SVETOVÉ SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ PIESNE
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: Karel Plicka
Svetové slovenské ľudové piesne
Vďaka práci zberateľov existujú záznamy o päťdesiatich tisícoch pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Vznikla tak aj v európskom a svetovom kontexte unikátna zbierka piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.
Ján Levoslav Bella
Už v druhej polovici 19. storočia – prvý významný hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (1843-1936) upozorňoval, že Slovákom chýba dokonalá zbierka slovenských ľudových piesní. Obrátil sa na Maticu slovenskú, aby sa ujala veľkej národnej úlohy a zozbierala piesne i s melódiami, keďže zbierka Jána Kollára (1793-1904) Národnie spievanky sa obmedzovala iba na texty piesní.
Snímka: operaslovakia.sk
Snímka: stepnyvlk.sk
Unikátne kultúrne dedičstvo Slovenska
Pri svetových slovenských ľudových piesňach je zrod fascinujúci v mnohých ohľadoch. Aj v čase intenzívnej maďarizácie sa podarilo spoločné dielo desiatok dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí navštevovali obce, zbierali a do nôt prepisovali piesne, ktoré si ľudia spievali. Vznikli tak aj v európskom a svetovom kontexte unikátne zbierky piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.
Slovenské spevy
Dosiaľ najväčšia a najvýznamnejšia zbierka slovenských ľudových piesní Slovenské spevy, vydávaná od roku 1880 po celé 30ročie – vzbudili už v čase svojho zrodu veľkú pozornosť kultúrneho sveta. Potom po dlhé 10ročia všestranne slúžili tak pre súkromné potreby, ako aj pre rozličné účely pedagogické, umelecké i vedecké, z výberu ich piesní sa rodili menšie spoločenské spevníky, ich piesne sa stali súčasťou učebníc hudobnej výchovy, hudobní skladatelia ich obliekali do najrozmanitejšieho rúcha a ako celok sa stali nepostrádateľným prameňom pre slovenskú i zahraničnú hudobnú i literárnu folkloristiku. Vznikla tak aj v európskom a svetovom kontexte unikátna zbierka – vyše 5000 ľudových piesní, ktorú obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.
Snímka: encyklopediapoznania.sk
Snímka: mlp.cz
Jeden z najvýznamnejších dokumentov kultúrnych dejín slovenského národa
Veľkú zásluhu na Slovenských spevoch má aj folklorista a hudobný vedec Ladislav Galko (1916-1987). V povedomí súčasnej generácie folkloristov je jeho meno nerozlučne spojené s kritickým vydaním Slovenských piesní, ktoré sa stali jeho skutočnou láskou a životným dielom. Galko sa myšlienkou ich vydania začal zaoberať v 50. rokoch 20. storočia. Ako pracovník hudobného archívu Matice slovenskej v Martine objavil niektoré pôvodné rukopisy prispievateľov a zistil niektoré nezrovnalosti medzi pôvodnými a tlačenými textami. Začal pátrať po ďalších rukopisoch, až sa mu podarilo zhromaždiť podstatnú časť pôvodného materiálu vrátane korešpondencie, ktorú potom začal spracovávať. Išlo o mnoho rokov usilovnej, systematickej a trpezlivej heuristickej, identifikačnej a kritickej porovnávacej práce. Zároveň sa ukázalo, že minimálne rovnaký počet záznamov nebol do Slovenských spevníkov vôbec zaradený. Všetky tieto skutočnosti napokon viedli ku koncepcii kritického vydania pôvodných troch zväzkov, troch zväzkov doplnkov a samostatného siedmeho zväzku, ktorý obsahuje historicko-komparatívnu štúdiu a súpisy kompletnej edície vrátane súpisu melodických incipitov, ktorého je Galko nielen zostavovateľom, ale aj autorom. Vzhľadom na to, že na príprave kritickej edície iných piesňových edícií sa podieľa dvanásťčlenný kolektív, kým Slovenské spevy pripravoval Galko sám, ide o skutočne impozantný a zďaleka nie docenený počin.
Dostať na internet 50-tisíc ľudových piesní
Vďaka neúnavnej práci zberateľov máme záznamy o desiatkach tisíc pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Väčšina z nich sa však poneviera v zaprášených knižniciach alebo archívoch, kde ich už nikto nemôže objaviť. Tento počet záznamov sa v odborných kruhoch odhaduje na 50-tisíc ľudových piesní. Na Slovensku vznikol dobrovoľnícky projekt, ktorého cieľom bolo uverejniť na webe všetky slovenské ľudové piesne a tým širokej verejnosti sprístupniť kultúrne dedičstvo Slovenska. Autorom projektu a myšlienky je aforista a publicista Tomáš Ulej. Dlhodobou ambíciou je dostať toto slovenské bohatstvo na internet, aby vznikla najrozsiahlejšia online databáza našej ľudovej hudby, voľne dostupná každému.
Snímka: archív Jany Ambrózovej
Odborná garancia
Odbornou garantkou myšlienky, s cieľom dostať na internet všetky ľudové piesne Slovenska, je doc. Mgr. Jana Ambrózová, PhD. – vedecko-výskumná pracovníčka na Katedre etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre. Zaoberá sa výskumom herných štýlov v ľudových hudbách na Slovensku s dôrazom na hudobné prejavy huslistov a hráčov sprievodnej funkcie. Venuje sa tiež problematike metodológie analýzy herných štýlov, rómskej hudobno-nástrojovej tradícii a vybraným fenoménom systematickej hudobnej vedy. Je aktívnou muzikantkou.
„Slovenskými spevmi sa vďaka obrovskému množstvu zozbieraného piesňového materiálu z rôznych kútov krajiny rozvinula v kruhoch vzdelancov intenzívna debata nielen o spôsobe zbierania a vydávania piesní, ale aj o nevšednosti našej ľudovej hudobnej kultúry vôbec. Samotné Slovenské spevy vznikli presne tak isto – vďaka finančným príspevkom a dobrovoľníckej činnosti učiteľov, kňazov a národne uvedomelých zberateľov/liek, ktorí/é z rôznych kútov územia dnešného Slovenska do Martina odoslali tisícky vlastných, neskôr spracovaných a publikovaných zápisov ľudových piesní. Myšlienku dostať na internet všetky ľudové piesne Slovenska možno vnímať ako symbolickú postmodernú ozvenu tejto stredoeurópsky unikátnej zberateľskej akcie.“ doc. Mgr. Jana Ambrózová, PhD.
Najkrajšie slovenské ľudové piesne
Mnohé sa stali populárnymi vďaka podmanivosti svojej melódie alebo textu, ďalšie vďaka spevákovi, alebo spôsobu hudobnej interpretácie. Niektoré ľudové pesničky sú známe len v určitej obci, regióne, niektoré na celom Slovensku. Top desať najkrajších ľudových piesní na Slovensku vybrala etnomuzikologička doc. Mgr. Jana Ambrózová, PhD. z Katedry etnológie a folkloristiky UKF v Nitre.
- Na Kráľovej holi
- Taký sa mi fräjar páši
- Tá myjavská veža
- Piesne z Abova
- Javorom, javorom
- Majerky, majerky
- Šviť mišačku
- Muchovci
- Omilienci
- Čardáš z Bidoviec
Spoločne na Kráľovej holi. Členovia Horehronského viachlasného súboru sa tešia, že sa im podarilo dostať do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO/snímka: Vladimír Šifra ml.
Karel Plicka/snímka: prestudentovspu2.wordpress.com
Zem spieva 1933
V druhej polovici 20. rokov 20. storočia Matica slovenská rozšírila činnosť národopisného odboru o film. Zásluhu na tom mal hudobný vedec Karel Plicka (1894 – 1987), ktorý od roku 1923 pracoval v Matici ako zberateľ ľudových piesní. Karel Plicka premýšľal nad koncepciou svojho nového filmu, ktorý by sa zaoberal životom obyvateľov slovenského vidieka, ich zanikajúcimi zvykmi, radosťami, starosťami, piesňami, tancami a hrami.
Slovenské ľudové zvyky v piesňach a tancoch
Zem spieva z roku 1933 možno označiť ako slávnu filmová poému, ktorá sa vyznačuje i mimoriadnymi etnografickými hodnotami, zachytáva slovenské ľudové zvyky, ako sa odrážali v piesňach a tancoch, v obyčajach, v detských popevkoch i hrách. Je to umelecky komponovaný záznam ľudových tradícii, hier, obradov, tancov a slávností v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch. Odohráva sa v slovenských horách v období od jari do jesene. Jeho aktérmi sú neherci – obyvatelia vidieka, deti, mládež i dospelí. Karel Plicka v spolupráci s kameramanom a fotografom Alexandrom Hackenschmiedom a hudobným skladateľom Františkom Škvorom vytvoril unikátny etnografický dokument, ktorý dosiahol svoj triumfálny úspech aj za hranicami. V roku 1934 bol spolu s niekoľkými ďalšími českými filmami poslaný na prestížny Medzinárodný filmový festival v Benátkach, kde nakoniec získal niekoľko ocenení. V tomto diele filmára a básnika sa natrvalo zachoval obraz slovenskej dediny, ktorý dnes patrí nenávratne minulosti. Zachytáva krásu krajiny, krásu oblohy a krásu života. Zachytáva niečo veľkolepé a predsa neokázalé, obyčajné a vlastne prirodzené. Karel Plicka vytvoril dielo, ktoré položilo základy etnografického filmu na slovenskom území. Natáčanie prebiehalo v lokalitách: Bratislava, Devínsky hrad, Dunaj, Vysoké Tatry, Liptovská Lúžna, Ganič, Iza, Heľpa, Štôla, Jasiňa, Košecké Rovné, Zliechov, Štrba, Telgárt, Polomka, Ábelová, Levoča, Čajkov.
Dievčatko z Horehronia vo filme Zem spieva od Karola Plicku r.1933
Zem spieva – Terchová 1965/snímka: youtube.com
Zem spieva 1965-1966
Cyklus o slovenskej ľudovej piesni. 15-dielny hudobno – tanečný seriál o kráse ľudového umeleckého prejavu, ktorý podávajú vo svojich tancoch a piesňach ľudoví umelci slovenských dedín Zem spieva vznikol v rokoch 1965 – 1966 v kooperácii s Česko-Slovenskou televíziou. Okrem spevných a inštrumentálnych prejavov boli nakrútené aj tanečné typy z regiónov Spiš, Šariš, Záhorie, Podpoľanie, Horný a Dolný Liptov, Horehronie, Hont, z myjavskej a trenčianskej oblasti a tanečné tradície goralských obcí i Zamutova, Branova, Terchovej, Hrochoti, Kokavy nad Rimavicou a Očovej.
Zem ešte stále spieva 1995
Dokument z roku 1995 o zachovávaní zvykov v podtatranskej obci Ždiar režiséra a kameramana Jána Mančušku. V podtatranskej obci Ždiar miestni dodržiavajú tradície, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie. Obec Ždiar patrí medzi klenoty Slovenska, je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, zvyklosťami, folklórom a kultúrou. Je špecifická ľudovou architektúrou, goralským osídlením a typickou goralskou monoštruktúrou. Jej celé priľahlé územie je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA. Kultúrno-historické zaujímavosti a prírodné krásy sú prednosťami tejto podtatranskej oblasti. Je vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych našimi aj zahraničnými návštevníkmi vďaka prírodnej scenérii a pohostinnosti Ždiarčanov.
Dokumentárny film Zem ešte stále spieva/snímka: rtvs.sk
Snímka: facebook.com/zemspieva
Zem spieva 2017
Zem spieva – veľkolepá folklórna šou, ktorá ctí tradície našich predkov, ukázala svetu krásu, pestrosť a hodnotu slovenského folklóru i slovenskej krajiny. Historicky prvá televízna súťaž predstavila folklórne súbory a skupiny, tanečníkov aj spevákov tradičnej ľudovej hudby zo všetkých kútov Slovenska. Bola určená pre všetkých, ktorí prezentujú folklór Slovenska na inej ako profesionálnej úrovni. Slováci milujú slovenské ľudové pesničky, svedčí o tom premiérová časť Zem spieva, ktorú sledovalo 630-tisíc divákov (podiel na trhu 28%) a stala sa jednoznačne najsledovanejším programom večera.
Po horách, po dolách letí spev slovenský
Karol Kuzmány: Hej! len vždy veselo…
Po horách, po dolách
Letí spev slovenský:
Nože, len užime
Ten vek náš mládenský!
Hej, vy naše hole,
Vy ste naše hrady:
Od vekov Slovákov
Mávaly ste rady.
Bystrá voda tečie
Dolu dolinami:
Bystrí chlapci rastú
Tu medzi Tatrami.
Hej! bystrí a smelí
Veselí Slováci:
Trenčania, Turčania,
Zvolenci, Liptáci,
Zdraví ako lipa,
Mocní ako duby,
Ak sa cudzí sblíži —
Ukážu mu zuby!
Snímka: chlapci zo Slatinských Lazov (Podpoľanie)
Snímka: Ždiar
Oj, slovenské krásne piesne
Michal Kišš: Slovenské piesne
Oj, slovenské krásne piesne
kedyže ste sa zrodily?
Či v tej dobe, keď spevavé
po Tatrách víly chodily?
Veď ste také jemné, milé,
jak tichý vetríčka vánok;
príjemným šumom nesiete
útlym dietkam sladký spánok.
Keď však treba, zvukom hromu
v sluch Slovákov dopadáte
a do srdca lásku k rodu,
lásku k vlasti donášate.
Váš zvuk býva tak príjemný
jak úsmev spanilej devy,
znejú jako hlas slávika
tie milé, slovenské spevy.
Zvučná pieseň v slovenčine
budí v Slovákovi silu,
že sa v borbu dá so svetom,
za Slovensko, za vlasť milú.
Najkrajšie slovenské ľudové piesne
