež Hadrián, svedčí o úspešnosti misie.

Slovenská koruna

Presne 8. februára 1993 sa u nás namiesto Koruny česko-slovenskej začala používať slovenská koruna. Tou sme platili až do 1. januára 2009, keď ju nahradilo euro. Slovensko by malo mať plán B návratu k slovenskej korune. Šramko: „Myslím si, že samotná otázka, či existuje plán B, nie je problematická. Národná banka Slovenska už dvakrát v minulosti urobila výmenu meny a som si istý, že z technickej stránky by návrat ku korune zvládla.“

Osobnosti na slovenských korunách

Všetky slovenské bankovky zobrazovali osobnosti slovenskej histórie. Konkrétne, 20-korunovú bankovku zdobila podobizeň Pribinu, na 50-korunovej sa nachádzali Cyril a Metod a na 200-korunovej Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. Na bankovkách s vyššími nominálnymi hodnotami boli zobrazený Ľudovít Štúr (500 korún), Andrej Hlinka (1000 korún) a Milan Rastislav Štefánik (5000 korún).

Rub bankoviek zdobili motívy súvisiace s daným obdobím:

• Nitriansky hrad (20 korún)
• Dražovský kostolík s prvými siedmimi písmenami hlaholiky (50 korún)
• Centrum Levoče (100 korún)
• Historická reduta v Trnave (200 korún)
• Na 500-korunovej bankovke je zobrazený Bratislavský hrad
• 1000-korunovú bankovku zdobí stredoveká maľba z kostola v Sliači pri Ružomberku
• Na 5000-korunovej bankovke sa nachádza Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Najvyšší čas na slovenskú štátnu doktrínu!

Viliam Hornáček: „Je najvyšší čas, aby si Slovensko konečne našlo svoju slovenskú štátnu doktrínu. Za slovenské Slovensko.“