Nebeská muzika

Jedna prastará legenda hovorí, že terchovská zem je pozostatkom zatúlanej nebeskej hviezdy, ktorej dvorní hudobníci – nebeská muzika – boli prvými osadníkmi Terchovej. Aj keď ide len o legendu, faktom ostáva, že terchovskej muzike sa dodnes hovorí nebeská, pričom viacerí znalci pripúšťajú, že zrejme nikde na svete nepôsobí na takom malom teritóriu toľko muzikantov, ako práve v Terchovej. Prvé priame dôkazy o existencii terchovskej muziky sú z prelomu 19. a 20. storočia, keď v osade Kvočkovia pôsobila terchovská trojčlenná hudba nazvaná „Kvočkovská muzika“. Už v roku 1935 bola terchovská „Ištvaniarska muzika“ Franca Baláta zaznamenaná slovom aj obrazom vo filme Jánošík režiséra Martina Friča. V 80-tych rokoch slovenský etnológ a režisér Martin Slivka zdokumentoval hudobnú kultúru Jánošíkovho kraja vo filmoch Terchovská muzika a Muchovci. Terchovská muzika patrí k tým javom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní. Od roku 2013 je Terchovská muzika súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Romantické okolie

Romantické okolie Ľuboša Zemana tak nadchlo, že si sadol a v momente napísal text. Skladba vznikla v júli roku 1975, keď zavítal na dovolenku do Štefanovej. Textár sa ubytoval v hoteli pred Štefanovou. Hneď v prvý deň sa vydal hľadať múzu. Pristavil sa pri starej krčme. „Domáci popíjali, tak som si k nim prisadol. Spievalo sa, bolo mi s nimi príjemne. Bránka bola otvorená, v diaľke som videl stádo oviec. Tak som to opísal aj v texte. Je to veľmi realistické,“ prezradil Zeman. Atmosféra ho dostala, takže sa neskoro v noci ubytoval v blízkej chatke a o štyri hodiny bol hit na svete. Keď som ráno vstával, domáci práve tíško zvážali drevo z hory. To som vložil do textu v hoteli,“ dodal.

Vlastenectvo

V dolinách — kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva,
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie,
V dolinách — lesný med vonia viac ako tráva,
na svahoch túlia sa ovčie stáda,
V domoch pieseň znie.

V dolinách — človek sám svoju prírodu chráni.
Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek.
V dolinách — ľudia nemajú zamknuté brány.
Majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek.

Je to kraj kde prísne štíty hôr,
Teplo dolín múdro strážia,
Pokým slnka lúč zazvoní,
na jarné zvonce ovčích stád.

Je to kraj kde ráno vstáva skôr,
Kde sa drevo z hory tíško zváža,
Je to Slovensko čarovné hrdé,
Mám ho rád.