Svetová slovenčina – Slovanské esperanto

Slovensko – Svetová krajina.

Perokresba © Miroslav Vomáčka/VENDY atelier

Pokračovať

Snímka: leitus.sk

Svetová slovenčina – slovanské esperanto

Slovensko sa môže pýšiť kultúrnym bohatstvom, medzi ktoré patrí aj slovenský jazyk. Slovenčina môže byť užitočná napríklad v prípade, že sa chcete naučiť nový slovanský jazyk. Slovenčina je známa ako esperanto slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov. Naučte sa po slovensky. Odhaľte krásu skrytého klenotu strednej Európy.

Staroslovienska bukvica

Stáročia nikto nepopiera, že Slovania na našom území mali svoj vlastný písomný systém – Starosloviensku bukvicu. Svojou podstatou je to systém obrazový, lebo bukvice nemajú iba fonému, ale v textoch sú vždy uložené obrazy. Obrazy sú totiž súčasťou všetkých starých písomných systémov. Staroslovienska bukvica je písmo našich predkov a jedno z najstarších písiem na svete. Je to písmo, ktoré má obrazový a duchovný význam. Jednoduchší ako Runy, ale o nič menej obrazný obsah má v sebe ukrytý aj Staroslovienska bukvica. Cyril a Metod za základ vzali už existujúcu bukvicu, ktorá pozostávala zo 49 bukiev.

Snímka: slovanskenoviny.sk

Snímka: ssn.sk

Svetové obrazové vnímanie Slovákov a Sloveniek

Slovensko je svetová krajina ornamentov. Máme ich štyritisíc zatiaľ čo vo svete je ich päťtisíc. Staré formy slovanských písmen sú založené na systéme obrazného vnímania. Teda na princípe zobrazenia celistvej obraznej podoby myšlienky. Medzi našimi predkami bolo najviac rozšírené obrazové písmo – bukvica. Preto obrazové, lebo každý symbol mal svoj obraz, prostredníctvom ktorého sa opísal nejaký jav alebo predmet. Tieto obrazy sa spájali, vytvorili jediný obraz slova, a tak sa preniklo do podstaty akéhokoľvek obrazu. Preto toto písmo je považované za nástroj poznania a duchovného rozvoja.

Čičmany

Každý znak v sebe niesol symboliku, akúsi „alchýmiu živlov“: voda (vlnovka), vzduch (špirály), zem (kosoštvorce, štvorce), oheň (cikcak) a živel dreva (trojlístky, čiary). Na trámy sa maľovali čiarky zvisle, čím ich opticky „zužovali“. V okolí okien sa maľovali šípky a trojlístky, ktoré znamenali prinášajúcu energiu do domu. Rohy domov sa zakončovali krížikom alebo krúžkom, malo to zabraňovať úniku energie a ochranu pred zlými duchmi. Trojlístok symbolizoval neustály rast, rozvoj a zdravú rodinu – z dvoch lístkov (mama a otec) sa vyvíja tretí (dieťa). Špirály pravotočivé a ľavotočivé spojené so stonkou, zvisle obrátené znamenali „kvet života“, ktorý sa vysvetľuje ako rozmanitosť života muža a ženy vo vzájomnosti a rovnováhe. Vlnovka alebo ako „cik cak“ spojené s bodkou vyjadrovali cestičku života človeka, že „raz je v živote hore a raz dole“. Línia srdiečok striedajúcich sa so špicom nahor a nadol predstavovali mužský a ženský princíp.

Snímka: Archív TASR, autor M. Mendrej, Čičmany 28. júla 1972

Snímka: Ján Aláč

Explózia tvarov a ornamentálnej výzdoby, ale i farieb

V 70. rokoch 19. storočia sa na evanjelických cintorínoch v dedinách severozápadu Novohradu a na jeho hranici s Podpoľaním a Hontom objavujú bohato tvarované a zdobené drevené dosky a kamenné tabule. Sú svetovým unikátom a každý z nich je originálom. Nastáva priam explózia tvarov a ornamentálnej výzdoby, ale i farieb.

Novohradské ľudové náhrobníky

Niekoľko desiatok dodnes zachovaných kamenných náhrobných tabúľ v tomto priestore je zhmotnením veľkého množstva znakov, symbolov a najrozličnejších motívov a ornamentálnej výzdoby. Do týchto náhrobníkov sú pretavené predstavy z ľudovej viery, filozofie a zároveň i množstvo zaujímavých a cenných informácií zo života jednotlivcov i celých dedín. Unikátne sú predovšetkým svojou výtvarnou stránkou. Ornamentálna výzdoba na nich je plná znakov a symbolov, z ktorých mnohé vychádzali z magicko-kultových predstáv minulosti, a ktorých pôvodný význam sa postupom času redukoval na úroveň dekoratívnosti. Boli plné symbolov života, nádeje v zmŕtvychvstanie a viery v ďalší život. Časté boli motívy srdca, rastlinné ornamenty, kvety alebo pletence. Objavuje sa na nich celá plejáda solárnych a hviezdicových motívov. Zaujímavosťou Novohradu je motívy pavúka – chrobáka alebo pomerne hojne využívaný symbol ciferníka hodín. S ručičkami hovoril o čase úmrtia a bez ručičiek symbolizoval večnosť. Ich zhotovitelia motívy dopĺňali aj o farebnosť. Používali hlavne modrú, červené, bielu a menej čiernu farbu. Nepoužívali farbu zelenú, a to i napriek tomu, že vo výzdobe obľubovali rastlinné ornamenty.

Snímka: Radovan Vojenčák/Marián Škovraga/Ján Aláč

Snímka: slovencinaoz.wordpress.com

Slovenčina – svetový jazyk

Cyril a Metod si vzali za základ svojej abecedy starosloviensku bukvicu a upravením do nového písma hlaholika dosiahli solúnski bratia počas návštevy v Ríme (v roku 868) u pápeža Hadriána II. aj schválenie starej slovenčiny ako štvrtého svetového liturgického jazyka západnej cirkvi. Po zriadení Nitrianskeho biskupstva sa mohli vykonávať kresťanské obrady, popri latinčine, gréčtine, hebrejčine aj v starej slovenčine. Táto skutočnosť, ako aj titul arcibiskupa, ktorý Metodovi udelil pápež Hadrián, svedčí o úspešnosti misie.

Národné uvedomenie – velebenie slovenského jazyka

Daniel Sinapius-Horčička ako jeden z prvých ukazoval cestu k dnešnej spisovnej slovenčine a bol na začiatku utvárania základov chápania novodobého slovenského jazyka. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, no veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk a vyčíta nedostatok vlastenectva; vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a venuje sa súdobej slovenskej mládeži, a taktiež zámerne používa slovenské jazykové prostriedky, ktoré uprednostňuje pred literárnou češtinou.

Snímka: hlavnespravy.sk

Snímka: internet

Nový trh latinsko – slovenský

V roku 1678 vydal Daniel Sinapius-Hočička, ako učiteľ v exile, v kontexte vtedajšej slovenskej literatúry pozoruhodnú dvojjazyčnú knihu s názvom Neo-forum Latino-Slavonicum – Nový trh latinsko-slovenský. Slovenská zložka diela pozostáva z prísloví a porekadiel, ktoré poznal z domu či z literatúry, latinskú zložku tvoria zvyčajne sentencie rímskych klasikov. Literárny historik Jaroslav Vlček o diele napísal: „Táto knižka je najstaršia dosiaľ známa zbierka slovenských prísloví a má zrejmý ráz školskej učebnej pomôcky.“ Bola to teda podporná učebnica pri štúdiu latinského i slovenského jazyka.

Kamaldulská slovenčina

Kamaldulská slovenčina sa považuje za predchodcu bernolákovčiny. Nešlo o štandardizovanie slovenčiny v pravom slova zmysle a používa sa ako termín variant kultúrnej západoslovenčiny. Názov dostala podľa rehole kamaldulov, ktorí v tejto slovenčine používali vlastné pravopisné a gramatické pravidlá, opísané v diele známom ako Kamaldulský slovník (Syllabus dicionarii Latino-Slavonicus…). Kniha má 948 strán rukopisu a je dnes uložená v Univerzitnej knižnici v Budapešti.

Snímka: mandadb.hu

Snímka: kb.kapitula.sk

Prvý preklad Biblie v slovenčine

Prvý a najstarší zachovalý preklad celého Svätého písma do slovenčiny, takzvaná Kamaldulská Biblia (Písma Swaté Biblie Slowenské aneb Písma Swatého částka I-II) z rokov 1756 až 1759/1760. Na základe výskumu bolo zistené, že text preložili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pri obci Lehnica na Spiši, podľa nich nesie aj názov. Objavená, bola však na rím. kat. fare Cífer, v okrese Trnava v roku 1946. Dielo je dnes uložené v Arcibiskupskom paláci v Trnave. Okrem umelecko-remeselnej hodnoty, je pamiatka aj dôležitým dokumentom v dejinách spisovného slovenského jazyka a významným dokladom kultúrnej úrovne tej doby na Slovensku.

Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej

Prvým kodifikátorom spisovnej podoby bol Anton Bernolák, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, prvého kultúrneho spolku Slovákov. Stal sa poprednou osobnosťou národnobuditeľských snáh slovenského národa. V poslednom ročníku kňazského seminára vydal svoje dve základné jazykové diela, ktorými kodifikoval prvý slovenský jazyk (tzv. bernolákovčinu). Jej základom sa stal západoslovenský kultúrny jazyk z okolia Trnavy. Ako rodák z Oravy tam však Bernolák vniesol aj niektoré stredoslovenské mäkčiace prvky. Zaviedol fonetický pravopis (píš ako počuješ). Prvé z jazykovedných diel z roku 1787 nesie názov Jazykovedno kritická rozprava o slovenských písmenách. Gramatickú stavbu jazyka zdôvodnil o tri roky neskôr v druhej knihe Slovenská gramatika. Anton Bernolák následne viedol zriadenie Slovenského učeného tovarišstva, ktoré svojimi pobočkami po celom Slovensku šírilo osvetu a literatúru v novom spisovnom jazyku.

Snímka: zmudrig.sk

Snímka: wikimedia.org

Prvá knižná slovenská botanická monografia

Slovenský národopisec, botanik, historik a lekár Dr. Gustáv Maurícius Reuss opísal a utriedil vyše dvetisíc rôznych druhov rastlín. V roku 1853 vyšla v Banskej Štiavnici prvá knižná botanická monografia s opisom všetkých druhov semenných cievnatých („javnosnubných“) rastlín rastúcich na území Slovenska. Reussova Května Slovenska bola prvou úplnou regionálnou flórou v Uhorsku. A na viac ako 100 rokov aj jedinou slovenskou flórou. Vydanie Květny Slovenska možno vysvetliť vlasteneckým zanietením štúrovského obdobia. Niektorí maďarskí botanici vôbec nechceli brať túto knižnú publikáciu na vedomie. Napriek tomu sa stala základom pre ďalší výskum rastlín nielen slovenskými botanikmi na našom území. Vydal ju vo vlastnom náklade za finančnej podpory bratov, priateľov a najmä svojho otca. Z vyše 4 000 zozbieraných rastlín v nej 2 000 utriedil a popísal.

Mravné zásady v slovenčine

Hugolín Martin Gavlovič bol slovenský františkánsky kňaz a spisovateľ. Svojou tvorbou sa radí do obdobia barokovej literatúry. Významným slovenským dielom Valaská škola mravúv stodola predbehol svoju dobu. Je to vyše 1200 12-veršových básní písaných bohemizovanou slovenčinou. Obsahovo tu napr. kriticky komentuje súveké spoločenské mravy. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, na srdci mu leží pravá láska k vlasti. Valaská škola je životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši, mravúv stodola sú mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe svetských a občianskych morálnych zásad.

Snímka: skolske.sk/ssag.sk

Snímka: taraniny.sk

Slovenské nárečia

Slovensko je krajina s bohatým členením, ktoré prinieslo aj jazykovú diverzitu. Slovenský jazyk je taký bohatý, že sa pokojne môže porovnávať s jazykmi väčších krajín. Na Slovensku sa používa až 26 nárečí, pričom každé z nich je niečím výnimočným. Až Ľudovít Štúr zjednotil cez spisovnú slovenčinu všetky spoločenské skupiny a triedy, aby ich pozdvihol sociálne i kultúrne. Vypracoval pre ľud dôkladný národný a politický program.

Štúrovská slovenčina

V dejinách slovenského jazyka zaujíma rok 1843 významné postavenie. V tomto roku sa Ľudovít Štúr rozhodol uviesť nový spisovný jazyk založený na základe stredoslovenského nárečia, ktorý by nahradil bernolákovčinu. Toto Štúrovo rozhodnutie malo pozitívny dopad nielen na duchovný ale aj na politický život slovenského národa. Štúrovi sa podarilo odstrániť dvojakosť, ktorá vyplývala z používania dvoch spisovných jazykov: západoslovenského a českého. Zjednotenie Slovákov spisovným jazykom utvorilo spoľahlivé základy celkovej národnej obnove. Tá sa prejavila v rôznych smeroch. Začali vychádzať Štúrove „Slovenskje národňje novini“ s prílohou „Orol tatránski“, štúrovci sa bili za kultúrne a politické práva, organizovali spolkovú činnosť, vydávali diela pre široké vrstvy i pre intelektuálov. Spisovná slovenčina sa stala ústredným hýbačom národného života. Štúr pokladal slovenčinu za osobitný jazykový celok, pretože sa svojou hláskovou a tvarovou štruktúrou a slovníkom v mnohom odlišuje od susedných slovanských jazykov. V porovnaní s češtinou Štúr zdôrazňoval starodávnosť slovenčiny, jej ľubozvučnosť, bohatstvo, tvorivosť a nepokazenosť cudzími vplyvmi. Za najčistejšiu a najzachovalejšiu podobu slovenčiny pokladal nárečia v okolí Tatier.

Snímka: antikvariatsteiner.sk

Snímka: slovenskafilatelia.sk

Prvá ideovo sformulovaná myšlienka svojbytnosti Slovákov

Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti Jozef Miloslav Hurban ako prvý zo skupiny štúrovcov v roku 1837 ideovo sformuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov. Okrem svojej literárnej a novinárskej tvorby či politickej činnosti sa Hurban do slovenských dejín popri Ľudovítovi Štúrovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi nezmazateľne zapísal ako spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny. V rokoch 1830–1840 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Na fare v Hlbokom sa v roku 1843 uskutočnila pamätná porada Štúra, Hodžu a Hurbana, na ktorej sa zrodila na základe stredoslovenského nárečia moderná spisovná slovenčina. 

Časopis Hronka

V roku 1836 v Banskej Bystrici začal vychádzať časopis Hronka. Jeho zostavovateľom, redaktorom a vydavateľom bol mladý banskobystrický evanjelický farár a neskôr uznávaná osobnosť slovenského kultúrneho, literárneho i politického života Karol Kuzmány. Hronka vychádzala trikrát do roka. V 1. ročníku mala 291 strán a v 2. ročníku 287 strán. Kuzmány časopis pomenoval podľa rieky Hron, čo preteká cez Banskú Bystricu, čím chcel dať jasne najavo, že duchovný život Slovákov sa prebúdza aj na strednom Slovensku.

Snímka: bystricoviny.sk

Snímka: banskabystrica.sk

Správa o schopnostech Slováků

Mladí štúrovci začali v Hronke hojne publikovať. Medzi nimi aj Ľudovít Štúr. V Hronke uverejnil aj prvú, dnes by sme povedali – politologickú úvahu o charaktere slovenského národa. Volala sa Správa o schopnostech Slováků. Ľudovít Štúr v nej na viacerých príkladoch z ľudu poukázal na dôvtip a šikovnosť slovenského človeka, ktorý aj bez náležitého vzdelania dokázal obdivuhodné veci, napríklad Martin Šaško z Brezovej, povestný výrobca organov alebo Anton Vantoch zo Svederníka, ktorý sa sám naučil po latinsky a v tejto reči vzdelancov skladal aj publikovateľné časomerné verše.

Prvá samostatne vychádzajúca publikácia v štúrovskej slovenčine

Jozef Miloslav Hurban bol na čele slovenského literárneho a verejného života takmer pol storočia. Pôsobil ako vydavateľ, dopisovateľ, redaktor aj publicista. Bol nekompromisným bojovníkom za národné práva Slovákov a priekopníkom slovanskej vzájomnosti. Ostro vystupoval proti akýmkoľvek odporcom spisovnej slovenčiny. Málokto vie, že za svojho života pôsobil minimálne v 28 periodikách. Hurban zanechal v histórii žurnalistiky veľkú stopu a takto vyzeral jeho boj za slobodu. Slobodu národa i slova. Zatiaľ, čo Hurbanov ideový vzor Ľudovít Štúr bol vo sfére žurnalistiky najmä autorom úvodníkov a politických komentárov, Hurbanova žánrová paleta bola omnoho pestrejšia. Venoval sa recenziám, kritikám, glosám, literárno-historickým štúdiám aj fejtónom. Zaoberal sa celkovou osvetou národa v otázkach školstva, kultúry, histórie či filozofie, no informoval aj o európskych a svetových záležitostiach. Hurban pomohol tiež vybudovať základy tradície literárnych časopisov na Slovensku. Bol tvorcom a iniciátorom almanachu Nitra. Toto periodikum malo obrovský význam v Hurbanovom boji za náš vlastný jazyk. Prvý ročník síce vyšiel už v 1842 v češtine, no len o dva roky neskôr sa almanach Nitra stáva prvou samostatne vychádzajúcou publikáciou v štúrovskej slovenčine. V rokoch 1846 až 1852 Jozef Miloslav Hurban vydáva periodikum s názvom Slovenskje pohladi na vedu, umeňja a literatúru, ktoré sú významné najmä preto, že ich tradícia nikdy nezanikla. Dodnes vychádzajú pod názvom Slovenské pohľady. Z literárno-historických prác je významný napríklad Hurbanov štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr – Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849. Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v uverejnených v rokoch 1868-1869 v Pešťbudínskych vedomostiach Hurbana dokonca odsúdili a uväznili. V roku 1871 v Lubine zorganizoval prvú slovenskú pastorálnu konferenciu evanjelických farárov.

Snímka: knihaantik.sk

Slovanský zjazd v Prahe dňa 3. júna 1848/snímka: Literárny archív SNK

Revolučný rok 1848

Na revolučnom a prvom všeslovanskom zjazde v Prahe roku 1848 padla aj myšlienka spoločného jazyka Slovanov – navrhli slovenčinu. Za slovenčinu boli aj Poliaci. Žiaľ, Češi to zhatili. Aj napriek tomu je od tej doby slovenčina známa ako esperanto slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.

Na srbskej bankovke je zobrazený aj Ľudovít Štúr!

10 srbských dinárov zadná strana: Členovia prvého pražského slovanského zjazdu, 1848 a vineta písmen Vuk Stefanović Karadžić. Prvý vľavo je Ľudovít Štúr (pre Slovákov veľmi dôležitá osobnosť) Ľubomirski, Zap, Dančič, Karadžič, Presl, František Palacký, Dvořáček, Pavel Jozef Šafárik.

Prvý vľavo je Ľudovít Štúr/snímka: ma-shops.com

Snímka: Facebook/Slovensky svet

Kuchárska kniha z roku 1870

Ján Babilon bol majstrom kuchárom, majiteľom reštaurácie v Pešti, v ktorej sa varili slovenské jedlá, a kde sa schádzali popredné osobnosti slovenskej kultúry. Vyše 20 rokov zhromažďoval recepty a poznatky z gastronómie, ktoré zhrnul do prvej slovenskej kuchárskej knihy, ktorá vyšla v slovenčine roku 1870. Recepty boli dovtedy len v novinách či časopisoch. Väčšinou si recepty slovne tradovali susedia. Babilon ako prvý pozbieral 1 500 receptov v tejto podobe. Na takmer 600 stranách môžeme nájsť recepty od výmyslu sveta. Od polievok cez prípravu rôznych omáčok, mäsa až po dezerty. Babilon sa snažil knihou podľa vlastných slov prispieť k osvete a hrdosti slovenského národa.

Za tú našu slovenčinu

Masové vysťahovalectvo do Ameriky začalo po roku 1880 v dôsledku nebývalého sociálneho a národnostného útlaku vo vtedajšom Uhorsku. Do roku 1910 sa zo Slovenska do USA vysťahovalo okolo trištvrte milióna Slovákov (takmer celá jedna tretina). S cieľom pomôcť utláčaným krajanom sa 26. mája 1907 spojili všetky fraternalistické a kultúrne organizácie Slovákov v USA do strešnej organizácie pod názvom Slovenská liga v Amerike (Slovak League of America, SLvA). Na známke je umelecké stvárnenie pôvodného znaku SLvA, v ktorom výrazne vyniká heslo Za tú našu slovenčinu, zdôrazňujúce odpor Slovákov proti maďarizačnej politike uhorskej vlády ako hlavného nástroja útlaku slovenského národa.

Snímka: pofis.sk

Slovenčina – klenot strednej Európy

Slovenčina môže byť užitočná napríklad v prípade, že sa chcete naučiť nový slovanský jazyk. Je totiž považovaná za slovanské esperanto, čo znamená, že zrozumiteľná aj pre iných Slovanov. Ak prirátame aj zahraničných Slovákov dostaneme sa zhruba na 7 miliónov hovoriacich, má však pestrú históriu a má svetu čo ponúknuť. Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa ISO 639. V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).

„ Koľko krát inšpiruješ cudzinca, aby sa naučil po slovensky, toľkokrát si človekom.“

Snímka: TV Matica

Svetová slovenčina inšpiruje milióny ľudí

Svetová slovenčina už v minulosti inšpirovala milióny ľudí. Slovenský romantický spisovateľ, prozaik a básnik Samuel Tomášik napísal v roku 1834 báseň Hej Slováci, ktorá rozžiarila mnoho slovenských a slovanských sŕdc a rozšírila sa aj bez internetu. Pieseň sa v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania a inšpirovala milióny Slovanov. Celá báseň vznikla slovanskou spontánnosťou, keď bol autor pri návšteve Prahy pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pri jej písaní autor nemohol tušiť, aký význam bude mať pre nasledujúce generácie Slovákov, Čechov, Srbov, Rusov, Bulharov, Chorvátov, Macedóncov, Slovincov, Ukrajincov i Poliakov.

Môžete sa učiť po slovensky!

Ste pripravení vydať sa na vzrušujúcu jazykovú cestu? Ak ste jazykový nadšenec alebo si len chcete rozšíriť obzory, učenie slovenčiny môže byť pre vás ideálnym dobrodružstvom! Slovensko so svojou bohatou históriou, jedinečnou kultúrou a podmanivými prírodnými krásami je pokladnicou, ktorá čaká na objavenie. Tak prečo sa nenaučiť jej jazyk a neponoriť sa do tohto stredoeurópskeho klenotu? Naučte sa po slovensky. Odhaľte krásu skrytého klenotu strednej Európy.

Hlásateľky (1980)

Ľubozvučná slovenčina

Ľubozvučná slovenčina v podaní skutočných televíznych profesionálnych hlásateliek STV. Svoje remeslo vám predstavia Marta Rapaičová, Viera Antošková, Ada Straková, Alena Heribanová a Nora Beňačková.

Ako to asi môže vyzerať, keď sa po slovensky snažia rozprávať Francúzi, Taiwanka, Belgičanka a Japonci?

Slovák Vladimír Škultéty ovláda 19 jazykov. Naučte sa vy jeho materinský jazyk – slovenčinu.

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie