Svetové slovenské rozprávky

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Svetové slovenské rozprávky

Máme veľké šťastie, že slovenské povesti zozbieral človek, ktorý chápal život v celej jeho krutosti. Najväčší slovenský autor rozprávok Pavol Dobšinský zbieral slovenské rozprávky tri desaťročia. Spolu s ďalším slovenským velikánom Martinom Benkom vdýchli slovenským rozprávkam úžasnú a neopakovateľnú atmosféru. Milan Rúfus patril k najvýznamnejším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Stal sa najvýznamnejším básnikom, všeobecne uznávaným. 

Snímka: knihobot.sk

Najkrajšie slovenské rozprávky

Rozprávky o Zlatovláske, troch zhavranelých bratoch, dvanástich mesiačikoch, zlatej priadke, troch grošoch, zakliatej hore, Laktibradovi, Mahuliene, Lomidrevovi či Popolvárovi patria k najznámejším a najkrajším rozprávkam, ktoré aj dnes dokážu očariť deti rovnako, ako očarovali ich rodičov či prarodičov ešte v minulom storočí.

Pavol Dobšinský – spisovateľ štúrovskej generácie a zberateľ ľudovej slovesnosti

Narodil sa do rodiny evanjelického farára v Slavošovciach. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, neskôr na evanjelickom lýceu v Levoči. Zúčastnil sa na revolúcii v rokoch 1848 – 1849. Pôsobil ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa v Revúcej. Tu sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán či ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici. Napokon sa usadil v Drienčanoch, kde pôsobil ako kňaz. Zomrel 22. Októbra 1885 na silný zápal pľúc.

Snímka: wikimedia.org

Pavol Dobšinský o slovenských rozprávkach

Že tieto kvety z národného ducha u nás Slovákov vyrástli a že národ sám v týchto výtvoroch vždy s veľkou obľubou sa tešieval, ukazuje to, že tieto povesti v toľkých storočiach nevyšli z pamäti, ale že až doposiaľ v čerstvosti sa udržali. Od počiatku ich neznámeho, až do báječnej minulosti padajúceho vzniku vyprávajú sa ony a podávajú z úst do úst, z pokolenia na pokolenie, s premenami síce čo do pobočnosti, ale v podstate vždy tie isté. Tie samé! Tisíc a tisíc ráz boli tieto národné veselo-, čino-, a trúchlohry v divadielkach tichých slovenských izbičiek, pri lučivom svetle kozubov a pri hudbe svištiacich vretien, na dlhých zimných večeroch od k tomu zrodených samovzdelaných ochotníkov bezplatne predstavované. A miešané obecenstvo z malých i veľkých záležajúce, tu dolu i na galérii nezunovalo ich s obľubou a pochvalou poslúchať. Každý dom v dedine a každý kút v dome má u nás svojich vykladačov a vykladačky.

Snímka: youtube.com/Vihorlatská knižnica

Na sklonku života ich vydal vlastným nákladom, pretože Martinská tlačiareň ich odmietla s tým, že by sa nepredávali. Dnes sú Prostonárodné slovenské povesti už literárnou klasikou. Stále sa čítajú, sú nanovo upravované i dramatizované. Asi aj preto, že Dobšinský v nich nevidel len hlúpe povedačky. V povestiach, ktoré si ľudia odovzdávali z generácie na generáciu, cítil zakliatu vieru, túžbu i nádej národa.

Martin Benka – zakladateľ moderného výtvarného prejavu

Dňa 21. septembra 1888 sa v Kostolišti pri Malackách narodil národný umelec, maliar a grafik Martin Benka. Martin Benka bol zakladateľskou osobnosťou moderného slovenského výtvarného prejavu. Pri tvorbe sa inšpiroval krajinou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarníctva. Prepracoval sa k osobitému stvárneniu slovenskej krajiny a človeka žijúceho a pracujúceho v tejto krajine. Okrem toho bol aj nadaným huslistom – samoukom. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb a dokonca vyrobil niekoľko prototypov huslí. Stal sa prvým slovenským umelcom v oblasti maľby, ktorému udelili titul národný umelec. V roku 1963 získal ocenenie Rad republiky za celoživotné dielo. Popredný výtvarník Martin Benka zomrel 28. júna 1971 vo veku 82 rokov v Malackách. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Jedinečný výber rozprávok najväčšieho slovenského autora Pavla Dobšinského obsahuje to najlepšie, čo sa v klenotnici slovenskej ľudovej tvorivosti nachádza. Kniha na 786 stranách obsahuje dovedna 76 nádherných rozprávok s jedinečnými ilustráciami ďalšieho slovenského velikána Martina Benku, ktoré im vdýchli úžasnú a neopakovateľnú atmosféru. Vďaka nej budú môcť Vaše ratolesti prežívať fantastické príbehy spolu s ich hrdinami, bojovať s drakmi, odklínať zámky, rozpoznávať dobro a zlo, znovu a znovu sa tešiť na čarovný svet svojich rozprávkový hrdinov. Aj preto by táto kniha v žiadnej rodine určite chýbať nemala.

Snímka: TASR

Snímka: knihobot.sk

Snímka: 1.pluska.sk

Milan Rúfus – básnik ticha

Slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. V rokoch 1948 – 1952 študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia zostal na Filozofickej fakulte, kde pôsobil ako asistent, neskôr docent dejín českej literatúry 19. a 20. storočia až do odchodu do dôchodku. Medzitým (1971 – 1972) pôsobil na Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Žil a tvoril v Bratislave. Milan Rúfus patril k najvýznamnejším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Stal sa najvýznamnejším básnikom, všeobecne uznávaným. Prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval tiež písaniu kníh pre deti a mládež. Okrem vlastnej tvorby tiež prebásnil Dobšinského Prostonárodnie slovenské povesti a venoval sa prekladom z nórčiny, španielčiny, ruštiny a češtiny. Jeho diela vyšli v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, rómčine, ruštine, taliančine a ďalších jazykoch. Je držiteľom niekoľkých cien za literatúru (Cena Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu, trikrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru, 2009 – Pribinov kríž I. triedy – vysoké štátne vyznamenanie, za mimoriadne zásluhy a kultúrny rozvoj krajiny). Po básnikovi je pomenovaná planétka (33158) Rúfus, ktorú objavili Leoš Kornoš a Peter Kolény z Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK v Modre 26. februára 1998. Milan Rúfus zomrel 11. januára 2009 v Bratislave.

Milan Rúfus – Modlitba za mier

Napomeň našich otcov,
Bože nad hviezdami.
Nech trochu myslia,
čo sa stane s nami,
keď začnú vojnu
a všetky svoje hnevy
vylejú na seba.

Tie hnevy ako plevy
pokazia zem,
i nebo bude choré.
Napomeň našich otcov
Ty, tam hore.
Že sa to nesmie.
Že ako Ty si svätý,
aj zem je svätá.
Veď chodia po nej deti.

Snímka: ozivot.sk

„Milan Rúfus povedal, že rozprávky nevznikli pre to, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí prebudili.“

Ikonická chalúpka deduška Večerníčka

Ide o národnú kultúrnu pamiatku. Chalúpka, ktorá kedysi inšpirovala autorov večerníčkovej zvučky a podľa ktorej nakreslili domček deduška zapaľujúceho každý večer na obrazovkách verejnoprávnej televízie hviezdy už vyše štyridsaťtri rokov. Z rozprávkového domčeka v Novej Sedlici je múzeum rozprávok z televíznych obrazoviek.

Rozprávkový domček deduška Večerníčka

Snímka: RTVS

Ikonická chalúpka deduška Večerníčka v Novej Sedlici

Snímka: nov

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie