Svetové slovenské vynálezy

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Snímka: facebook.com /vojenska.historia.sk

Vrtuľník

Ján Bahýľ, majiteľ takmer dvadsiatky technických patentov. Ako armádny dôstojník viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení. Slovenský rodák Ján Bahýľ sa narodil 25.05 1856 v malej dedine Zvolenská Slatina. Bolo to len pár mesiacov po tom, ako zomrel Ľudovít Štúr. V roku 1888 zúčastnil vzduchoplaveckej výstavy vo Viedni. Práve tam ho po prvýkrát očarili lietajúce stroje, aviatika, ale aj myšlienka, že ľudia by mohli jedného dňa naozaj lietať. Po nejakom čase sa mu podarilo zhotoviť parný tank. Vďaka predaju tanku získal dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol pustiť do projektu, ktorý v tom čase nemal obdoby. Cieľ bol jasný, zhotoviť vrtuľníkové vozidlo. V roku 1894 úspešne zostrojil a otestoval vznášajúce sa balóny so vzdušnou turbínou, na ktoré mu boli udelené aj patenty. V pláne mal však konštrukciu vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Ten sa mu podarilo úspešne dokončiť v Bratislave. Ján Bahýľ následne v roku 1895 obdržal patentnú listinu č. 3392 od samotného cisára Františka Jozefa l. Už v roku 1903 so svojim vynálezom vzlietol do výšky 1,5 metra a v roku 1905 v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov. Túto udalosť zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.

Padák

Jeho vynálezca Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Smoleniciach, v roku 1912 sa stal svedkom tragickej nehody, ktorá mu zmenila život. Otrasený týmto zážitkom sa začal zaoberať možnosťou skonštruovať padákovú konštrukciu a už v roku 1913 mal hotový prvý prototyp, ktorý odovzdal na posúdenie americkým úradom. V roku 1914 mal Banič predviesť padák zástupcom patentového úradu, letectva USA i verejnosti, no keďže jeho vynález veľa dôvery nevzbudzoval, musel ho predviesť osobne a zoskočiť s ním zo strechy 15 poschodovej budovy. Banič dokázal bezpečne pristáť a svoj vynález obhájiť. V roku 1920 sa Banič vrátil do rodnej obce, kde v ústraní pracoval ako murár. Málokto vie, že v roku 1930 Banič so svojím bratom a spoločnými kamarátmi objavili jaskyňu Driny pri Smoleniciach.

Snímka: facebook.com /vojenska.historia.sk

Snímka: rodacirodakom.sk

Elektromotor

Štefan Anián Jedlik sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v chudobnej roľníckej rodine, ktorá sa tam prisťahovala z Liptova. V roku 1828 náš rodák ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb – elektromotor. Ten pracoval na elektromagnetickom princípe. Pri svojich experimentoch použil elektromotor na pohon malého modelu vozíka, právom je tento vynález považovaný za jeden z prvých krokov vývoja elektromobilu. Skonštruoval niekoľko demonštračných, fyzikálnych a elektrotechnických prístrojov. Dokonca aj zariadenie na výrobu sódovej vody. Zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu. Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patria tiež rúrkový zberač blesku, vlnový stroj na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine tiež prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Celkovo je evidovaných cez osemdesiat Jedlíkových objavov a vynálezov.

Strunové hudobné nástroje

Ján Dopjera sa narodil v roku 1893 v Strážach a už ako tínedžer sa presťahoval do USA. Na predmestí Los Angeles si otvoril stolársku dielňu, v ktorej opravoval a neskôr aj vyrábal husle, gitary a iné nástroje. Jedného dňa ho navštívil majiteľ kabaretu s požiadavkou, aby vymyslel spôsob, ako zosilniť zvuk gitary v jeho orchestri. Dopjera problém vyriešil a už v roku 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru s tromi rezonátormi. Dopjera s bratmi a ďalšími založili firmu National String Instrument Corporation, ktorú však neskôr kvôli nezhodám opustili a založili firmu DOBRO – od slov Dopiera Brothers (bratia Dopierovci). Práve v tejto firme Dopjera vynašiel ďalší strunový vynález – gitara oproti predchádzajúcej už nebola celokovová, ale drevená a namiesto troch rezonátorov bol jeden umiestnený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk. Slovák dal svetu výnimočnú gitaru, ktorú si zamilovali aj hviezdy ako Eric Clapton, Bob Dylan či John Lennon.

Snímka: quora.com

Snímka: plus7dni.pluska.sk

Tepelné čerpadlo

Génius energetiky a techniky. Vynálezca prvého tepelného čerpadla na svete Aurel Stodola sa narodil 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Zmaturoval v Košiciach a následne pokračoval vo vzdelávaní v Zürichu. Aurel Stodola sa do dejín zapísal aj skutočnosťou, že bol učiteľom génia Alberta Einsteina. V roku 1915 sa mu v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom podarilo skonštruovať pohyblivú umelú ruku. Neskôr na rovnakom princípe skonštruovali protézy chodidiel a nôh. Svoj najväčší a najznámejší úspech zaznamenal v odbore parných turbín. Jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol taktiež konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete, ktoré dodnes funguje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve odoberaním tepla z vody jazera.

Rádiový prenos

Génius Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Jabríkovej a neskôr sa odsťahoval do USA. Práve tam sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie. Murgašovi v roku 1903 a 1904 uznali dva patenty – Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Murgašovi patrí prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. 27. apríla 1905 sa konala prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou). Z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone. Prvá správa prišla do Scrantonu: “Zdar vynálezcovi“ Do Wilkes-Barre prišla odpoveď : „Sláva Bohu na výsostiach“. Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť. 10. augusta 1905 Americký prezident Theodor Roosevelt osobne navštívil Murgašove laboratórium, Murgaš mu predviedol ukážku svojho nového systému prenosu, uchvátený prezident mu prisľúbil vládnu podporu. 23. novembra 1905 sa konali oficiálne skúšky. Skúška dopadla nad očakávania, prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline. V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v éteri prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi.

„Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“

Snímka: rodacirodakom.sk

Snímka: rodacirodakom.sk

Optika

Svetový optik a vynález svetového významu. Doslova spôsobil prevrat vo fotografovaní. Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Bol slovenským fyzikom, matematikom a vynálezcom. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky. Počas svojho života sa venoval rôznym oblastiam, avšak osobitnú pozornosť venoval optike. S tým sa spájajú aj jeho najvýznamnejšie výpočty fotografických objektívov. Ako prvý v roku 1840 dokončil návrh dvoch objektívov, portrétového a krajinkárskeho. Išlo o mimoriadny svetový vynález. Jeho objektív totiž umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. Čo teda znamenalo, že expozícia trvala menej ako minútu, čo bolo na vtedajšiu dobu neuveriteľné. Petzval pripravil aj koncepty ďalekohľadov, premietačiek či zlepšenia mikroskopu. V prvej polovici 19. storočia tak položil základ modernej fotografie.

Čerpadlá so stlačeným vzduchom

Jozef Karol Hell sa narodil 15. mája 1713 v dnešných Štiavnických Baniach. Už ako 23 ročný navrhol svoj prvý vahadlový čerpací stroj drevenej konštrukcie. V roku 1738 dva takéto stroje postavil. Dokázali čerpať za minútu 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bola to Hellova originálna konštrukcia, ktorá nemala obdobu na celom svete. V roku 1744 navrhol a v roku 1749 postavil ďalší svoj vynález svetového prvenstva. Vodnostĺpcový stroj. Princíp fungovania by sa mohol zjednodušene prirovnať k parnému stroju. Namiesto tlaku pary však využíva tlak vody privádzanej do piestu vysoko tlakovým potrubím z prevýšeného jazera. V roku 1753 prišlo Hellovo ďalšie svetové prvenstvo. Skonštruoval a postavil prvý stroj poháňaný stlačeným vzduchom. Tieto stroje sa rozšírili do Ameriky a do celého sveta. Zmodernizované konštrukcie slúžia ešte aj dnes na čerpanie ropy. Ako pohon slúži zemný plyn pod vysokým tlakom. Medzinárodný vedecký úspech dosiahol aj jeho brat Maximilián. Patril k svetovo uznávaným astronómom. Pomenovali po ňom aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km. Od 31. júla 2000 nesie jeho meno tiež planétka (3727) – Maxhell.

Snímka: slovakiana.sk/wikipedia

Snímka: tasr/perfekt.sk

Segnerovo koleso

Ján Andrej Segner sa narodil 9. októbra 1704 v Bratislave. Bol vynálezca, matematik lekár, fyzik, astronóm a botanik. Označujú ho za „otca“ vodných turbín, jeho vynález tzv. Segnerovho kolesa (reaktívny vodný motor) poslúžil pri rozvoji raketovej techniky v 20. storočí. Vynájdením – Segnerovho kolesa sa stal jedným z najvýznamnejších fyzikov osemnásteho storočia. Konštrukcia vynálezu funguje na princípe efektu prúdu vody vytekajúceho z valcovej nádoby, ktorá ma na dne veľa horizontálnych ramien zatočených v jednom smere. Voda pretekajúca cez ramená otočí celú nádobu späť v opačnom smere. Bol považovaný za popredného prírodovedca svojej doby. Bol členom Pruskej akadémie vied v Berlíne a Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Jeho rodný dom stojí dodnes v Bratislave – patrí do zoznamu chránených kultúrnych pamiatok. Krátko po jeho smrti v Správe o živote J. A. Segnera o ňom napísali: „Väčšina učencov je užitočná len svojimi vedeckými prácami. Segner však bol užitočný aj svojím životom. Exemplárnejší príklad sa nedá uviesť. Bol to čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť, bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitný a dobročinný, kde len mohol“.

Vinea

Docent Ján Farkaš sa narodil 30. apríla 1923 v Modre. Pochádzal zo starej vinohradníckej rodiny. Po Jánovej starej mame Zuzane Kellenbergerovej siahal tento modranský rod až do trinásteho storočia. Ján Farkaš pracoval v pezinských vinárňach, kde dostal neľahkú úlohu – vytvoriť lacný a chutný nápoj bez alkoholu, ktorý by konkuroval nápojom zo zahraničia. Fakaš mal v úmysle vymyslieť nápoj, ktorý by bol prírodný, osviežujúci a netradičný zároveň. Chcel, aby nápoj nemusel obsahovať konzervanty, byť pasterizovaný a mal chuť hrozna. Spolu s kolegami preto vyvinuli nápoj zo zvyškov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Samotná značka Vinea vznikla v roku 1973 a málokto vie, že toto slovo pochádza z latinčiny a znamená Vinohrad. Čo je však ešte zaujímavejšie, názov vymysleli dcéry Jána Farkaša. V roku 1980 Vineu začali plniť do 0,7 litrových fliaš a v polovici osemdesiatych rokov ju ako jeden z mála nápojov zo socialistického bloku začala vyvážať do USA a Kanady, kde sa stala dôstojným konkurentom pre tamojšie sladené nápoje. Ján Farkaš bol muž činu, vedec, pedagóg, autor dvoch skvelých kníh o víne (Všetko o víne, Technológia a biochémia vína), ktoré Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži vyhodnotila ako knihy roka. V pamäti národa však zostane najmä ako vynálezca geniálneho prírodného nápoja.

Snímka: geocaching.com/dobrenoviny.sk

Snímka: Vladimír Šimíček

Zrýchlený počítač

Možno to ani neviete, ale jeho vynálezy používate práve teraz vo svojej hernej konzole alebo v počítači. Patrí medzi svetových IT géniov a jeho firmy nájdete medzi najlepšími svetovými technologickými lídrami. Ing. Radoslav Danilák PhD. sa narodil 28. február 1969 v Prešove. Je slovenský vysokoškolský pedagóg, podnikateľ, inovátor, hardvérový architekt, držiteľ štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy. Rado Danilák vyrába a projektuje počítačové čipy. Na konte má už približne dvesto patentov. V roku 1998 odišiel do USA. Tam začínal v spoločnosti Gizmo Technologies ako hlavný architekt procesora x86-64. Následne prešiel do Toshiby, kde pracoval ako procesorový architekt a spoločne so svojím tímom vyvíjal čip do PlayStation 2. V spoločnosti NVIDIA bol šéfdizajnérom čipsetu nForce4. Podieľal sa na vývoji čipu Nvidia Fermi, použitého v Číne na budovu superpočítača Tianhe-1A. V roku 2006 spoluzaložil firmu SandForce kde navrhol SSD controller pre MacBook Air, a v roku 2010 firmu Skyera produkujúcu sofistikovaný úložný priestor vo veľkosti škatule od pizze. V roku 2016 spoluzaložil v Silicon Valley spoločnosť Tachyum, ktorú riadi. So spoločnosťou Tachyum vyvíja širokospektrálne aplikovateľný procesor Prodigy s ambíciou vyriešiť problémy fyzikálnych vlastností čipov určených pre datacentrá a vysokovýkonné počítače s ohľadom na ekologickú udržateľnosť technologického pokroku.

Číra káva

Clear Coffee hlási revolúciu vo svete kávy. Košický vynálezca Dávid Nagy ohúril unikátnym nápojom: Vyzerá ako minerálka, no chutí ako káva. Prišiel s nápadom vyrobiť priesvitnú kávu. Prvá bezfarebná káva na svete. Od nápadu do finálneho riešenia mu trvalo dva roky, kým bol so svojím výrobkom spokojný. Receptúru mladý Košičan odmieta prezradiť. Cieľom Clear Coffee bolo vytvoriť úplne nový kávový nápoj, ktorý chutí ako káva, nakopne ťa ako káva, ale práve vďaka svojej čírosti nápoj nepôsobí nepriaznivo na belosť zubov. Nápoj neobsahuje žiadne konzervačné látky, arómy, stabilizátory, cukry a ani sladidlá.

Snímka: David Nagy, CLRCFF/cas.sk

Snímka: lesy.sk/quark.sk

Greinerov výškomer

Slovensko je známe svojimi lesmi a práve pán Greiner v rokoch 1826-1828 spravoval lesy v Jelšave. Bol popredným lesným hospodárom. Pod jeho ochranou bolo až 69 ha lesa. Bol to práve on, kto zostrojil ,,Greinerov výškomer“. Čo týmto vynálezom dosiahol? Meral výšku stromov. Pripisuje sa mu ale aj niečo iné. Ako prvý dokázal určiť najvyšší vrch Tatier. Viedli sa dlhé nezhody a každý pripisoval prvenstvo tomu štítu, ktorý mal hneď za domom. Greiner pomocou meraní, výpočtov a pozorovaní určil ako najvyšší vrch Gerlachovský štít. Ten má toto prvenstvo dodnes. V Jelšave sa oženil s Máriou Glószovou a spolu mali deväť detí. Po ovdovení v roku 1857 sa znovu oženil s Otíliou Szinowitzovou z Banskej Bystrice, deti však už nemali. Ľudovít Greiner je pochovaný na cintoríne v Jelšave po boku svojej prvej manželky a dcéry. Jeho hrob aj s náhrobkom je národnou kultúrnou pamiatkou.

Bioplast

Bioplasty zo Slovenska obdivuje aj svet. Slovenský vedec Pavol Alexy z STU vyvinul plne degradovateľný ekologický bioplast – Nonoilen, ktorý vo svojich produktov využije globálna značka Curaprox. Vývojom a využívaním biorozložiteľnej kefky žije stále viac ľudí na Slovensku. Spolupráca FCHPT (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie) STU v Bratislave, Ústavu polymérov SAV a firmy PANARA dokazuje, že slovenská veda má potenciál a oplatí sa do nej investovať. Na svetovom trhu zatiaľ nemáme konkurenciu. V Nitre spúšťa masovú výrobu bioplastov. Vďaka vzájomnej podpore nielen vznikol, ale je i komerčne využitý materiál, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje ozajstné riešenie úplného ekologického využitia plastov, a to v celom životnom cykle – od výroby až po odpadové hospodárstvo. V súčasnosti je Nonoilen testovaný a pilotne uvádzaný do praxe vo viacerých slovenských aj zahraničných firmách.

Snímka: Tomáš Hrivňák/obkec.azet.sk

Snímka: auto.pravda.sk/fm.rtvs.sk

Lietajúce auto

Revolučný vynález zo Slovenska. Slovák Štefan Klein je vynálezcom a autorom myšlienky lietajúceho auta. Inšpiráciou bol lietajúci automobil z francúzskeho filmu Fantomas sa hnevá (vo filme voz Citroën, v ktorom účinkoval o. i. legendárny komik Louis de Funès). V roku 1989 sa začala možno písať aj revolúcia v doprave. Lietajúce auto slovenského konštruktéra Štefana Kleina, ktoré vtedy začínalo vznikať, dnes zaujalo v zahraničí. S prácami sa začalo už v roku 1990, kedy vznikla prvá verzia tohto stroja pod názvom Aeromobil 1.0. Na prvý pohľad vyzerá ako športové vozidlo a jazdiť s ním možno po cestách, po rozbalení do leteckej verzie ale dokáže vzlietnuť a pripomína malé lietadlo. Klein, ktorý stál už skôr za prvým slovenským lietajúcim automobilom AeroMobil, už pripravuje ďalší prototyp AirCar. Nové dvojmiestne lietajúce auto AirCar slovenského vynálezcu a dizajnéra Štefana Kleina absolvovalo najdlhší let a pristálo na medzinárodnom letisku v Bratislave. Následne by sa toto lietajúce auto mohlo dostať k zákazníkom. Bude sa jednať o prvé sériovo vyrábané lietajúce auto na svete. Ani nie dva roky potom, čo vozidlo AirCar slovenského vynálezcu a dizajnéra Štefana Kleina absolvovalo prvý testovací let, získal stroj certifikát letovej spôsobilosti od Dopravného úradu SR.

Elektrobicykel z 3D tlačiarne

Slováci ako prví na svete zostrojili jedinečný e-bike, vytlačený na špeciálnej 3D tlačiarni. Ide o Teslu medzi bicyklami, ktorú vyrobia na mieru. Na vývoji 3D bicykla už dlhý čas pracovali dizajnéri slovenskej spoločnosti Paul+Murin a KINAZO DESIGN. Pokroková technológia výroby pridávaním kovov umožňuje tlačiť rámy priamo z 3D dát spekaním kovov laserom. Takýto bicykel z jedného kusa kovu bolo doteraz možné vyrobiť len v karbóne, ale v hliníku by bol takmer nerealizovateľný, toto umožňuje iba 3D tlač.

Snímka: trend.sk

Snímka: startitup.sk

Mechanické pero

Eduard Penkala bol Slovák, ktorý ako prvý na svete vyrobil mechanické pero. 18. apríla 1871 sa v Liptovskom Mikuláši narodil Eduard Penkala, vďaka ktorému mohli ľudia prestať používať husie perá s atramentom. Liptáci naňho môžu byť právom hrdí. Eduard Penkala má na konte viac ako 70 vynálezov. Jeden z nich je obzvlášť unikátny. Penkalovi sa podarilo zmodernizovať celý svet. Väčšinu svojho voľného času trávil nad rôznymi vynálezmi. V roku 1906 sa mu oficiálne podarilo patentovať systém automatickej ceruzky, ktorá bola v tom čase absolútne revolučnou novinkou. Neskôr sa Penkala stretol s bratmi Mosterovcami, s ktorými založili spoločnosť na výrobu písacích pier, ktorej názov bol „PEN.“ Názov bol utvorený z prvých troch písmen Penkalovho meno, no nie každí vie, že korene tohto vynálezu a aj názvu siahajú na územie Slovenska. Továreň na výrobu mechanických pier každým rokom narastala, až sa zaradila medzi tie najväčšie v Európe. Spoločnosť funguje dodnes, avšak pod menom TOZ. Automatická ceruzka a pero sa postupom času stali všade vyhľadávaným hitom, či už na domácom alebo zahraničnom trhu. Nastala niečo ako penkalománia a tento život zjednodušujúci vynález sa rozšíril po celom svete. Môžeme bez výčitiek povedať, že Penkala sa podieľal na vývoji európskej civilizácie.

Traky

Milan Rastislav Štefánik nar. 21. júl 1880 v Košariskách prišiel aj s mnohými vedeckými návrhmi a vynálezmi. Traky, vtedy známe ako „hozentrágle“, vynašiel práve Štefánik. Keď sa tým v liste pochválil svojmu otcovi a evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi, ten mu napísal jasnú odpoveď: „Tvoj vynález je jednoduchý a praktický. V krajčírstve to spôsobí revolúciu. Všetci fabrikanti gombíkov budú na teba hromžiť. Bodaj by sa tak stalo.“ Traky sú dodnes módnym doplnkom pre nejednu slávnu osobnosť. M. R. Štefánik si ho dal patentovať a vynález bol zaevidovaný pod číslom 364 271 dňa 15. 3. 1906 na meno svojho priateľa Martina Benku. Toto vylepšenie ho napadlo na Mont Blancu počas jedného zo svojich šiestich výstupov, keď musel zakaždým odopínať šesť gombíkov. Vieme si predstaviť aké to muselo byť v takej zime, ako na najvyššom končiari Európy vládne, nepraktické. Rozhodol sa teda dopredu umiestniť zápinky, vďaka ktorým bude odopínanie gombíkov zbytočné. No Štefánik nezostal len pri „móde“. Vynašiel aj „rychlovazač“, čo je obdoba dnešnej rýchloväzby, či skladaciu fajku. Z astronomických kúskov vylepšil prístroj na pozorovanie slnka, tzv. spektroheliograf. Vymyslel aj loď poháňanú skrutkou, alebo pedálmi na spôsob bicykla, pákový lis, samočinnú výhybku, či dokonca elektrický prístroj na sčítavanie hlasov.

Snímka: anc/1.pluska.sk/slovenský národný archív

Snímka: 1.pluska.sk

Šachový automat

Považovali ho za génia, nazvali ho Da Vincim z Bratislavy. Ján Vlk Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v Bratislave. Základnú školu vyštudoval v Bratislave. Neskôr šiel do Viedne na štúdium filozofie a práva. Kempelen sa po úspešných štúdiách vrátil do Bratislavy. Stal sa tajomníkom dvornej komory. Ovládal šesť jazykov, ale viac ako úradnícka kariéra ho zaujímala technika. Uznávala ho aj cisárovná Mária Terézia. Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia vymenovala za riaditeľa soľných baní. V soľných baniach zaviedol výťah poháňaný koňmi. Zmodernizoval zariadenia a vytvoril lepšie podmienky pre baníkov. Skonštruoval čerpadlo zásobujúce Bratislavský hrad vodou z Dunaja. V Bratislave navrhol pontónový most cez Dunaj a na Žitnom ostrove zavodňovacie zariadenie. Jeho najslávnejším vynálezom bol šachový automat, ktorý mal podobu Turka v životnej veľkosti. Zo súboja zväčša vyšiel ako víťaz. V šachu porazil Napoleona, potrápil ruské veľkoknieža Pavla, pruského kráľa Fridricha II. aj ruskú cárovnú Katarínu II. O jeho konštrukcii sa dlho nevedelo nič konkrétne, podľa všetkého však vnútri sedel živý človek – super šachista. Kempelen sa zaslúžil o niekoľko svetových prvenstiev: o prototyp protéz, o jedno z prvých zariadení na písanie pre nevidiacich, o prvý patent na parnú turbínu. Peniaze za Turka-šachistu mu umožnili skonštruovať hovoriaci stroj.

Skladací kontajner

Slovenský vynálezca Ladislav Karpíšek nominovaný na Nobelovu cenu zažil rok, keď si nechal zaregistrovať viac patentov než slávny Thomas Alva Edison. A jeho vynálezy vzbudili obrovský záujem u Rusov či dokonca Iráncov. Ladislav Karpíšek, rodák zo Sabinova, dobyl svet vynálezov. Na konte má vyše 1 200 patentov. Narodil sa 20. júna 1924 v Sabinove, no vyrástol v Kremnici. V roku 1939 sa spolu s rodičmi presťahoval do Prahy. Počas 2. svetovej vojny bol v rámci jednotiek Technische Nothilfe nasadený pol roka v Nemecku na odstraňovaní následkov bombardovania. V roku 1952 emigroval cez Nemecko do Austrálie. Pracoval pre spoločnosti Brambles a TNT, v roku 1970 založil vlastnú spoločnosť Technosearch. Medzi jeho úspešné projekty patrí napríklad rotačný spaľovací motor, prvý skladací prepravný kontajner na svete, uzavretý pásový dopravník, prenosný prístroj na dialýzu a mnohé ďalšie. V súčasnosti pracuje napríklad na zariadení na odsoľovanie morskej vody či výrobu energie z mora. Za výskum v oblasti tzv. čistej energie (Clean Energy) bol nominovaný na Nobelovu cenu.

Snímka: austrade.gov.au/playtvak.cz

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie