Genetické korene slovenskej populácie
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: soška z mamutieho kla z obdobia okolo r. 23 000 pred Kr./nález Moravany nad Váhom/Slovensko
Doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc. (2008)
Genetické korene takmer 85% slovenskej populácie siahajú do doby pred 20.000 až 50.000 rokmi. Toto zistenie prezentuje slovenský genetik Vladimír Ferák. Profesor Ferák totiž na základe rekonštrukcie chromozómu Y a tzv. mitochondriálnej DNA európskych línii tvrdí, že genetické korene, siahajúce do mladšieho paleolitu, t.j. do doby pred 10.000 až 45.000 rokmi, má väčšina (75 – 80%) Slovákov. Tento záver je v spore so všeobecne rozšírenou predstavou, podľa ktorej neolitickí poľnohospodári vytlačili z Európy paleolitických lovcov a zberačov. DNA hovorí, že išlo skôr o expanziu neolitickej (poľnohospodárskej) kultúry než o expanziu jej nositeľov.
Opačné a nové zistenia (2010-2015)
Názory doc. Feráka komentuje profesor archeológie Eduard Krekovič z Univerzity Komenského v Bratislave nasledovne: „Odvtedy sa však významne rozmnožili DNA analýzy ľudských pozostatkov z mezolitu a neolitu, ktoré predsa len potvrdzujú staršie názory o sťahovaní populácie s novou kultúrou do Európy.“ Podľa neho z nových výskumov vyplýva, že začiatkom neolitu (mladšia doba kamenná), teda pred 7 až 8 tisíc rokmi, došlo k pomerne masívnej migrácii z juhovýchodu najprv na Balkán a odtiaľ postupne až do strednej Európy.
Rekonštruovať mieru, do akej prispeli do genofondu tej ktorej populácie konkrétne migrujúce spoločenstvá na základe dnešného rozšírenia jednotlivých línií chromozómu Y (dedený výhradne z otca na syna) a mitochondriálnej DNA (dedená len cez matku), nie je celkom spoľahlivé. Metóda je náchylná na rôzne skreslenia, a tak výskumy prinášajú rozporuplné výsledky. Kým práce britského genetika Martina Richardsa s Ferákom viac menej zhodujú, u mnohých iných to tak nie je.
Snímka: pinterst.ph/Adriana Sklenařiková – slovenská supermodelka
Veľký výskum vedeckého tímu okolo Patricie Balaresquovej z Leicesterskej univerzity napríklad naznačil, že možno až 80 % genetického materiálu chromozómu Y Európanov pochádza od neolitických farmárov. Netýka sa to ale po matke dedenej mitochondriálnej DNA. Takáto situácia by sa dala vysvetliť napríklad príchodom skupiny ľudí, ktorej muži – azda vďaka pokroku v zadovažovaní potravy – mali istý čas oveľa viac potomstva ako ich domorodí náprotivkovia z radov lovcov a zberačov. A toto potomstvo mali často s domorodými ženami, kým farmárske ženy plodili so starousadlíkmi deti len zriedka.
V inom publikovanom výskume vedecký tím pod vedením Marka A. Joblinga dokonca zistil, že chromozómy Y u dvoch tretín dnešnej európskej populácie pochádzajú len od trojice mužov, zrejme mocných kmeňových náčelníkov, ktorí žili pred 3,5 až 7,3 tisíc rokmi. Zistenie umožnila nová technika tzv. sekvenovania ďalšej generácie, ktorá dovoľuje s nevídanou presnosťou zrekonštruovať rodostromy chromozómov. Toto zistenie zrejme súvisí s príchodom nových ľudí do strednej Európy, ktorí boli vďaka koňom a vynálezu kolesa nevídane mobilní a vďaka lepším zbraniam úspešní dobyvatelia. Scenár podporili aj nedávne porovnania DNA ľudí z pradávnych kultúr.
Snímka: Juraj Roščák/nález lebky neandertálca v Gánovciach /Slovensko
250 000 rokov histórie Slovenska
Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuša z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).
