Systém spravovania spoločnosti našich predkov

Kopy sa zúčastňovalo len domáce obyvateľstvo. Boli to výlučne hlavy rodín, t.j. ľudia, ktorí mali skúsenosti a znalosti, mali veľké rodiny so zdravým potomstvom, vedeli sa postarať o svoje okolie, vedeli vytvoriť také podmienky, aby všetko okolo nich bolo v poriadku. Volali ich „kopní sudcovia“. Muži, ktorí nemali vlastné rodiny, a ženy sa Kopy nezúčastňovali. Je potrebné podotknúť, že v tomto systéme žena obyčajne nerozhoduje, jej úlohou bola výchova detí a život v rodine, čo u Slovanov patrilo k najťažším skúškam života. Kopy sa však mohli zúčastňovať starci, ktorí mohli vyjadriť svoje stanoviská k jednotlivým problémom, aj keď hlasovania sa nezúčastňovali. Počas Kopy sa prijímali uzávery a riešenia. Bola zaručená úplná nezávislosť názorov chodatajov. Riešili všetky aspekty života občiny a súdili previnilcov. Podmienkou ale bolo, že pri každom schvaľovaní, voľbe či rozhodnutí bolo potrebné dosiahnuť jednomyseľnosť, čo je typickým znakom Kopy. Na posilnenie širšej samosprávy sa volil tzv. desiatnik, ktorý zastupoval 10 dvorov, a stotník, ktorý zastupoval 100 dvorov. Roľnícke občiny sa Kopy zúčastňovali prostredníctvom združenia, ktoré nazývali volosť. Tu sa zvolil volostený starešina (obyčajne na tri roky), volostená rada a volostený súd. V prípade potreby bol zvolený chodataj pre verejné záležitosti – vyslanec pre hlavné mesto. Charakteristickou stránkou starobylého pravoslavia je úcta k starším a táto tradícia sa udržiavala medzi starovercami mnohé stáročia. Kopné právo bolo vykonávané na princípe zhody dosiahnutím jednotného názoru všetkých chodatajov. „Ako konali naši dedovia, tak i my budeme konať.“