Paul Newman

Hviezda s charakterom: oskarový herec Paul Newman. Napriek sláve a bohatstvu zostával pevne na zemi. Vedel sa zasmiať sám na sebe, vyhýbal sa ľúbostným pletkám i škandálom, občiansky sa angažoval a obrovský majetok venoval na charitu. Jeho matka Tereza Fecková pochádzala zo Slovenska, z obce Ptičie pri Humennom odišla do Ameriky ako osemročná. Práve ona Paula priviedla k umeniu. Legendárny herec vždy tvrdil, že zapredal svoju tvár, aby mohol šíriť dobro.

Jon Bon Jovi

Jon Bon Jovi sa narodil v americkom New Jersey ako Jon Francis Bongiovi jr. Jeho otec pochádzal z talianskej Sicílie, matka z Nemecka. Má ale aj slovenský pôvod. Babička z otcovej strany pochádzala zo Slovenska. Volala sa Elizabeth Benkovská a jej rodičia Mária Benkovská a Ján Benkovský emigrovali zo Slovenska do USA.

Jessica Biel

Hollywoodska hviezda Jessica Biel si donedávna si myslela, že jej korene siahajú do Nemecka, no všetko je inak. Nemecký expert na genealógiu doktor Jürgen Udolph sa na jej žiadosť pustil do bádania a napokon vyhlásil, že Jessica musí hľadať svojich predkov na Slovensku v okolí Žiliny. Vyšlo najavo, že jej prapraprastarý otec bol Moritz Biel z Porúbky pri Žiline. Moritz s manželkou Ottiliou a dvoma deťmi odišli najskôr do Nemecka a odtiaľ sa presťahovali do Chicaga.

Audrey Hepburn

Niekdajší miláčik Hollywoodu, Audrey Hepburn. Kolovala v nej aj slovenská krv. Jej stará mama z otcovej strany sa volala Anna Welsová a narodila sa v dedinke Kovarce neďaleko Topoľčian. Na svet prišla v kaštieli, ktorý od Pavla Motešického kúpil jej otec Anton Wels. Išlo o významného muža, ktorý spoločne s Pavlom Wehlem založili v roku 1864 v Kovarciach cukrovar. Pradedko slávnej Hepburnovej bol múdry a šikovný človek. Venoval sa meteorológii, organizoval technické výstavy a za najlepšie patenty udeľoval medaily. Cukrovar, ktorý v Kovarciach doslova prekvital, z neznámych príčin vyhorel, preto celá rodina slávnej herečky Slovensko opustila. Svet ju pozná najmä vďaka úspešným filmom ako Raňajky u Tiffanyho, Prázdniny v Ríme či My Fair Lady.

Tony Curtis

Tony Curtis hrával po boku Marilyn Monroe a na konte má úlohy v mnohých slávnych filmoch. Jeho matka bola pôvodom Slovenka. Helena Ilona Kleinová pochádazala z dediny Vaľkovo pri Poltári. V roku 1923 emigrovala do USA, kde sa zoznámila s budúcim manželom Emanuelom Schwartzom. V roku 1925 sa im narodil syn Bernard, ktorý sa dal na hereckú dráhu a zvolil si umelecký pseudonym Tony Curtis.

Jesse Ventura

Excentrický wrestler to v politike dotiahol až na guvernéra Minnesoty. Ďaľší z dlhého radu prisťahovalcov, ktorí tvrdo pracovali v Pensylvánii. Jesse sa otvorene hlási ku slovenským koreňom.

Robert Urich

Filmový herec Robert Urich známy ako predstaviteľ detektíva Spensera, sa k svojim slovenským koreňom hrdo hlásil. Urobil to napríklad aj v talk­show Larryho Kinga. Hercovi starí rodičia Peter a Terézia Juričovci pochádzali z východného Slovenska z obce Lukov v okrese Bardejov. Robertov otec bol Rusín, matka pochádzala zo západného Slovenska. Urich je známy hlavne ako seriálový herec. Jeho najplodnejším obdobím boli 80. roky. Za svoje herecké výkony bol niekoľkokrát nominovaný na Zlatý glóbus.

Tom Selleck

Jeho otec, Robert Selleck, pochádzal z východného Slovenska. Kvôli práci sa však presťahoval do Ameriky, kde si vzal za manželku pôvodom Škótku. Rodina žila v kalifornskom San Fernando Valley, kde Tomov otec pracoval ako investičný poradca. Tom Selleck je svetoznáma tvár legendárneho Magnuma, drsňáka v havajskej košeli a Ferrari. Ale hral aj v takých filmoch ako Tri muži a nemluvňa. Mladším ročníkom však bude známejší ako Richard Burke, do ktorého sa zamilovala Monica Gellerová v seriáli Priatelia.

Ivan Reitman

Jeden z najslávnejších režisérov. Ivan Reitman bol slovensko-kanadský režisér, producent a scenárista. Bol z Komárna a natočil také filmy ako Krotitelia duchov alebo niekoľko komédií s Arnoldom Schwarzneggerom či Danim de Vitom. Vo filmovom svete dokázal aj „nemožné“, čoho je dôkazom aj fakt, že presvedčil vtedajšiu ikonu akčného žánru Arnolda Schwarzeneggera, aby si zahral vo filme Dvojičky súrodenca Dannyho DeVita. Režisér so slovenskými koreňmi však vždy viac produkoval ako režíroval. Medzi najznámejšie filmy, na ktorých pracoval, možno ešte zaradiť Hitchcock, Hlavne nezáväzne, Pobrežná hliadka, 6 dní, 7 nocí.

Dezider Hoffman

Vo svete uznávaný fotograf, doma na Slovensku takmer neznámy. Deziderovi Hoffmanovi z Banskej Štiavnice pritom pred objektívom stáli zvučné mená ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Elton John, Rolling Stones a predovšetkým The Beatles. Práve on bol dvorným fotografom tejto rokenrolovej skupiny. V štiavnickej matrike sa uvádza, že dňa 24. mája 1912 sa Kornélii a Lajosovi Hoffmannovi narodil syn Dezider. Vo svete neskôr známy ako Dezo, na Slovensku zase Dežo. Súrodencov nemal. S rodičmi býval v dome Pod Červenou studňou, no potom, čo otec zomrel, presťahovala sa matka so synom do Žiliny, Pochovaný je v Londýne. Pohreb mu zaplatil sám Paul McCartney. Jeho odkaz komunistom ukryli The Beatles do svojej najznámejšej pesničky.

Anjelina Jolie

Filmová hviezda Angelina Jolie má tiež korene na Slovensku. Jej prastarý otec Juraj Vojta pochádzal z Košíc. Narodil sa v roku 1847. Bol starým otcom ešte väčšej hollywoodskej hviezdy Johna Voighta, Angelininho otca, ktorý je zároveň držiteľom Oscara za film Polnočný kovboj. Začiatkom 20. storočia spoznal Juraj Vojta Helen Nelliovú, ktorá sa narodila v New Jersey, ale jej rodičia takisto pochádzali z Európy. Zosobášili sa a mali 4 deti. Jednému z nich dali slovanské meno Elemír. Bol to talentovaný hráč golfu, no keďže meno Elemír Vojta bolo pre Američanov jazykolamom, poangličtil si ho na Elmer Voight. Mal troch synov, jedným z nich bol práve Angelinin otec Jonathan, dnes známy ako Jon.

Pola Negri

Diva z čias nemého filmu sa volala Barbara Apolónia Chalupcová a jej otec Juraj Chalupec bol Slovák pôvodom z dedinky Nesluša na Kysuciach. Živil sa ako drotár a klampiar, čo ho napokon zavialo za hranice. Vo Varšave sa zoznámil s Eleonórou Kielczewskou zo schudobnenej šľachtickej rodiny. Nasledovala svadba a sťahovanie do Lipna, kde sa im začiatkom januára 1896 narodila dcéra. Bola prvou Európankou, ktorú hollywoodski producenti pozvali na nakrúcanie, vďaka čomu sa potom stala najväčšou hviezdou. Čoskoro si zmenila meno na umelecké Pola Negri, čo bola skratka jej mena Apolónia a skratka Negri vystihovala jej exotický „tmavý“ výzor. Dvoril jej aj Charles Chaplin, bola zosobášená s grófom i kniežaťom, poznala sa s Albertom Einsteinom.

Lizabeth Scott

Vlastným menom Emma Matzová, narodila sa slovenským emigrantom Jánovi a Márii Matzovcom. Hviezdila na striebornom plátne, keď ešte fungovali čiernobiele filmy. Bola známa svojim „prefajčeným hlasom.“ Zahrala si aj po boku Elvisa Presleyho.

Stephen J. Ditko

Stephen John Ditko bol komiksový umelec a spisovateľ, ktorý bol známy ako spolutvorca superhrdinov komiksu Marvel Comics Spider-Man a Doctor Strange. Významne prispel aj k postave Iron Mana s ikonickým červeným a žltým dizajnom postavy. Bol synom Anny Balaschak a Stephena Ditka, ktorí sa narodili v Pensylvánii, obaja rodičom zo Slovenska.

David Boreanaz

Herec David Boreanaz, u nás známy predovšetkým ako agent Booth zo seriálu Kosti, má v krvi zmes hneď niekoľkých kultúr a národností. Starý otec z otcovej strany, po ktorom má priezvisko, bol Talian. Z matkinej strany mal však jeho starý otec írskych, francúzskych, nemeckých, švajčiarskych predkov a jeho stará mama pochádzala zo Slovenska.

Andy Warhol

Najvýraznejší maliar 20. storočia. Dôležitá osobnosť tohto umeleckého hnutia, vlastným menom Andrew Warhola, sa síce narodil v Amerike, ale jeho rodičia boli prisťahovalci z dediny Miková pri Stropkove na Slovensku. Andy Warhol bol maliar, grafik, filmový tvorca a vedúca osobnosť amerického hnutia pop-artu. Svoju kariéru zahájil ako ilustrátor reklamných predmetov. Neskôr sa stal známy po celom svete ako maliar, režisér avantgardných filmov a manažér rockovej skupiny The Velvet Underground. Podstatnú časť prežil po boku svojej matky, s ktorou zdieľal spoločný príbytok. Tá sa totiž ani po rokoch strávených za veľkou mlákou nikdy nenaučila po anglicky. Pre jazykovú bariéru sa spoločnosti skôr vyhýbala. Mama Julia si na život v Amerike nikdy úplne nezvykla.

Ladislav Hudec

Adam František Kollár

Najvýznamnejší slovenský osvietenec. Veľká osobnosť pre Slovákov. Pre jeho múdrosť a rozhľad ho nazývali slovenským Sokratom. Adam František Kollár patrí medzi najvýraznejšie osobnosti vedy 18. storočia. Považuje sa za jedného z priekopníkov tereziánskeho osvietenstva. Pod svoje krídla si ho vzala Mária Terézia, ktorá si ho veľmi vážila. Nekompromisná panovníčka bola krstná mama jeho dcéry. Bol nielen osobným lekárom Márie Terézie, ale i radcom. Za mnohými zdravotníckymi reformami stojí práve jeho meno. Mal vypracovať návrh, vďaka ktorému by sa zriadila vedecká akadémia a reforma gymnázií. Po pár mesiacoch prišiel s učebnou osnovou pre gymnáziá a o rok predstavil nápad týkajúci sa výchovy stredoškolských učiteľov. Vedec, knihovník, historik, školský reformátor, pedagóg a výborný publicista. Rodák z Terchovej narodený 17. apríla 1718 (Rodičia: Matej Kolárik, Regína Myslovská), päť rokov po smrti Juraja Jánošíka. Vo veku 4 – 5 rokov sa s rodičmi presťahovali na Staré Hory, neskôr do Banskej Bystrice. V štúdiu na gymnáziu pokračoval neskôr v Banskej Štiavnici a v Trnave. Potom strávil 4 roky v noviciáte v Trenčíne, odkiaľ odišiel do akademického kolégia vo Viedni a zapísal sa na filozofickú fakultu viedenskej univerzity. Po skončení štúdií vynikal výnimočnými vedomosťami z filozofie, histórie a jazykov. Ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu, a taktiež aj východné jazyky: hebrejčinu, turečtinu a perzštinu. V roku 1748 nastúpil ako skriptor – pisár do Dvorskej knižnice, v ktorej pôsobil až do svojej smrti. Kollár bol vymenovaný za riaditeľa Dvorskej knižnice, ktorá v tom čase patrila k najvýznamnejším kultúrnym a vedeckým inštitúciám v habsburskej monarchii. Už za svojho života bol považovaný za vedca známeho v celej Európe. Mal politický vplyv na uhorskú politiku dvora. Vo svojich dielach a návrhoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta ich odmietala lebo sa nimi cítila ohrozená. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu. Prispel k rozvoju staršej slovenskej historiografie. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín. Bol priekopníkom modernej slavistiky. Iniciatívny bol aj v oblasti lingvistiky. Zaviedol gramatiku tureckého jazyka a angažoval sa pri antológii perzskej literatúry. Po slovenskom Sokratovi je pomenovaná základná škola v Terchovej a tiež ulica. Škola v jeho rodnom meste má dokonca vlastnú hymnu. Spieva sa v nej: Tá naša škola Terchová, ťažko sa jej iná vyrovná, Adama Františka Kollára, brány poznania nám otvára.

Ján Daniel Hertz

Žlté taxíky v USA vymyslel rodený Slováčisko Ján Daniel Hertz. Narodil sa 10. apríla 1879 v Sklabini pri Martine. Keď mal 3 roky jeho rodina emigrovala do USA. V mladom veku bol Hertz amatérskym boxerom, súťažil pod menom „Dan Donnelly“. Z chudobného mladíka sa vypracoval na váženého a uznávaného podnikateľa v automobilovom priemysle a filantropa. Začínal ako predavač novín Chicago Morning News, neskôr sa stal ich reportérom. Po ich zlúčení s ďalším denníkom prišiel o prácu. Hoci nemal vodičský preukaz, začal v roku 1904 predávať autá. Veľmi sa mu nedarilo, a tak prišiel s myšlienkou vytvoriť taxi spoločnosť, ktorá by za nízke ceny prevážala cestujúcich, aby si to mohli dovoliť aj obyčajní ľudia. Netrvalo to dlho a jeho žlté legendárne taxíky boli známe nie len v Chicagu ale rozšírili sa naprieč celými Spojenými štátmi americkými. Po tomto úspechu nelenil a založil ďalšiu spoločnosť. The Herz Corporation. Jedna z najväčších a najznámejších spoločností poskytujúca prenajímanie áut. Samozrejme pomenovaná po ňom.

Vavrinec Benedikt Nedožerský

Slovák tvorca prvej systematickej gramatiky českého jazyka. Počas svojho pôsobenia na Morave a v Česku poznal, že Česi nemajú jednotný jazyk, ktorý by ich spájal do homogénneho celku. Používali rôzne nárečia tak, že si často navzájom nerozumeli. Vavrinec Benedikt Nedožerský bol významným predstaviteľom slovenskej a českej humanistickej vedy, pedagogiky a literatúry. Otváral oči nevidiacim a povzbudzoval ich k národnému vedomiu. Bol popredný humanistický vzdelanec, literárny teoretik, významný pedagogický reformátor, prekladateľ, gramatik, matematik, básnik a tiež hudobník. Kodifikátor prvej systematickej gramatiky českého jazyka, pôvodca a zakladateľ českej časomernej prozódie. Vavrinec Benedikt sa narodil 10. augusta 1555 v Nedožeroch – Brezanoch na hornej Nitre, okres Prievidza. V Prievidzi získal základné vzdelanie, po smrti otca si ho vzal k sebe strýko do Jihlavy, kde chodil do školy. V rokoch 1590 – 1593 a v roku 1595 bol poslucháčom filozofie a teológie na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1597 získal bakalára o tri roky neskôr magistra. Po štúdiách začal vyučovať v moravských Budějoviciach, ešte pred tým bol rektor v Uherskom Brode, kde vraj tamojší obyvatelia hovorili takou peknou slovenčinou ako na hornej Nitre. V rokoch 1596-1599 učil na Akademickej škole v Prahe o rok neskôr bol rektorom školy v Žatci a v rokoch 1600-1602 bol rektorom v Havlíčkovom Brode. V roku 1604 sa natrvalo usadil v Prahe. Stal sa prorektorom a v roku 1611 dekanom Filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Bol tvrdým zástancom reforiem a dožadoval sa vyučovania v materinskom jazyku, čím si mnohých rodičov získal a iných zasa znepriatelil, hlavne tých, ktorí uprednostňovali nemecký jazyk pred svojim materinským. V roku 1603 vydal v Prahe priekopnícku prácu – Gramatika českého jazyka.

Michal Hadík

Slávny vojvodca so slovenskými koreňmi. Zachovala sa o ňom veta: Bol to génius bojovej stratégie. Slovné spojenie „Husársky kúsok“ je známe v celej Európe vo Francúzsku tour d´hussard v Nemecku hussarenstück. O toto spojenie sa pričinil náš rodák Andrej Hadík. Narodený 16. októbra 1711 na Žitnom ostrove, kde v tom čase slúžil jeho otec Michal Hadik ako Husársky kapitán. Hadíkovci pochádzali zo Slovenského Pravna v Turčianskej župe zo zemianskeho rodu. Najviac sa preslávil v deň svojich narodenín 16. októbra 1757, podarila sa mu akcia, ktorá sa dodnes prednáša na vojenských akadémiách známa ako „Husársky kúsok“. Podmaršál Hadík sa so svojimi približne 3500 vojakmi v priebehu šiestich dní nepozorovane presunul približne 400 kilometrov nepriateľským územím, v noci vo dvojiciach cválali na koňoch, cez deň sa skrývali v lesoch aby sa 16. októbra 1757 v deň narodenín Andreja Hadíka pred šokovanou kráľovskou rodinou a Berlínčanmi nečakane vynorili z kráľovských lesov, prebojovali sa cez hradby a Berlín obsadili. V roku 1774 bol Hadík povýšený na poľného maršala, čiže do najvyššej vojenskej hodnosti habsburskej armády. Vo viacerých vojnách zastával potom funkciu hlavného veliteľa cisárskych vojsk. Andrej Hadík sa stal legendou už počas svojho života a jeho odkaz udržujú vo viacerých krajinách, kolovali o ňom rôzne príbehy, jeho vojenské úspechy boli pripisované nadpozemským silám. Vo Viedni je socha Andreja Hadíka súčasťou monumentu Márie Terézie na rovnomennom námestí. Krédo Maršala Hadika: Virtuti nihil invium – Chrabrosť nepozná prekážky.

Joaquin Phoenix

Rímsky cisár Komodus v Gladiátorovi, country spevák Johnny Cash vo filme Walk the Line alebo nepriateľ komiksového Batmana – Joker. To je iba zlomok úloh s hercom Joaquinom Phoenixom, ktorý za Jokera získal Oscara. Hoci sa narodil v Portoriku, má slovenské korene. Joaquinov prapradedko sa narodil v roku 1840 v dedine Zemplínske Jastrabie, praprababka sa narodila v roku 1846 vo vedľajšej obci Sírnik. Žili ale v dome v Brehove, kde sa začína priame spojenie týchto predkov Joaquina so zemplínskou obcou Brehov.

Michal Bosák

Michal Bosák – Slovák s podpisom na americkej dolárovke. Úspešný bankár žil svoj americký sen, aby pomohol rodnému Šarišu. Michal Bosák odišiel do Ameriky v roku 1886 ešte ako 16-ročný s jedným dolárom. Michal Bosák nar. 10. december 1869, rodák z Okrúhleho pri Svidníku, začal svoj život za oceánom v Pensylvánii. Zatiaľ čo doma pomáhal s gazdovstvom, v Amerike začínal s triedením uhlia, neskôr sa stal baníkom a pracoval aj na stavbe železníc. Vietor ho však zavial k obchodu, rozvážal pivo a otvoril si vlastnú krčmu. Práve tu Bosák dostal nápad založiť banku. Počas rozhovorov totiž zistil, že jeho krajania žiadnej nedôverujú. Keď chceli Slováci v tom čase dostať peniaze z USA do Uhorska, poslali ich v listovej obálke. Ostalo len dúfať, že sa cestou nestratia. Po novom mohli svoje úspory zveriť niekomu, kto urobil všetko pre to, aby peniaze dorazili k slovenským rodinám. Z privátnej banky však prešiel do významnej First National Bank v Olyphante, stal sa jej významným akcionárom a neskôr aj hlavou. To znamenalo, že sa meno nášho rodáka dostalo na bankou vydávané 5, 10 a 20-dolárové bankovky. Odtiaľ bol už len krôčik k vytvoreniu banky Bosak State Bank , ktorá bola najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov svojho času. Bosák počas svojej kariéry nezabudol na Slovensko. V rodnej obci dal na mieste krčmy postaviť školu. Hoci ho na prelome storočí bohatstvo ešte len čakalo, už vtedy s manželkou Zuzanou podporovali krajanské spolky Slovákov. Prispel aj na verejnú zbierku pre novinárov, ktorí doma čelili tlaku uhorských úradov. Pomáhal zháňať peniaze na osamostatnenie Slovenska od Uhorska. K autonómii sa prihlásil aj v Pittsburskej dohode – dokumente, v ktorom americkí Česi a Slováci žiadali vznik spoločného demokratického štátu. A keď Československo napokon vzniklo, nastúpil Bosák v New Yorku na loď, aby po tridsiatich rokoch opäť navštívil rodný Šariš. Ako jeden z prvých nápadov založil Slovensko-americkú pozemkovú, obchodnú a priemyselnú spoločnosť. Bola akýmsi podnikateľským inkubátorom, ktorý mal podporovať súdobé „startupy“ a motivovať Slovákov, aby sa vrátili do vlasti. Krajanov za morom cez jednu zo svojich bánk požiadal, aby vojnou vyšťavenej republike poslali pomoc – peniaze, šatstvo, palivo či obuv. Úradnícky aparát banky sa mal postarať o to, aby sa príspevky a veci rýchlo dostali tam, kde treba. Státisíce korún poslal na renováciu kostolov v Stropkove či v Prešove. Vytvoril i fond pre katolícko-kultúrnu tvorbu slovenských spisovateľov. A keď na svojich prechádzkach po dedinách videl vyhorené domy, kúpil ľuďom pšenicu a pomohol im získať pôdu. Najväčšiu radosť však mal, keď sa v jedno augustové ráno roku 1925 vrátil do Okrúhleho, dedinky pod Nízkymi Beskydami, v ktorej s otcom po večeroch čítavali Bibliu. Ako dieťa chodil Michal za vyučovaním do susednej Radomy – Okrúhle totiž školu nemalo. V triede chýbala tabuľa, lavice a dokonca aj dlážka. Preto keď o 50 rokov neskôr slávnostne otváral ľudovú školu v Okrúhlom, bol to jeden z najšťastnejších dní v jeho živote. Nová budova patrila medzi najmodernejšie v Československu. Zmestila sa do nej učebňa, predsieň, kabinet s knihami aj dvojizbový byt pre riaditeľa. Škola mala divadelné javisko, oplotený dvor aj záhradu na pestovanie ovocia a zeleniny. Navštevovala ju stovka detí. Bosáka to stálo 200-tisíc korún, ktoré neľutoval, no dal obci podmienku: musí zatvoriť všetky krčmy. Veril, že východiskom z ťažkej fyzickej práce je vzdelanie, nie alkohol. Aj preto zriadil štipendijné programy pre nemajetných stredoškolákov a vysokoškolákov. Počas svojich ciest po Slovensku bankár zažil, že „všade, kde sa zjaví, je predmetom srdečných ovácií“. Matica ho za filantropiu ocenila čestným členstvom v miestnom odbore. Doma pod Beskydami si prial i zomrieť. „Jak šťastným by som bol, keby som mohol posledné dni života tu stráviť,“ hovoril svojmu sprievodcovi, keď putovali východoslovenskými dedinami. To sa mu nesplnilo. Zomrel v čakárni u zubára v Scrantone –mestečku, kde stála jedna z jeho úspešných bánk.

Tom Mix

Megahviezda prvých westernových filmov Ameriky a slávny westernový herec Tom Mix sa síce narodil v Pensylvánii, ale jeho otec bol Slovák z Oravy a pracoval ako drevorubač. Oravská drevenica, ktorú si v Amerike postavil ako dom, bola všetkými obdivovaná.Vďaka výzoru tvrdého chlapa sa stal známy ako prvý predstaviteľ a zakladateľ kovbojského štýlu vo filme. Medzi rokmi 1910 a 1935 natočil asi 336 filmov, no deväť z nich bolo nemých.

Peter Lorre

Hollywoodska hviezda z Ružomberka. Peter Lorre – vlastným menom Ladislav Löwenstein sa narodil 26. júna 1904 v Ružomberku a neskôr sa presťahoval do Viedne. Svojim hereckým umením si získal uznanie v celej Európe. Presadil sa najmä v nemeckých filmoch, ktoré mu otvorili dvere do Hollywoodu. V roku 1934 hral titulnú úlohu vo filme v americkom filme A. Hitchcocka Muž, ktorý vedel príliš veľa. Hral jednu z hlavných postáv filmu Casablanca po boku Ingrid Bergmannovej. Po skončení Druhej svetovej vojny sa P. Lorre vrátil do Európy, kde sa pokúšal naštartovať kariéru režiséra. V roku 1951 napísal scenár a zrežíroval film Der Verlorene. Tretím filmom, ktorým sa Lorre ako herec natrvalo zapísal do filmovej histórie je bondovka Casino Roayle. Casino Roayle bola prvá bondovka, ktorú napísal otec bondoviek – Ian Fleming. V tomto filme si Lorre zahral vedľajšiu rolu zloducha a gangstra s názvom Le Chiffre. P. Lorre je dodnes v Hollywoode považovaný za jednu z hereckých ikon najslávnejších hollywoodskych čias (druhá polovica 30-tych, 40-te, začiatok 50-tych rokov).

Móric Beňovský

Cestovateľ Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru a pýcha Slovenska.Rodák z malého mesta Vrbové nar. 23. mája 1786 na západnom Slovensku. Prvý kráľ Madagaskaru, dobrodruh, cestovateľ, moreplavec, objaviteľ, spisovateľ, vojak troch armád – tým všetkým bol Móric Beňovský (celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský). Prežil život, ktorý by bol neuveriteľný aj dnes, vo svete prepojenom modernými technológiami. On však žil v osemnástom storočí. Bol prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca. Prvý Európan, ktorý sa v severnom Pacifiku priblížil k Aljaške. Prvý Slovák, ktorý navštívil štyri svetadiely. Zjednotiteľ severovýchodného Madagaskaru. Zážitky z ciest spisoval vo svojich memoároch, vďaka ktorým sa navyše stal prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru. Pôvodné, vo francúzštine napísané trojzväzkové, zápisky Beňovského preložil Angličan William Nicholson. Je takmer nemožné vypočítať, čím všetkým Móric Beňovský za svojho života bol – od vojaka, cez cárskeho väzňa, až napríklad po zakladateľa meteorológie na Madagaskare a jeho kráľa. O dobrodružnom živote Mórice Beňovského bol tiež natočený televízny seriál Vivat, Beňovský!, jeho rolu stvárnil Jozef Adamovič, či dokumentárny film Móric Beňovský žije!

Sandra Dee

Sandra Dee patrila do kategórie tínedžerských hviezd amerického filmu. V jej dvanástich rokoch ju v New Yorku objavil producent Ross Hunter, ktorý v blonďavom dievčatku sprevádzanom na prechádzke svojou matkou uvidel veľký potenciál. Sandra sa spočiatku stala populárnou vďaka modelingu, v ktorom si ako dospievajúca modelka ročne prilepšila o 75 000 amerických dolárov. Jej biologický otec bol Slovák a volal sa Ján Žuk, rovnako ako aj jej matka Mária Cymboliaková. Obaja pochádzali z Podkarpatskej Rusi a Sandra, vlastným menom Alexandra Cymboliaková Žuková, bola vychovávaná v ruskej ortodoxnej viere. Po ukončení modelingovej kariéry sa jemná blondínka presťahovala do Hollywoodu, kde hrala vo viacerých populárnych filmoch vtedajšej doby, ako napríklad Imitácia života, ktorý sa toho času stal pre Universal Pictures najvýnosnejším filmom v histórii. V roku 1958 získala Zlatý glóbus a naďalej sa venovala svojej úspešnej hereckej kariére.

Lia De Putti

Z regiónu Zemplína pochádzala aj hviezda nemého filmu Lia de Putti, ktorá sa narodila v roku 1899 v obci Vojčice v okrese Trebišov. Amália (Lia) de Putti bola tanečnica a herečka éry nemého filmu. Bola jednou zo štyroch detí dôstojníka jazdectva baróna Pála Putti a jeho manželky grófky Maria Katariny Hoyos. V roku 1924 sa presťahovala do Berlína, kde pôsobila ako baletka v berlínskom Winter Garden. V tomto čase si ju všimol filmový režisér Jol Mai, ktorý ju obsadil do filmu Mistress of the World. Neskôr hrala v úspešnom filme Manon Lescaut a následne vo Varieté (1925). Vo februári 1926 prišla do Ameriky. Predstavovala typ modernej herečky s krátkym účesom tzv. typ „vamp“. V roku 1926 natočila film Sorrows Satan (1926). Zomrela nečakane vo veku 34 rokov po neodbornom odstránení kosti z jedla z krku. O slovenských koreňoch tejto herečky natočil pred pár rokmi dokumentárny film Martin Tokár.

Jon Voight

Jon Voight má na konte štyri nominácie na Oscara, z toho jednu úspešne premenenú. Jeho dcérou je známa americká herečka Angelina Jolie. Jon Voight, má slovenské korene po svojom starom otcovi, Jurajovi Vojtkovi, pochádzajúcom z Košíc. Juraj sa so svojimi rodičmi presťahoval do Ameriky, kde spoznal svoju manželku Helenu, ktorej predkovia taktiež pochádzali z Európy. Juraj a Helena mali spolu štyri deti, medzi nimi aj Elemíra Vojtka, ktorý je otcom Jonathana Voighta a starým otcom Angeliny Jolie. Jon Voight hral počas svojej hereckej kariéry poväčšine záporné postavy a vidieť ste ho mohli v Mission Impossible, Nepriateľ štátu, Pearl Harbor, v seriáli Povstanie, Ján Pavol II. a mnohých ďalších. V roku 2005 prijal hlavnú postavu filmu pápeža Jána Pavla II., pretože svojimi slovanskými črtmi tváre mu je dosť podobný. Je zaujímavé, že aj jeho slovenské meno Vojtka pripomína občianske meno pápeža – Karol Vojtyla.

Matej Bel

Matej Bel sa narodil 2. marca 1684 v Očovej neďaleko Zvolena. Základné vzdelanie získal v evanjelických šľachtických školách v Lučenci, Kalinove a v Dolnej Strehovej. Navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici. Aby sa zdokonalil v nemčine, pokračoval v štúdiách v Bratislave. Matej Bel bol slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Matej Bel patril k priekopníkom modernej vedy u nás. Jeho povesť ako vedca prerástla hranice jeho vlasti. Bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, Akadémie vied v Berlíne, Latinskej spoločnosti v Jene či v olomouckej Societas incognitorum. Korešpondoval so širokým európskym učeným svetom, a to aj s členmi petrohradskej Akadémie vied. Súveký nemecký polyhistor Franz Ernst Brückmann o ňom napísal, že je najdokonalejším a najslávnejším polyhistorom. Zo strany oboch rodičov bol príslušníkom zemianskeho stavu. Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už prekonal aj osvietencov.

Estée Lauder

Kráľovná kozmetiky Estée Lauder a celosvetovo uznávaná ikona, ktorá má slovenské korene. Šéfka a majiteľka celosvetovo známej kozmetickej spoločnosti Estée Lauder. V čase svojho pôsobenia sa niekoľkokrát zaradila do rebríčka najvplyvnejších podnikateľov v kozmetickom priemysle. Rodičia malej Esther, ktorej sa doma hovorilo Esty (odtiaľ jej neskoršie do francúzštiny upravené meno), boli imigranti, ktorí po II. svetovej vojne emigrovali do Ameriky. Max Mentzer, otec Estée, sa narodil v Prahe. A rodina jej matky Rose, rodenej Schotz pochádzala z mesta Holice na južnom Slovensku neďaleko Dunajskej Stredy. Estée bola inšpiratívnou osobnosťou, a vzorom pre ženy po celom svete. Nesnažila sa ženám dávať len rady o tom, ako byť krásna, ale ako zostať krásna. Estée zmenila svet krásy práve svojim jedinečným vkusom, a silnou osobnosťou.

Aylet Zurer

Ayelet Zurer hrala po boku Toma Hanksa a korene má na Spiši.Babička talentovanej umelkyne zo Spiša celú mladosť snívala o tom, že bude herečkou. Ako prvý jej dal šancu Steven Spielberg, ktorý ju obsadil do historického filmu Mníchov. Zahrala si aj po boku Toma Hanksa v kasovom trháku Anjeli a démoni a vo filme Milada ukážkovo stvárnila právničku a političku Miladu Horákovú, ktorú vo vykonštruovanom procese odsúdili na smrť popravením. Ayelet Zurerová dokázala celému svetu, že má nezameniteľný talent. Umelkyňa hollywoodskych rozmerov má korene na Slovensku, odkiaľ pochádzajú jej mama aj babička.

Jamie Lee Curtis

Jamie Lee Curtisová sa narodila 22. novembra 1958 v Los Angeles do hereckej rodiny. Jej matku Janet Leighovú si diváci pamätajú zo slávnej sprchovej scény v Hitchcockovom horore Psycho. Otec, herec Tony Curtis, patril takisto k najznámejším americkým hercom (hral napríklad v komédii Niekto to rád horúce) a po svojej matke mal aj slovenské korene. Tony Curtis hrával po boku Marilyn Monroe a na konte má úlohy v mnohých slávnych filmoch. Jeho matka bola pôvodom Slovenka. Helena Ilona Kleinová pochádazala z dediny Vaľkovo pri Poltári. V roku 1923 emigrovala do USA, kde sa zoznámila s budúcim manželom Emanuelom Schwartzom. V roku 1925 sa im narodil syn Bernard, ktorý sa dal na hereckú dráhu a zvolil si umelecký pseudonym Tony Curtis.

Frank Lowy

V malom mestečku Fiľakovo na juhu stredného Slovenska prišiel na svet Frank Lowy. Nikto vtedy netušil, čo z neho bude. O pár desiatok rokov vybudoval najväčšie obchodné centrá, stal sa šéfom austrálskej futbalovej federácie a jeho majetok prevýšil 5,8 miliardy dolárov. Dnes je jeden z najbohatších Austrálčanov. Frank Lowy sa narodil vo Fiľakove, kde žil až do začiatku 2. svetovej vojny. V roku 1946 si to ako šestnásťročný namieril do Francúzska, kde nasadol na loď smerujúcu do Palestíny, no niektorí členovia jeho rodiny už v tom čase žili inde. V Austrálii. A tak sa mladý Frank opäť presídlil a u protinožcov rozbehol distribúciu drobného tovaru. Po čase sa spojil s Johnom Saundersom a založili obchodný gigant, spoločnosť Westfield.

Ernö Rubik

Piešťanský rodák nar. 27. 11. 1910. Vynikajúci letec, otec známeho vynálezcu hlavolamu – Rubikovej kocky. Obľuboval pobyt na Jeleních jamách pod Marhátom. Rodina vlastnila dom na Bratislavskej ceste. Bol členom skupiny konštruktérov lietadiel, ktorí boli nápomocní pri vytváraní maďarského leteckého priemyslu po prvej svetovej vojne. V roku 1963 získal najvyššie maďarské ocenenie pre vedu – Kossuthovu cenu.

Cornel Wilde

Narodil sa 13.októbra 1915 ako Kornel Weisz. V Prievidzi strávil iba prvých päť rokov svojho života. V roku 1920 celá rodina emigrovala do USA. Bol slávny, obdivovaný, uznávaný a bohatý. Svoje úspechy a víťazstvá dosiahol predovšetkým ďaleko za oceánom – v Spojených štátoch Amerických, kde prežil takmer celý svoj život a kde aj v roku 1989 zomrel. Mal nadanie na jazyky, bol dobrý imitátor, atraktívny mladý muž s atletickou postavou (185 cm). Toto všetko bohato zužitkoval vo svojej úspešnej športovo-hereckej kariére. Účinkoval v mnohých viac či menej úspešných filmoch, kde hral prevažne „romantikov“ a „frajerov“, no vždy sa objavoval v hlavných úlohách. Najväčšiu slávu a uznanie mu ako režisérovi a producentovi priniesol film „Naked Pray“ (1966), nominovaný na Oscara za scenár. V ďalších filmoch sa už prezentoval ako producent, scenárista, režisér a hlavný predstaviteľ.

Juraj Pipasík

Juraj Pipasík, známy aj ako George Mackie Pipasik, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom a pionierom kulturistiky na Slovensku. Pochádza z obce Cernina v okrese Svidník. Svoju kariéru trénera naplno naštartoval až potom, čo v roku 1968 emigroval do USA a v meste Santa Monica začal vlastniť a prevádzkovať preslávané Santa Monica Bodybuilding Centre. Stalone sa stal členom klubu po jeho otvorení v novembri 1982. Ako osobný tréner pripravoval herca Sylvestra Stallone na role vo flimoch Rambo a Rocky. Najskôr trénoval sám, potom vystriedal niekoľko trénerov, medzi nimi aj Franca Colomba a neskôr si vyžiadal Pipasika. Medzi známe hollywodske hviezdy, ktoré tiež trénoval boli Arnold Schwarzenegger, Tom Hanks, Tony Curtis, Sally Field, Dolph Lundgrem. Po návrate z USA žije v Bratislave.

Štefan Roman

Najbohatší Slovák 20. storočia. Slávny príbeh rodáka zo slovenského Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov) sa začal písať v Kanade. Odišiel tam ako 16-ročný v roku 1937. Začiatkom 50. rokov minulého storočia založil kanadsko-slovenský priemyselník spoločnosť Denison Mines Limited. Stal sa tak najväčším vlastníkom uránových baní na svete a v tých časoch azda najbohatším Slovákom. Aj preto dostal prezývku uránový kráľ. Vlastniť uránové bane v období studenej vojny nebola maličkosť. Bola to skutočnosť, ktorá ho katapultovala na výslnie ekonomického sveta Západu. V septembri roku 1984 prišiel pápež Ján Pavol II. osobne vysvätiť základný kameň gréckokatolíckej Katedrály Premenenia Pána postavenej na Romanovom pozemku v blízkosti Toronta. Bolo to aj preto, že Romana s poľským pápežom viazalo osobné priateľstvo. Roman túto myšlienku Jánovi Pavlovi II. predostrel počas spoločných raňajok niekoľko mesiacov pred udalosťou a Ján Pavol II., ktorý miloval Slovákov, ju ochotne prijal. Štefan Roman patril ku kľúčovým osobnostiam Slovákov žijúcich v emigrácii a stál pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (1970), ktorý v rokoch 1970 až 1988 viedol ako jeho predseda. Romanovi sa váhou svojej osobnosti a nepochybne aj finančného zázemia podarilo nemožné: zjednotiť takmer všetkých Slovákov a slovenské organizácie v zahraničí a poskytnúť tak platformu na oboznamovanie svetovej verejnosti o slovenskej otázke a o porušovaní ľudských práv na Slovensku v období komunistického režimu.

Vlado Meller

Svetoznámy Slovák a svetový majster zvuku Vlado Meller sa narodil v roku 1947 v Humennom. Dvojnásobný držiteľ ocenenia Grammy. Od roku 1969 pôsobí ako masteringový inžinier v Charlestone. Mastering je posledným krokom v procese nahrávania hudby. V jeho portfóliu figurujú interpreti ako Johnny Cash, The Rolling Stones, Miles Davis, Frank Ocean, Korn, System of a Down, Kanye West, Metallica, Rage Against The Machine, Red Hot Chili Peppers či Pink Floyd. Dlhé roky pracoval pre vydavateľstva a štúdia CBS, Sony alebo Universalu.                                      

David Wilkerson

David Wilkerson narodený 19.5.1931 má z matkinej strany slovenský pôvod. Narodil sa v štáte Indiana v USA, ako druhý syn kresťanských manželov Kennetha a Ann Wilkersonovcov. V jeho ôsmich rokoch bol pokrstený a od štrnástich rokov začal kázať. Po roku pôsobenia v New Yorku, v roku 1958, založil hnutie Teen Challenge, ktoré sa dnes zameriava na evanjelizačnú službu a sociálnu prácu s drogovo závislými. Táto služba zaznamenala obrovský úspech a rýchlo sa rozšírila po celej Amerike a neskôr aj po celom svete. V súčasnosti registruje nadnárodná centrála Global Teen Challenge viac ako 1 100 centier v 115 krajinách sveta. Po svojom pôsobení David Wilkerson začal písať knihy a robiť prednášky. Najviac sa preslávil vďaka svojej knihe Dýka a kríž, podľa ktorej bol natočený aj rovnomenný film. David Wilkerson zomrel 27. apríla 2011 neďaleko Cuney v Texase pri autonehode.

Peter Falk

Nezabudnuteľný inšpektor Columbo sa narodil v roku 1927. Postava roztržitého detektíva s rozstrapatenými vlasmi, skleneným okom, skrčeným baloniakom a neodmysliteľnou cigarou v ústach mu priniesla celosvetový úspech. Seriál vrátane celovečerných špeciálov sa nakrúcal s prestávkami od roku 1968 až do roku 2003. Už počas nakrúcania prvých častí sa v štáboch objavili česko-slovenskí emigranti, ktorí si všimli zaujímavú skutočnosť. Peter Falk sa nielenže živo zaujímal od dianie v Čechách a na Slovensku, ale o našich krajinách toho vedel pomerne veľa. Starý otec z matkinej strany slávneho hollywoodskeho herca Petra Falka (poručík Columbo) sa narodil v Bardejove. Peter Hochhauser sa narodil v roku 1874 v Bardejove a zomrel v roku 1960 v Mount Vernone v štáte New York. Bol otcom matky Petra Falka – Madeline Hochhauser Falk.                                 

Milan Rastislav Štefánik

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik nar. 21. júla 1880, Košariská, bol slovenský štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, astronóm, fotograf, vedec a vynálezca. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska. Štefánik bol podpredsedom Česko-Slovenskej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej česko-slovenskej vláde a následne aj v novovzniknutej ČSR. Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvoma talianskymi letcami, poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a mechanikom-rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v kat.území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča.

Alexander Dubček

Narodil sa v novembri roku 1921 v tom istom dome, v budove miestnej školy, v Uhrovci ako Ľudovít Štúr. RSDr. Alexander Dubček bol česko-slovenský komunistický politik a vrcholný predstaviteľ Pražskej jari. Od januára 1968 zastával funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ, v ktorej začal presadzovať politiku „socializmu s ľudskou tvárou“. Tento reformný proces snažiaci sa o demokratizáciu komunistického režimu ukončila 21. augusta 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. 17. apríla 1969 Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil Gustáv Husák, ktorý zaviedol tzv. normalizáciu. Po nežnej revolúcii sa Dubček opäť vrátil do politického života ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda SDSS. Zomrel po dopravnej nehode služobného auta.                 

Jozef Hurton

Jozef Hurton bol nielen duchovným, ale zároveň aj filmovým dokumentaristom, publicistom a priekopníkom talianskeho alpského dobrovoľníctva. Jozef Hurton, rodák z Macova nar. 25. marca 1928 vďačí komunistom za svoje šťastie. Keby nebol v lágri, nikdy by sa vraj nestal kňazom, ale lekárom. Po úteku z ČSSR vyštudoval teológiu v Ríme a stal sa farárom v alpskej dedinke Sulden. Bol svedkom viacerých nešťastí na horách, preto sa rozhodol vstúpiť do horskej služby. V roku 1970 sa stal členom talianskej štátnej horskej služby v Solda-Suldene, kde začal čoskoro organizovať horskú záchrannú stanicu, ktorej bol v rokoch 1970 až 2000 vedúcim. Spolu s priateľom Fritzom Reinstadlerom založil prvú taliansku školu pre lavínových psov a neskôr profesionalizoval vrtuľníkovú záchrannú službu. Počas štyridsiatich rokov pôsobenia vyhľadal telá viac ako dvesto obetí hôr, aby ich prinavrátil nešťastným rodinám. Jeho život bol veľkou poctou horám, ale aj kresťanskej ľudskosti. Jozef Hurton zomrel 9. októbra 2023 vo veku 95 rokov.

Rachel Weisz

Slávna herečka so slovenským pôvodom. Rachel Weisz, manželka filmového Jamesa Bonda Daniela Craigha sa narodila 7. marec 1970 v Londýne. Rachel Weisz získala v roku 2006 Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu vo filme Nepohodlný. Jej dedko pochádzal z Bratislavy. Joir Weisz sa narodil 4. apríla 1897 na Zámockej ulici číslo 64. Jeho otec Mozes Weisz a mama Regina Klein pochádzala z obce Bežovce, nachádzajúcej sa na dnešnej ukrajinsko-slovenskej hranici. Rodina neskôr emigrovala do Spojeného kráľovstva.             

Dave Grohl

Americký hudobník, člen skupiny Nirvana, Foo Fighters a Queens of the Stone Age. Bubeník Nirvany a frontman Foo Fighters, spevák, gitarista a režisér. Aj tento chlapík má korene na Slovensku. Grohl sa narodil v USA, no jeho predkovia pochádzajú z Nemecka, Írska, ale aj zo Slovenska. Má korene na severovýchode Slovenska. Narodil sa v americkom Ohiu, ale jeho pradedo pochádzal zo Slovenska a volal sa Grohoľ.

Eduard Sacher

Svetoznámym sa nestal len tým, že vylepšil recept svojho otca na Sacherovu tortu – jedinečný dezert a pýcha kuchyne, ale aj tým, že založil sieť špičkových hotelov Sacher. Do rodiny cukrára Franza Sachera sa narodil 8. februára 1843 v mestečku Želiezovce syn Eduard. Dokladá to historický matričný záznam, ktorý uchováva Štátny archív v Ivanke pri Nitre. Otcov recept sa mu zdal nudný, a tak doň pridal niečo navyše. Syn cukrárskeho majstra pokračoval v otcových šľapajach a recept na sladké pokušenie vylepšil. Pridal prvotriednu horkú čokoládovú polevu a na zvýraznenie chuti tortu naplnil marhuľovou marmeládou. Eduarda Sachera spomína kniha Rakúšana Dietmara Griesera Der Onkel aus Pressburg (Strýko z Bratislavy), ktorá sa stala v Rakúsku bestsellerom a v slovenskom preklade sa predáva od roku 2010.    

Jozef Kabaň

Slovenská supestar automobilového dizajnu. Vypracoval sa medzi absolútnu dizajnérsku špičku. Svetoznámy slovenský automobilový dizajnér a rodák z Oravy Jozef Kabaň prerazil vo svete automobilového dizajnu už v 90. rokoch. Jeden z najvýraznejších autodizajnérov dneška sa narodil 4. januára 1973 v Námestove. Svoj talent a zároveň záľubu – kresbu štvorkolesových osobných vozidiel prejavil už v Ľudovej škole umenia v Námestove. Na legendárnom Bugatti Veyron začal pracovať v roku 1999, pričom navrhol dizajn celého exteriéru vozidla okrem kolies. Bol autorom dizajnu modelov Kodiaq, Superb, Octavia či miniáut Volkswagen Lupo a Seat Arosa. Škodovkám dal novú výraznú tvár charakterizovanú jasnými čistými líniami a vyváženými proporciami. V roku 2019 sa stal vedúcim dizajnérom britskej značky Rolls-Royce. V roku 2020 sa vrátil do koncernu Volkswagen a to na pozíciu šéfa dizajnu vozidiel Volkswagen.

Svätopluk

Kráľ Svätopluk do konceptu európskeho kresťanského univerzalizmu ponúkol štvrtý subjekt Sclaviniu alebo Regnum Sclavorum. Prijal koncept západného univerzálneho poňatia Európy. V tom slávnom liste zo septembra 885 od Jána VIII. bulou Industriae tuae a, samozrejme, potvrdenú ďalším pápežom Štefanom V. ho oslovuje Regis Sclavorum, teda kráľ Slovanov. Svätopluk bol kráľom starých Slovákov a aj Nitrania boli súčasťou tohto konceptu. Ale nielen Nitrania. Najmä dnešné Slovensko ho považuje za svoj najstarší štátny útvar. Veľká Nitrava nazývaná aj Svätoplukova ríša bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (v minulosti nazývaná aj Veľkomoravská ríša). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko ho považuje za svoj najstarší štátny útvar. Za vlády Svätopluka dosiahla ríša najväčší rozmach. Pripojili sa k nej Čechy, územie lužických Srbov, juh Poľska, okolie rieky Tisy a Sedmohradsko.

Štefan Hunčík

Slovenský drotársky kráľ z Kysúc Štefan Hunčík sa narodil 19. marca 1873 v malej osade Vrchrieka, patriacej pod obec Veľké Rovné. ktorá dnes patrí pod obec Vysoká nad Kysucou. Do 12. rokov navštevoval ľudovú školu, potom odišiel so svojim otcom do Moskvy. Jeho otec si tam so svojím kmotrom Krutošíkom v roku 1868 otvorili, z peňazí vydrôtovaných po vandrovkách na Ukrajine, malú drotársku dielňu. Najlepšie uplatnenie si slovenskí drotári na prelome 19. a 20. storočia nachádzali v cárskom Rusku. Mladý Hunčík si zaumienil prebudovať otcovu dielňu na fabriku, čo bola v tej dobe veľká výzva. Revolúciu urobil aj v spôsobe ponúkania svojich produktov a zatiaľ čo jeho otec ponúkal tovar na trhu, Hunčík s Krutošíkom vytvorili firemný katalóg, ktorý mal 500 strán. Obsahoval rôzne produkty, od vtáčích klietok (jedna takáto klietka získala v roku 1909 na výstave v Londýne zlatú medailu) až po kuchynské potreby, pričom polovica fotografií bola farebná. Postupne začali so spriemyselňovaním a mechanizovaním prác a zamerali sa aj na plechársku výrobu. Objednávok stále pribúdalo, preto sa rozrastala aj dielňa. Vznikli špecializované pracoviská – nástrojáreň, klampiarska, zámočnícka a drotárska dielňa a fabrika mala vlastnú výstavnú sieň a elektráreň na antracit. Fabrika Štefana Hunčíka a Imricha Krutošíka z Vysokej nad Kysucou sa stala najväčším drotárskym podnikom na svete. Sídlila v deviatich budovách a pred prvou svetovou vojnou zamestnávala takmer 400 ľudí. Výrobky exportovali do rôznych kútov sveta – Spojené štáty, Čína, Nemecko a Perzia. 

Ján Amos Komenský

Mal slovenských predkov. Ján Amos Komenský, otec modernej pedagogiky, niekedy tiež označovaný ako Učiteľ národov sa narodil 28. marca 1592 na moravskom Slovácku, ale o miesto sa vedú spory. Najpravdepodobnejším miestom je Nivnica k čomu sa prikláňa aj väčšina vedcov. Všeobecne sa uvádza, že jeho otcom bol mlynár Martin Komenský a matkou Anna Komenská. Komenský vyrastal v Uhorskom Brode na Morave. Jeho predkovia Segešovci však preukázateľne pochádzali z okolia Trenčína pravdepodobne z obce Pobedim. Historici František Kalesný, Oto Kollárik a Ivan Rumanovský sa zaoberajú výskumom osobnosti Komenského a vedecky dokázali, že jeho pôvodné priezvisko bolo Segeš a že táto rodina žila v Pobedime pri Trenčíne, kde je v matrike zaznamenaná genéza predkov Komenského. Podľa tzv. výhostného listu Segešovcov, objaveného v roku 1910 v archíve zámku vo Světlove je jasné, že Segešovci boli prepustení z poddanosti na vysťahovanie zo Slovenska do Komne a odtiaľ do Uherského Brodu. To znamená, že prišli medzi Moravských Slovákov z Horného Uhorska teda Slovenska. Meno Komenský vzniklo z názvu moravskej dediny Komňa (Komni). Z výskumov F. Kalesného vyplýva, že Komenský zdôrazňoval v podpisoch svoj slovensko-moravský pôvod a nikdy sa Čechom nenazýval. Nevedno prečo si ho Česi prisvojujú. Komenský tlačil svoje diela na Slovensku a bol úzko spojený s kultúrnymi aj politickými dejinami Slovenska svoj negatívny postoj voči Habsburgovcom dokazoval aj ako kazateľ – bol aj biskupom Jednoty bratskej, čo sa už menej uvádza. V roku 1650 Komenský ilegálne prešiel cez Moravu do Skalice, kde posvätil bratský chrám. Na tamojšej evanjelickej fare stále opatrujú kalich, ktorý vtedy Komenský držal v rukách. Pôsobil aj v mestách Trnava, Holíč, Púchov, Levoča, Prešov, Markušovce. 

Bratia Siakeľovci 

Obaja slávni Siakeľovci – Jaroslav i Daniel pochádzali z Blatnice, oboch očarila filmová technika a práca s ňou. Daniel Siakeľ, ktorý sa narodil 25. januára 1886 a Jaroslav sa narodil v Blatnici 4. januára 1896. V roku 1921 si bratia Siakeľovci založili v americkom Chicagu účastinnú spoločnosť Tatra Film Corporation a nakrútili prvý slovenský film Jánošík (1921). Daniel sa postavil za kameru a Jaroslav sa chopil režírovania. Exteriéry nakrúcali okrem iného tiež v okolí rodnej dediny. Vďaka filmu Jánošík sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 ho UNESCO zapísalo do svetového kultúrneho dedičstva. Bratia zo Slovenska boli aj prvými priekopníkmi, ktorí vyrobili ilúziu živých dinosaurov pre film. A bola to ilúzia na svoj čas rovnako dokonalá, ako je dnes tá Spielbergova – Jurský park I, II (1993, 1997). Daniel Siakeľ chodil po amerických múzeách, prezeral si kostry jašterov. Podľa týchto kostier robil potom malé mosadzné kostričky s pohyblivými kĺbmi asi tak 70 centimetrov veľké. Aby jaštery vyzerali, že dýchajú, zaviedol do nich hadičky ukončené futbalovou loptou, ktorú stláčal. Kostry obtiahol gumou, ktorá mala štruktúru kože jaštera a urobil dokonalú animáciu celých týchto častí, nielen animovaných, ale aj kombinovaných. Ulice Londýna nakrúcali v Chicagu. Urobili makety a tam sa pohyboval jašter, chvostom metal po ulici a prevracal autá. Vyrobili aj známy londýnsky most, z ktorého potom jašter zhadzoval autá dolu. O týchto trikoch porozprával pri svojej návšteve v roku 1981 na Slovensku sám Jaroslav Siakeľ pri stretnutí s filmovým teoretikom a režisérom Ivanom J.Rumanovským. Kameru, ktorou filmovali, skonštruoval Daniel Siakeľ. Urobil ju tak, že mohla snímať po políčku. To bol na ten čas úžasný počin. Stal sa tak vlastne priekopníkom moderného animovaného filmu.

Jakub Palugyay

Vinárske impérium, ktoré nemalo v Európe obdobu založil v Bratislave múdry a skúsený podnikateľ s veľkou víziou Jakub Palugyay narodený v roku 1819. Pochádza z Palúdzky, dnešnej časti Liptovského Mikuláša. V roku 1864 začala firma exportovať do Mexika či USA a získavať významné ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, Viedni, Paríži a Melbourne. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau, pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa a arcivojvodu Jozefa. V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Poriadok, najmodernejšia technická vybavenosť, originálne logistické riešenia a vínovod. Firma Palugyay predbehla dobu. Nemecké noviny Frankfurter Zeitung ho v roku 1863 opísali ako človeka jemných spôsobov a čistých mravov. Priateľského a ústretového správania. Palugyay bol známy aj svojou dobročinnosťou. V jeho hostinci bolo každý deň prestreté pre 12, neskôr pre 24 chudobných študentov, ktorí tu jedli zdarma.

Ján Maliarik

Hitlera pozýval na súboj myšlienok do Piešťan, navrhol mu, nech sa vykašle na vojnu. Slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, humanista, filozof, mystik, teozof, orientalista a publicista Ján Maliarik narodený 8. novembra 1869 na Myjave, neďaleko Trenčína. Načrtol víziu univerzálneho svetového štátu podľa zásad mravnej očisty. Túžil, aby ľudia prestali navzájom bojovať. Odmietal týranie zvierat, pokrytectvo cirkvi aj aroganciu mocných. Okrem obetavej pastoračnej, vzdelávacej a výchovnej činnosti usilovne po nociach študoval hlavné svetové náboženské a filozofické systémy. Ovládal 11 jazykov. Koncom roka 1913 napísal svoje prvé Memorandum pozostávajúce zo 14 bodov. Hlásal v nich slobodu, nezávislosť a samostatnosť slovenského a poľského národa, ako aj všetkých ostatných. Formuloval ich ako podmienky a požiadavky, bez ktorých nie je možný svetový mier. Žiadal v ňom rozpustiť armády a dôstojníkom dať doslúžiť pri humánnej práci. Keď v júli 1914 vypukla prvá svetová vojna, Ján Maliarik začal svoj verejný zápas o svetový mier. Na 24. augusta 1914 zvolal do poľského Krakova Svetovú mierovú konferenciu. Chcel na nej apelovať na svedomie národov a politikov, aby zastavili vojnové akcie. Počas života napísal okolo 50 publikácií a 700 traktátov, v ktorých upozorňoval na nedostatky v ľudskej spoločnosti. Dopisoval si s Levom Nikolajevičom Tolstým, s Mahátmá Gándhím, či indickým rádžom Mahendrom Pratapom. Údajne aj vďaka Jánovi Maliarikovi napísal francúzsky spisovateľ Jules Verne svoj román Tajomný hrad v Karpatoch. Janko Maliarik ho sprevádzal Slovenskom. Verneho zaviedol najskôr na Devín. Nasledovali ďalšie hrady v okolí, a karpatské doliny. Verne bol našou krajinou očarený a po návrate do Francúzska mu poslal zopár jeho kníh aj s venovaním. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny korešpondoval Maliarik takmer s celým politickým svetom. Po verejnom prevolaní v roku 1916 bol odvedený do vojenského väzenia a obvinený z údajnej velezrady (hrozil mu trest smrti). Po intervencii jeho vplyvných priateľov bol po dvoch mesiacoch z väzenia premiestnený do vojenskej nemocnice. V liečebni napísal knihu Môj zápas a snaženie vyviesť ľudstvo z pekla… a uviesť ho v blaženosť raja!. Taktiež tam vypracoval základné tézy svojho najvýznamnejšieho diela Celo-zemský univerzálny štát (1925). Pri svojich štúdiách náboženstiev a metafyzických sústav došiel Maliarik k názoru, že zásadný je rozvoj mravnosti a spirituálnej praxe. Na prvom mieste bolo všeobecné nenásilie, súcit a oslobodenie sa od hmotných statkov. Sám tieto princípy praktizoval. Žil v chudobe, okrem kníh nevlastnil nič. Svoje spisy, ktoré vydával, rozdával zadarmo.

Štefan Banič

Jeho vynálezca Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Smoleniciach, v roku 1912 sa stal svedkom tragickej nehody, ktorá mu zmenila život. Otrasený týmto zážitkom sa začal zaoberať možnosťou skonštruovať padákovú konštrukciu a už v roku 1913 mal hotový prvý prototyp, ktorý odovzdal na posúdenie americkým úradom. V roku 1914 mal Banič predviesť padák zástupcom patentového úradu, letectva USA i verejnosti, no keďže jeho vynález veľa dôvery nevzbudzoval, musel ho predviesť osobne a zoskočiť s ním zo strechy 15 poschodovej budovy. Banič dokázal bezpečne pristáť a svoj vynález obhájiť. V roku 1920 sa Banič vrátil do rodnej obce, kde v ústraní pracoval ako murár. Málokto vie, že v roku 1930 Banič so svojím bratom a spoločnými kamarátmi objavili jaskyňu Driny pri Smoleniciach.

Ján Dopjera 

Ján Dopjera sa narodil v roku 1893 v Strážach a už ako tínedžer sa presťahoval do USA. Na predmestí Los Angeles si otvoril stolársku dielňu, v ktorej opravoval a neskôr aj vyrábal husle, gitary a iné nástroje. Jedného dňa ho navštívil majiteľ kabaretu s požiadavkou, aby vymyslel spôsob, ako zosilniť zvuk gitary v jeho orchestri. Dopjera problém vyriešil a už v roku 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru s tromi rezonátormi. Dopjera s bratmi a ďalšími založili firmu National String Instrument Corporation, ktorú však neskôr kvôli nezhodám opustili a založili firmu DOBRO – od slov Dopiera Brothers (bratia Dopierovci). Práve v tejto firme Dopjera vynašiel ďalší strunový vynález – gitara oproti predchádzajúcej už nebola celokovová, ale drevená a namiesto troch rezonátorov bol jeden umiestnený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk. Slovák dal svetu výnimočnú gitaru, ktorú si zamilovali aj hviezdy ako Eric Clapton, Bob Dylan či John Lennon.

Jozef Murgaš

Génius Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Jabríkovej a neskôr sa odsťahoval do USA. Práve tam sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie. Murgašovi v roku 1903 a 1904 uznali dva patenty – Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Murgašovi patrí prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. 27. apríla 1905 sa konala prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou). Z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone. Prvá správa prišla do Scrantonu: “Zdar vynálezcovi“ Do Wilkes-Barre prišla odpoveď : „Sláva Bohu na výsostiach“. Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť. 10. augusta 1905 Americký prezident Theodor Roosevelt osobne navštívil Murgašove laboratórium, Murgaš mu predviedol ukážku svojho nového systému prenosu, uchvátený prezident mu prisľúbil vládnu podporu. 23. novembra 1905 sa konali oficiálne skúšky. Skúška dopadla nad očakávania, prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline. V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v éteri prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi.

Jozef Karol Hell

Jozef Karol Hell sa narodil 15. mája 1713 v dnešných Štiavnických Baniach. Už ako 23 ročný navrhol svoj prvý vahadlový čerpací stroj drevenej konštrukcie. V roku 1738 dva takéto stroje postavil. Dokázali čerpať za minútu 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bola to Hellova originálna konštrukcia, ktorá nemala obdobu na celom svete. V roku 1744 navrhol a v roku 1749 postavil ďalší svoj vynález svetového prvenstva. Vodnostĺpcový stroj. Princíp fungovania by sa mohol zjednodušene prirovnať k parnému stroju. Namiesto tlaku pary však využíva tlak vody privádzanej do piestu vysoko tlakovým potrubím z prevýšeného jazera. V roku 1753 prišlo Hellovo ďalšie svetové prvenstvo. Skonštruoval a postavil prvý stroj poháňaný stlačeným vzduchom. Tieto stroje sa rozšírili do Ameriky a do celého sveta. Zmodernizované konštrukcie slúžia ešte aj dnes na čerpanie ropy. Ako pohon slúži zemný plyn pod vysokým tlakom. Medzinárodný vedecký úspech dosiahol aj jeho brat Maximilián. Patril k svetovo uznávaným astronómom. Pomenovali po ňom aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km. Od 31. júla 2000 nesie jeho meno tiež planétka (3727) – Maxhell.

Ján Farkaš 

Docent Ján Farkaš sa narodil 30. apríla 1923 v Modre. Pochádzal zo starej vinohradníckej rodiny. Po Jánovej starej mame Zuzane Kellenbergerovej siahal tento modranský rod až do trinásteho storočia. Ján Farkaš pracoval v pezinských vinárňach, kde dostal neľahkú úlohu – vytvoriť lacný a chutný nápoj bez alkoholu, ktorý by konkuroval nápojom zo zahraničia. Fakaš mal v úmysle vymyslieť nápoj, ktorý by bol prírodný, osviežujúci a netradičný zároveň. Chcel, aby nápoj nemusel obsahovať konzervanty, byť pasterizovaný a mal chuť hrozna. Spolu s kolegami preto vyvinuli nápoj zo zvyškov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Samotná značka Vinea vznikla v roku 1973 a málokto vie, že toto slovo pochádza z latinčiny a znamená Vinohrad. Čo je však ešte zaujímavejšie, názov vymysleli dcéry Jána Farkaša. V roku 1980 Vineu začali plniť do 0,7 litrových fliaš a v polovici osemdesiatych rokov ju ako jeden z mála nápojov zo socialistického bloku začala vyvážať do USA a Kanady, kde sa stala dôstojným konkurentom pre tamojšie sladené nápoje. Ján Farkaš bol muž činu, vedec, pedagóg, autor dvoch skvelých kníh o víne (Všetko o víne, Technológia a biochémia vína), ktoré Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži vyhodnotila ako knihy roka. V pamäti národa však zostane najmä ako vynálezca geniálneho prírodného nápoja.

Pavol Alexy

Bioplasty zo Slovenska obdivuje aj svet. Slovenský vedec Pavol Alexy z STU vyvinul plne degradovateľný ekologický bioplast – Nonoilen, ktorý vo svojich produktov využije globálna značka Curaprox. Vývojom a využívaním biorozložiteľnej kefky žije stále viac ľudí na Slovensku. Spolupráca FCHPT (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie) STU v Bratislave, Ústavu polymérov SAV a firmy PANARA dokazuje, že slovenská veda má potenciál a oplatí sa do nej investovať. Na svetovom trhu zatiaľ nemáme konkurenciu. V Nitre spúšťa masovú výrobu bioplastov. Vďaka vzájomnej podpore nielen vznikol, ale je i komerčne využitý materiál, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje ozajstné riešenie úplného ekologického využitia plastov, a to v celom životnom cykle – od výroby až po odpadové hospodárstvo. V súčasnosti je Nonoilen testovaný a pilotne uvádzaný do praxe vo viacerých slovenských aj zahraničných firmách.

Eduard Penkala

Eduard Penkala bol Slovák, ktorý ako prvý na svete vyrobil mechanické pero. 18. apríla 1871 sa v Liptovskom Mikuláši narodil Eduard Penkala, vďaka ktorému mohli ľudia prestať používať husie perá s atramentom. Liptáci naňho môžu byť právom hrdí. Eduard Penkala má na konte viac ako 70 vynálezov. Jeden z nich je obzvlášť unikátny. Penkalovi sa podarilo zmodernizovať celý svet. Väčšinu svojho voľného času trávil nad rôznymi vynálezmi. V roku 1906 sa mu oficiálne podarilo patentovať systém automatickej ceruzky, ktorá bola v tom čase absolútne revolučnou novinkou. Neskôr sa Penkala stretol s bratmi Mosterovcami, s ktorými založili spoločnosť na výrobu písacích pier, ktorej názov bol „PEN.“ Názov bol utvorený z prvých troch písmen Penkalovho meno, no nie každí vie, že korene tohto vynálezu a aj názvu siahajú na územie Slovenska. Továreň na výrobu mechanických pier každým rokom narastala, až sa zaradila medzi tie najväčšie v Európe. Spoločnosť funguje dodnes, avšak pod menom TOZ. Automatická ceruzka a pero sa postupom času stali všade vyhľadávaným hitom, či už na domácom alebo zahraničnom trhu. Nastala niečo ako penkalománia a tento život zjednodušujúci vynález sa rozšíril po celom svete. Môžeme bez výčitiek povedať, že Penkala sa podieľal na vývoji európskej civilizácie.

Ladislav Karpíšek

Slovenský vynálezca Ladislav Karpíšek nominovaný na Nobelovu cenu zažil rok, keď si nechal zaregistrovať viac patentov než slávny Thomas Alva Edison. A jeho vynálezy vzbudili obrovský záujem u Rusov či dokonca Iráncov. Ladislav Karpíšek, rodák zo Sabinova, dobyl svet vynálezov. Na konte má vyše 1 200 patentov. Narodil sa 20. júna 1924 v Sabinove, no vyrástol v Kremnici. V roku 1939 sa spolu s rodičmi presťahoval do Prahy. Počas 2. svetovej vojny bol v rámci jednotiek Technische Nothilfe nasadený pol roka v Nemecku na odstraňovaní následkov bombardovania. V roku 1952 emigroval cez Nemecko do Austrálie. Pracoval pre spoločnosti Brambles a TNT, v roku 1970 založil vlastnú spoločnosť Technosearch. Medzi jeho úspešné projekty patrí napríklad rotačný spaľovací motor, prvý skladací prepravný kontajner na svete, uzavretý pásový dopravník, prenosný prístroj na dialýzu a mnohé ďalšie. V súčasnosti pracuje napríklad na zariadení na odsoľovanie morskej vody či výrobu energie z mora. Za výskum v oblasti tzv. čistej energie (Clean Energy) bol nominovaný na Nobelovu cenu.

Ján Vagač

Bryndza je slovenským vynálezom, za ktorým stojí Ján Vagač. Vymyslel ju, keď hľadal riešenie, ako konzervovať ovčí syr. Rodák zo Starej Turej, majiteľ mäsiarstva, cestoval po Slovensku, kde nakupoval dobytok. Na cestách sa spriatelil s bačami, známymi svojou pohostinnosťou. Mimoriadne ho zaujal zvláštny hrudkovitý syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Premýšľal, ako ho dostať do obchodov, aby sa nepokazil, a dobrý a lacný výrobok by finančne vypomohol ľuďom z najchudobnejších oblastí Slovenska. Začal teda so syrom robiť rôzne pokusy. Nakladal ho, sušil, vaľkal a solil, až docielil, čo chcel – a začal s výrobou bryndze. A tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve. Po jeho smrti prevzali podnik synovia. Najviac sa o rozmach bryndziarne postaral Jánov vnuk Alexander. Pochúťku vyvážali až do Ameriky.

George Weisz

Vynálezca pľúcneho ventilátora George Weisz. Mladý George nemal ani desať rokov, keď spolu so svojimi dvoma sestrami začal študovať na anglickej škole a potom vďaka štipendiám všetci dokončili vysokú školu. Už v mladom veku mal pozoruhodné technické zručnosti. V šiestich rokoch rozobral hodinky svojho starého otca, čo je v tomto veku bežné, ale na rozdiel od drvivej väčšiny chlapcov ich malý Weisz opäť zložil. Po vojne, ktorú rodina prežila bez ujmy, získal titul strojného inžiniera a ako dvadsaťročný založil svoju prvú továreň. Vďaka zdravotníckym pomôckam a najmä pľúcnym ventilátorom, ktoré tento samorast vynašiel vo veku 42 rokov a potom vyrábal od roku 1972, získal celosvetovú slávu. Výrobky Georga Weisza pomáhajú chorým a zachraňujú mnohé životy. Jeho otec pochádzal z Bratislavy. Joir Weisz sa narodil 4. apríla 1897 na Zámockej ulici číslo 64. Otec Joira Weisza Mozes Weisz a mama Regina Klein pochádzala zo slovenskej obce Bežovce.

Bohumil Vančo

Ak si najbližšie sadnete do auta a pozriete sa do spätného zrkadla na aute tak vedzte, že to vymyslel Slovák. Bohumil Vančo narodený 14. októbra 1907 v Maduniciach bol psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník. Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Paríži a Londýne, v roku 1938 získal titul PhDr. Od mladosti prejavoval záujem o fotografiu a film. Sám nakrútil prvý slovenský farebný film Niekoľko perál slovenského folklóru a 1936 sa zapojil do diskusie o Fričovom Jánošíkovi v Slovenských pohľadoch. V roku 1940 zakladá Školfilm, ústav pre školský a osvetový film. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu, jeho prínos v tejto oblasti nebol doteraz dostatočne zhodnotený. S K. Plickom stál (spolupracoval) pri zrode FAMU v Prahe. V roku 1949 emigroval do Brazílie a v 1964 sa s rodinou presťahoval do USA. V Brazílii uverejňoval aj astronomické štúdie a podal niekoľko patentov, v USA sa venoval technike filmu, zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, spätné širokouhlé zrkadlo na auto a zväčšovacie zrkadlo pre osobnú potrebu a domácnosť. 

Jozef Staník

Slovenský vynález a súpravy pohárov rôznych veľkostí so zlatou guľôčkou v stopke prišli na svet v Zlatne v roku 1956. Vymyslel ju Jozef Staník, „otec“ Zlatej Zuzany a rodák zo Zlatna narodený 22. júla 1908. Vyvážali sa do všetkých západných štátov a do celého sveta. Poháre vynikali elegantným tvaroslovím s výrazným poznávacím prvkom guľovitého tvaru, ktorý bol umiestnený v ich spodnej časti. Keď v Zlatne začali guľôčku zlátiť, medzi verejnosťou sa viedli spory o tom, ako sa dostala do nôžky pohára. Niektorí verili, že je v nej ukryté pravé zlato a boli ochotní pre ňu poháre rozbiť. Jozef Staník na jej vytvorenie navrhol špeciálne kliešte, ktorými bola tvarovaná tak, aby ju sklo obtekalo z troch strán. Patent na „prípravok pre tvarovanie nôžok kalíškov“ bol Staníkovi udelený až 15. augusta 1959 s retroaktívnou platnosťou od 23. mája 1956. Patentná listina mala číslo 91347 a vynález bol odovzdaný štátu. Presný popis znel: „…konce dlhších ramien čeľustí sú prispôsobené k vytváraniu guľovitých výstupkov na nôžke pri stlačení ručnej páky.“

Stan Mikita

Narodil sa 20. mája 1940 v obci Sokolče ako Stanislav Guoth, čo bol starý liptovský a šľachtický rod. Dedina už dnes neexistuje, keďže je zatopená Liptovskou Marou. Otec Juraj Guoth a matka Emilia (rodená Mikitová) požiadali v roku 1948 jeho strýka Joea Mikitu a tetu Anne, pri ich návšteve na Slovensku, aby syna adoptovali. V ôsmich rokoch Stanislav odcestoval so strýkom do Kanady, kde prijal jeho meno Mikita. Vyrastal v provincii Ontário, v mestečku St. Catharines neďaleko Toronta, kde začal s hokejom. Jeho hviezdna kariéra sa naštartovala v roku 1959, kedy Mikita prestúpil do Chicaga a už vo svojej druhej sezóne získal v drese jastrabov Stanley cup, pričom sa so šiestimi gólmi stal najlepším strelcom play-off. Cennú trofej získal ako vôbec prvý Slovák v histórii. To už jeho meno s úctou vyslovovali nielen spoluhráči ale aj súperi, funkcionári, novinári a fanúšikovia z iných klubov. Stan Mikita je považovaný aj za otca a vynálezcu zahnutých hokejok.

Michael Sveda

Dr. Michael Sveda, chemik, vynálezca cyklamátov, nekalorického sladidla, ktoré sa stalo veľmi populárnym sa narodil 3. februára 1912 vo West Ashford, Connecticut, ako syn imigrantov zo Slovenska. Z otcovej strany jeho korene siahajú do obce Livov, okr. Bardejov. V roku 1937, keď robil laboratórnu prácu pre svoj doktorát na University of Illinois, očistil si pery bez toho, aby si umyl ruky, a zistil, že jeho prsty chutia sladko. Zaujatý ochutnal chemikálie zo všetkých kadičiek pred sebou a objavil zlúčeninu, ktorú nakoniec rafinoval na sladidlo. Patent získal v roku 1939, ale až v roku 1951 federálna vláda schválila cyklamáty ako potravinovú prísadu. Predtým bol ako umelé sladidlo dostupný iba sacharín a čoskoro sa pre tento alternatívny produkt vytvoril obrovský trh. V roku 1969 však federálne ministerstvo zdravotníctva zakázalo cyklamáty uvádzať na trh. Dr. Sveda, ktorý raz v rozhovore pre The New York Times povedal, že „Boh sa stará o prekliatych bláznov, deti a chemikov,“ pripísal prozreteľnosť za svoj objav cyklamátov. “Môj otec by bol prvý, kto by povedal: „Ak je to škodlivé, nepoužívaj to,“ povedala jeho dcéra Sally Sveda z Newton Falls, Massachusetts. V nasledujúcich rozhovoroch naznačil Dr. Michael Sveda, že cukrovarnícky priemysel využil svoju politickú silu na utlmenie konkurenta. Dr. Michael Sveda tvrdil, že experimenty neboli dostatočne prísne na to, aby zaručili zákaz. V skutočnosti ďalšie vládne štúdie totiž odporovali zisteniam zakázaným zákazom.V jednom z Národného onkologického inštitútu bola skupina opíc kŕmená dávkami chemikálie ekvivalentnej pitiu 30 plechoviek umelo sladenej sódy denne po dobu 17 rokov bez akýchkoľvek nezvyčajných známok choroby.

Jozef Čapla 

Slovenský vynález, ktorý zmenil hokejový svet. Jozef Čapla narodený 1. septembra 1938 v Bernolákove. V drese Slovana Bratislava odohral dvanásť sezón, bol i jeho kapitánom. Za česko-slovenskú reprezentáciu nastúpil 32-krát. Na MS 1965 získal striebro. Do hokejovej histórie sa navždy zapísal ako autor technológie ohýbania hokejok. Jozef Čapla bol v šesťdesiatych rokoch s česko-slovenskou reprezentáciou na turné po Severnej Amerike. Tréner Jaroslav Pittner mu povolil, aby išiel navštíviť legendárneho krajana Stana Mikitu. Hral tam ešte Elmer Vasko, další chlapec so slovenskými koreňmi. Dlho sa rozprávali. V kabíne jeho Chicaga Blackhawks vtedy prvý raz videl hokejky s ohnutou čepeľou, ktorý vynašiel sám Slovák Stan Mikita. Ukázali mu, ako treba hokejku hobľovať, a potom akou fintou ohnúť čepeľ. A vymyslel vlastný plán a vyvinul technológiu ohýbania hokejok. Vo fabrike v Horažďoviciach podal zlepšovací návrh a vyrobil svoju hokejku Alpač (meno Čapla odzadu). Striekacia farba sa opakovane natierala, tyč sa potom ohla o 180 stupňov nad horúci radiátor, potom sa namočila do vody. Vyskúšali to a postupne sa začala výroba. O Alpačky bol obrovský záujem. Objednávky chodili zo zahraničia. Za rok ich chcela celá liga, aj hráči zo zámoria. Autor hokejok vďaka svojej zanietenosti pre ich vývoj spôsobil v celosvetovom meradle hokejovú revolúciu. Vývoj pokračoval ďalej, ale celé generácie chlapcov doma i v zahraničí sa hrali s Alpačkou a dodnes sú tieto kúsky pýchou zberateľov a pamätníkov.

Jozef Gabčík

Slovák, o ktorého akcii sa učia aj študenti vojenských akadémií vo West Pointe či vo francúzskom Saint Cyre. Svojím činom ovplyvnil i povojnové usporiadanie Európy a zapísal sa medzi aktérov najvýznamnejších udalostí druhej svetovej vojny. Genmjr. in memoriam Jozef Gabčík narodený 8. apríla 1912, Poluvsie (Rajecké Teplice) bol slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Jozefa Gabčíka Angličania v druhej svetovej vojne vybrali, aby velil operácii, ktorej výsledkom bola likvidácia jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tretej ríše Reinharda Heydricha. Reinhard Heydrich, zastupujúci ríšsky protektor, pripravoval riešenie „českej otázky“. Zomrel na infekciu rán spôsobených výbuchom upraveným protitankovým granátom vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese jeho auta Mercedes-Benz 320. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Po atentáte Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami sa ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda (Resslova 9a, Praha 2). Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda – jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc (Čurda dostal odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 bol popravený za vlastizradu). Vydržali sedem hodín. Po priamom boji, v ktorom padli Adolf Opálka aj Josef Bublík, zostal Jan Kubiš ranený v bezvedomí na chóre chrámu (zomrel v sanitke pri prevoze). Po tom čo parašutistom došla munícia, Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu. Po mŕtvom hrdinovi nazvali obec Gabčíkovo a postavili mu niekoľko sôch a búst.

Štefan Moyzes

Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Piešťanoch, v katolíckej mešťianskej rodine. V rokoch 1828 – 1829 pôsobil ako slovenský kazateľ v Pešti. Vo svojej dobe patril k najlepším biskupom bývalého Uhorska. Bol uvedomelý Slovák a národovec vysokých morálnych kvalít a obdarený veľkými duševnými schopnosťami, ktoré sa snažil využiť v prospech svojho národa. V roku 1829 ho panovník František Jozef I. vymenoval za profesora Kráľovskej akadémie v Záhrebe. Pod vplyvom všeslovanských myšlienok rozvíjal v Chorvátsku slovenskú vzájomnosť. V roku 1829 zvolili Štefana Moyzesa za poslanca za Chorvátsku národnú stranu, ktorú zastupoval na uhorskom sneme v Bratislave. Medzi Chorvátmi pôsobil 21 rokov a účinne pomáhal chorvátskemu národu v boji proti násilnej maďarizácii. Náš Slovák stal sa miláčkom chorvátskeho národa. Ako dobrý Slavian, nemohol ostať ľahostajný, keď išlo o život národa. Maďari nasilu chceli voviesť maďarčinu do chorvátskeho národa. Slovák bol medzi prvými, ktorí Chorvátov presvedčovali o potrebe národného jazyka na školách i v literatúre! Zaslúžil sa o zavedenie prvých prednášok chorvátskeho jazyka do škôl a používanie chorvátčiny vo verejnom živote, vydávanie chorvátskych literárnych pamiatok a rozvoj chorvátskeho jazyka, zúčastnil sa na vydávaní chorvátskych novín. Po porážke maďarskej revolúcie v roku 1849, vymenoval 5. septembra 1850 habsburský panovník František Jozef I. Štefana Moyzesa za nového diecézneho biskupa v Banskej Bystrici. Po návrate z Chorvátska pozdvihol hospodársky a duchovne svoje biskupstvo, pritom začal nepretržite pracovať pre národ a za národ slovenský. Biskup Moyses stál pri zrode Matice slovenskej a bol jej prvým predsedom. Ako biskup podporoval slovenské národné ustanovizne a národné hnutie organizačne i finančne. Na čele slovenskej delegácie predstúpil Štefan Moyzes 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I. Delegácia predložila cisárovi Prestolný prosbopis Slovákov, v ktorom Slováci žiadali panovníka Františka Jozefa I. o ochranu pred maďarskou perzekúciou. Delegácia vypracovala aj Memorandum národa Slovenského, aby uznal Slovákov za svojbytný politický národ v Uhorsku, umožnil vytvorenie Slovenského okolia, aby sa v slovenských úradoch a na školách ako úradný jazyk používala slovenčina, a aby sa povolil vznik Matice slovenskej. Podporoval návrhy Ľudovíta Štúra, ktoré Štúr predložil na uhorskom sneme. Vo svojej dobe bol považovaný za otca národa, mal veľkú autoritu a bol rovnako ctený slovenskými katolíkmi i evanjelikmi.

Štefan Nosáľ

Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice. Za krátky čas sa vypracoval z tanečníka na choreografa a umeleckého šéfa najznámejšieho folklórneho súboru Lúčnica. Ľudovému tancu sa potom venoval profesionálne. Významnou mierou prispel k vybudovaniu tanečného súboru Lúčnice, k jeho organizačnej stabilizácii a umeleckému rastu. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény.