Paul Newman

Hviezda s charakterom: oskarový herec Paul Newman. Napriek sláve a bohatstvu zostával pevne na zemi. Vedel sa zasmiať sám na sebe, vyhýbal sa ľúbostným pletkám i škandálom, občiansky sa angažoval a obrovský majetok venoval na charitu. Jeho matka Tereza Fecková pochádzala zo Slovenska, z obce Ptičie pri Humennom odišla do Ameriky ako osemročná. Práve ona Paula priviedla k umeniu. Legendárny herec vždy tvrdil, že zapredal svoju tvár, aby mohol šíriť dobro.

Jon Bon Jovi

Jon Bon Jovi sa narodil v americkom New Jersey ako Jon Francis Bongiovi jr. Jeho otec pochádzal z talianskej Sicílie, matka z Nemecka. Má ale aj slovenský pôvod. Babička z otcovej strany pochádzala zo Slovenska. Volala sa Elizabeth Benkovská a jej rodičia Mária Benkovská a Ján Benkovský emigrovali zo Slovenska do USA.

Jessica Biel

Hollywoodska hviezda Jessica Biel si donedávna si myslela, že jej korene siahajú do Nemecka, no všetko je inak. Nemecký expert na genealógiu doktor Jürgen Udolph sa na jej žiadosť pustil do bádania a napokon vyhlásil, že Jessica musí hľadať svojich predkov na Slovensku v okolí Žiliny. Vyšlo najavo, že jej prapraprastarý otec bol Moritz Biel z Porúbky pri Žiline. Moritz s manželkou Ottiliou a dvoma deťmi odišli najskôr do Nemecka a odtiaľ sa presťahovali do Chicaga.

Audrey Hepburn

Niekdajší miláčik Hollywoodu, Audrey Hepburn. Kolovala v nej aj slovenská krv. Jej stará mama z otcovej strany sa volala Anna Welsová a narodila sa v dedinke Kovarce neďaleko Topoľčian. Na svet prišla v kaštieli, ktorý od Pavla Motešického kúpil jej otec Anton Wels. Išlo o významného muža, ktorý spoločne s Pavlom Wehlem založili v roku 1864 v Kovarciach cukrovar. Pradedko slávnej Hepburnovej bol múdry a šikovný človek. Venoval sa meteorológii, organizoval technické výstavy a za najlepšie patenty udeľoval medaily. Cukrovar, ktorý v Kovarciach doslova prekvital, z neznámych príčin vyhorel, preto celá rodina slávnej herečky Slovensko opustila. Svet ju pozná najmä vďaka úspešným filmom ako Raňajky u Tiffanyho, Prázdniny v Ríme či My Fair Lady.

Tony Curtis

Tony Curtis hrával po boku Marilyn Monroe a na konte má úlohy v mnohých slávnych filmoch. Jeho matka bola pôvodom Slovenka. Helena Ilona Kleinová pochádazala z dediny Vaľkovo pri Poltári. V roku 1923 emigrovala do USA, kde sa zoznámila s budúcim manželom Emanuelom Schwartzom. V roku 1925 sa im narodil syn Bernard, ktorý sa dal na hereckú dráhu a zvolil si umelecký pseudonym Tony Curtis.

Jesse Ventura

Excentrický wrestler to v politike dotiahol až na guvernéra Minnesoty. Ďaľší z dlhého radu prisťahovalcov, ktorí tvrdo pracovali v Pensylvánii. Jesse sa otvorene hlási ku slovenským koreňom.

Robert Urich

Filmový herec Robert Urich známy ako predstaviteľ detektíva Spensera, sa k svojim slovenským koreňom hrdo hlásil. Urobil to napríklad aj v talk­show Larryho Kinga. Hercovi starí rodičia Peter a Terézia Juričovci pochádzali z východného Slovenska z obce Lukov v okrese Bardejov. Robertov otec bol Rusín, matka pochádzala zo západného Slovenska. Urich je známy hlavne ako seriálový herec. Jeho najplodnejším obdobím boli 80. roky. Za svoje herecké výkony bol niekoľkokrát nominovaný na Zlatý glóbus.

Tom Selleck

Jeho otec, Robert Selleck, pochádzal z východného Slovenska.

Kvôli práci sa však presťahoval do Ameriky, kde si vzal za manželku pôvodom Škótku. Rodina žila v kalifornskom San Fernando Valley, kde Tomov otec pracoval ako investičný poradca. Tom Selleck je svetoznáma tvár legendárneho Magnuma, drsňáka v havajskej košeli a Ferrari. Ale hral aj v takých filmoch ako Tri muži a nemluvňa.

Mladším ročníkom však bude známejší ako Richard Burke, do ktorého sa zamilovala Monica Gellerová v seriáli Priatelia.

Ivan Reitman

Jeden z najslávnejších režisérov. Ivan Reitman bol slovensko-kanadský režisér, producent a scenárista. Bol z Komárna a natočil také filmy ako Krotitelia duchov alebo niekoľko komédií s Arnoldom Schwarzneggerom či Danim de Vitom. Vo filmovom svete dokázal aj „nemožné“, čoho je dôkazom aj fakt, že presvedčil vtedajšiu ikonu akčného žánru Arnolda Schwarzeneggera, aby si zahral vo filme Dvojičky súrodenca Dannyho DeVita. Režisér so slovenskými koreňmi však vždy viac produkoval ako režíroval. Medzi najznámejšie filmy, na ktorých pracoval, možno ešte zaradiť Hitchcock, Hlavne nezáväzne, Pobrežná hliadka, 6 dní, 7 nocí.

Dezider Hoffman

Vo svete uznávaný fotograf, doma na Slovensku takmer neznámy. Deziderovi Hoffmanovi z Banskej Štiavnice pritom pred objektívom stáli zvučné mená ako Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Elton John, Rolling Stones a predovšetkým The Beatles. Práve on bol dvorným fotografom tejto rokenrolovej skupiny. V štiavnickej matrike sa uvádza, že dňa 24. mája 1912 sa Kornélii a Lajosovi Hoffmannovi narodil syn Dezider. Vo svete neskôr známy ako Dezo, na Slovensku zase Dežo. Súrodencov nemal. S rodičmi býval v dome Pod Červenou studňou, no potom, čo otec zomrel, presťahovala sa matka so synom do Žiliny, Pochovaný je v Londýne. Pohreb mu zaplatil sám Paul McCartney. Jeho odkaz komunistom ukryli The Beatles do svojej najznámejšej pesničky.

Anjelina Jolie

Filmová hviezda Angelina Jolie má tiež korene na Slovensku. Jej prastarý otec Juraj Vojta pochádzal z Košíc. Narodil sa v roku 1847. Bol starým otcom ešte väčšej hollywoodskej hviezdy Johna Voighta, Angelininho otca, ktorý je zároveň držiteľom Oscara za film Polnočný kovboj. Začiatkom 20. storočia spoznal Juraj Vojta Helen Nelliovú, ktorá sa narodila v New Jersey, ale jej rodičia takisto pochádzali z Európy. Zosobášili sa a mali 4 deti. Jednému z nich dali slovanské meno Elemír. Bol to talentovaný hráč golfu, no keďže meno Elemír Vojta bolo pre Američanov jazykolamom, poangličtil si ho na Elmer Voight. Mal troch synov, jedným z nich bol práve Angelinin otec Jonathan, dnes známy ako Jon.

Pola Negri

Diva z čias nemého filmu sa volala Barbara Apolónia Chalupcová a jej otec Juraj Chalupec bol Slovák pôvodom z dedinky Nesluša na Kysuciach. Živil sa ako drotár a klampiar, čo ho napokon zavialo za hranice. Vo Varšave sa zoznámil s Eleonórou Kielczewskou zo schudobnenej šľachtickej rodiny. Nasledovala svadba a sťahovanie do Lipna, kde sa im začiatkom januára 1896 narodila dcéra. Bola prvou Európankou, ktorú hollywoodski producenti pozvali na nakrúcanie, vďaka čomu sa potom stala najväčšou hviezdou. Čoskoro si zmenila meno na umelecké Pola Negri, čo bola skratka jej mena Apolónia a skratka Negri vystihovala jej exotický „tmavý“ výzor. Dvoril jej aj Charles Chaplin, bola zosobášená s grófom i kniežaťom, poznala sa s Albertom Einsteinom.

Lizabeth Scott

Vlastným menom Emma Matzová, narodila sa slovenským emigrantom Jánovi a Márii Matzovcom. Hviezdila na striebornom plátne, keď ešte fungovali čiernobiele filmy. Bola známa svojim „prefajčeným hlasom.“ Zahrala si aj po boku Elvisa Presleyho.

Stephen J. Ditko

Stephen John Ditko bol komiksový umelec a spisovateľ, ktorý bol známy ako spolutvorca superhrdinov komiksu Marvel Comics Spider-Man a Doctor Strange. Významne prispel aj k postave Iron Mana s ikonickým červeným a žltým dizajnom postavy. Bol synom Anny Balaschak a Stephena Ditka, ktorí sa narodili v Pensylvánii, obaja rodičom zo Slovenska.

David Boreanaz

Herec David Boreanaz, u nás známy predovšetkým ako agent Booth zo seriálu Kosti, má v krvi zmes hneď niekoľkých kultúr a národností. Starý otec z otcovej strany, po ktorom má priezvisko, bol Talian. Z matkinej strany mal však jeho starý otec írskych, francúzskych, nemeckých, švajčiarskych predkov a jeho stará mama pochádzala zo Slovenska.

Andy Warhol

Najvýraznejší maliar 20. storočia. Dôležitá osobnosť tohto umeleckého hnutia, vlastným menom Andrew Warhola, sa síce narodil v Amerike, ale jeho rodičia boli prisťahovalci z dediny Miková pri Stropkove na Slovensku. Andy Warhol bol maliar, grafik, filmový tvorca a vedúca osobnosť amerického hnutia pop-artu. Svoju kariéru zahájil ako ilustrátor reklamných predmetov. Neskôr sa stal známy po celom svete ako maliar, režisér avantgardných filmov a manažér rockovej skupiny The Velvet Underground. Podstatnú časť prežil po boku svojej matky, s ktorou zdieľal spoločný príbytok. Tá sa totiž ani po rokoch strávených za veľkou mlákou nikdy nenaučila po anglicky. Pre jazykovú bariéru sa spoločnosti skôr vyhýbala. Mama Julia si na život v Amerike nikdy úplne nezvykla.

Ladislav Hudec

Adam František Kollár

Najvýznamnejší slovenský osvietenec. Veľká osobnosť pre Slovákov. Pre jeho múdrosť a rozhľad ho nazývali slovenským Sokratom. Adam František Kollár patrí medzi najvýraznejšie osobnosti vedy 18. storočia. Považuje sa za jedného z priekopníkov tereziánskeho osvietenstva. Pod svoje krídla si ho vzala Mária Terézia, ktorá si ho veľmi vážila. Nekompromisná panovníčka bola krstná mama jeho dcéry. Bol nielen osobným lekárom Márie Terézie, ale i radcom. Za mnohými zdravotníckymi reformami stojí práve jeho meno. Mal vypracovať návrh, vďaka ktorému by sa zriadila vedecká akadémia a reforma gymnázií. Po pár mesiacoch prišiel s učebnou osnovou pre gymnáziá a o rok predstavil nápad týkajúci sa výchovy stredoškolských učiteľov. Vedec, knihovník, historik, školský reformátor, pedagóg a výborný publicista. Rodák z Terchovej narodený 17. apríla 1718 (Rodičia: Matej Kolárik, Regína Myslovská), päť rokov po smrti Juraja Jánošíka. Vo veku 4 – 5 rokov sa s rodičmi presťahovali na Staré Hory, neskôr do Banskej Bystrice. V štúdiu na gymnáziu pokračoval neskôr v Banskej Štiavnici a v Trnave. Potom strávil 4 roky v noviciáte v Trenčíne, odkiaľ odišiel do akademického kolégia vo Viedni a zapísal sa na filozofickú fakultu viedenskej univerzity. Po skončení štúdií vynikal výnimočnými vedomosťami z filozofie, histórie a jazykov. Ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu, a taktiež aj východné jazyky: hebrejčinu, turečtinu a perzštinu. V roku 1748 nastúpil ako skriptor – pisár do Dvorskej knižnice, v ktorej pôsobil až do svojej smrti. Kollár bol vymenovaný za riaditeľa Dvorskej knižnice, ktorá v tom čase patrila k najvýznamnejším kultúrnym a vedeckým inštitúciám v habsburskej monarchii. Už za svojho života bol považovaný za vedca známeho v celej Európe. Mal politický vplyv na uhorskú politiku dvora. Vo svojich dielach a návrhoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta ich odmietala lebo sa nimi cítila ohrozená. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu. Prispel k rozvoju staršej slovenskej historiografie. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín. Bol priekopníkom modernej slavistiky. Iniciatívny bol aj v oblasti lingvistiky. Zaviedol gramatiku tureckého jazyka a angažoval sa pri antológii perzskej literatúry. Po slovenskom Sokratovi je pomenovaná základná škola v Terchovej a tiež ulica. Škola v jeho rodnom meste má dokonca vlastnú hymnu. Spieva sa v nej: Tá naša škola Terchová, ťažko sa jej iná vyrovná, Adama Františka Kollára, brány poznania nám otvára.

Ján Daniel Hertz

Žlté taxíky v USA vymyslel rodený Slováčisko Ján Daniel Hertz. Narodil sa 10. apríla 1879 v Sklabini pri Martine. Keď mal 3 roky jeho rodina emigrovala do USA. V mladom veku bol Hertz amatérskym boxerom, súťažil pod menom „Dan Donnelly“. Z chudobného mladíka sa vypracoval na váženého a uznávaného podnikateľa v automobilovom priemysle a filantropa. Začínal ako predavač novín Chicago Morning News, neskôr sa stal ich reportérom. Po ich zlúčení s ďalším denníkom prišiel o prácu. Hoci nemal vodičský preukaz, začal v roku 1904 predávať autá. Veľmi sa mu nedarilo, a tak prišiel s myšlienkou vytvoriť taxi spoločnosť, ktorá by za nízke ceny prevážala cestujúcich, aby si to mohli dovoliť aj obyčajní ľudia. Netrvalo to dlho a jeho žlté legendárne taxíky boli známe nie len v Chicagu ale rozšírili sa naprieč celými Spojenými štátmi americkými. Po tomto úspechu nelenil a založil ďalšiu spoločnosť. The Herz Corporation. Jedna z najväčších a najznámejších spoločností poskytujúca prenajímanie áut. Samozrejme pomenovaná po ňom.

Vavrinec Benedikt Nedožerský

Slovák tvorca prvej systematickej gramatiky českého jazyka. Počas svojho pôsobenia na Morave a v Česku poznal, že Česi nemajú jednotný jazyk, ktorý by ich spájal do homogénneho celku. Používali rôzne nárečia tak, že si často navzájom nerozumeli. Vavrinec Benedikt Nedožerský bol významným predstaviteľom slovenskej a českej humanistickej vedy, pedagogiky a literatúry. Otváral oči nevidiacim a povzbudzoval ich k národnému vedomiu. Bol popredný humanistický vzdelanec, literárny teoretik, významný pedagogický reformátor, prekladateľ, gramatik, matematik, básnik a tiež hudobník. Kodifikátor prvej systematickej gramatiky českého jazyka, pôvodca a zakladateľ českej časomernej prozódie. Vavrinec Benedikt sa narodil 10. augusta 1555 v Nedožeroch – Brezanoch na hornej Nitre, okres Prievidza. V Prievidzi získal základné vzdelanie, po smrti otca si ho vzal k sebe strýko do Jihlavy, kde chodil do školy. V rokoch 1590 – 1593 a v roku 1595 bol poslucháčom filozofie a teológie na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1597 získal bakalára o tri roky neskôr magistra. Po štúdiách začal vyučovať v moravských Budějoviciach, ešte pred tým bol rektor v Uherskom Brode, kde vraj tamojší obyvatelia hovorili takou peknou slovenčinou ako na hornej Nitre. V rokoch 1596-1599 učil na Akademickej škole v Prahe o rok neskôr bol rektorom školy v Žatci a v rokoch 1600-1602 bol rektorom v Havlíčkovom Brode. V roku 1604 sa natrvalo usadil v Prahe. Stal sa prorektorom a v roku 1611 dekanom Filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Bol tvrdým zástancom reforiem a dožadoval sa vyučovania v materinskom jazyku, čím si mnohých rodičov získal a iných zasa znepriatelil, hlavne tých, ktorý uprednostňovali nemecký jazyk pred svojim materinským. V roku 1603 vydal v Prahe priekopnícku prácu – Gramatika českého jazyka.

Michal Hadík

Slávny vojvodca so slovenskými koreňmi. Zachovala sa o ňom veta: Bol to génius bojovej stratégie. Slovné spojenie „Husársky kúsok“ je známe v celej Európe vo Francúzsku tour d´hussard v Nemecku hussarenstück. O toto spojenie sa pričinil náš rodák Andrej Hadík. Narodený 16. októbra 1711 na Žitnom ostrove, kde v tom čase slúžil jeho otec Michal Hadik ako Husársky kapitán. Hadíkovci pochádzali zo Slovenského Pravna v Turčianskej župe zo zemianskeho rodu. Najviac sa preslávil v deň svojich narodenín 16. októbra 1757, podarila sa mu akcia, ktorá sa dodnes prednáša na vojenských akadémiách známa ako „Husársky kúsok“. Podmaršál Hadík sa so svojimi približne 3500 vojakmi v priebehu šiestich dní nepozorovane presunul približne 400 kilometrov nepriateľským územím, v noci vo dvojiciach cválali na koňoch, cez deň sa skrývali v lesoch aby sa 16. októbra 1757 v deň narodenín Andreja Hadíka pred šokovanou kráľovskou rodinou a Berlínčanmi nečakane vynorili z kráľovských lesov, prebojovali sa cez hradby a Berlín obsadili. V roku 1774 bol Hadík povýšený na poľného maršala, čiže do najvyššej vojenskej hodnosti habsburskej armády. Vo viacerých vojnách zastával potom funkciu hlavného veliteľa cisárskych vojsk. Andrej Hadík sa stal legendou už počas svojho života a jeho odkaz udržujú vo viacerých krajinách, kolovali o ňom rôzne príbehy, jeho vojenské úspechy boli pripisované nadpozemským silám. Vo Viedni je socha Andreja Hadíka súčasťou monumentu Márie Terézie na rovnomennom námestí. Krédo Maršala Hadika: Virtuti nihil invium – Chrabrosť nepozná prekážky.

Joaquin Phoenix

Rímsky cisár Komodus v Gladiátorovi, country spevák Johnny Cash vo filme Walk the Line alebo nepriateľ komiksového Batmana – Joker. To je iba zlomok úloh s hercom Joaquinom Phoenixom, ktorý za Jokera získal Oscara. Hoci sa narodil v Portoriku, má slovenské korene. Joaquinov prapradedko sa narodil v roku 1840 v dedine Zemplínske Jastrabie, praprababka sa narodila v roku 1846 vo vedľajšej obci Sírnik. Žili ale v dome v Brehove, kde sa začína priame spojenie týchto predkov Joaquina so zemplínskou obcou Brehov.

Michal Bosák

Michal Bosák – Slovák s podpisom na americkej dolárovke. Úspešný bankár žil svoj americký sen, aby pomohol rodnému Šarišu. Michal Bosák odišiel do Ameriky v roku 1886 ešte ako 16-ročný s jedným dolárom. Michal Bosák nar. 10. december 1869, rodák z Okrúhleho pri Svidníku, začal svoj život za oceánom v Pensylvánii. Zatiaľ čo doma pomáhal s gazdovstvom, v Amerike začínal s triedením uhlia, neskôr sa stal baníkom a pracoval aj na stavbe železníc. Vietor ho však zavial k obchodu, rozvážal pivo a otvoril si vlastnú krčmu. Práve tu Bosák dostal nápad založiť banku. Počas rozhovorov totiž zistil, že jeho krajania žiadnej nedôverujú. Keď chceli Slováci v tom čase dostať peniaze z USA do Uhorska, poslali ich v listovej obálke. Ostalo len dúfať, že sa cestou nestratia. Po novom mohli svoje úspory zveriť niekomu, kto urobil všetko pre to, aby peniaze dorazili k slovenským rodinám. Z privátnej banky však prešiel do významnej First National Bank v Olyphante, stal sa jej významným akcionárom a neskôr aj hlavou. To znamenalo, že sa meno nášho rodáka dostalo na bankou vydávané 5, 10 a 20-dolárové bankovky. Odtiaľ bol už len krôčik k vytvoreniu banky Bosak State Bank , ktorá bola najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov svojho času. Bosák počas svojej kariéry nezabudol na Slovensko. V rodnej obci dal na mieste krčmy postaviť školu. Hoci ho na prelome storočí bohatstvo ešte len čakalo, už vtedy s manželkou Zuzanou podporovali krajanské spolky Slovákov. Prispel aj na verejnú zbierku pre novinárov, ktorí doma čelili tlaku uhorských úradov. Pomáhal zháňať peniaze na osamostatnenie Slovenska od Uhorska. K autonómii sa prihlásil aj v Pittsburskej dohode – dokumente, v ktorom americkí Česi a Slováci žiadali vznik spoločného demokratického štátu. A keď Československo napokon vzniklo, nastúpil Bosák v New Yorku na loď, aby po tridsiatich rokoch opäť navštívil rodný Šariš. Ako jeden z prvých nápadov založil Slovensko-americkú pozemkovú, obchodnú a priemyselnú spoločnosť. Bola akýmsi podnikateľským inkubátorom, ktorý mal podporovať súdobé „startupy“ a motivovať Slovákov, aby sa vrátili do vlasti. Krajanov za morom cez jednu zo svojich bánk požiadal, aby vojnou vyšťavenej republike poslali pomoc – peniaze, šatstvo, palivo či obuv. Úradnícky aparát banky sa mal postarať o to, aby sa príspevky a veci rýchlo dostali tam, kde treba. Státisíce korún poslal na renováciu kostolov v Stropkove či v Prešove. Vytvoril i fond pre katolícko-kultúrnu tvorbu slovenských spisovateľov. A keď na svojich prechádzkach po dedinách videl vyhorené domy, kúpil ľuďom pšenicu a pomohol im získať pôdu. Najväčšiu radosť však mal, keď sa v jedno augustové ráno roku 1925 vrátil do Okrúhleho, dedinky pod Nízkymi Beskydami, v ktorej s otcom po večeroch čítavali Bibliu. Ako dieťa chodil Michal za vyučovaním do susednej Radomy – Okrúhle totiž školu nemalo. V triede chýbala tabuľa, lavice a dokonca aj dlážka. Preto keď o 50 rokov neskôr slávnostne otváral ľudovú školu v Okrúhlom, bol to jeden z najšťastnejších dní v jeho živote. Nová budova patrila medzi najmodernejšie v Československu. Zmestila sa do nej učebňa, predsieň, kabinet s knihami aj dvojizbový byt pre riaditeľa. Škola mala divadelné javisko, oplotený dvor aj záhradu na pestovanie ovocia a zeleniny. Navštevovala ju stovka detí. Bosáka to stálo 200-tisíc korún, ktoré neľutoval, no dal obci podmienku: musí zatvoriť všetky krčmy. Veril, že východiskom z ťažkej fyzickej práce je vzdelanie, nie alkohol. Aj preto zriadil štipendijné programy pre nemajetných stredoškolákov a vysokoškolákov. Počas svojich ciest po Slovensku bankár zažil, že „všade, kde sa zjaví, je predmetom srdečných ovácií“. Matica ho za filantropiu ocenila čestným členstvom v miestnom odbore. Doma pod Beskydami si prial i zomrieť. „Jak šťastným by som bol, keby som mohol posledné dni života tu stráviť,“ hovoril svojmu sprievodcovi, keď putovali východoslovenskými dedinami. To sa mu nesplnilo. Zomrel v čakárni u zubára v Scrantone –mestečku, kde stála jedna z jeho úspešných bánk.

Tom Mix

Megahviezda prvých westernových filmov Ameriky a slávny westernový herec Tom Mix sa síce narodil v Pensylvánii, ale jeho otec bol Slovák z Oravy a pracoval ako drevorubač. Oravská drevenica, ktorú si v Amerike postavil ako dom, bola všetkými obdivovaná.Vďaka výzoru tvrdého chlapa sa stal známy ako prvý predstaviteľ a zakladateľ kovbojského štýlu vo filme. Medzi rokmi 1910 a 1935 natočil asi 336 filmov, no deväť z nich bolo nemých.

Peter Lorre

Hollywoodska hviezda z Ružomberka. Peter Lorre – vlastným menom Ladislav Löwenstein sa narodil 26. júna 1904 v Ružomberku a neskôr sa presťahoval do Viedne. Svojim hereckým umením si získal uznanie v celej Európe. Presadil sa najmä v nemeckých filmoch, ktoré mu otvorili dvere do Hollywoodu. V roku 1934 hral titulnú úlohu vo filme v americkom filme A. Hitchcocka Muž, ktorý vedel príliš veľa. Hral jednu z hlavných postáv filmu Casablanca po boku Ingrid Bergmannovej. Po skončení Druhej svetovej vojny sa P. Lorre vrátil do Európy, kde sa pokúšal naštartovať kariéru režiséra. V roku 1951 napísal scenár a zrežíroval film Der Verlorene. Tretím filmom, ktorým sa Lorre ako herec natrvalo zapísal do filmovej histórie je bondovka Casino Roayle. Casino Roayle bola prvá bondovka, ktorú napísal otec bondoviek – Ian Fleming. V tomto filme si Lorre zahral vedľajšiu rolu zloducha a gangstra s názvom Le Chiffre. P. Lorre je dodnes v Hollywoode považovaný za jednu z hereckých ikon najslávnejších hollywoodskych čias (druhá polovica 30-tych, 40-te, začiatok 50-tych rokov).

Móric Beňovský

Cestovateľ Móric Beňovský – kráľ Madagaskaru a pýcha Slovenska.Rodák z malého mesta Vrbové nar. 23. mája 1786 na západnom Slovensku. Prvý kráľ Madagaskaru, dobrodruh, cestovateľ, moreplavec, objaviteľ, spisovateľ, vojak troch armád – tým všetkým bol Móric Beňovský (celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský). Prežil život, ktorý by bol neuveriteľný aj dnes, vo svete prepojenom modernými technológiami. On však žil v osemnástom storočí. Bol prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov svätého Vavrinca. Prvý Európan, ktorý sa v severnom Pacifiku priblížil k Aljaške. Prvý Slovák, ktorý navštívil štyri svetadiely. Zjednotiteľ severovýchodného Madagaskaru. Zážitky z ciest spisoval vo svojich memoároch, vďaka ktorým sa navyše stal prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru. Pôvodné, vo francúzštine napísané trojzväzkové, zápisky Beňovského preložil Angličan William Nicholson. Je takmer nemožné vypočítať, čím všetkým Móric Beňovský za svojho života bol – od vojaka, cez cárskeho väzňa, až napríklad po zakladateľa meteorológie na Madagaskare a jeho kráľa. O dobrodružnom živote Mórice Beňovského bol tiež natočený televízny seriál Vivat, Beňovský!, jeho rolu stvárnil Jozef Adamovič, či dokumentárny film Móric Beňovský žije!

Sandra Dee

Sandra Dee patrila do kategórie tínedžerských hviezd amerického filmu. V jej dvanástich rokoch ju v New Yorku objavil producent Ross Hunter, ktorý v blonďavom dievčatku sprevádzanom na prechádzke svojou matkou uvidel veľký potenciál. Sandra sa spočiatku stala populárnou vďaka modelingu, v ktorom si ako dospievajúca modelka ročne prilepšila o 75 000 amerických dolárov. Jej biologický otec bol Slovák a volal sa Ján Žuk, rovnako ako aj jej matka Mária Cymboliaková. Obaja pochádzali z Podkarpatskej Rusi a Sandra, vlastným menom Alexandra Cymboliaková Žuková, bola vychovávaná v ruskej ortodoxnej viere. Po ukončení modelingovej kariéry sa jemná blondínka presťahovala do Hollywoodu, kde hrala vo viacerých populárnych filmoch vtedajšej doby, ako napríklad Imitácia života, ktorý sa toho času stal pre Universal Pictures najvýnosnejším filmom v histórii. V roku 1958 získala Zlatý glóbus a naďalej sa venovala svojej úspešnej hereckej kariére.

Lia De Putti

Z regiónu Zemplína pochádzala aj hviezda nemého filmu Lia de Putti, ktorá sa narodila v roku 1899 v obci Vojčice v okrese Trebišov. Amália (Lia) de Putti bola tanečnica a herečka éry nemého filmu. Bola jednou zo štyroch detí dôstojníka jazdectva baróna Pála Putti a jeho manželky grófky Maria Katariny Hoyos. V roku 1924 sa presťahovala do Berlína, kde pôsobila ako baletka v berlínskom Winter Garden. V tomto čase si ju všimol filmový režisér Jol Mai, ktorý ju obsadil do filmu Mistress of the World. Neskôr hrala v úspešnom filme Manon Lescaut a následne vo Varieté (1925). Vo februári 1926 prišla do Ameriky. Predstavovala typ modernej herečky s krátkym účesom tzv. typ „vamp“. V roku 1926 natočila film Sorrows Satan (1926). Zomrela nečakane vo veku 34 rokov po neodbornom odstránení kosti z jedla z krku. O slovenských koreňoch tejto herečky natočil pred pár rokmi dokumentárny film Martin Tokár.

Jon Voight

Jon Voight má na konte štyri nominácie na Oscara, z toho jednu úspešne premenenú. Jeho dcérou je známa americká herečka Angelina Jolie. Jon Voight, má slovenské korene po svojom starom otcovi, Jurajovi Vojtkovi, pochádzajúcom z Košíc. Juraj sa so svojimi rodičmi presťahoval do Ameriky, kde spoznal svoju manželku Helenu, ktorej predkovia taktiež pochádzali z Európy. Juraj a Helena mali spolu štyri deti, medzi nimi aj Elemíra Vojtka, ktorý je otcom Jonathana Voighta a starým otcom Angeliny Jolie. Jon Voight hral počas svojej hereckej kariéry poväčšine záporné postavy a vidieť ste ho mohli v Mission Impossible, Nepriateľ štátu, Pearl Harbor, v seriáli Povstanie, Ján Pavol II. a mnohých ďalších. V roku 2005 prijal hlavnú postavu filmu pápeža Jána Pavla II., pretože svojimi slovanskými črtmi tváre mu je dosť podobný. Je zaujímavé, že aj jeho slovenské meno Vojtka pripomína občianske meno pápeža – Karol Vojtyla.

Matej Bel

Matej Bel sa narodil 2. marca 1684 v Očovej neďaleko Zvolena. Základné vzdelanie získal v evanjelických šľachtických školách v Lučenci, Kalinove a v Dolnej Strehovej. Navštevoval gymnázium v Banskej Bystrici. Aby sa zdokonalil v nemčine, pokračoval v štúdiách v Bratislave. Matej Bel bol slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Matej Bel patril k priekopníkom modernej vedy u nás. Jeho povesť ako vedca prerástla hranice jeho vlasti. Bol členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, Akadémie vied v Berlíne, Latinskej spoločnosti v Jene či v olomouckej Societas incognitorum. Korešpondoval so širokým európskym učeným svetom, a to aj s členmi petrohradskej Akadémie vied. Súveký nemecký polyhistor Franz Ernst Brückmann o ňom napísal, že je najdokonalejším a najslávnejším polyhistorom. Zo strany oboch rodičov bol príslušníkom zemianskeho stavu. Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už prekonal aj osvietencov.

Estée Lauder

Kráľovná kozmetiky Estée Lauder a celosvetovo uznávaná ikona, ktorá má slovenské korene. Šéfka a majiteľka celosvetovo známej kozmetickej spoločnosti Estée Lauder. V čase svojho pôsobenia sa niekoľkokrát zaradila do rebríčka najvplyvnejších podnikateľov v kozmetickom priemysle. Rodičia malej Esther, ktorej sa doma hovorilo Esty (odtiaľ jej neskoršie do francúzštiny upravené meno), boli imigranti, ktorí po II. svetovej vojne emigrovali do Ameriky. Max Mentzer, otec Estée, sa narodil v Prahe. A rodina jej matky Rose, rodenej Schotz pochádzala z mesta Holice na južnom Slovensku neďaleko Dunajskej Stredy. Estée bola inšpiratívnou osobnosťou, a vzorom pre ženy po celom svete. Nesnažila sa ženám dávať len rady o tom, ako byť krásna, ale ako zostať krásna. Estée zmenila svet krásy práve svojim jedinečným vkusom, a silnou osobnosťou.

Aylet Zurer

Ayelet Zurer hrala po boku Toma Hanksa a korene má na Spiši.Babička talentovanej umelkyne zo Spiša celú mladosť snívala o tom, že bude herečkou. Ako prvý jej dal šancu Steven Spielberg, ktorý ju obsadil do historického filmu Mníchov. Zahrala si aj po boku Toma Hanksa v kasovom trháku Anjeli a démoni a vo filme Milada ukážkovo stvárnila právničku a političku Miladu Horákovú, ktorú vo vykonštruovanom procese odsúdili na smrť popravením. Ayelet Zurerová dokázala celému svetu, že má nezameniteľný talent. Umelkyňa hollywoodskych rozmerov má korene na Slovensku, odkiaľ pochádzajú jej mama aj babička.

Jamie Lee Curtis

Jamie Lee Curtisová sa narodila 22. novembra 1958 v Los Angeles do hereckej rodiny. Jej matku Janet Leighovú si diváci pamätajú zo slávnej sprchovej scény v Hitchcockovom horore Psycho. Otec, herec Tony Curtis, patril takisto k najznámejším americkým hercom (hral napríklad v komédii Niekto to rád horúce) a po svojej matke mal aj slovenské korene. Tony Curtis hrával po boku Marilyn Monroe a na konte má úlohy v mnohých slávnych filmoch. Jeho matka bola pôvodom Slovenka. Helena Ilona Kleinová pochádazala z dediny Vaľkovo pri Poltári. V roku 1923 emigrovala do USA, kde sa zoznámila s budúcim manželom Emanuelom Schwartzom. V roku 1925 sa im narodil syn Bernard, ktorý sa dal na hereckú dráhu a zvolil si umelecký pseudonym Tony Curtis.

Frank Lowy

V malom mestečku Fiľakovo na juhu stredného Slovenska prišiel na svet Frank Lowy. Nikto vtedy netušil, čo z neho bude. O pár desiatok rokov vybudoval najväčšie obchodné centrá, stal sa šéfom austrálskej futbalovej federácie a jeho majetok prevýšil 5,8 miliardy dolárov. Dnes je jeden z najbohatších Austrálčanov. Frank Lowy sa narodil vo Fiľakove, kde žil až do začiatku 2. svetovej vojny. V roku 1946 si to ako šestnásťročný namieril do Francúzska, kde nasadol na loď smerujúcu do Palestíny, no niektorí členovia jeho rodiny už v tom čase žili inde. V Austrálii. A tak sa mladý Frank opäť presídlil a u protinožcov rozbehol distribúciu drobného tovaru. Po čase sa spojil s Johnom Saundersom a založili obchodný gigant, spoločnosť Westfield.

Ernö Rubik

Piešťanský rodák nar. 27. 11. 1910. Vynikajúci letec, otec známeho vynálezcu hlavolamu – Rubikovej kocky. Obľuboval pobyt na Jeleních jamách pod Marhátom. Rodina vlastnila dom na Bratislavskej ceste. Bol členom skupiny konštruktérov lietadiel, ktorí boli nápomocní pri vytváraní maďarského leteckého priemyslu po prvej svetovej vojne. V roku 1963 získal najvyššie maďarské ocenenie pre vedu – Kossuthovu cenu.

Cornel Wilde

Narodil sa 13.októbra 1915 ako Kornel Weisz. V Prievidzi strávil iba prvých päť rokov svojho života. V roku 1920 celá rodina emigrovala do USA. Bol slávny, obdivovaný, uznávaný a bohatý. Svoje úspechy a víťazstvá dosiahol predovšetkým ďaleko za oceánom – v Spojených štátoch Amerických, kde prežil takmer celý svoj život a kde aj v roku 1989 zomrel. Mal nadanie na jazyky, bol dobrý imitátor, atraktívny mladý muž s atletickou postavou (185 cm). Toto všetko bohato zužitkoval vo svojej úspešnej športovo-hereckej kariére. Účinkoval v mnohých viac či menej úspešných filmoch, kde hral prevažne „romantikov“ a „frajerov“, no vždy sa objavoval v hlavných úlohách. Najväčšiu slávu a uznanie mu ako režisérovi a producentovi priniesol film „Naked Pray“ (1966), nominovaný na Oscara za scenár. V ďalších filmoch sa už prezentoval ako producent, scenárista, režisér a hlavný predstaviteľ.

Juraj Pipasík

Juraj Pipasík, známy aj ako George Mackie Pipasik, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom a pionierom kulturistiky na Slovensku. Pochádza z obce Cernina v okrese Svidník. Svoju kariéru trénera naplno naštartoval až potom, čo v roku 1968 emigroval do USA a v meste Santa Monica začal vlastniť a prevádzkovať preslávané Santa Monica Bodybuilding Centre. Stalone sa stal členom klubu po jeho otvorení v novembri 1982. Ako osobný tréner pripravoval herca Sylvestra Stallone na role vo flimoch Rambo a Rocky. Najskôr trénoval sám, potom vystriedal niekoľko trénerov, medzi nimi aj Franca Colomba a neskôr si vyžiadal Pipasika.
Medzi známe hollywodske hviezdy, ktoré tiež trénoval boli Arnold Schwarzenegger, Tom Hanks, Tony Curtis, Sally Field, Dolph Lundgrem. Po návrate z USA žije v Bratislave.

Štefan Roman

Najbohatší Slovák 20. storočia. Slávny príbeh rodáka zo slovenského Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov) sa začal písať v Kanade. Odišiel tam ako 16-ročný v roku 1937. Začiatkom 50. rokov minulého storočia založil kanadsko-slovenský priemyselník spoločnosť Denison Mines Limited. Stal sa tak najväčším vlastníkom uránových baní na svete a v tých časoch azda najbohatším Slovákom. Aj preto dostal prezývku uránový kráľ. Vlastniť uránové bane v období studenej vojny nebola maličkosť. Bola to skutočnosť, ktorá ho katapultovala na výslnie ekonomického sveta Západu. V septembri roku 1984 prišiel pápež Ján Pavol II. osobne vysvätiť základný kameň gréckokatolíckej Katedrály Premenenia Pána postavenej na Romanovom pozemku v blízkosti Toronta. Bolo to aj preto, že Romana s poľským pápežom viazalo osobné priateľstvo. Roman túto myšlienku Jánovi Pavlovi II. predostrel počas spoločných raňajok niekoľko mesiacov pred udalosťou a Ján Pavol II., ktorý miloval Slovákov, ju ochotne prijal. Štefan Roman patril ku kľúčovým osobnostiam Slovákov žijúcich v emigrácii a stál pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (1970), ktorý v rokoch 1970 až 1988 viedol ako jeho predseda. Romanovi sa váhou svojej osobnosti a nepochybne aj finančného zázemia podarilo nemožné: zjednotiť takmer všetkých Slovákov a slovenské organizácie v zahraničí a poskytnúť tak platformu na oboznamovanie svetovej verejnosti o slovenskej otázke a o porušovaní ľudských práv na Slovensku v období komunistického režimu.

František Madva

Najväčší ľudový liečiteľ 19. storočia. Ohuroval lekárov novátorskými metódami. Liečiteľa Františka Madvu vyhľadával celý svet. Ako prvý na Slovensku zaviedol vodoliečbu. Začiatkom 40. rokov 19.storočia si na fare ľudia doslova podávali kľučku. Z Bratislavy, Nitry, Komárna, ale aj z maďarských miest prichádzali vozy plné chorých ľudí. Jednotlivci dochádzali i z Anglicka, Irkutska, Vladivostoku, zo Srbska, z Južnej Ameriky a Kamčatky. Chodili za ním chorí z celej monarchie. Poznali ho mnohé z najvýznamnejších osobností umenia a vedy 19. storočia, jeho meno zapadlo prachom. Fraňo Madva bol vychýreným slovenským „divotvorným lekárom“, ktorý bol v liečení taký úspešný, že mu vtedajší doktori začali kruto závidieť. František Madva v liečbe používal priekopnícke metódy, ktoré mnohí vtedajší profesionálni lekári nepoznali. Okrem liečiteľských a odborných kvalít oplýval aj tými ľudskými. Ako kňaz a liečiteľ viedol život zasvätený pomoci ľuďom. František Madva sa narodil 14. septembra 1786 v Skalici. Jeho rodičmi boli Ondrej Madva a Kristína Šedá. Otec sa živil ako čižmár. František sa vo veku 10 rokov začal vzdelávať u Milosrdných bratov, kde si osvojil znalosti liečivých bylín. Pomerne rýchlo sa stal známym pre svoje liečiteľské zručnosti. Vyhľadávali ho ľudia z rôznych častí monarchie, ale aj spoza hraníc. Medzi jeho pacientov patrili aj známe osobnosti, napr. spisovateľ Imre Madách, básnik János Arány, maďarský revolucionár a politik Lajos Kossuth, vedec, bibliograf a literárny historik József Szinnyei, ale aj nitriansky biskup Imrich Bende a Štúrovci. Zo staršej generácie slovenských národovcov ho vyhľadal Ján Hollý. Používal priekopnícku diagnostiku aj preháňadlá. Pri určovaní diagnóz používal tzv. irisdiagnostiku, čiže pozorovanie škvŕn a patologických zmien očných dúhoviek, zreníc a očného bielka. Veľmi dobre sa mu darilo diagnostikovať nervové ochorenia, tuberkulózu krčných lymfatických uzlín, očné neduhy, choroby pľúc, pečene, sleziny a tiež hemoroidy. Okrem liečenia bolo o Madvovi známe, že mal silné národné cítenie. Skupina slovenských národovcov, ktorú tvorili medzi inými Ľudovít Štúr, Janko Francisci a Ctibor Zocha, navštívila 10. augusta 1847 Madvu osobne. Počas rozhovoru Madva povedal:„Vidíme, pán brat, my sme kolegovia.“„Ako prosím?“opýtal sa Štúr. Madva nato:„My obidvaja liečime náš národ. Ja telesne, vy duchovne.“ Toto všetko neušlo pozornosti prívržencom Kossutha. V roku 1848 sa dostal u nich do nemilosti, vyrabovali mu faru, krátky čas strávil vo väzení. František Madva bol ešte počas života opradený legendami, považovali ho za zázračného a tajomného. Ľudový liečiteľ František Madva si však na slávu nepotrpel. Liečil každého, kto zaklopal na jeho dvere. Okrem kuchyne mal na fare veľkú svetlú miestnosť, kde farár Madva vyšetroval chorých, vedľa nej malá komôrka, v ktorej spával. Prozaik Imre Madách, ho opísal nasledovne: „Tento zázračný muž je vysoký, chudý, hnedovlasý, z okrúhlej tváre s tenkým nosom hľadí pár prenikavých očí. Má vždy dobrú náladu. Fara i izba, v ktorej vyšetruje, sú biedne.“ Boli jednoduché, to je pravda, no v celom dome i na dvore vládol poriadok a dokonalá čistota. A to aj napriek stovkám pacientov, ktorí čakali vo dvore, v dome, na vozoch v dedine či v miestnom hostinci. František Madva vedel, že prichádza koniec a presne si určil deň svojej smrti – 20. august 1852. Ani tentoraz sa nemýlil. Pochovali ho v Nitrianskych Sučanoch. Po jeho smrti sa nenašiel nikto, kto by označil jeho hrob. Až po 43 rokoch mu z vďaky za vyliečenie z TBC dal postaviť pomník biskup Imrich Bende. V meste Prievidza si tohto pozoruhodného muža uctili tým, že po ňom pomenovali jednu z ulíc.