Vrtuľník

Ján Bahýľ, majiteľ takmer dvadsiatky technických patentov. Ako armádny dôstojník viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení. Slovenský rodák Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 v malej dedine Zvolenská Slatina. Bolo to len pár mesiacov po tom, ako zomrel Ľudovít Štúr. V roku 1888 sa zúčastnil vzduchoplaveckej výstavy vo Viedni. Práve tam ho po prvýkrát očarili lietajúce stroje, aviatika, ale aj myšlienka, že ľudia by mohli jedného dňa naozaj lietať. Po nejakom čase sa mu podarilo zhotoviť parný tank. Vďaka predaju tanku získal dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol pustiť do projektu, ktorý v tom čase nemal obdoby. Cieľ bol jasný, zhotoviť vrtuľníkové vozidlo. V roku 1894 úspešne zostrojil a otestoval vznášajúce sa balóny so vzdušnou turbínou, na ktoré mu boli udelené aj patenty. V pláne mal však konštrukciu vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Ten sa mu podarilo úspešne dokončiť v Bratislave. Ján Bahýľ následne v roku 1895 obdržal patentnú listinu č. 3392 od samotného cisára Františka Jozefa l. Už v roku 1903 so svojim vynálezom vzlietol do výšky 1,5 metra a v roku 1905 v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov. Túto udalosť zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.

Padák

Jeho vynálezca Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Smoleniciach, v roku 1912 sa stal svedkom tragickej nehody, ktorá mu zmenila život. Otrasený týmto zážitkom sa začal zaoberať možnosťou skonštruovať padákovú konštrukciu a už v roku 1913 mal hotový prvý prototyp, ktorý odovzdal na posúdenie americkým úradom. V roku 1914 mal Banič predviesť padák zástupcom patentového úradu, letectva USA i verejnosti, no keďže jeho vynález veľa dôvery nevzbudzoval, musel ho predviesť osobne a zoskočiť s ním zo strechy 15 poschodovej budovy. Banič dokázal bezpečne pristáť a svoj vynález obhájiť. V roku 1920 sa Banič vrátil do rodnej obce, kde v ústraní pracoval ako murár. Málokto vie, že v roku 1930 Banič so svojím bratom a spoločnými kamarátmi objavili jaskyňu Driny pri Smoleniciach.

Elektromotor

Štefan Anián Jedlik sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v chudobnej roľníckej rodine, ktorá sa tam prisťahovala z Liptova. V roku 1828 náš rodák ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb – elektromotor. Ten pracoval na elektromagnetickom princípe. Pri svojich experimentoch použil elektromotor na pohon malého modelu vozíka, právom je tento vynález považovaný za jeden z prvých krokov vývoja elektromobilu. Skonštruoval niekoľko demonštračných, fyzikálnych a elektrotechnických prístrojov. Dokonca aj zariadenie na výrobu sódovej vody. Zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu. Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patria tiež rúrkový zberač blesku, vlnový stroj na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine tiež prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Celkovo je evidovaných cez osemdesiat Jedlíkových objavov a vynálezov.

Strunové hudobné nástroje

Ján Dopjera sa narodil v roku 1893 v Strážach a už ako tínedžer sa presťahoval do USA. Na predmestí Los Angeles si otvoril stolársku dielňu, v ktorej opravoval a neskôr aj vyrábal husle, gitary a iné nástroje. Jedného dňa ho navštívil majiteľ kabaretu s požiadavkou, aby vymyslel spôsob, ako zosilniť zvuk gitary v jeho orchestri. Dopjera problém vyriešil a už v roku 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru s tromi rezonátormi. Dopjera s bratmi a ďalšími založili firmu National String Instrument Corporation, ktorú však neskôr kvôli nezhodám opustili a založili firmu DOBRO – od slov Dopiera Brothers (bratia Dopierovci). Práve v tejto firme Dopjera vynašiel ďalší strunový vynález – gitara oproti predchádzajúcej už nebola celokovová, ale drevená a namiesto troch rezonátorov bol jeden umiestnený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk. Slovák dal svetu výnimočnú gitaru, ktorú si zamilovali aj hviezdy ako Eric Clapton, Bob Dylan či John Lennon.

Tepelné čerpadlo

Génius energetiky a techniky. Vynálezca prvého tepelného čerpadla na svete Aurel Stodola sa narodil 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Zmaturoval v Košiciach a následne pokračoval vo vzdelávaní v Zürichu. Aurel Stodola sa do dejín zapísal aj skutočnosťou, že bol učiteľom génia Alberta Einsteina. V roku 1915 sa mu v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom podarilo skonštruovať pohyblivú umelú ruku. Neskôr na rovnakom princípe skonštruovali protézy chodidiel a nôh. Svoj najväčší a najznámejší úspech zaznamenal v odbore parných turbín. Jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol taktiež konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete, ktoré dodnes funguje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve odoberaním tepla z vody jazera.

Rádiový prenos

Génius Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Jabríkovej a neskôr sa odsťahoval do USA. Práve tam sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie. Murgašovi v roku 1903 a 1904 uznali dva patenty – Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Murgašovi patrí prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. 27. apríla 1905 sa konala prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou). Z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone. Prvá správa prišla do Scrantonu: “Zdar vynálezcovi“ Do Wilkes-Barre prišla odpoveď : „Sláva Bohu na výsostiach“. Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť. 10. augusta 1905 Americký prezident Theodor Roosevelt osobne navštívil Murgašove laboratórium, Murgaš mu predviedol ukážku svojho nového systému prenosu, uchvátený prezident mu prisľúbil vládnu podporu. 23. novembra 1905 sa konali oficiálne skúšky. Skúška dopadla nad očakávania, prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline. V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v éteri prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi.

„Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“

Optika