Najstaršia známa zbierka slovenských prísloví

V roku 1678 vydal Daniel Sinapius-Horčička, ako učiteľ v exile, v kontexte vtedajšej slovenskej literatúry pozoruhodnú dvojjazyčnú knihu s názvom Neo-forum Latino-Slavonicum – Nový trh latinsko-slovenský. Slovenská zložka diela pozostáva z prísloví a porekadiel, ktoré poznal z domu či z literatúry, latinskú zložku tvoria zvyčajne sentencie rímskych klasikov. Literárny historik Jaroslav Vlček o diele napísal: „Táto knižka je najstaršia dosiaľ známa zbierka slovenských prísloví a má zrejmý ráz školskej učebnej pomôcky.“ Bola to teda podporná učebnica pri štúdiu latinského i slovenského jazyka.

Mnohé príslovia z knižky Sinapia sa na Slovensku používajú doteraz:

Ani be, ani me. Babku k babce, budú nohavice. Bližší košula než kabat. Co si navaril, to jez. Co slina na jazyk prinese. Darovanému koňovi netreba v zuby hledeti. Drž jazyk za zubami. Dva kohúti nemohú se na jedném smetisku znašeti. Dvakrát dáva, kdo rýchlo dáva. Hladný nepreberá. Hledá dne včerajšího. Chceš-li s vlky žiti, musíš s nimi vyti. Chudoba poctivosti netratí. Jak osobe posteleš, tak ležeti budeš. Jaká praca, taká placa. Jako kvočka na vajcach doma sedí. Jako rak červený. Jako sem kúpil, tak prodavam. Jako sobe kdo navarí, tak jisti bude. Jakoby hrach na stenu metal. Jakoby kameň do vody uvrhl. Jakoby mu z oka vypadl. Jakoby na jehlach sedel. Jakoby se znovu narodil. Jakový pan, takový kram. Každá liška svúj chvost chváli. Kde ma dve oči ponesú. Kdo komu jamu kopa, sám do ní upada. Kdo neskoro chodí, sám sobě škodí. Kdo učí jiného, učí se sameho. Klin klinem.

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj milovníkovi slovenskej ľudovej slovesnosti Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral a rozdelil podľa vlastností. Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov. Adolf Peter Záturecký narodený 25. november 1837, Liptovská Sielnica bol slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník, šľachtic. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Zaoberal sa aj zbieraním rečovej slovnej zásoby, prispel Slovenskou mluvnicou obsahujúcou gramatické poučky. Roku 1877 – 1879 vydával a redigoval u Filipa Macholda v Banskej Bystrici časopis Evanjelická škola. V rukopise zanechal zoznam názvov obcí Liptova a Turca. Autor pedagogických a ľudovýchovných článkov, ktoré publikoval v dobových novinách a časopisoch. Zostavil pedagogické učebnice, didaktizujúce a gratulačné verše pre deti. Adolf Peter Záturecký zomrel 1. júla 1904 v Brezne.

• Aj červík sa skrúca, keď ho pristupia.
• Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.
• Aj kohút je smelší na svojom smetisku.
• Aj najtuhšie drevo prehorí.
• Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čisté svedomie.
• Aj najmilší hosť, tri dni dosť.
• Aj paripa za tisíc dukátov sa potkne.
• Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
• Aj pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.
• Aj stará koza rada líže soľ.
• Ak chceš spať sladko, večeraj ľahko.
• Ak sa chceš chvastať, hovor pňu.
• Aká matka, taká Katka.
• Aká práca, taká pláca.
• Aké chotáre, také koláče.
• Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
• Ako si kto ustelie, tak bude spať.
• Aký išiel, takú našiel.
• Aký otec taký syn, aké drevo taký klin.
• Ani čert nie je taký čierny, ako ho maľujú.
• Ani pán Boh všetkým ľuďom nevyhovie.
• Ani z voza, ani na voz.
• Bez muky, niet náuky.

• Čo je vzácne, nie je lacné.
• Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.
• Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.
• Čo kôň premôže to komár nemôže.
• Čo má byť kyslé, nech bude s octom.
• Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
• Čo nechceš sebe samému, nerob druhému.
• Čo oči vidia to srdce uverí.
• Čo oko nevidí to srdce nebolí.
• Čo peniaze v tej časnosti, to činnosť platí vo večnosti.
• Čo pes schváti nerád vráti.
• Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
• Čo sa raz vlkovi do hrtanu dostane, to nikto viac nevydriape.
• Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel.
• Čo sa vlečie, neutečie.
• Čo si kto zaseje, to bude aj žať.
• Čo tam po reči, keď niet v nej veci.
• Čo ťa nepáli nehas.
• Čo v srdci vrie v ústach kypí.
• Čo vysoko letí nízko padá.
• Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.
• Čože je z veľkej stodoly keď je pustá.
• Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.
• Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
• Darmo sa tam tlačíš keď ťa nechcú.
• Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.
• Devätoro remesiel a desiata psota.
• Deti bez rodičov ako voz bez oja.
• Do cudzej veci sa nemôže.
• Do očú brat, krem očú had.
• Dobrá myseľ v tŕni rastie.

• Iným pomáha, sám sebe nemôže.
• Išiel Jób po Jóba ostali tam oba.
• Jazyk nemá kosti, ale kosti láme.
• Jeden za duchom, druhý za bruchom.
• Jednému hladno, druhému chladno.
• Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
• Kapustu varia na hrade nie na hrnci.
• Kázal pán, musel sám.
• Každá vec má svoj čas.
• Každé hrable k sebe hrabú.
• Každý nech sa sám živí.
• Každý nech sám na seba hľadí, aký je.
• Každý sebe najlepšie praje.
• Keby nebol oddych, bol by vzdych.
• Keď dub padne aj pes ho preskočí.
• Keď má byť mokro, nech tečie.
• Keď nemáš koňí choď pešky.
• Keď neprší, aspoň kvapká.
• Keď nevieš plávať neskáč do vody.
• Keď sa v pohári majú, somára dvíhajú.
• Keď si sa chytil plávať, tak plávaj.
• Keď ti najlepšie chutí prestaň jesť.
• Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí.
• Kde dlžoba, tam chudoba.
• Kde chvost riadi, tam hlava blúdi.
• Kde je moc tam je i sláva.
• Kde je studienka, voda je hutnejšia.
• Kde nič nieto, tam ani smrť neberie.
• Kde nieto protivníka, tam niet bitky.
• Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
• Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
• Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
• Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
• Kde sú pitky, tam sú aj bitky.
• Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenatískaj.

• Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
• Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
• Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
• Kto husto seje, kabát si derie.
• Kto chudobnému udelí, tomu pán Boh nadelí.
• Kto je skúpy ten je i hlúpy.
• Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí.
• Kto je živý, nech sa hýbe.
• Kto kúpil koňa berie aj uzdu.
• Kto krivo prisahá, toho Boh zabije.
• Kto má čas a čas čaká, čas stratí.
• Kto má deti, má žiaľ, kto má statok má škodu.
• Kto má peniaze, má poctivosť.
• Kto má rozum má všetko.
• Kto má vo vrecku, nemá v hlave.
• Kto mečom bojuje, mečom zahynie.
• Kto mlčí, ten svedčí.
• Kto mnoho hovorí mnoho cigáni.
• Kto mnoho vyberá, preberie.
• Kto mnoho začíná, málo dokoná.
• Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
• Kto nemá roboty, začne si klebety.
• Kto nemá v hlave, má v pätách.
• Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.
• Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.
• Kto nemiluje robotu vždy svätí sobotu.
• Kto nerád kapustu to mrcha gazda.
• Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
• Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
• Kto nezačne, nedokončí.
• Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa ho bojí.
• Kto odkladá, mnoho si dokladá.
• Kto prútik neohýba, strom ťažko zohne.

• Lievikom rozum nikomu nenaleješ.
• Lepšie sa varovať ako banovať.
• Ľahko je dávať z cudzieho.
• Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
• Ľahký nábytok, ľahký rozbytok.
• Ľahšie je zhubiť, ako spraviť.
• Ľahšie stráviť, ako zarobiť.
• Mačku vo vreci nekupuj.
• Maj každý deň za posledný.
• Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.
• Malý žobrák chodí s veľkou palicou.
• Márnotratnému ani bane nepostačia.
• Mierne žitie, dlhé žitie.
• Mladému sa svet usmieva.
• Mladý sa má vyspať i na ľade.
• Mlčanlivosť zlato prináša.
• Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
• Mnoho jedál, mnoho nemocí.
• Mnohých sa raď, jedného sa drž.
• Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.
• Mýliť sa je ľudské.
• Myslieť si môžeš čo chceš, ale na reči si daj pozor.
• Na cudzej koži ľahko bubnovať.
• Na dobrého koňa netreba bič.
• Na jar zamaž v jeseni zapráš.
• Na múdrych ľuďoch stojí svet a na bláznoch tma.
• Na nový rok o slepačí krok.
• Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.
• Na peniazoch čert sedí.
• Na zajtra je len hnev dobré odkladať.
• Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
• Načo krave rozum keď seno vidí.
• Najhoršie koleso najviac vŕzga.
• Najskôr užuj, potom jedz.
• Naber každé slovo na vážku.
• Neboj sa malej misky, ale malého hrnca.
• Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.
• Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.
• Nedoučenec od kata horší.
• Nedúchaj do každej kaše.
• Nedvíhaj si vyššie nos, ako hlavu.
• Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú.
• Nechváľ deň pred večerom.

• Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany.
• Pekná hlavička, len škoda že je prázdna.
• Pes aj na svätého zabreše.
• Pes psovi zná najlepšie blchy vyberať.
• Plešivému chytro hlavu umyješ.
• Po akej ceste ideš, tam prídeš.
• Po daždi zas slnko svieti.
• Pod nízkou povalou nevyskakuj.
• Pod sviečkou býva najväčšia tma.
• Pole má oči, les uši, správaj sa všade, ako sa sluší.
• Pomaly ďalej zájdeš.
• Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.
• Potlačaj hnev, už kým je malý.
• Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.
• Poznáš po vrave, čo jesto v hlave.
• Pozri okom, kým máš po kom.
• Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
• Práca chváli majstra.
• Práca chvatná, málo platná.
• Práca odkladaná nebýva dokonaná.
• Pravda na veky trvá.
• Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.
• Prázdny sud najviac duní.
• Pre pravdu sa ľudia hnevajú.
• Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.
• Pri mastnej kuchyni i ten pes je tučný.
• Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
• Príčina a výhovorka sa vždy nájde.
• Prílišná dobrota – hotová žobrota.
• Proti prúdu ťažko plávať.
• Proti vetru sa šťať nedá.
• Prudké skoky nie vždy sa daria.
• Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá.
• Pýcha na ulici a bieda v truhlici.
• Radšej po dobrom ako po zlom.
• Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.
• Ráno je múdrejšie večera.
• Raz do roka i v pekle hostina býva.

• Učený nikto z neba nespadol.
• Usilovnosť všetko premôže.
• Ustatej kobyle aj chvost je tažký.
• Uži čo máš a kým máš.
• Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.
• Ústa človeka všade dovedú.
• V noci každá krava čierna.
• Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.
• Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
• Večerný hosť nerád odchodí.
• Vek premení srsť, ale nie náturu.
• Veľkej sile i železo i skala popustí.
• Viac otrúb namelie jazykom ako sto mlynárov.
• Viac ver svojim očiam jako ľudským rečiam.
• Voda len pre žaby a baby.
• Všede dačo jest, a všade dačo chýba.
• Všetko má svoj čas.
• Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma, vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.
• Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.
• Z holej dlane nevyžiješ.
• Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.
• Z mnohých kvapiek býva príval.
• Za dobré nečakaj dobré.
• Za korunu si nechá koleno prevŕtať.
• Za málo peňazí málo muziky.
• Zabudol vôl, že teľaťom bol.
• Zametaj si pred vlastným prahom!
• Zatiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
• Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
• Zlá zelina sa musí s koreňom vytrhať.
• Zlé zo zlého sa snuje.
• Znosil ho, že by ani pes kus chleba od neho nevzal.
• Zo slamy bude len sečka.
• Žena, zlatý stĺp v dome.
• Ženu a plátno dobre kupovať pri svieci.
• Žeravý uhoľ páli, koniec dielo chváli.

• Pristrihnúť krídla.
• Držať sa niekoho ako kliešť.
• Pustiť si jazyk na špacírku.
• Ani ryba, ani rak.
• Nikomu nelietajú pečené holuby do úst.
• Opatrnosť – matka múdrosti.
• Kto seje vietor, žne búrku.
• Dôveruj, ale preveruj.
• Dostať sa niekomu do pazúrov.
• Darovanému koňovi nepozeraj na zuby.
• Na kvapku medu sa chytí viac múch než na sud žlče.
• Byť v koncoch.
• Nechváľ deň pred večerom.
• Povedať bez obalu.
• Rozdávať niečo plným priehrštím.
• V zdravom tele zdravý duch.
• Po zuby ozbrojený.
• Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty im.
• Ukázať komu dvere.
• Čítať medzi riadkami.
• Mrmlať si čo popod nos.
• Vypáliť niekomu rybník.
• S chuťou do toho, pol je hotovo.
• Peniaze svetom vládnu.
• Skúsenosť je matka múdrosti.
• Čo sa stalo, už sa neodstane.
• Kôň má štyri nohy a predsa potkne.
• Hlad je najlepší kuchár.
• Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.

• Kam vietor, tam plášť.
• Nepliesť si pojmy s dojmami.
• Nemať fuky.
• Aká práca, taká pláca.
• Na tom mi figu záleží.
• Akoby bičom plesol.
• Čo na srdci, to na jazyku.
• Nová metla dobre metie.
• Bez práce nie sú koláče.
• Necítiť sa vo svojej koži.
• Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
• Keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore.
• Chodiť spať so sliepkami.
• Robiť si ilúzie.
• Ísť s bubnom na zajace.
• Od kolísky až po hrob.
• Tichá voda brehy myje.
• Účel svätí prostriedky.
• Všetko má svoj čas.
• So založenými rukami čakať (sedieť).
• Odvážnemu šťastie praje.
• Protiklady sa priťahujú.
• Sláva je ako poľná tráva.
• To je iná kapitola.
• Ako kto zaseje, tak žne.
• Dobrý tovar sa sám chváli.
• My o vlku a vlk za humny.
• To nemá ani hlavu, ani pätu.
• Poslať koho do čerta.
• Čas všetko zahojí (vylieči).
• Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.
• Aké vrece, taká záplata.
• Na každú dieru sa nájde záplata.
• Zbitý ako pes.
• Do posledného písmenka.

• Aj malé ryby sú ryby.
• Vyviesť koho z miery.
• Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.
• Práca chvatná, málo platná.
• Mať kamenné srdce.
• Vlasy mu stoja dupkom.
• Kto sa pýta, ten sa dozvie.
• Mnoho kriku pre nič.
• Odkryť svoje karty.
• Hľadať ihlu v kope sena.
• Mať čoho plné zuby (vyše hlavy, po krk).
• Dobrá vôľa všetko zdolá.
• Jedna lastovička nerobí leto.
• Byť sám sebe pánom.
• Domček (zámok) z karát.
• Prišiel na psa mráz.
• Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.
• Bojovať proti veterným mlynom.
• Zvyk je železná košeľa.
• Klin sa klinom vybíja.
• Prijať koho z otvoreným náručím.
• Lietať v oblakoch.
• Aj krava raz bola teľaťom.
• Spustiť kotvu.
• Muž proti mužovi.
• Robiť (drieť) do úmoru.
• Liezť komu na nervy.
• Ako si kto ustelie, tak bude spať.
• Zakázané ovocie chutí najlepšie.
• Šťastie v hre, nešťastie v láske.
• Za rána, za rosy najlepšie sa kosí.
• Byť drevený (ľavý).
• Daj sa mi svete!
• Hádzať iskry.
• Pchať nos do všetkého.
• Mať mäkké srdce.
• Povoliť uzdu.
• Lepší havko ako bravko.
• Od hlavy až po päty.
• Mať posledné slovo.
• Oči sú zrkadlom duše.
• Kto sa bojí, neobstojí.

• Ani prstom nepohnúť.
• Byť niekde ako doma.
• Priviesť koho k rozumu.
• Zahrať niečo do autu (ofsajdu).
• Z reči sa nenaješ.
• Aj zajtra je deň.
• Kto skôr príde, ten skôr melie.
• Leje ako z krhly.
• To je pekný vtáčik.
• Na jazyku med, v srdci jed.
• Pes, ktorý breše, nehryzie.
• Mať to v krvi.
• Ísť plnou parou.
• Neustúpiť ani o krok.
• Urob niečo ľavou zadnou.
• Padnúť (stáť) ako uliate alebo sedí to ako riť na šerbel.
• Žalúdok sa mi dvíha (obracia).
• Čierna ovca rodiny.
• Prilievať olej na oheň (do ohňa).
• Pozerať na čo cez ružové okuliare.
• Vidieť niekomu do karát.
• Rozhýbať všetky páky.
• Udávať tón.
• Dať košom.
• Hrať sa z ohňom.
• Stáť na vlastných nohách.
• Zaklepať na drevo.
• Ísť z extrému do extrému.
• Slovo robí muža (chlapa).
• Dobrého nikdy nie je dosť.
• Hrať sa na hlupáka.
• Každý sa učí na vlastných chybách.
• Vypustiť dušu (dušičku).
• Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
• Robiť komplimenty.
• Byť znalý sveta.
• Po smiechu býva plač.
• Byť na vážkach.
• S vekom rastie múdrosť.
• Ruka ruku umýva (myje).
• Jedným uchom von, druhým dnu.
• Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
• Byť v úzkych.

• Pomôž si človeče, pán Boh spolu.
• Koniec dobrý, všetko dobré.
• V núdzi poznáš priateľa.
• Ak chceme zbierať med, nekopeme do úľa.
• Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
• Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
• Vziať nohy na plecia.
• Drieť ako kôň (vôl).
• Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojim priateľom.
• Žiť na cudzie útraty.
• Čert nikdy nespí.
• Slabá stránka koho.
• Kto chce uloviť veľkú rybu, musí si najprv nájsť rybník.
• Risk je zisk.
• Čas sú peniaze.
• Zapustiť niekde korene.
• Byť s nervami na konci.
• Vyvaľovať oči.
• Raz za uhorský rok.
• Spočítať (si) na prstoch.
• Čas hojí (všetky) rany.
• Príležitosť robí zlodeja.
• Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.
• Topiť sa v peniazoch.
• Vziať si čo do hlavy.
• Vedieť chodiť v čom.
• V jednote je sila.
• Jablko nepadne ďaleko od stromu.
• Vidieť všetkých svätých.
• Nikdy nie je neskoro.
• Stoj čo stoj.
• Držať sa maminej sukne.
• Lepšie podobrotky ako pozlotky.
• Achillova päta.
• Hrať komu do karát.

• Žiť na voľnej (veľkej) nohe.
• Husia koža.
• Vyťahovať za koho horúce gaštany z ohňa.
• Toto je pole neorané.
• Zaťať zuby.
• Každá minca má svoj rub i líce.
• Byť niekomu na vlas podobný.
• Vzduch je čistý.
• Kocky sú hodené.
• Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.
• Strach má veľké oči.
• Búrka v pohári vody.
• Stratiť niť (rozhovoru).
• Nechať voľnú ruku komu.
• Proti gustu žiaden dišputát.
• Odísť zo sveta.
• Nastaviť niekomu pascu.
• Byť vo svojom živle.
• Opatrnosť nikdy nie je dosť.
• Každý je strojcom svojho šťastia.
• Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
• Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde.
• Pil – zomrel, nepil – zomrel.
• Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
• Žobrák žobrákovi najviac závidí.
• Sprostého postrč, múdremu povedz.
• Láska, dlžoba a smrad nedajú sa zatajiť.
• Choď sa pozrieť do zrkadla, uvidíš tam čerta.
• Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
• Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.
• To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.
• Vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje.
• Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.
• Čo sa človek natrápi, kým umrie.
• Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.