Svetové slovenské unikáty

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Snímka: slovakia.travel

Slovensko je jaskynná veľmoc

Zatiaľ bolo objavených 7000 jaskýň a Krásnohorská jaskyňa sa môže pýšiť tým, že tu nájdete najvyšší sintrový stĺp (34 metrov) na svete. Dlhé roky išlo pri tom o najväčší kvapeľ na svete zapísaný v Guinessovej knihe rekordov. Ochtinská aragonitová jaskyňa je v podzemí Revúckej vrchoviny. Na svete sú iba 3 sprístupnené aragonitové jaskyne. Jedna z nich je u nás, ďalšie dve v Mexiku a Argentíne. Je unikátna tým, že vnútro jaskyne je z minerálu aragonit a jej výzdobu netvoria klasické kvapľové formy, ale kríčky mliečnobieleho až hnedého uhličitanu vápenatého.

Viac ako 1600 minerálnych prameňov

Na svete nenájdete krajinu, ktorá má vzhľadom k svojej rozlohe toľko minerálnych prameňov ako Slovensko. Oficiálne je zaregistrovaných 1657 zdrojov, no predpokladá sa, že ich je oveľa viac. Minerálna voda v Smrdákoch patrí k svetovým unikátom pre obsah sírovodíka. Najväčší počet prameňov na Slovensku nájdete v Bešeňovej. Na jej území vyviera 33 prameňov, ktoré dosahujú vysokú teplotu až 61 °C.

Snímka: ona.idnes.cz

Snímka: tryslovakia.com

Slovensko je hradná veľmoc

Vo svete by ste len ťažko hľadali krajinu, ktorá sa môže pýšiť takým počtom hradov a zámkov. Prvá písomná zmienka o najstaršom hrade na Slovensku Devín sa datuje do roku 868, Spišský hrad zapísaný do zoznamu UNESCO patrí svojou rozlohou medzi desať najväčších hradov na svete, hrôzostrašný príbeh krvavej grófky Alžbety Bátoryovej z Čachtického hradu pozná už celý svet. Spolu je však na Slovensku 700 slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností.

Prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete

Cestujte v čase a zistíte, ako vyzeral po stáročia pre Slovensko typický vidiecky život. Malebná drevenná dedinka Čičmany v podhorskej oblasti Strážovských vrchov je vôbec prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete! Kde sa vzali Čičmany? Ako žili a bývali naši predkovia? Ako sa obliekali? Ako vznikali maľované drevenné domy, ktoré pripomínajú perníkové chalúpky? Čaká tu na vás zaujímavé rozprávanie siahajúce do ďalekej minulosti. Prvá zmienka o dedine sa datuje už do roku 1272.

Snímka: informaciebojnice.sk

Snímka: mapio.net

Záhadné kamenné gule v Megoňkách

Svetový unikát nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Najväčšia guľa má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary. V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike. Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov.

Najstarší podnik na svete – Kremnická mincovňa

Mince sa tu razia už od roku 1328 a je najstarším podnikom na svete, ktorý funguje nepretržite. Vyrábajú sa tu aj slovenské euromince a je známym fenoménom v oblasti numizmatiky, histórie umenia a techniky. Najväčšiu produkciu zaznamenala Kremnická mincovňa za panovania Márie Terézie. Kremnica je historickým centrom ťažby zlata na Slovensku aj slovenského mincovníctva. Mince sa v miestnej mincovni razia už takmer sedemsto rokov.

Snímka: teatro.eu

Snímka: TTstudio/shutterstock.com

4 milióny rokov starý Čadičový kameňopád

Na hranici s Maďarskom, pár kilometrov od Fiľakova, môžete vidieť unikátny prírodný útvar – vulkanický vodopád Šomoška. Je vysoký deväť metrov a geológovia odhadujú, že je starý štyri milióny rokov. Vznikol v období činných sopiek na našom území. Vytekajúca magma sa po dotyku s povrchom zeme časom premenila na stuhnutú lávu. Neďaleko si môžete pozrieť aj kamenné more s rozlohou 4-tisíc metrov štvorcových.

Mŕtve more v srdci Európy – zázračná voda v Podhájskej

Voda z termálnych prameňov Podhájskej má ešte lepšie účinky ako voda svetoznámeho Mŕtveho mora. Voda z Podhájskej je jedinečná svojho druhu v celej Európe a svojim zložením je svetovým unikátom.

Snímka: tkpodhajska.sk

Snímka: Radoslav Mikuš

Svetový skalný unikát

V Brhlovciach sa nachádzajú jedinečné domy vysekané do skaly a traduje sa, že prvé takéto obydlia vznikli už v 16. storočí v období tureckých vojen ako odpoveď na hroziace nebezpečenstvo. Obec Brhlovce a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť. Keďže bol tufit a tuf (usadený a spevnený popol a prach) dobre spracovateľný, do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy. To, že ide o jedinečné stavby, dokazuje aj fakt, že vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo aj osem rokov a aj v súčasnosti sú dva tieto domy stále obývané. Pôvodne bolo skalných domov 14, dnes ich tu stojí osem.

Jediný orloj na svete s pravým slnečným časom

Najväčšou drevenou sochou na Slovensku je orloj v Starej Bystrici. Neodmysliteľnou súčasťou tohto orloja je ciferník s astronomickými údajmi, tzv. astroláb, ktorého údaje boli vypočítané s prihliadnutím na zemepisnú polohu Starej Bystrice. Ide teda o jedinečný unikát. Astroláb je farebne ohraničený čiernou nocou, červeným úsvitom, bledomodrým dňom a červeným súmrakom. Polohu slnka naznačuje ručička s vyobrazeným slnkom. Zaujímavosťou je, že tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.

Snímka: regionmalafatra.sk

Snímka: slovakia.travel

Herliansky gejzír – svetová rarita

Už vyše 140 rokov vystrekuje spod zemského povrchu gejzír v kúpeľnej dedinke Herľany. Hoci v súčasnosti prameň dosahuje výšku už „len“ 20 metrov v pravidelných intervaloch raz za 32-36 hodín, v roku 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 metrov. Kým drvivá väčšina gejzírov po celom svete vystrekuje horúcu vodu, ten Herliansky je preslávený nízkou teplotou 14-18°C. V rokoch 1957-2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v Európe. Herliansky gejzír, tento jedinečný hydrogeologický úkaz, patrí k svetovým prírodným raritám a spolu s priľahlým parkom so vzácnymi drevinami a historickými kúpeľnými budovami je štátom chránenou národnou kultúrnou pamiatkou.

Najvyšší oltár na svete

Meria 18,6 m a trvalo to 10 rokov, kým ho jeho autor Majster Pavol z Levoče vyrezal. V 16. storočí na to použil lipové drevo a tento najvyšší drevený gotický oltár na svete je možné obdivovať v Levoči v Kostole sv. Jakuba. Je neskorogotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty; je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením.

Snímka: podtatransky-kurier.sk

Snímka: iuventa.sk

Kamzík tatranský

Už ich ostalo len tisíc kusov. Ide o celkom unikátny druh kamzíka, pretože sa po skončení ľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane a líši sa od svojich príbuzných kamzíkov v Alpách či Apeninách. Tento endemický druh nenájdete nikde inde na zemi, len vo Vysokých Tatrách.

Drahší než zlato – najstaršie a najväčšie opálové bane na svete

V Slanských vrchoch sa nachádzajú ložiská drahého opálu a sú výnimočným fenoménom celosvetového rozmeru, pretože nikde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Aj najväčší kus drahého opálu pochádza práve zo slovenských opálových baní. Našli ho pred 236 rokmi a vážil 607 gramov. Pre svoju unikátnu farbu dostal meno Harlekýn a je uložený vo viedenskom múzeu a jeho cena sa odhaduje na pol milióna dolárov. Opálové drahokamy zo Slovenska zdobili aj rodinu Napoleona. Najslávnejší opál Oheň trójsky nosila Cisárovná Jozefína.

Snímka: pis.sk

Snímka: sk.wikipedia.org

Slovenský čínsky múr – Bátovce

Val v mnohom pripomína jedinečnú stavbu čínskeho múra. Svedčí o tom jeho pravdepodobná veľkosť aj nutnosť spolupráce pri jeho výstavbe. Nachádzajú sa v ňom miesta, kde sú prítomné obrovské kamenné bloky, ktorými by musel manipulovať väčší počet osôb. Samotná myšlienka, koľko ľudí muselo pracovať na tejto stavbe a koľko materiálu sa pri ňom využilo, prezrádza, že robota musela byť veľmi dobre organizovaná. Val bol postavený pravdepodobne Rimanmi a slúžil ako obrana proti barbarom. Na našom území ide asi o 60 kilometrový pás, ktorý je viditeľný v lese na niektorých miestach, preto sa mu hovorí aj slovenský čínsky múr.

Drevené kostolíky postavené bez jediného klinca

Kostolíky sú jedinečné svojou architektúrou, prevedením a originalitou. Všetky drevené kostoly sú postavené výlučne z dreva, pri stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Výnimočnosť týchto stavieb potvrdzuje tiež zaradenie viacerých z nich do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: slovakregion.sk

Dubový raj – viac ako 400 ročné stromy

Dubový raj neďaleko Dobrej Nivy pri Zvolene zaujíma vedcov z celého sveta. Na ploche o rozlohe 120 futbalových ihrísk tu rastie 600 impozantných a viac ako 400-ročných dubov.

Banská Štiavnica – mesto svetového dedičstva

Toto starobylé banské mesto nájdeme v horách v centre Štiavnických vrchov. Písomné správy o ťažbe zlata a iných kovov sa zachovali už z rokov 1156 a 1217. Dejiny mesta sa začali písať v roku 1238, keď mu boli udelené privilégiá kráľovského mesta. Banskoštiavnický rudný revír patril k najvýznamnejším producentom ťažby zlata v Európe. V roku 1735 tu vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a neskôr, v roku 1762 bola založená prvá banícka akadémia a aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO medzi, v tom čase 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: bratislavskykraj.sk

Carnuntum – bájne mesto keltského kráľovstva

Mesto na skale, teda Carnuntum, ktoré hľadali archeológovia niekoľko desaťročí po celej Európe, to Carnuntum, bájne mesto keltského kráľovstva Norikum, to Carnuntum, ktoré Rimania postavili už 100 rokov pred Kristom, teda v čase, kedy na mieste Paríža a Londýna boli iba bažiny, to Carnuntum objavili archeológovia nedávno na Bratislavskom hrade. Pamiatky sú dokonca o 200 rokov staršie ako Rímske koloseum.

Najkomplexnejšia séria gobelínov na svete

Bratislavské gobelíny vystavené v Primaciálnom paláci sú najkomplexnejšou sériou gobelínov na svete vyrobených v anglickej kráľovskej manufaktúre v Mortlake (časť Londýna). Séria pozostáva zo 6 kusov a pochádza zo 17. storočia. Zobrazuje tragický príbeh lásky kňažky Hero a mládenca Leandra.

Snímka: sk.wikipedia.org

Snímka: slovakia.travel

Vlkolínec – svetový unikát

Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je ako neporušený sídelný celok unikátom v strednej Európe a jedinou čisto drevenou živou obcou. Pre svoje nenahraditeľné krajinárske, prírodné, urbanistické a architektonické hodnoty bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je trvalo obývaná obec, ktorá sa nachádza v pohorí Veľká Fatra v nadmorskej výške 718 m n.m. pod vrchom Sidorovo. Je to živý skanzen situovaný v nádhernej prírode. V súčasnosti má okolo 30 stálych obyvateľov. Pre verejnosť je otvorený celoročne.

Slovensko je svetová veľmoc 50 000 ľudových piesní

Vďaka práci zberateľov existujú záznamy o päťdesiatich tisícoch pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Zbierka Slovenské spevy, ktorej zrod je fascinujúci v mnohých ohľadoch – vznikla koncom 19. storočia, ako spoločné dielo desiatok dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí navštevovali obce, zbierali a do nôt prepisovali piesne, ktoré si ľudia spievali. Veľká časť zozbieraných piesní následne vychádzala nasledujúcich 30 rokov. Vznikla tak aj v európskom kontexte unikátna zbierka piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.

Snímka: slovakiana.sk

Snímka: sk.wikipedia.org

Najdokonalejšia sieť turistických trás na svete

Slovensko má najdokonalejšiu sieť turistických trás na svete. Po turistických značkách môžeme prejsť až 15 000 km! Ani také turistické veľmoci, ako sú Rakúsko, Francúzsko či Švajčiarsko, ich nemajú tak dokonale a prehľadne vyznačené.

Slovensko je svetová krajina ornamentov

Máme ich štyritisíc, zatiaľ čo vo svete je ich päťtisíc.

Snímka: Jana Otriová

Snímka: Don Hitchcock

25 000 rokov starý unikát

Moravianska venuša je praveká, 7,5 cm veľká vyrezaná soška z mamutieho kla z obdobia okolo r. 23 000 pred Kr. Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech v čase prvej republiky na táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom, blízko slovenských Piešťan. Moravianska venuša je najstaršia známa plastika zobrazujúca človeka nájdená na území Slovenska. Jediná a unikátna. Vek plastiky je stanovený na 23 tisíc rokov. Hovoríme o pravekom umení, ale isté je, že lovci v období mladšieho paleolitu sa nevenovali umeniu. Ich výtvarný prejav súvisel zrejme s kultom plodnosti. Kypré tvary znázorňovali dostatok, hojnosť, zdravie, schopnosť mať veľa detí, od čoho závislo prežitie rodu a loveckej skupiny.

Svetová slovenská morská pláž

Len máloktoré hlavné mesto v Európe sa môže pochváliť svetovo významným paleontologickým náleziskom na svojom území. Slovensko má Sandberg. Samotné more sa vyvíjalo od prvohôr až do treťohôr a oddeľovalo pôvodné kontinentálne bloky, Laurentiu a Gondwanu. Táto história je vzdialená asi 130 až 140 miliónov rokov. Dôkazom je vyše 350 druhov fosílnych nálezov. Okrem veľkého množstva žraločích zubov, nádherných lastúrnikov – hrebenatiek, ulitníkov, ježoviek, kostí tuleňov, morskú časť histórie miesta pripomínajú aj zvyšky treťohorných veľrýb. V 9. storočí n.l., t.j. v období Veľkonitrianskej ríše, bol Sandberg spoločne s Devínom súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom.

Snímka: slovenskycestovatel.sk

Snímka: Juraj Roščák

250 000 rokov histórie Slovenska

Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuša z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).

Jediný archív lások na svete

Epicentrum Lásky je High-tech zážitková expozícia venovaná Najdlhšej ľúbostnej básni na svete. Jediný archív lások na svete vytvorený z veršov a strôf básne Marína. Spolu takmer 100 000 Schránok Lásky je pripravených navždy uschovať a ochrániť vaše skutočné príbehy lásky. Je to miestnosť so všetkými 2900 veršami a 100 tisíc malých krabičiek, ktoré symbolizujú rovnaký počet písmen, znakov a medzier tejto básne. Odrážajú sa v zrkadlách, takže báseň vyzerá nie iba najdlhšia, ale skôr nekonečná – tak, ako môže byť nekonečná aj láska…

Snímka: Banka lásky

Snímka: Banka lásky

Svetový rekord – najdlhšia ľúbostná báseň na svete

Báseň Marína napísal v roku 1846 Andrej Sládkovič svojej osudovej láske Maríne. Marína má 2 900 veršov a je oficiálne uznaná ako Najdlhšia ľúbostná báseň na svete.

Fujara

V takej podobe, ako fujaru poznáme zo stredného Slovenska, ju nenájdeme nikde inde vo svete. Majestátna, kráľovská fujara tróni ostatným ľudovým hudobným nástrojom svojím vzhľadom i zafarbením hlasu. Je vyznaním, hlasom i dušou našich bačov a valachov, ktorí k nám touto cestou prehovárajú i dnes. Dĺžka nástroja je zvyčajne do 180 cm, no tá najdlhšia na svete – fujara trombita – môže mať až 6 m. Vyrába sa z vysušeného dreva, najčastejšie z kmeňa bazy, ale aj javora, jaseňa či agátu. Má zádumčivý, zamatový zvuk, je nádherne vyzdobená. Každý výrobca používal svoje techniky i vzory, preto je každý jeden nástroj jedinečný. Zápis fujary v roku 2008 do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO len potvrdil jej svetovú unikátnosť a historickú hodnotu.

Snímka: carodreva.sk

Snímka: Shutterstock

Biele zlato

Biele zlato, aj takto sa hovorí tejto zdraviu prospešnej obžive. Bryndza patrí medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny a tradícií už niekoľko desiatok rokov. Nie je však bryndza ako bryndza a zdraviu prospešná je len tá pravá. Tento národný poklad máme pred očami, no nie všetci poznáme jeho blahodarné účinky. Určite by sme bryndzu mali zaradiť do svojho jedálnička častejšie. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemný a roztierajúci sa zrejúci syr. Vyrába sa tradičným spôsobom drvením a mletím vyzretého ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra. Pravá bryndza obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra, takže nie je úplne hladká. Podiel ovčieho syra však musí byť väčší ako 50%, nájdete aj 100%. Mieša sa so soľou alebo špeciálnym soľným roztokom, čím sa táto metóda výroby odlišuje od výroby iných druhov ovčieho syra mimo územia Slovenska. Bryndzu, najmä tú májovú, odborníci považujú za unikátny patent prírody, prírodnú konzervu, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.

Prvé na svete

Jediné celoslovenské poľovnícke múzeum – Múzeum vo Svätom Antone, sídli v areáli Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) svätoantonského kaštieľa. Ako prvé múzeum na svete získalo v roku 2001 Cenu C.I.C. udeľovanú pre poľovnícke múzeá – až o niekoľko rokov neskôr získali túto cenu aj moskovské, či parížske poľovnícke múzeum. Kaštieľ Svätý Anton, sa označuje aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský kaštieľ, je kaštieľ, ktorý sa nachádza pol lesom v obci Svätý Anton, neďaleko od mesta Banská Štiavnica. Je to miesto výnimočné cennými zbierkami z celého sveta, zachovaným interiérom, zariadením, originálnymi tapetami a maľbami a skrátka mnohými predmetmi nevyčísliteľnej hodnoty, ku ktorým sa viaže bohatá história nie iba regionálneho významu.

Snímka: sovidom.sk

Snímka: slovakia.travel

Prvá vysoká škola technického charakteru

Prvá vysoká škola technického charakteru na svete bola Banská Akadémia, založená v roku 1762 Máriou Teréziou. Nachádzala sa v Banskej Štiavnici, ktorá bola centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.

Prales s najvyššími bukmi na svete

Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO. Rastú tu buky najvyššie na svete, v plnej sile a kráse sa týčia k nebu. Ten najvyšší má 56 metrov. Je to maximálna výška buka, ktorá bola doposiaľ v bukových pralesoch Európy nameraná.

Snímka: objavtepoloniny.sk

Snímka: novinky.cz

Jeden z najstarších zachovalých röntgenov na svete

Najstarší röntgen na Slovensku nájdete na kežmarskom hrade. Prvé snímky na unikátnom prístroji zhotovil doktor Vojtech Alexander ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Je kultúrnou pamiatkou Slovenska. Patrí medzi skvosty uprostred zachovaných röntgenových prístrojov na svete.

Unikátny rímsky vodopád a prvý chov ľadových medveďov na svete

Park pri kaštieli Betliar v okrese Rožnava, ktorý najväčším historickým parkom na Slovensku ponúka svetový unikát. Je jedinečný aj tým, že ide o najvyšší umelý vodopád na Slovensku, vysoký približne deväť metrov. Návštevníkov láka Veľký rímsky vodopád, ktorý je svetovým unikátom. Rímsky vodopád je kľúčovou stavbou parku. Už pred rokom 1823, kedy vodopád vznikol, si dali Andrássyovci vypracovať aj akýsi projekt na jeho stavbu. Ten sa zachoval dodnes. Začiatkom 20. storočia bol bazén pod vodopádom ohradený vysokou klietkou a upravený ako zverinec, kde Andrássyovci chovali ľadové medvede, pričom išlo o prvý chov ľadových medveďov na svete. Podľa zoznamu organizácie ICOMOS patrí park medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta.

Snímka: flog.pravda.sk

Snímka: LateGoal FN YouTube

Vláčik na štadióne

Vláčik na štadióne Tatran Čierny Balog. Je to slovenský unikát, aký vo svete nenájdete. Hráči niekedy nevedia, čo majú robiť, lebo naraz píska vlak aj rozhodca. Štadión sa v minulosti objavil v zahraničných televíziách vrátane americkej ESPN, písali o ňom svetoznáme periodiká.

Špania Dolina

Pred päťsto rokmi poznal Španiu Dolinu skoro celý svet. Zásobovala meďov celý svet. Ťažili tu meď, ktorá utvárala dejiny, vyhrávala vojny a prinášala bohatstvo. Aj keď už cinkot baníckych kladiviek dávno utíchol, slávna minulosť malebnej dediny sprevádza návštevníkov na každom kroku. Kedysi slávna v celej Európe, dnes naším baníckym pokladom. Náleziská medenej rudy a striebra, malebné podhorské prostredie, banícke domčeky a krásny rímskokatolícky kostol. Malú dedinku nájdete v obklopení Starohorských vrchov a od roku 1979 sa pýši titulom Pamiatkovej rezervácie ľudovej kultúry. Ruda sa tu začala aktívne ťažiť asi v 11. – 12. storočí a vyviezlo sa jej celkom až 300 000 ton. V okolí prekvitala tiež ťažba a spracovanie dreva a dedina je slávna aj legendárnymi špaňodolinskými čipkami – vytvorené jedinečným paličkovaním. Najdete tu aj unikátny banský historický vodovod, ktorý bol postavený v 16. storočí. Ide o najstarší a najdlhší banský vodovod na Slovensku. V minulosti mal dĺžku viac ako 40 kilometrov a privádzal vodu do baní v Španej Doline a okolí až spod Prašivej v Nízkych Tatrách.

Snímka: idnes.cz

Snímka: monicqa.sk

Slovenčina – svetový jazyk

Cyril a Metod si vzali za základ svojej abecedy starosloviensku bukvicu a upravením do nového písma hlaholika dosiahli solúnski bratia počas návštevy v Ríme (v roku 868) u pápeža Hadriána II. aj schválenie starej slovenčiny ako štvrtého svetového liturgického jazyka západnej cirkvi. Po zriadení Nitrianskeho biskupstva sa mohli vykonávať kresťanské obrady, popri latinčine, gréčtine, hebrejčine aj v starej slovenčine. Táto skutočnosť, ako aj titul arcibiskupa, ktorý Metodovi udelil pápež Hadrián, svedčí o úspešnosti misie.

Jediný kus na svete

Jediný kus Tatry 603A na svete. Na svete bol v Bratislave vyvinutý a vyrobený jediný kus s výrobným číslom 0001-A. Práve tento exkluzívny solitér môžu návštevníci vidieť v múzeu automobilových veteránov Oldtimer Gallery za bratislavským Letiskom Milana Rastislava Štefánika. Nájdete tu značky ako Aero, Praga, samozrejme Škoda a Tatra, ale aj Walter, Wikov, Jawa, Minor či Zbrojovka. V zbierke múzea je momentálne 80 krásnych exponátov výlučne česko – slovenskej výroby, ale postupne sa bude rozširovať.

Snímka: bakurier.sk

Snímka: slovenskycestovatel.sk

Ručne vyrezávaný pohyblivý Banskoštiavnický betlehem

Svetový unikát, 22 metrov dlhý a stále rastie, 800 postavičiek z toho 400 pohyblivých, 30 000 hodín výroby. Je zaradený medzi najväčšie drevené, pohyblivé betlehemy. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku v rezbárskej podobe. Prvým motívom je dobývanie zlata a striebra. Ďalej je tu zobrazené razenie mincí, banský gápeľ poháňaný konskou silou a banský rumpáľ. Druhým motívom betlehemu je samotný biblický motív, zobrazujúci narodenie Ježiša, ktorému sa klaňajú traja králi, pastieri a baníci. Dopĺňa to panoráma Banskej Štiavnice so svojimi známymi stavbami.

Jedno z najvplyvnejších diel svetovej literatúry napísané v našej rodnej zemi

V rokoch okolo 170-180 n.l. vytiahli do boja ríšske légie, ktorým velil sám panovník, Marcus Aurelius. Uprostred bojov, alebo v pokojnejších dňoch chytil do rúk brko a spísal svoje myšlienky, ktoré sa v súčasnosti stali klasikou. Právom môžeme tvrdiť, že jedno z najvplyvnejších diel svetovej literatúry bolo napísané práve v našej rodnej zemi. Legendárny rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 161 – 180 nášho letopočtu, zanechal ako jediný staroveký vládca svedectvo o sebe samom. Počas vojnového ťaženia proti Markomanom písal totiž filozofické príhovory sebe samému. Rukopisy boli po jeho smrti nájdené, najstaršie zachované vydanie Aureliovo filozofického diela Ta eis heauton pochádza zo 14. storočia. Prvú časť svojich hovorov k sebe napísal Marcus Aurelius okolo roku 172, v období markomanských vojen. Ako sám uviedol v jeho závere: „V krajine Kvádov, nad riekou Granum“. Tým miestom je dnešný región v okolí obce Šarovce, pri rieke Hron. V zahraničí sa hipoterapia začala rozvíjať v 60-tych rokoch nášho storočia, hoci pozitívne pôsobenie koňa na človeka bolo známe už omnoho skôr. Jedna z prvých písomných zmienok o liečebnom využití koňa je práve z nášho územia. Marcus Aurelius v svojom diele „Hovory k sebe samému“ písanom v povodí Hrona udáva informáciu o doporučovaní jazdy na koni lekárom.

Snímka: citarny.com

Snímka: dusekarpat.cz

Najvyšší sintrový stĺp na svete

Najvyšší sintrový stĺp na svete ukrýva Krásnohorská jaskyňa vo svojej Sieni obrov. Nazýva sa „Kvapeľ rožňavských jaskyniarov“ a je vysoký 32,6 m. Nájdete ho zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov. Táto jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce Krásnohorská Dlhá Lúka v okrese Rožňava v Košickom kraji. Jaskyňa patrí k tým najnavštevovanejším jaskyniam na Slovensku.

Prvá vysoká škola už v roku 863

Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkonitrianske učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa podľa archeologických nálezov existovala na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.

Snímka: visitbratislava.com

Snímka: Milan Čupka

Svetový unikát v Slovak

Slovak je jediné miesto na celej planéte, kde rastie Sternovej mišpuľa (Mespilus canescens), listnatý ker alebo malý strom s viacerými stonkami z čeľade ruží. Jediných 25 stromov rastie v háji Konecny v Slovaku. Slovak (staršie názvy: Slovactown alebo Slovaktown) je obec v Prairie County v štáte Arkansas v Spojených štátoch. Obec sa nachádza na ceste Arkansas 86, 14,6 km južne od Hazenu. 70 m n. m.

Prvá drotárska výstava na svete a jediné drotárske múzeum na svete

Slovenskí drotári nevynikali len v remeselnej zručnosti, ale i ako insitní umelci. Najvýznamnejším z nich bol Jozef Kerak, ktorého figurálna tvorba je dnes známa i vo svete. Jeho dôstojným pokračovateľom je Ladislav Mikulík z Veľkého Rovného, ktorý vytvoril krajinu Drotárie, zaľudnenú množstvom postavičiek z drôtu. Dnes je vystavená v expozícii Považského múzea v Žiline v Budatínskom zámku. Iniciatívy na zriadenie múzea v Žiline sa objavovali už od 20. rokov 20. storočia. V roku 1940 sa v obci Dlhé Pole uskutočnila prvá drotárska výstava na svete. Múzeum je jediným drotárskym múzeom vo svete, pričom zbierkový fond predstavuje viac ako 4 000 kusov rôznych exponátov. Každoročne sa organizuje v Budatínskom zámku medzinárodné Stretnutie drotárskych majstrov, ktoré je jedinou prehliadkou súčasných pokračovateľov drotárskeho remesla hlásiacich sa k slávnym tradíciám svojich predkov.

Snímka: wikipedia.org

Snímka: lepsiden.sk

Najväčší drotársky podnik na svete

Najlepšie uplatnenie si slovenskí drotári na prelome 19. a 20. storočia nachádzali v cárskom Rusku. Mladý Štefan Hunčík do 12 rokov navštevoval ľudovú školu na Slovensku, potom odišiel so svojim otcom do Moskvy. Štefan Hunčík si zaumienil prebudovať otcovu dielňu na fabriku, ktorú jeho otec založil spolu so svojím kmotrom Krutošíkom v roku 1868. V tej dobe to bola veľká výzva. Revolúciu urobil aj v spôsobe ponúkania svojich produktov a zatiaľ čo jeho otec ponúkal tovar na trhu, Hunčík s Krutošíkom vytvorili firemný katalóg, ktorý mal 500 strán. Obsahoval rôzne produkty, od vtáčích klietok (jedna takáto klietka získala v roku 1909 na výstave v Londýne zlatú medailu) až po kuchynské potreby, pričom polovica fotografií bola farebná. Postupne začali so spriemyselňovaním a mechanizovaním prác a zamerali sa aj na plechársku výrobu. Objednávok stále pribúdalo, preto sa rozrastala aj dielňa. Vznikli špecializované pracoviská – nástrojáreň, klampiarska, zámočnícka a drotárska dielňa a fabrika mala vlastnú výstavnú sieň a elektráreň na antracit. Fabrika Štefana Hunčíka a Imricha Krutošíka z Vysokej nad Kysucou sa stala najväčším drotárskym podnikom na svete. Sídlila v deviatich budovách a pred prvou svetovou vojnou zamestnávala takmer 400 ľudí. Výrobky exportovali do rôznych kútov sveta – Spojené štáty, Čína, Nemecko a Perzia.

Drotárstvo

Slovenské drotárstvo predstavuje špecifický a ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území, v žiadnom inom štáte. Stovky až tisíce drotárov vytvorili atypickú historickú kulisu dejín malého národa uprostred Európy. Prvá historická zmienka o drotárstve na Slovensku pochádza z r. 1714, kedy sa v súdnych spisoch Bytčianskeho panstva uvádza meno Juraja Drotárika. Za miesto zrodu drotárstva sa všeobecne považujú oblasti dnešného severozápadného Slovenska, trojuholník medzi mestami Bytča – Žilina a Čadca. Slovenské drotárstvo je zapísané v zozname UNESCO od roku 2019.

Snímka: pmza.sk

Snímka: tradicie.praveslovenske.sk

Ľudová modrotlač

Prvý farbiarsky cech ako predchodca modrotlače u nás vznikol už v roku 1608. Slovenská modrotlač začala produkovať v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby. Strediskami plátenníctva na Slovensku boli regióny Oravy, Spiša a Šariša. Vysokou kvalitou vynikalo najmä spišské plátno, ktoré sa v 19. storočí vyvážalo aj do zahraničia. Slovenská modrotlač je súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO od roku 2018.

Najväčší elektromotor na svete

Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.

Snímka: ses.sk

Snímka: csfd.sk

Dlhometrážny nemý hraný film Jánošík

V roku 1921 si Slováci založili v americkom Chicagu účastinnú spoločnosť Tatra Film Corporation a nakrútili prvý slovenský film Jánošík (1921). Spoločnosť Tatra Film Corporation vznikla s cieľom nakrúcať ,,drámy, veselohry, cestopisy a historické deje“ zakotvené v slovenských reáliách. Skupinu tvorili Slováci na čele s Jaroslavom Siakeľom, Danielom Siakeľom, Jánom Závodným, Františkom Horlivým a Andrejom Šustekom. Daniel sa postavil za kameru a Jaroslav sa chopil režírovania. Exteriéry nakrúcali okrem iného tiež v okolí rodnej dediny. Vďaka filmu Jánošík sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 ho UNESCO zapísalo do svetového kultúrneho dedičstva. Bratia Siakeľovci sa stali priekopníkmi moderného animovaného filmu.

Jedna z najslávnejších svetových fotografií

Americký denník New York Herald Tribune uverejnil 2. októbra 1932 jednu z najslávnejších svetových fotografií. Slovenského stavbára Gustáva Popoviča spolu s ďalšími montérmi zachytil fotograf na dnes už legendárnej fotke Obed nad mestom. Hlavná hviezda Slovák Gusto Popovič sa stal nesmrteľným. O totožnosti mužov na obrázku existujú mnohé tvrdenia. Najviac sa ale vie o Slovákovi úplne vpravo, ktorý drží fľašu od whisky aj napriek vtedajšej v USA uzákonenej prohibícii. Avšak podľa zdrojov priamo od rodiny mal Gusto vo fľaške čaj. Do USA vycestoval za prácou celkovo trikrát. Bol tvrdý, múdry, nezlomný, pracovitý a cieľavedomý chlap. Gusto Popovič sa na začiatku druhej svetovej vojny vrátil do Vyšného Slavkova, kúpil za zarobené peniaze nejaké lesy a polia, aby na nich mohol gazdovať. Keď sa končila vojna a cez Slavkov prechádzal front, zahynul počas bombardovania. Zabila ho črepina z granátu. Z domu, v ktorom Popovič žil, ostala už len hospodárska časť. Je pochovaný spolu s manželkou na cintoríne vo Vyšnom Slavkove, ich hrob zdobí slávna fotografia, na ktorej sa Gusti riadením osudu ocitol.

Snímka: instagram.com/bertfromsang

Snímka: TV Matica

Svetová slovenčina inšpiruje milióny ľudí 

Svetová slovenčina už v minulosti inšpirovala milióny ľudí. Slovenský romantický spisovateľ, prozaik a básnik Samuel Tomášik napísal v roku 1834 báseň Hej Slováci, ktorá rozžiarila mnoho slovenských a slovanských sŕdc a rozšírila sa aj bez internetu. Pieseň sa v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania a inšpirovala milióny Slovanov. Celá báseň vznikla slovanskou spontánnosťou, keď bol autor pri návšteve Prahy pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pri jej písaní autor nemohol tušiť, aký význam bude mať pre nasledujúce generácie Slovákov, Čechov, Srbov, Rusov, Bulharov, Chorvátov, Macedóncov, Slovincov, Ukrajincov i Poliakov.

Prvý pamätník na svete venovaný obetiam genocídy Slovanov

Na Slovanskom Dvore Slavica v Alekšinciach pri Nitre bol odhalený dňa 22. júna 2021 prvý pamätník na svete venovaný pamiatke na genocídu Slovanov. Pamätník bol postavený z iniciatívy slovanského spolku Slavica z Nitry a na základe umeleckého návrhu známeho slovenského sochára Norberta Kelecsényiho (Šaľa,1976).

Snímka: Slovansky Dvor/Slavica

Snímka: palugyay.sk

Geniálny vínovod v Bratislave

Rodina Palugyayovcov bola veľmi vynaliezavá. Ich myšlienka vybudovať v Bratislave pod hlavnou cestou potrubie, ktoré by dopravilo víno z ich pivníc priamo do železničnej cisterny bola viac ako geniálna. František Palugyay získal v roku 1910 od mestského úradu stavebné povolenie. Firma Palugyay a synovia sa tak mohla pustiť do výstavby vyše sto metrov unikátneho dlhého vínovodu. Ten viedol z ich paláca na Pražskej ulici (dnešná budova ministerstva zahraničných vecí) popod cestu smerom na Lamač do budovy železničnej stanice, v ktorej v súčasnosti sídli železničná polícia. Vínne potrubie existovalo ešte v roku 1940. Nachádzali sa tu stroje, ktoré dokázali v tom čase prepraviť až 150 vedier vína za hodinu (cca 2 500 litrov) zo suda do suda. Moderné výkonné stroje umyli a zazátkovali dvetisíc fliaš denne. Poriadok, najmodernejšia technická vybavenosť, originálne logistické riešenia a vínovod. Firma Palugyay predbehla dobu.

Svetové slovenské víno na Titanicu

Vinárske impérium, ktoré nemalo v Európe obdobu založil v Bratislave Jakub Palugyay (1819 až 1885), podnikavý pán z Liptovskej Palúdzky. Značka vín Chateau Palugyay sa už v 19. storočí radila medzi najlepšie vína sveta. V roku 1864 začala firma Jakuba Palugyaya exportovať aj do tak vzdialených krajín ako je Mexiko či USA a získavať významné ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, Viedni, Paríži a Melbourne. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau, pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa a arcivojvodu Jozefa. V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Značka vína Palugyay sa stala známou prakticky po celom svete. Jedna z najlepších kolekcií palugyayovského vína sa potopila s posádkou a cestujúcimi Titanicu. Na dne mora je dodnes 8-tisíc fliaš výberových vín značky Palugyay z ročníkov 1900 až 1910.

Snímka: racaweb.sk

Snímka: hubertsekt.sk

Svetový slovenský Hubert J.E.

V roku 1825 vznikla na Radlinského ulici v Bratislave prvá továreň na výrobu šumivého vína mimo Francúzska. Továreň sídlila na miestach, kde sa dnes vzdelávajú študenti chemicko-technologickej fakulty STU. Spoločnosť založená bratislavskými mešťanmi Johannom Fisherom a Michaelom Schönbauerom. Prvý člen rodiny Hubertovcov, Franz Hubert, sa ako spolumajiteľ továrne spomína až o 50 rokov neskôr. Spoločnosť v roku 1840 vyrábala 10-tisíc fliaš sektu ročne. Prepracovaná technológia a výborná kvalita vín začali prinášať úspechy nielen doma, ale aj za hranicami. Hubert J. E. exportovala do Ameriky, Talianska, Austrálie, Ruska, Anglicka Škótska a Indie a získala aj jedno z najvýznamnejších ocenení – francúzsky kríž za úspechy na medzinárodnej výstave vín v Bordeaux. V 50. rokoch prechádza výroba do mesta Sereď. Firma je jedna z najstarších slovenských spoločností, ktorá funguje nepretržite až dodnes.

Jediný kus na svete

Jediný zachovaný exemplár slovenskej bankovky z roku 1945 sa vydražil na internete za 1,25 milióna českých korún bez aukčnej prirážky. To je viac ako 12-násobok vyvolávacej ceny, ktorá bola 100 000 českých korún. Zberateľ, ktorý bankovku získal, kúpil jediný známy exemplár bankovky na svete, ktorú vydal slovenský štát na konci druhej svetovej vojny a ktorá sa nikdy nedostala do obehu.

Snímka: financnenoviny.com

Snímka: lepsiden.sk

Svetové Tatry

Pri slávnostnom otvorení Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní v roku 1970, ktoré sa uskutočnilo 14. februára sa záčastnilo 535 pretekárov z 25 krajín sveta. Skoky na veľkom mostíku 21. februára sledovalo na mieste okolo 140 000 divákov! Súťaže na Štrbskom plese videlo celkove neuveriteľných 320 000 divákov, čo prekonalo aj návštevnosť na lyžiarskych súťažiach zimných olympijských hier. Generálny tajomník FIS Sigge Bergman na záver MS 1970 povedal: „My z FIS‑ u sme veľmi hrdí a vďační za to, že česko-slovenskí priatelia urobili pre náš šport takú obrovskú propagáciu. Za 30 rokov mojej činnosti som videl možno všetky lyžiarske štadióny sveta. Tento je vzorný, nateraz neprekonateľný. Gratulujem Slovákom! Americký prezident Richard Nixon organizátorom zablahoželal k usporiadaniu podujatia. „Športové udalosti takého charakteru dávajú dokopy športovcov z rôznych krajín, pomáhajú stavať mosty porozumenia a spolupráce medzi národmi,“ napísal v krátkom posolstve. S atmosférou na Slovensku plnou porozumenia a priateľstva sa hovorilo a písalo po celom svete len v superlatívoch. Dovedna sa na MS akreditovalo 473 novinárov – 263 píšucich, 96 fotoreportérov, 75 televíznych komentátorov a 39 rozhlasových reportérov z 21 štátov. Priame prenosy odvysielala ČST pre približne 240 miliónov divákov v 18 krajinách sveta. Úspešné usporiadanie majstrovstiev sveta 1970 a v súvislosti s tým vybudovaná infraštruktúra učinili z Vysokých Tatier významné medzinárodné stredisko cestovného ruchu. Lyžiarsky šampionát je dodnes najväčším a najvýznamnejším športovým podujatím uskutočneným na území Slovenska.

Bič z Turca plieska po celom svete

Geniálne pastierske biče boli predchodcami mobilov. Bačovia mali naučené signály, ktorými komunikovali. Bol to oficiálny signálny nástroj, ktorý sa využíval na dávanie signálov. Pastiersky bič je vlastne prvý mobil. Kedysi, keď neboli telefóny, sa korbáče používali na salašoch. Bača hneď neutekal do dediny, aby oznámil, že sú hotové syry a žinčica. Bačovia mali svoje signály, zaplieskali a ľudia už vedeli. Alebo bičom oznamovali, že sa stalo nešťastie a treba prísť pomôcť. Najväčší ručne vyrobený slovenský bič uplietol majster Martin Brxa a je dlhý 9,26 m. Najhlasitejšie plieskanie bičom na Slovensku a slovenský rekord dosiahol rekordman Martin Brxa pri intenzite hluku 108,2 decibelu. Turčiansky bič od Martina Brxu z Turian už dávno prekročil hranice regiónu. Poznajú ho nielen na Slovensku, ale aj v ďalekom svete – v Kanade, USA, Holandsku, Nórsku, Saudskej Arábii, Japonsku i v Miláne, kde ho jeho výrobca predviedol na Svetovej výstave Expo 2015.

Snímka: BERkožu!

Snímka: Peter Mayer

Sokoliarstvo

Sokoliarstvo je staré viac ako 4500 rokov najstaršie civilizácie sa zrodili v Mezopotánii, v Prednej a Strednej Ázii, v Egypte, v Číne. Na naše územie sa dostalo zo stepí strednej Ázie najskôr pri kočovných nájazdoch. Prvé potvrdené zmienky z nášho územia sú z obdobia Veľkej Nitravy, v tridsiatych rokoch 9. storočia kde z dvojice Cyril a Metod s krahulcom lovil pravdepodobne iba Cyril , ktorý neskôr prijal meno Konštantín. Potom knieža Svätopluk bol tiež vášnivý sokoliar. V súčasnosti slovenskí sokoliari patria k absolútnej svetovej špičke. Ako živé dedičstvo ľudstva bolo sokoliarstvo do zoznamu UNESCO pripísané ešte v roku 2016, no Slovensko sa jeho súčasťou stalo až v roku 2021 pri nominácii rozšírenej o ďalšie krajiny.

Horehronský viachlasný spev

Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. Valašsko-pastiersky spôsob života a dlhé dni strávené na lúkach a pasienkoch pri pasení dobytka sa zaslúžili o hudobné bohatstvo a popri viacerých hudobných nástrojoch sa presadil aj ľudový spev. Ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Od roku 2017 je Horehronský viachlasný spev súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Snímka: Youtube

Snímka: terchovskamuzikapupov.sk

Terchovská muzika

Terchovská muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívnym vokálnoinštrumentálnym prejavom. Predstavuje mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom, viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Pojmom terchovská muzika sa neoznačuje iba charakteristické inštrumentálne obsadenie s malou dvojstrunovou basou, ale aj celá príslušná hudobná tradícia. Od roku 2013 je Terchovská muzika súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Gajdošská kultúra

Gajdy sú dychový nástroj pozostávajúci z mecha, z ktorého sa vyháňa vzduch, a z píšťaly s dierkami, z ktorej vychádza typický zvuk. Gajdošská kultúra má medzinárodný charakter a existuje hneď niekoľko krajín, do ktorých sa v 14. storočí rozšírila. Gajdy krajín sa líšia a výnimkou nie je ani Slovensko – k našim sa viaže široká paleta sprievodných prejavov, ktoré z gajdošskej kultúry robia dedičstvo. Slovenské gajdy sú odlišné technologickými postupmi výroby, dizajnovým spracovaním nástrojov, repertoárom piesní, sprievodnými rituálmi, obradmi či textami samotných piesní. Slovenská gajdošská kultúra bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Snímka: TASR

Snímka: ludovakultura.sk

Bábkarstvo

Tradičné bábkarstvo je stále živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pôvodnými nositeľmi tradície boli rodiny profesionálnych kočovných bábkarov v 17. a 18. storočí, ktorí rýchlo rozniesli túto formu umenia po celej krajine. Bábkarstvo na Slovensku je vnímané ako jav vo všetkých jeho historických podobách a rozmanitých prejavoch, ktoré predstavuje tradičný kultúrny prvok. Tento druh divadla spája dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej tradície. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bolo zapísané v roku 2016. 

Levoča – stredoveké kráľovské mesto

Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia si svojou atmosférou a výnimočnosťou získajú azda každého návštevníka. Krásne historické centrum obopínajú stredoveké hradby, ktoré sa zachovali takmer v celku, z pôvodných 15 bášt a veží zostalo šesť. Samotné hradby majú dĺžku viac ako 2 kilometre. Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO z roku 1993 obsahoval len časť z objektov, až v roku 2009 bol skompletizovaný, keď doň pribudlo aj historické jadro mesta Levoča. 

Snímka: Shutterstock

Snímka: slovakia.travel

Bardejov – perla Šariša

Perla Šariša, mesto s jedinečným námestím, najgotickejšie mesto na Slovensku.  Malebné námestie s farebnými meštianskymi domami, majestátna Bazilika Minor sv. Egídia, Židovské suburbium, historická radnica, Katov dom, zachovalé mestské hradby s baštami… Na pomerne malom území je sústredené obrovské množstvo cenných a pozoruhodných pamiatok. Stredoveké pamiatky, ale aj vychýrené liečivé kúpele a krásna príroda navôkol – to sú charakteristiky Bardejova. Zachovalé stredoveké centrum je od roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes

Medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes bola v roku 2021 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na území Slovenska sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum  na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej, rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.

Snímka: bratislavskykraj.sk

Snímka: SITA.sk

Skalický trdelník

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie na Slovensku, konkrétne oblasť Skalice. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Najdlhší Skalický trdelník na svete meria 208 centimetrov, na trdlo ho namotali a upiekli v Skalici na Trdlofeste. Na jeho výrobu potrebovali 3,5 kilogramu cesta, ktoré namotávali na špeciálne vyrobený drevený valec, trdlo. Trdlo vyniesli nad pripravené ohnisko a upiekli. Celá príprava od zarobenia cesta vrátane pečenia trvala približne tri hodiny. 

Stratený Budzogáň

Podľa legendy tu rástol Hromodub, najväčší strom na svete. Jedného dňa, sa tak zapáčil jednému obrovi, ze si z neho začal vyrezávať obrovský budzogáň. Zanietený prácou, si ani nevšimol, ako sa miazgou z Hromodubu k zemi prilepil a od zlosti budzogáň zapichol do zeme a prial si nech skamenie. A tak tu stojí dodnes skamenelý Stratený Budzogáň – Súľovské vrchy. Dostať sa až k nemu môžete po 6 km náučnom chodníkom z Rajeckých Teplíc, tiež z obce Súľov po výstupe na vrch Žibrid, ďalej pokračovať smerom na Rajecké Teplice a pri zostupe odbočiť k útvaru Budzogáň.

Snímka: vaclavhyza.cz

Snímka: naucnechodniky.eu

Stroj na výrobu rybárskych sietí – jeden z prvých na svete

Vodný mlyn v Kolárove je pekne zrekonštruovaný plávajúci vodný mlyn, jediný na Slovensku, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja. V areáli mlyna sa nachádza skanzen ľudovej kultúry. Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom možno okrem iného vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete. Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Kolárovský mlyn dnes predstavuje najmä fotogenickú, technickú pamiatku zasadenú do veľmi pekného prostredia riečneho ramena Malého Dunaja v kraji lužných lesov južného Slovenka. Súčasťou územia je aj takzvaný „Hrad mieru“, ktorý má pôvod v polovici 15. storočia a jeho zemný val je ešte zachovaný.

Patrí medzi najväčšie nálezy mincí na svete

Košický zlatý poklad je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze objavený pri kopaní základov budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici č.68 v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete.

Snímka: vsmuzeum.sk

Snímka TASR

17-kilometrový prívodný kanál a jedinečná plocha vodnej nádrže

Vodné dielo Gabčíkovo bolo vybudované v rokoch 1977 – 1992 najmä z dôvodov ochrany územia pred povodňami, zlepšenia plavebných podmienok, zabezpečenia kvality pitnej vody a výroby elektrickej energie. Význam sa však kládol aj rekreačnému a turistickému využitiu. So zužovaním koryta Dunaja na jeho 1 852. riečnom kilometri sa začalo 1. augusta 1992. Do polovice októbra sa zúžilo z pôvodných asi 400 na 180 metrov. Ostávalo už len vytvoriť akýsi most, z ktorého sa prehradí zvyšok. Deň D prišiel v sobotu 24. októbra, keď z úst riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Júliusa Bindera zaznel príkaz „Sypte!“ Prehradzovanie sa o niekoľko dní skončilo a potom Dunaj tiekol už aj na turbíny elektrárne v Gabčíkove. Za svetový unikát sa považuje 17-kilometrový prívodný kanál a jedinečná je aj plocha vodnej nádrže v rozmere 60 štvorcových kilometrov. Plavebné komory Vodného diela Gabčíkovo majú dĺžku 275 m a šírku 34 metrov. Od začiatku prevádzky VD Gabčíkovo v roku 1992 bolo celkovo preplavených 436 892 plavidiel, čo predstavuje 171 569 448 ton nákladu a 9 953 660 osôb.

Novohradské ľudové náhrobníky

V 70. rokoch 19. storočia sa na evanjelických cintorínoch v dedinách severozápadu Novohradu a na jeho hranici s Podpoľaním a Hontom objavujú bohato tvarované a zdobené drevené dosky a kamenné tabule. Sú svetovým unikátom a každý z nich je originálom. Nastáva priam explózia tvarov a ornamentálnej výzdoby, ale i farieb. Niekoľko desiatok dodnes zachovaných kamenných náhrobných tabúľ v tomto priestore je zhmotnením veľkého množstva znakov, symbolov a najrozličnejších motívov a ornamentálnej výzdoby. Do týchto náhrobníkov sú pretavené predstavy z ľudovej viery, filozofie a zároveň i množstvo zaujímavých a cenných informácií zo života jednotlivcov i celých dedín. Unikátne sú predovšetkým svojou výtvarnou stránkou. Ornamentálna výzdoba na nich je plná znakov a symbolov, z ktorých mnohé vychádzali z magicko-kultových predstáv minulosti, a ktorých pôvodný význam sa postupom času redukoval na úroveň dekoratívnosti. 

Snímka: Radovan Vojenčák/Marián Škovraga/Ján Aláč

Snímka: TASR/František Iván

Jedna z najvýznamnejších záhrad sveta

Park pri Betliarskom kaštieli je najväčším historickým prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. V roku 1978 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad a tvorí rozlohou úžasných 81 ha. Park pri kaštieli bol založený v 18. storočí. Betliarsky park je skvostom, kde nemožno prehliadnuť vzácne dreviny a objekty i vzácne stromy. Súčasťou parku nie sú iba vzácne druhy stromov, ale i vodné plochy, taktiež chodníky a historické stavby, ktoré spolu s kaštieľom vytvárajú ladný a jednotný celok. Park prechádzal mnohými rekonštrukciami až do podoby, ktorú môžeme vidieť dnes.

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie