MYSTICKÉ MIESTA SLOVENSKA
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: Kráľová hoľa/bystricoviny.sk
Mystické miesta Slovenska
Na Slovensku sú mystické miesta, ktoré svojím zvláštnym vyžarovaním na seba upozorňujú, priťahujú. Pramene, studničky, rybníky, skaly, kopce, stromy akoby v sebe ukrývali zázračnú moc. Nie je viditeľná voľným okom, nie je hmatateľná, len tam jednoducho vnímame prítomnosť niečoho príjemného, čarovného. Človek sa cíti dobre a odchádza odtiaľ nabitý energiou. Mnohým takýmto miestam sa pripisujú účinky, ktoré liečia nielen dušu, ale i telo. Nazývajú sa silové alebo energetické centrá. Každý národ ma svoje územie dýchajúce históriou predkov s vlastnými energetickými miestami. Zdravie a sila národa závisí práve od starostlivosti o tieto centrá. Hovorí sa, že koľko dáme, toľko dostaneme. Tak, ako národ udržuje a lieči svoju krajinu, tak ho ona spätnou väzbou dobíja a posilňuje, či si to jednotlivci uvedomujú alebo nie.
Kriváň
Najkrajší vrch Tatier a symbol veľkosti tohto horstva. V básni Kriváň Ľudovít Štúr vyjadruje pocity, že tak ako tento vrchol sa dvíha do výšky, aj ľudia pod ním žijúci povznášajú svoje myšlienky k oblakom, ale hneď sa musia vrátiť k zemi, lebo si uvedomujú ťažké položenie národa a jeho žiaľ. Tak ako sú však silné a mohutné Tatry, takí sú aj ľudia pod nimi. Kriváň chápe ako symbol Slovanov. Sám seba s ním stotožňuje, musí byť pevný, vysoko v oblakoch a predsa pripútaný k zemi. Aj tak však dokáže preraziť všetky mraky nad slovenským národom. Pre Štúrovcov bol Kriváň najkrajším vrchom Tatier a bol pre nich symbol veľkosti tohto horstva.
Snímka: pixabay
Snímka: Bratislavský kraj
Devín
Hrad týčiaci sa nad sútokom Dunaja a Moravy je silným silovým miestom. Devínsky hrad sa stal prvým štátnym útvarom slovenských predkov. Pritiahol k sebe významné osobnosti a bol dejiskom mnohých historických udalostí. Je tu energia veľkomoravskej histórie, a národnej svojbytnosti Slovákov v podobe štúrovcov. Ak sa tam vyberiete, získate ochranu na svojej životnej ceste a silu prekonávať prekážky v súlade s vyššími princípmi.
Blatnická dolina
Na území každého národa sa nachádza posvätné miesto, ktoré je silnou, historicky energetickou studnicou. Tam sídli duch národa, nesúci národné poslanie a úlohu a práve tam je energia národa. Na Slovensku je týmto miestom Blatnická dolina. Je jednou z najkrajších dolín Veľkej Fatry. Tiahne sa východo-západným smerom a pri obci Blatnica sa spája s Gaderskou dolinou. Je hlboko zarezaná vo vápencových a v dolomitových horninách. Toto miesto spolu s ruinami Blatnického hradu prináša silné duchovné posilnenie a okrem toho liečivo pôsobí na dolné a horné dýchacie cesty. Prechádzka samotnou dolinou popri krasovom skalnom reliéfe, s podobou postavy kráľa Svätopluka so štítom a s jeho oddanými, spája myseľ i srdce s poslaním slovenského národa.
Snímka: blatnica.sk
Snímka: slovakia.travel
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa s výškou 1 946 metrov predstavuje najvýchodnejší vrchol hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Je odtiaľto krásny výhľad a ide o miesto, kde pramenia významné slovenské rieky – Čierny Váh, jeden z hlavných zdrojov Váhu, Hnilec, Hron a Hornád. Vraví sa, že je matkou štyroch riek. Hrdo týčiaca sa Kráľova hoľa liečivo vplýva na srdce a cievny systém.
Velestúr
S nadmorskou výškou 1254 m. n. m. je piatym najvyšším vrchom Kremnických vrchov, nachádza sa približne na pol ceste vzdušnou čiarou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Vrch dostal názov jednak podľa staroslovanského boha Velesa – ochrancu dobytka, stád a pastierov. Je to vládca mŕtvych a pán záhrobia. A tiež staroslovanského boha Tura – boha vojny. Boli uctievaní všetkými Slovanskými národmi. Poloha tohto vrchu ho v minulosti predurčila na rôzne kultové obrady. Najzaujímavejšou vecou na Velestúre sú staroslovanské nápisy. Historik starých Slovanov Antonín Horák zistil, že nápis nie je zložený z rúnových znakov, ale je napísaný v staroslovanských znakoch a že Cyril a Metod nepriniesli Slovanom prvé písmo, pretože oni ho už dávno mali.
Snímka: pospolitost.wordpress.com
Snímka: wikipedia.org
Vihorlat
Najsilnejším energetickým centrom územia je miesto, kde sídli duša národa symbolizujúca jeho emócie a city. Na Slovensku ide o tajomnú horu, ticho spiacu sopku na východe krajiny – Vihorlat. Vihorlat je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Je súčasťou Vihorlatských vrchov s pralesom zapísaným do UNESCO s 240-ročnými stromami. Samotný vrch Vihorlat s okolitými čarovnými jazierkami dobre pôsobí na psychické problémy. Pomáha odstraňovať pocity smútku, samoty, hnevu, nenávisti a sklamania.
Vrch Marhát
Skvostom obce, ale i celého okresu Topoľčany i Nitrianskeho kraja je Kostolík sv. Juraja, nachádzajúci sa v horách Považského Inovca, na úpätí vrchu Marhát. Archeologický a architektonický prieskum od roku 1974 potvrdil, že jadro kostolíka tvorí oveľa staršia stavba – predrománska dvojpriestorová rotunda. Okolo kostolíka sa rozprestieral staroslovanský cintorín, na ktorom odkryli 150 hrobov, dva dvory chránené palisádami, šperky, veci dennej potreby. Nálezy sa datujú do 9. až 13. storočia. Kostolík bol v minulom roku vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Snímka: cujte.sk
Snímka: restartnisa.sk
Šarkania diera
Prírodná pamiatka Šarkania diera – jedna z najznámejších jaskýň v okolí Žiliny – leží na území Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly pri obci Súľov-Hradná, neďaleko Bytče. Legendy hovoria o tom, že Slovensko v dávnej minulosti obývali aj draky, z ktorých jeden mal prebývať v jaskyni na území Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly. Jaskyňa preto nesie pomenovanie Šarkania diera a aj keď sa v nej dôkazy o dračej prítomnosti dosiaľ nenašli, vie sa, že tu istý čas žil dnes už vyhynutý jaskynný medveď a v mladšej dobe kamennej praveký človek, čo z lokality robí dôležité archeologické nálezisko.
Havránok
Jedinečné archeologické múzeum v prírode sa nachádza nad hladinou Liptovskej Mary. Ide o magické miesto, ktoré učarovalo mnohým dávnym obyvateľom Liptova ležiaceho na severe Slovenska a jeho návšteva je veľkolepým zážitkom. Havránok predstavuje jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku. Prítomnosť keltského obyvateľstva sa dokumentuje na Liptove od 4. až 1. storočia pred n. l. Archeológovia tu objavili a odkryli pozostatky sídliska z mladšej doby železnej označovanej aj ako laténska doba. Niektoré z týchto stavieb pochádzajú už zo slovanského osídlenia tohto územia. Tajomnú atmosféru je možné si vychutnať pri odkrytých pozostatkoch obetnej šachty s oltárikom, ktorá sa nachádza pri druidskej svätyni z 1. stor. pred Kristom. V čase najväčšej slávy sa na Havránku razili aj mince, čo dokazujú objavené zlomky foriem na mincové kotúčiky. Všetky mince majú na jednej strane koňa, na druhej lastúrovitú vypuklinu.
Snímka: turisticky.sk
Snímka: SITA.sk
Šaštín – Stráže
Celonárodná púť Slovenska k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii sa koná po stáročia, oficiálne od roku 1732, keď bola socha Sedembolestnej vyhlásená za milostivú. Každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte cca 20 000 veriacich, v Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie to bolo 50 000 pútnikov. Jedným z centrom kultu uctievania Sedembolestnej Panny Márie, ktorá sa stala patrónkou Slovenska, je Kostol Sededembolestnej Panny v Šastíne, ktorý pochádza z roku 1736. Navštevujú ho tisíce pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Obec Šaštín-Stráže je na Slovensku i v zahraničí známa predovšetkým ako pútnické miesto, do ktorého sa kvôli soche Panny Márie oddávna schádzali ľudia zo širokého okolia. Po kanonickom vyšetrení vyhlásili šaštínsku sochu Panny Márie za zázračnú, čo dekrétom potvrdil aj pápež Urban VIII. V roku 1964 pápež Pavol VI. povýšil Kostol Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor – prvú na Slovensku.
Litmanová
Nad obcou Litmanová, v nadmorskej výške 820 metrov, sa vypína vrch nazývaný Hora Zvir. Idylické prostredie je obklopené nielen nádhernou prírodou, ale i duchovnou atmosférou. V maličkej izbe dreveného zrubu – majdanu, ktorý patril rodine Vasiľa Korčáka, sa od 5.8.1990 do 8.8.1995 zjavovala Panna Mária 11 ročnej Ivete Korčákovej a 13 ročnej Kataríne Česelkovej. Duchovné zvesti, ktoré zanechala prostredníctvom dvoch mladých vizionárok, ako aj pocit jej prítomnosti. tu pretrváva dodnes. Hora Zvir sa stala významným pútnickým miestom, a zároveň je tiež súčasťou Jakubskej cesty, ktorá zahŕňa desiatky pútnických miest v mnohých európskych krajinách. Veriaci stále v hojnom počte pravidelne prichádzajú na toto miesto.
Snímka: postoj.sk
Snímka: wikipedia.org
Marianka
Tisícky veriacich každoročne navštevujú obec Marianka v okrese Malacky, ktorá sa nachádza na úpätí Malých Karpát. Je vôbec najstarším pútnickým miestom nielen na Slovensku, ale i v bývalom Uhorsku. Veriaci na toto pútnické miesto prichádzajú najmä kvôli uctievaniu Panny Márie Tálskej. Doteraz sa tradovalo, že Marianka vznikla na zelenej lúke a koncom 14. storočia prišli paulíni, ktorí tam postavili kostol. Archeologický výskum však potvrdil pozostatky stavieb, ktoré sú staré zhruba okolo roku 1277.
Banská Štiavnica
Svetové slovenské mesto Banská Štiavnica s genius loci. Banská Štiavnica je mesto v centre vulkánu. Výbuch sopky zo stredu na povrch zeme vyvrhol bohaté žily drahých kovov a vzácnych minerálov. Tak toto miesto predurčil k dlhodobému a intenzívnemu spolužitiu ľudí a hôr. Stopy práce človeka sa hlboko a jedinečne vryli do obrazu krajiny a strmá a drsná, ale malebná krajina sa zobrazila v ňom. Človek a príroda tu splynuli v jedno. Je to magické a mystické miesto. Banská Štiavnica je historické slobodné kráľovské banské mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Mesto je mestská pamiatková rezervácia od roku 1950 a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia boli zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Snímka: generalibalans.sk
Snímka: dusekarpat.cz
Kremnica
Svetové slovenské mesto Kremnica s genius loci. V stredoveku patrila Kremnica vďaka ťažbe zlata k najvýznamnejším banským mestám na svete. Stojí tu najstaršia mincovňa na svete, vlastne najstaršia fabrika na svete. Pretože bez prerušenia funguje už od 17.11.1328. Len zopár kilometrov od Kremnice stojí na kopci osamelý kostol. Vyzerá románsky a goticky. A hrdo hľadí do diaľky. V jeho záhrade sa totižto nachádza geografický stred Európy. To mesto je mystické. V hlbokých lesoch ukrýva starý slovanský rúnový nápis vyrytý do skaly. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňuje viacero umeleckých a športových podujatí slovenského a medzinárodného významu. Bývalé slobodné kráľovské mesto Kremnica je so svojimi technickými a historickými pamiatkami kandidátom na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Levoča
Svetové slovenské mesto Levoča s genius loci. Kedysi slávne a mocné, dnes pokojné a magické. Také je mesto Levoča, ktorého preslávil obchod a neskôr pamiatky. Levoča sa nachádza približne 20 kilometrov západne od ďalšej významnej lokality Spiša (Spišský hrad a jeho okolie), ku ktorej je v rámci jedného zápisu na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pridružená. V Levoči sa často opakuje motív mušle (hrebenatky). Tá je oddávna známym symbolom pútnikov. Nájdete ho na mnohých stavbách a sochách, šikovne schovaný či zakomponovaný do vyobrazení a vnímanie budov tak dostane aj pre vás úplne nový rozmer. Keď v roku 1995 navštívil Levoču pápež Ján Pavol II., na tunajšiu púť sa zišlo neuveriteľných 650 000 ľudí. Každoročne sem počas prvého júlového víkendu zavítajú kresťania na jedno z najstarších pútnických miest východného Slovenska. Tunajšia Bazilika Navštívenia Panny Márie leží na Mariánskej hore, asi 6 kilometrov od centra mesta.
Snímka: svetevity.sk
Snímka: Milan Gonda
Bardejov
Svetové slovenské mesto Bardejov s genius loci. Perla Šariša, mesto s jedinečným námestím, najgotickejšie mesto na Slovensku. Bardejov a jeho mystická atmosféra človeka uchváti. Malebné námestie s farebnými meštianskymi domami, majestátna Bazilika Minor sv. Egídia, Židovské suburbium, historická radnica, Katov dom, zachovalé mestské hradby s baštami… Na pomerne malom území je sústredené obrovské množstvo cenných a pozoruhodných pamiatok. Stredoveké pamiatky, ale aj vychýrené liečivé kúpele a krásna príroda navôkol – to sú charakteristiky Bardejova. Zachovalé stredoveké centrum je od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.
Modrý kostolík
Bratislavský Kostol svätej Alžbety, nazývaný tiež Modrý kostolík, je považovaný za klenot secesie. Jeho farba a najmä zaujímavá architektúra z neho robí skutočný unikát. Kostol je zasvätený uhorskej svätici Alžbete a mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi). Po jeho dokončení v ňom dominoval mramorový reliéf, na ktorom panovníčka kľačala a modlila sa. Objekt nebol stavaný ako kostol, ale ako kaplnka pre študentov susedného katolíckeho gymnázia. Modrý kostolík sa stal vyhľadávanou atrakciou nielen pre domácich turistov, ale aj pre cudzincov. Dokument pre základný kameň zostavil profesor gymnázia Jozef Volker. Na preparovanej koži je v strede obraz sv. Alžbety, vpravo je plán nového kostola, vľavo obraz gymnaziálnej budovy a v pozadí silueta korunovačného Dómu sv. Martina v Bratislave. Nad týmto obrazom nájdeme ornament so slovami: „Zlož si svoj klobúk, smrteľník, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“
Snímka: turisticky.sk
Snímka: slovenskycestovatel.sk
Kamenné gule v Megoňkách
Záhadné kamenné gule v Megoňkách nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Najväčšia guľa má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary. V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike. Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov.
Holíčske megality
Súbor Holíčskych megalitov pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, ktoré sú rozdelené na mužské a ženské. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Najväčší opracovaný kameň, megalit, má výšku 6,8 m. Holíčske megality, ktoré robotníci náhodou objavili pri výstavbe sídliska, sú najvýchodnejšie položené menhiry v Európe. Momentálne sú symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. V pravekých dobách však slúžili ako svätyňa. Pod jedným z kameňov sa dokonca našlo aj ženské telo. Pravdepodobne išlo o šamanku svätyne. Na obrovských kameňoch môžete doteraz rozoznať rôzne dekorácie – vytesané postavy či pracovné nástroje. Holíčske megality sú záhadou pre historikov, podobne ako slávny Stonehenge. Majú svoje tajomstvá, ktoré nám zatiaľ nechcú prezradiť.
Snímka: cestovanie.pravda.sk
Snímka: autosportfoto.sk
Geografický stred Európy
Slovensko je srdce a stred Európy. Na krásnom mieste na strednom Slovensku stojí vedľa starobylého Kostola sv. Jána Krstiteľa vztýčený kameň. Oznamuje, že práve tu sa nachádza najstarší geografický stred Európy.
Valová línia
Val v mnohom pripomína jedinečnú stavbu čínskeho múra. Svedčí o tom jeho pravdepodobná veľkosť aj nutnosť spolupráce pri jeho výstavbe. Nachádzajú sa v ňom miesta, kde sú prítomné obrovské kamenné bloky, ktorými by musel manipulovať väčší počet osôb. Samotná myšlienka, koľko ľudí muselo pracovať na tejto stavbe a koľko materiálu sa pri ňom využilo, prezrádza, že robota musela byť veľmi dobre organizovaná. Val bol postavený pravdepodobne Rimanmi a slúžil ako obrana proti barbarom. Na našom území ide asi o 60 kilometrový pás, ktorý je viditeľný v lese na niektorých miestach, preto sa mu hovorí aj slovenský čínsky múr. Cez naše územie vedie val od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Bátovce, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ.
Snímka: refresher.sk
Snímka: TASR
Gánovce
O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi.
Sitno
Juhozápadnému horizontu Banskej Štiavnice dominuje najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno s prekrásnym výhľadom. Vrcholovú plošinu Sitna chránia z troch strán kolmé skalné steny, obranu štvrtej (severnej) strany zabezpečoval hrad Sitno. Postavili ho v 13. storočí na mieste pravekého opevneného hradiska. Od začiatku 18. storočia stojí v ruinách. K Sitnu sa viažu viaceré legendy a povesti. Azda najznámejšia hovorí o tom, že v jeho útrobách sa skrývajú sitnianski rytieri. Ak bude ľuďom spod Sitna najhoršie, magický vrch sa otvorí a nebojácni hrdinovia ho ochránia. Na vrchole Sitna turistom slúži obnovená drevená najstaršia rozhľadňa v Európe z roku 1727.
Snímka: supervulkanstiavnica.sk
Snímka: lumyd.eu
Rondel vo Svodíne
Pred 6850 až 6700 rokmi vyrástli na území dnešného západného Slovenska desiatky impozantných monumentov. Na území Slovenska objavili takmer päťdesiat rondelov. Najznámejší rondel je práve vo Svodíne. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.
Zobor nad Nitrou
Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Najmocnejšou energetickou lokalitou Slovenska je podľa znalcov tajomna vápencový vrchol Zobor nad Nitrou, mestom, ktoré zažilo panovanie mocných kniežat a kráľov. Silové miesto so zvyškom mohutného hradiska, prameňmi, jaskyňou a pestrou flórou z nás vyháňa pocity samoty a prebúdza hrdosť.
Snímka: goslovakia.sk
Snímka: flog.pravda.sk
Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej
V katastri obce Dechtice, v lesoch Malých Karpát, sa nachádza zrúcanina Kostola a kláštora sv. Kataríny. Kláštor, ktorý založil gróf Krištof Erdödy v roku 1618 na mieste, kde sa údajne zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu, patril františkánskemu rádu. Katarínka, ako ju domáci nazývajú, bola postavená v ranobarokovom štýle talianskym majstrom Pietrom Spazzom, staviteľom Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Katarínka bola i známym pútnickým miestom. Najväčšie púte sa konali na Bielu nedeľu, na sv. Katarínu (až 5000 ľudí). Veľká púť chodievala z Trnavy.
Bojnice
Záhadná hrobka na zámku. Ján František Pálfi zomrel roku 1908. V testamente, ktorý zanechal, sa jasne vyjadril o krokoch, ktoré majú jeho dedičia urobiť a ako naložiť s umeleckými zbierkami. Pálfiho telo bolo tri roky po smrti, roku 1911, uložené do honosného sarkofágu z červeného mramoru uprostred spoločnej hrobky na zámku v Bojniciach. Niekoľko desaťročí po grófovej smrti spozorovali zamestnanci múzea podivnú vec. Zo sarkofágu začala vytekať neidentifikovateľná tekutina zvláštnej medovitej konzistencie. Najprv sa tomuto faktu zrejme neprikladal nejaký špecifický význam, keďže množstvo tekutiny bolo zanedbateľné. Ale v polovici 90. rokov minulého storočia sa táto „kauza“ dostala na svetlo sveta a zaangažovala nielen odbornú ale aj širokú verejnosť. Dohadov o zvláštnej tekutine bolo vtedy neúrekom.
Snímka: pohrebnictvo.sk
Snímka: slovakia.travel
Červený Kláštor
Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Umelecko-historicky najhodnotnejšiu výzdobu nástennými maľbami má zachovanú kostol a stredoveký refektár. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
Spišský hrad
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry. Jeho valy objavili archeológovia počas nedávneho archeologického výskumu. Našli tu však aj obydlia roľníckeho ľudu i remeselníkov a rozmerný kultový objekt. Z rozsahu, spôsobu opevnenia i z organizačnej štruktúry možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo administratívne centrum stredného Spiša. Valy, v teréne ešte znateľné, obklopovali celý hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie. Po zániku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.
Snímka: slovakia.travel
Snímka: beautifulslovakia.sk
Socha Ježiša Krista
Spod jej nôh je pekný výhľad nielen na samotnú obec Klin, ale aj na Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu aj Roháče. Pri dobrom počasí vidíte aj poľské Zakopané. Je vysoká takmer desať metrov a ruky rozprestiera na šírku siedmich metrov.
Havešová
Tajomná Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO. Rastú tu buky najvyššie na svete, v plnej sile a kráse sa týčia k nebu. Ten najvyšší má 56 metrov. Je to maximálna výška buka, ktorá bola doposiaľ v bukových pralesoch Európy nameraná.
Snímka: objavtepoloniny.sk
Snímka: wmmagazin.cz
Slovenská pyramída
Slovenské pyramídové trojvršie je tajomný prírodný úkaz. Ide o tri vedľa seba stojace ihlany s dozadu predĺženou hranou, ktoré pripomínajú pyramídy. Tento zaujímavý úkaz zrejme vytvorila príroda pôsobením vodných tokov. V okolí trojvršia sa nachádza veľa unikátnych a vzácnych rastlín, ako napríklad črievičník papučkový alebo vzácna huba ryšavec šikmý. Trojvršie má výšku 180 metrov a je husto zalesnené najmä brezami. Dostať sa k nemu je ľahké, vedie k nemu vyšliapaný horský chodník. Medzi miestnymi obyvateľmi sa traduje, že keď prichádza lokálna búrka, nad trojvrším sa rozdelí buď naľavo na rieku Hnilec, alebo napravo na rieku Hornád, a tak v Rudňanoch neprší. Samozrejme, neplatí to, ak prší celoplošne. Vraj za to môže teplý vzduch stúpajúci z pohoria alebo energetické pole. Horalova pyramída, Pyramída Markušovce, Kóta Zulu 664 či Stožky. Názov tohto pyramídového trojvršia je záhadný rovnako ako samotný prírodný úkaz. Trojvršie, ktoré pripomína pyramídy, nájdete na mape pod názvom Pyramída Markušovce.
Čachtický hrad
Malebná zrúcanina „tajomného hradu v Karpatoch“, vypínajúca sa na vrchu čachtického krasu. Najtajomnejšia kultúrna pamiatka Slovenska je hrad Čachtice, ktorý bol domovom Alžbety Bátoriovej. Tá mala podľa najrôznejších legiend a povestí vládnuť vo svojom panstve krutou neľudskou rukou. Alžbeta Bátoriová je často označovaná za najznámejšiu masovú vrahyňu ako Slovenska, tak i celého Uhorska. Podľa rôznych príbehov mal byť Čachtický hrad miestom týrania, mučenia a zabíjania najmä mladých dievčat, od ktorých mala Čachtická pani čerpať energiu a krásu. V čachtickom podzemí je v súčasnosti sprístupnených 150 m chodieb. Keď sem prišla Bátorička, väčšina pivníc už bola vybudovaná. Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred spravodlivosťou za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde. Katakomby alebo sa im hovorí aj labyrinty boli vykopané do žltej hliny – spraše, mali hladké steny, vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. Z rozsiahleho labyrintu sa zachovalo zopár kresieb a náčrtov, a tak dnes v čachtickom múzeu visí reprodukcia pôdorysu veľkolepých podzemných priestorov. Tieto podzemné priestory sa využívali aj neskôr počas 2. svetovej vojny ako protiletecké kryty.
Snímka: slevomat.cz
Snímka: blog.relaxos.sk
Trnava
Trnava sa nazýva slovenským malým Rímom a stala sa pútnickým miestom. Bohatá história mesta zanechala dnešnej generácii duchovné posolstvo a dedičstvo. V Dóme svätého Mikuláša, ktorému Trnavčania hovoria Hrubý kostol, je zázračný obraz. Portrét Trnavskej Panny Márie v Kaplnke svätého kríža vľavo hneď pri vchode prvý raz ronil krvavé slzy v auguste 1663. Bolo to znamenie, ktoré ušetrilo mesto pred pustošivým tureckým vojskom. To v tom čase stínalo a podpaľovalo všetko, čo mu stálo v ceste od Štúrova po rieku Moravu. V júli a auguste 1708 obraz ronil krvavé slzy až trikrát. Viacero svedkov pred cirkevným súdom pod prísahou vypovedalo, že v pravom oku Panny Márie sa nazbierala veľká slza a skotúľala sa jej po líci. V tom istom roku vtedajší arcibiskup schválil verejné uctievanie obrazu. Každý trnavský kostol údajne má vlastnú kryptu. Väčšina z nich je sprístupnená počas Sviatku všetkých svätých a pri niekoľkých iných príležitostiach. Do ďalších už desiatky rokov nikto nevkročil. Pravdepodobne najviac záhad skrýva krypta pod jezuitským Kostolom Najsvätejšej Trojice. Od polovice minulého storočia sa do nej nikto nemohol dostať. Vchod zamurovali. Jediná cesta do nej viedla cez svetlík nad chodníkom vedľa schodov pri hlavnom vchode. Krypta jezuitského kostola je síce neprístupná, ale v hlavnej lodi pod bočným Oltárom Panny Márie sú vystavené ostatky dvoch z troch slovenských svätých košických mučeníkov. Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého umučili 7. septembra 1619 v Košiciach počas protihabsburského povstania Gabriela Betlena. Hlavy Pongráca a Grodeckého s niekoľkými menšími kosťami zverili Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Menšie ostatky sú v Dóme svätej Alžbety.
Pajštún
Stredoveký hrad má aj ako zrúcanina tajomnú atmosféru. Je to skvelý tip na jesenný výlet a výhľady na Malé Karpaty vám vynahradia stúpanie do kopca. Hrad Pajštún sa vypína na vápencovom brale Malých Karpát a okolnosti jeho vzniku nepoznáme. Záznamy však siahajú až do trinásteho storočia a neskôr bol spájaný aj s významným rodom Pálffyovcov. Je zaujímavý aj tvarom tajomnej zrúcaniny, ktorá pripomína prostredník.
Snímka: planetslovakia.sk
Snímka: vaclavhyza.cz
Stratený Budzogáň
Podľa legendy tu rástol Hromodub, najväčší strom na svete. Jedného dňa, sa tak zapáčil jednému obrovi, ze si z neho začal vyrezávať obrovský budzogáň. Zanietený prácou, si ani nevšimol, ako sa miazgou z Hromodubu k zemi prilepil a od zlosti budzogáň zapichol do zeme a prial si nech skamenie. A tak tu stojí dodnes skamenelý Stratený Budzogáň – Súľovské vrchy. Dostať sa až k nemu môžete po 6 km náučnom chodníkom z Rajeckých Teplíc, tiež z obce Súľov po výstupe na vrch Žibrid, ďalej pokračovať smerom na Rajecké Teplice a pri zostupe odbočiť k útvaru Budzogáň.
Park tmavej oblohy a najjasnejšie hviezdy
Navštívte park tmavej oblohy na Slovensku a ochutnajte Hviezdny prach. Poloniny, ležiace na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, sú naším najmenším národným parkom, ktorý je najmenej preskúmaný a takmer nedotknutý. Okrem drevených kostolíkov tu môžete pozorovať aj rusínsku kultúru či jazyk. To, čo však možno nie je až také známe, je fakt, že sa v nich nachádza aj Park tmavej oblohy Poloniny, ktorý je najtmavším miestom na Slovensku. Nočnú oblohu uvidíte takmer vo svojej prírodnej podobe, čo je dnes už unikát. Za dobrého počasia vidíte všetky objekty a úkazy typické pre prírodnú oblohu a je tu tiež mimoriadna koncentrácia ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov.
Snímka: cestaslovenskom.sk
Snímka: cestovanie.pravda.sk
Slanický ostrov umenia
Neuveriteľná atmosféra a silný príbeh. To vám určite napadne, keď sa budete blížiť k Slanickému ostrovu, nazývanému tiež Ostrov umenia. Z piatich osád, ktoré sa potopili pod vzniknutou Oravskou priehradou sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, čo bolo predtým súčasťou obce Slanica. Ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou. Slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža bol vystavaný v druhej polovici 18. storočia ako baroková kaplnka a neskôr prestavaný na kostol. Na ostrov sa môžete dostať loďou z Námestova alebo z Prístavu, v zimných mesiacoch je možné prejsť až na ostrov po zamrznutej vodnej hladine.
Čertova skala
Útvar, pri ktorom si budete hovoriť: “Spadne? Nespadne?“ Skalný hríb Čertova skala (465 m.n.m.) je ojedinelý prírodný úkaz nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Nachádza v prírodnej rezervácii Boky na južnom úpätí Kremnických vrchov. Jedná sa o balvan s objemom približne 6,5m³ a hmotnosťou 17 ton, ktorý leží na malej vztykovej ploche podložia s rozmermi len 58x38cm. Trasa na skalný hríb vedie po náučnom chodníku z obce Budča. Povesť o tajomnej skale hovorí, že si ju nachystal zlý čert, ktorý chcel potrestať obyvateľov Budče. Mal zákerný plán a chcel na dedinu zhodiť tento obrovský balvan. Našťastie ho prekvapil zavčas rána slnečný svit.
Snímka: sadzv.sk
Snímka: zilina-gallery.sk
Jediný jaskynný kostol
V okrese Púchov obkľúčený vrchmi Strážovských vrchov nájdete maličkú obec Mojtín. A práve tu sa nachádza slovenský unikát Mojtínska priepastná jaskyňa (Jaskyňa sv. Jozefa), ktorá je jaskynným kostolom a dokáže pohodlne ponať 400 ľudí. Jaskynný kostol nenájdete na Slovensku nikde inde. Málokto tuší, že ide v podstate o bývalý prírodný náboženský chrám, alebo akýsi núdzový kostol obyvateľov Mojtína. Farár z Pružiny Štefan Závodník dal v jaskyni vystavať kamenný oltár so sochou Panny Márie a steny jaskyne vyzdobil obrazmi svätcov. Do jaskyne potom meral dlhú cestu z Pružiny na koni pravidelne najbližších 5 rokov. Do jaskynného kostola s dĺžkou 46 metrov chodila takmer celá dedina. Počas druhej svetovej vojny slúžilo toto božie miesto ako úkryt pred hrôzami vojny. Ukrývali sa tu rodiny z Mojtína a jaskynný kostol stal prechodným domovom pre viac ako 200 ľudí. Jaskyňa je voľne prístupná a bezplatná.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, architektonický skvost a duchovné útočisko, sa nachádza medzi žilinskými mestskými časťami Vlčince a Solinky. Kaplnka, navrhnutá v roku 1928 Františkom Eduardom Bednárikom, je dnes srdcom Lesoparku Chrasť, poskytujúc miesto pre relaxáciu a duchovnú obnovu.
Snímka: zilina.sp21.sk
Snímka: marapara.cz
Veľká Javorina
Veľká Javorina sa majestátne rozhliada do mystickej prírody Bielych Karpát. Nachádza sa na česko-slovenskej hranici a vďaka svojej výške 970 m. n. m. nie je len tak hocijakým kopcom, ale priamo najvyšším vrcholom tohto pohoria. Veľká Javorina je označovaná ako kráľovná Bielych Karpát a výhľady z jej vrcholu sú naozaj kráľovské. Je to magický vrch, ktorý má v sebe hlbokú symboliku. Stretávali sa tu štúrovci s moravskými a českými intelektuálmi, nastupovali tu jednotky hurbanistov do prvého slovenského povstania, prebiehali tu ťažké boje počas SNP i posledné bitky pri oslobodzovaní Slovenska od nacistickej okupácie. Slová Jozefa Miloslava Hurbana „Tu bratia vždy sa stretať budú“ sú od roku 1968 vyryté na Holubyho chate.
Krížová cesta: Nevoľné – Kríž na Peňažnej
Mohutná hora, ktorá je na východ od Nevoľného presahuje výšku dediny o 300 metrov. Je odvekou strážkyňou dedinky. Sprevádza občanov, ako svoje deti, celým ich životom, je ich útechou a darcom každodenného vychádzajúceho slnka a tak aj darcom denného svetla. Je pomníkom a strážcom posmrtného tajomstva zosnulých a tým chráni odkazy mohýl svojich detí. Preto dostala mohutná hora názov CHOM. Výška Chomu má 1012 m n.m., smerom na západ prudko klesajúci divoký svah nazvaný Peňažná, padá hlboko do doliny Biely Potok. Vrch je vytvorený sopečnou činnosťou, na jeho svahoch sa nachádzajú kamenné bralá, skupiny skalných balvanov do veľkosti nákladného auta uvoľnených eróziou a rôznych kamenných sutí. Všetko je pokryté hustým lesom, čo len zvýrazňuje divokosť hory. Chodník končí v prírodou vytvorenom chráme, kde býva slúžená omša pre pútnikov. V stene brala je umiestnená tabuľa, ktorá oznamuje, kto a kedy postavil kríž. Bol to pán farár Vladimír Štang, ktorý sa so svojím presvedčením zveril ochotným občanom. Občania ihneď pochopili hlboký dosah kňazovej myšlienky. Postavením kríža na brale v Peňažnej umocnilo význam večného spojenia hory s nesmrteľnosťou ľudí žijúcich aj pochovaných pod ňou. Kríž je postavený vo výške (920 m) na jednom z brál, meria 8 metrov, zhotovený je z dreva. Nezabudnuteľný zážitok a cesta je pre zdatných turistov, a veriacich, ktorí po absolvovaní trasy pookrejú duševne i telesne.
Snímka: hiking.dennikn.sk
