Staroslovienska bukvica

Stáročia nikto nepopiera, že Slovania na našom území mali svoj vlastný písomný systém – Starosloviensku bukvicu. Svojou podstatou je to systém obrazový, lebo bukvice nemajú iba fonému, ale v textoch sú vždy uložené obrazy. Obrazy sú totiž súčasťou všetkých starých písomných systémov. Staroslovienska bukvica je písmo našich predkov a jedno z najstarších písiem na svete. Je to písmo, ktoré má obrazový a duchovný význam. Jednoduchší ako Runy, ale o nič menej obrazný obsah má v sebe ukrytý aj Staroslovienska bukvica. Cyril a Metod za základ vzali už existujúcu bukvicu, ktorá pozostávala zo 49 bukiev.

Čičmany

Každý znak v sebe niesol symboliku, akúsi „alchýmiu živlov“: voda (vlnovka), vzduch (špirály), zem (kosoštvorce, štvorce), oheň (cikcak) a živel dreva (trojlístky, čiary). Na trámy sa maľovali čiarky zvisle, čím ich opticky „zužovali“. V okolí okien sa maľovali šípky a trojlístky, ktoré znamenali prinášajúcu energiu do domu. Rohy domov sa zakončovali krížikom alebo krúžkom, malo to zabraňovať úniku energie a ochranu pred zlými duchmi. Trojlístok symbolizoval neustály rast, rozvoj a zdravú rodinu – z dvoch lístkov (mama a otec) sa vyvíja tretí (dieťa). Špirály pravotočivé a ľavotočivé spojené so stonkou, zvisle obrátené znamenali „kvet života“, ktorý sa vysvetľuje ako rozmanitosť života muža a ženy vo vzájomnosti a rovnováhe. Vlnovka alebo ako „cik cak“ spojené s bodkou vyjadrovali cestičku života človeka, že „raz je v živote hore a raz dole“. Línia srdiečok striedajúcich sa so špicom nahor a nadol predstavovali mužský a ženský princíp.

Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej

Prvým kodifikátorom spisovnej podoby bol Anton Bernolák, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, prvého kultúrneho spolku Slovákov. Stal sa poprednou osobnosťou národnobuditeľských snáh slovenského národa. V poslednom ročníku kňazského seminára vydal svoje dve základné jazykové diela, ktorými kodifikoval prvý slovenský jazyk (tzv. bernolákovčinu). Jej základom sa stal západoslovenský kultúrny jazyk z okolia Trnavy. Ako rodák z Oravy tam však Bernolák vniesol aj niektoré stredoslovenské mäkčiace prvky. Zaviedol fonetický pravopis (píš ako počuješ). Prvé z jazykovedných diel z roku 1787 nesie názov Jazykovedno kritická rozprava o slovenských písmenách. Gramatickú stavbu jazyka zdôvodnil o tri roky neskôr v druhej knihe Slovenská gramatika. Anton Bernolák následne viedol zriadenie Slovenského učeného tovarišstva, ktoré svojimi pobočkami po celom Slovensku šírilo osvetu a literatúru v novom spisovnom jazyku.

Slovenské nárečia

Slovensko je krajina s bohatým členením, ktoré prinieslo aj jazykovú diverzitu. Slovenský jazyk je taký bohatý, že sa pokojne môže porovnávať s jazykmi väčších krajín. Na Slovensku sa používa až 26 nárečí, pričom každé z nich je niečím výnimočným. Až Ľudovít Štúr zjednotil cez spisovnú slovenčinu všetky spoločenské skupiny a triedy, aby ich pozdvihol sociálne i kultúrne. Vypracoval pre ľud dôkladný národný a politický program.

Štúrovská slovenčina

V dejinách slovenského jazyka zaujíma rok 1843 významné postavenie. V tomto roku sa Ľudovít Štúr rozhodol uviesť nový spisovný jazyk založený na základe stredoslovenského nárečia, ktorý by nahradil bernolákovčinu. Toto Štúrovo rozhodnutie malo pozitívny dopad nielen na duchovný ale aj na politický život slovenského národa. Štúrovi sa podarilo odstrániť dvojakosť, ktorá vyplývala z používania dvoch spisovných jazykov: západoslovenského a českého. Zjednotenie Slovákov spisovným jazykom utvorilo spoľahlivé základy celkovej národnej obnove. Tá sa prejavila v rôznych smeroch. Začali vychádzať Štúrove „Slovenskje národňje novini“ s prílohou „Orol tatránski“, štúrovci sa bili za kultúrne a politické práva, organizovali spolkovú činnosť, vydávali diela pre široké vrstvy i pre intelektuálov. Spisovná slovenčina sa stala ústredným hýbačom národného života. Štúr pokladal slovenčinu za osobitný jazykový celok, pretože sa svojou hláskovou a tvarovou štruktúrou a slovníkom v mnohom odlišuje od susedných slovanských jazykov. V porovnaní s češtinou Štúr zdôrazňoval starodávnosť slovenčiny, jej ľubozvučnosť, bohatstvo, tvorivosť a nepokazenosť cudzími vplyvmi. Za najčistejšiu a najzachovalejšiu podobu slovenčiny pokladal nárečia v okolí Tatier.

Na srbskej bankovke je zobrazený aj Ľudovít Štúr!

10 srbských dinárov zadná strana: Členovia prvého pražského slovanského zjazdu, 1848 a vineta písmen Vuk Stefanović Karadžić. Prvý vľavo je Ľudovít Štúr (pre Slovákov veľmi dôležitá osobnosť) Ľubomirski, Zap, Dančič, Karadžič, Presl, František Palacký, Dvořáček, Pavel Jozef Šafárik.

Svetová slovenčina inšpiruje milióny ľudí

Svetová slovenčina už v minulosti inšpirovala milióny ľudí. Slovenský romantický spisovateľ, prozaik a básnik Samuel Tomášik napísal v roku 1834 báseň Hej Slováci, ktorá rozžiarila mnoho slovenských a slovanských sŕdc a rozšírila sa aj bez internetu. Pieseň sa v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania a inšpirovala milióny Slovanov. Celá báseň vznikla slovanskou spontánnosťou, keď bol autor pri návšteve Prahy pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pri jej písaní autor nemohol tušiť, aký význam bude mať pre nasledujúce generácie Slovákov, Čechov, Srbov, Rusov, Bulharov, Chorvátov, Macedóncov, Slovincov, Ukrajincov i Poliakov.

Môžete sa učiť po slovensky!

Ste pripravení vydať sa na vzrušujúcu jazykovú cestu? Ak ste jazykový nadšenec alebo si len chcete rozšíriť obzory, učenie slovenčiny môže byť pre vás ideálnym dobrodružstvom! Slovensko so svojou bohatou históriou, jedinečnou kultúrou a podmanivými prírodnými krásami je pokladnicou, ktorá čaká na objavenie. Tak prečo sa nenaučiť jej jazyk a neponoriť sa do tohto stredoeurópskeho klenotu? Naučte sa po slovensky. Odhaľte krásu skrytého klenotu strednej Európy.

Ako to asi môže vyzerať, keď sa po slovensky snažia rozprávať Francúzi, Taiwanka, Belgičanka a Japonci?