180+ Divov slovenska

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Snímka: sulovskevrchy.sk

Stratený budzogáň

Jedna zo slovenských unikátnych prírodných krás, ktorá dosahuje majestátnu výšku až 14 metrov. Stratený budzogáň alebo aj Skalný budzogáň je prírodný výtvor v Súľovských vrchoch. Nachádza sa nad obcou Zbyňov, približne 12 km juhozápadne od Žiliny.

Slobodné kráľovstvo Rysy

Pri výstupe na najvyššiu položenú slovenskú chatu na Rysy, skôr ako sa vôbec dostanete k chate, vás privíta tabuľka s emblémom, ktorá oznamuje, že vstupujete do Slobodného kráľovstva, ako informuje tabuľa pred chatou, „kráľ Viktor“. Tak ho volajú turisti, ktorí už pravidelne prichádzajú na Rysy po trojhodinovej túre z Popradského plesa. „Slobodné kráľovstvo Rysy sa nemieša do vnútorných záležitostí cudzieho, hoci spriateleného štátu,“ povedal s úsmevom Viktor Beránek. V konštrukcii strechy chaty je neprehliadnuteňý protilavínový štít. Súčasťou chaty je aj fotovoltický zdroj energie. Na oprave chaty sa podieľali 2 vrtuľníky. Spolu uskutočnili 505 letov a nalietali takmer 95 letových hodín. Trvanie cesty hore – 3 hodiny (z Popradského plesa). Prevýšenie – 750 metrov.

Snímka: Igor Ľudma

Snímka: gymzv.sk

Most z vagónu

Vo Vígľaši je unikátny most zo starého železničného vagóna. Vagón ktorý bol v 60 rokoch odsúdený do šrotu nadšenci prerobili na most, ktorý spája dva brehy vo Vígľaši cez riečku Slatinu. Je to slovenský a svetový unikát. Rarita sa nachádza pri obci Vígľaš v Detvianskom okrese a miestni ľudia si ho zriadili ako skratku ponad rieku Slatina. Dnes sa z neho stala vyhľadávaná turistická atrakcia.

Najdlhší visutý lanový most

Na Skalke je najdlhší visutý lanový most na Slovensku. Návštevníci sa môžu prejsť po najdlhšom lanovom moste a lanovej lezeckej sieti na Slovensku. Most stiera pomyselné hranice medzi regiónmi a podporuje spoluprácu na oboch stranách Kremnických vrchov v záujme rozvoja cestovného ruchu.

Snímka: Ivan Petráš

Snímka: teplickapodtatrami.sk

Unikátne zemiakové pivnice

V Liptovskej Tepličke sa nachádza európsky unikát – pivničky, ktoré sa nachádzajú medzi obcou a cintorínom. Sú to vlastne pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Hĺbku dosahujú okolo 2,5-3m, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov. Vďaka vápencu ( dolomitu- uhličitan vápenato-horečný), do ktorého sú vyhĺbené a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zemiaky a zelenina udržia pomerne dobrú kvalitu pocelý rok. Do jednej pivničky sa zmestí 30 i viac vriec zemiakov. Dodnes sa zachovalo 419 zemiakových pivníc, stále sa využívajú na uskladnenie zemiakov.

Majestátna slovanská brána

O rekonštrukcii brány snívali archeológovia dlhé roky. Návštevníci hradiska pri Bojnej majú možnosť vidieť stelesnenie tohto sna. Stavba je unikátna nielen na Slovensku.

Snímka: Ondrej Šomodi

Snímka: Tatiana Michalková/Pravda

Slovenský Stonehenge

V Holíči sa nachádza najvýchodnejšie položený „Stonehenge“ v Európe. Súbor Holíčskych megalitov pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, ktoré sú rozdelené na mužské a ženské. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Najväčší opracovaný kameň, megalit, má výšku 6,8 m. Holíčske megality, ktoré robotníci náhodou objavili pri výstavbe sídliska, sú najvýchodnejšie položené menhiry v Európe. Momentálne sú symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. V pravekých dobách však slúžili ako svätyňa. Pod jedným z kameňov sa dokonca našlo aj ženské telo. Pravdepodobne išlo o šamanku svätyne. Na obrovských kameňoch môžete doteraz rozoznať rôzne dekorácie – vytesané postavy či pracovné nástroje. Holíčske megality sú záhadou pre historikov, podobne ako slávny Stonehenge. Majú svoje tajomstvá, ktoré nám zatiaľ nechcú prezradiť.

Slovenský čuvač

Slovenský čuvač je nádherný a dôstojný pes, ochranca stád, je našim kultúrnym dedičstvom, ktoré musíme chrániť. Tento pes šetrným a prirodzeným spôsobom prispieva aj k životnému prostrediu pri ochrane stád pred divo žijúcimi veľkými predátormi ako je vlk, medveď, rys. Čuvač je horské pastierske plemeno, ktoré po stáročia stráži stáda oviec. Hustá srsť dokonale chráni slovenského čuvača pred nepriaznivými podmienkami. Toto plemeno je silný a neohrozený strážca svojho teritória. Má pokojnú povahu, k rodinným príslušníkom je veľmi milý. Výchova musí byť dôsledná, slovenský čuvač obvykle dobre vychádza s ostatnými psami a zvieratami.

Snímka: pes-portal.sk

Snímka: krasaslovenska.sk

Morské oko pod Vihorlatom

Leží v nadmorskej výške 618 m, je dlhé asi 750 m a najväčšia hĺbka je 25 – 28 m. Je spomienkou na vulkanickú aktivitu pohoria Vihorlat. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahatal dolinu potoka Okna a za bariérou vzniklo prírodné jazero. V súčasnosti je domovom raka riečneho i pstruha dúhového.

Chmarošský viadukt

Chmarošský viadukt, alebo aj kamenný most v Telgárte je jednou z najkrajších a najznámejších technických pamiatok na Slovensku. Tento železničný most bol postavený v 30. rokoch minulého storočia je tvorený deviatimi oblúkmi a so svojou výškou 18 metrov viditeľne pretína Gregorovu dolinu. Ak by vás zaujímalo, jeho celková dĺžka je 113,6 metra a je historicky prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v bávalom Československu. Samotný most obsahuje zhruba 5420 metrov kubických muriva. Svojou konštrukciou a dizajnom sa jedná o naozaj kuriozitu slovenských železníc. Nehovoriac o tom, že pre oči turistov aj fotografov je táto technická pamiatka priam neskutočným lákadlom. A niet sa čo diviť.

Snímka: justride.cz

Snímka: SITA/Štefan Laktiš

Obrátená pyramída

Hlavné mesto Slovenska sa môže pýšiť viacerými architektonickými skvostmi, no jeho dominantou je jednoznačne budova Slovenského rozhlasu, známa aj ako obrátená pyramída. Každý, kto okolo nej prejde, sa aspoň na minútu zastaví a skúma tento 82-metrový unikát, ktorý inde neuvidí. Aj za touto budovou stojí príbeh, ktorý siaha až do roku 1967, kedy sa spojili zvučné architektonické mená, ako Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Ide o svetový unikát, ktorý len tak nenájdeš. Unikát obdivuje celý svet.

Zastávka ČSAD

Príde autobus, nepríde, mešká? „Zastávka ČSAD“ ozvláštňujúca výstup na Chatu pod Rysmi je fotogenickým turistickým miestom, má to však jeden háčik – autobus, ktorý tu vraj stojí na znamenie, nikdy nikto nevidel prichádzať ani odchádzať. Beda tým, ktorí naletia na starý tatranský vtip.

Snímka: Facebook/Tatry, Andrej Fusatý

Snímka: planetslovakia.sk

Tajomný prostredník

Stredoveký hrad má aj ako zrúcanina tajomnú atmosféru. Je to skvelý tip na jesenný výlet a výhľady na Malé Karpaty vám vynahradia stúpanie do kopca. Hrad Pajštún sa vypína na vápencovom brale Malých Karpát a okolnosti jeho vzniku nepoznáme. Záznamy však siahajú až do trinásteho storočia a neskôr bol spájaný aj s významným rodom Pálffyovcov. Je zaujímavý aj tvarom zrúcaniny, ktorá pripomína prostredník.

Park tmavej oblohy a najjasnejšie hviezdy

Navštívte park tmavej oblohy na Slovensku a ochutnajte Hviezdny prach. Poloniny, ležiace na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, sú naším najmenším národným parkom, ktorý je najmenej preskúmaný a takmer nedotknutý. Okrem drevených kostolíkov tu môžete pozorovať aj rusínsku kultúru či jazyk. To, čo však možno nie je až také známe, je fakt, že sa v nich nachádza aj Park tmavej oblohy Poloniny, ktorý je najtmavším miestom na Slovensku. Nočnú oblohu uvidíte takmer vo svojej prírodnej podobe, čo je dnes už unikát. Za dobrého počasia vidíte všetky objekty a úkazy typické pre prírodnú oblohu a je tu tiež mimoriadna koncentrácia ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov.

Snímka: SLOVAKIA TRAVEL

Snímka: cestujzamenej.sk

Haluzice a tiesňava

Už samotný názov malej obce napovedá, že pôjde o niečo výnimočné. Dedinka v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom sa už od 13. storočia môže pýšiť románskym kostolíkom, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Dnes sú najvyhľadávanejšou pamätihodnosťou obce jeho zrúcaniny s hradiskom. Z kopca je niekedy vidno aj hrad Beckov. Na severnej strane pri kostolíku sa zase tiahne druhé „lákadlo“ dediny – asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka a dnes sa ako tak darí zamedziť jej rozširovaniu. Už viac ako 50 rokov je vyhlásená za prírodnú pamiatku. Dnom tiesňavy vedie náučný chodník.

Slanický ostrov umenia

Neuveriteľná atmosféra a silný príbeh. To vám určite napadne, keď sa budete blížiť k Slanickému ostrovu, nazývanému tiež Ostrov umenia. Z piatich osád, ktoré sa potopili pod vzniknutou Oravskou priehradou sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, čo bolo predtým súčasťou obce Slanica. Ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou. Slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža bol vystavaný v druhej polovici 18. storočia ako baroková kaplnka a neskôr prestavaný na kostol. Na ostrov sa môžete dostať loďou z Námestova alebo z Prístavu, v zimných mesiacoch je možné prejsť až na ostrov po zamrznutej vodnej hladine.

Snímka: krasaslovenska.sk

Snímka: ephoto.sk

Belianske Tatry

Oproti Vysokým Tatrám sú menej známe, menej prechodené. Nachádza sa tu jediná jaskyňa v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, Belianska jaskyňa, a to nad osadou Tatranská Kotlina. Hovorí sa, že východné, či Belianske Tatrysú najkrajšou časťou celého tatranského pohoria. Je tu veľmi málo sprístupnených turistických trás a aj takto je krása hôr ochraňovaná.Pohorie tvorí 14 km dlhý vápencový hrebeň, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Pozornosť upúta krása vápencových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatým rastlinstvom.Vápenaté pôdy tvoria dobrý základ pre oveľa rozmanitejšie kvetenstvo, než napr. vo Vysokých Tatrách. Za všetky druhy spomeňme najtypickejší kvet – plesnivec alpínsky.

Vlčie hory

Jedna z pých Slovenska. V Národnom parku Poloniny sa nachádza nedotknutá divoká lesná krajina s názvom Vlčie hory so stromami starými vyše tisíc rokov. Dokazuje to, že aj európska divoká príroda môže byť rovnako úžasná ako tá v Afrike. Na jednom priestore, kde v široko-ďaleko nenájdete človeka, tu žijú v nádhernej divočine ohrozené druhy zvierat rys, vlk, medveď, bobor, divoký kôň a obrovské prehistorické zviera zubor.

Snímka: csfd.cz

Snímka: beautifulslovakia.sk

Socha Ježiša Krista

Vedeli ste, že aj na Slovensku máme malé Rio? Respektíve najvyššiu socha Krista na Slovensku. Spod jej nôh je pekný výhľad nielen na samotnú obec Klin, ale aj na Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu aj Roháče. Pri dobrom počasí vidíte aj poľské Zakopané. Je vysoká takmer desať metrov a ruky rozprestiera na šírku siedmich metrov.

Sahara na Slovensku

Ďalší unikát, za ktorým by ste za normálnych okolností cestovali tisíce kilometrov. To ale nemusíte, pretože púštne prostredie máme aj na Slovensku. Približne v strede cesty medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom vás privíta púštna krajina. Budete stáť na vrchole pieskovej duny, pod ktorou objavíte mokraď s rušným životom jej drobných obyvateľov. Šranecké piesky, ako sa táto oblasť volá, spolu s neďalekým Bežniskom patria do sústavy chránených území európskeho významu. Viate piesky sa tu nachádzajú na rozlohe vyše 570 kilometrov štvorcových. Piesok na Záhorie privial vietor z rieky Moravy v období pleistocénu (začalo pred 2,6 mil. rokov a trvalo zhruba do roku 10 000 p.n.l), významného obdobia striedania ľadových a medziľadových dôb.

Snímka: egres.online

Snímka: UFO watch.taste.groove.

UFO Bratislava

Most SNP je jednou z najznámejších stavieb Slovenska. Jeho dominantou je vyhliadka a reštaurácia na vrchole piliera v tvare lietajúceho taniera. Z jej vrcholu sa vám naskytne nezabudnuteľný výhľad na Bratislavu a v reštaurácii sa môžete výborne najesť.

Treska

„Treskoslovensko je malebná krajina preslávená vo svete jedinečnou národnou pochúťkou – lahodnou treskou v majonéze. V Treskoslovensku je vítaný každý, kto miluje tresku v majonéze a nášho prezidenta, jeho delikátnosť Veľkého Treska.“ Takto vtipne bola spustená propagačná kampaň, ktorá mala za úlohu vrátiť na pulty našich predajní tresku v majonéze podľa pôvodnej receptúry z roku 1954, keď bol na trhu nedostatok iného mäsa. Autorom receptu na tento unikátny šalát, ktorý nebol príliš drahý, bol bratislavský kuchár a cukrár Július Boško. Na výrobu použil varené mäso z aljašskej tresky, majonézu a marinovanú zeleninu. Pôvodný názov produktu bol šalát v remuláde a vyrábal ho štátny podnik Ryba vo všetkých svojich závodoch. Dopyt po nej bol čoskoro taký veľký, že ho ledva stíhali pokryť.

Snímka: Ryba Košice

Snímka: planetslovakia.sk

Ružbašský Kráter

Vyšné Ružbachy sa môžu popýšiť netradičnou prírodnou zaujímavosťou, ktorou je travertínové jazierko v tvare krátera. Tento Ružbašský Kráter je navyše vďaka svojej veľkosti považovaný aj za najväčšie travertínové jazero na Slovensku a možno aj v celej strednej Európe. Tento unikát je navyše od roku 1967 zaradený medzi chránené prírodne útvary Slovenska. Ružbašský Kráter nájdete v obci Vyšné Ružbachy pri Spišskej Magure. Traverínové jazierko sa nachádza v stredozápadnej časti obce. Teplota vody v jazierku je 23 stupňov a je silne mineralizovaná. Hĺbka jazera je približne 3 metre. Je lemované obrubou, ktorá ma výšku tak možno okolo jedného metra a široká je 2 metre. Celková plocha Kráteru vo Vyšných Ružbachoch je takmer 300 m².

Jazero Beňatina

Prírodná pamiatka, slovenský unikát, sa nachádza medzi obcami Beňatina a Inovce, neďaleko ukrajinských hraníc. Pôvodne travertínový lom, ktorý bol zaplavený vodou, je prirovnávaný k chorvátskym Plitvickým jazerám. V jazere nájdeme množstvo skamenelín malých morských živočíchov a 5 m dlhý útvar, ktorý zrejme predstavuje skamenelý odtlačok pravekej veľryby. Miestni preto volajú jazero aj „Beňatinská veľryba“. Dá sa v ňom kúpať len na vlastné nebezpečenstvo, voda v jazere je dosť studená avšak nádherne priezračná a tyrkysová.

Snímka: sorger.sk

Snímka: planetslovakia.sk

Čertova Skala

Skalný hríb Čertova skala (465 m.n.m.) je ojedinelý prírodný úkaz nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Nachádza v prírodnej rezervácii Boky na južnom úpätí Kremnických vrchov. Jedná sa o balvan s objemom približne 6,5m³ a hmotnosťou 17 ton, ktorý leží na malej vztykovej ploche podložia s rozmermi len 58x38cm. Trasa na skalný hríb vedie po náučnom chodníku z obce Budča. Povesť o tajomnej skale hovorí, že si ju nachystal zlý čert, ktorý chcel potrestať obyvateľov Budče. Mal zákerný plán a chcel na dedinu zhodiť tento obrovský balvan. Našťastie ho prekvapil zavčas rána slnečný svit.

Puchmajerovej jazierko

Poklad Hornej Oravy je skrytý pred turistami. Rozprávkové jazierko leží na mieste nedotknutom človekom. Puchmajerovej jazierko sa nachádza v štvrtom pásme ochrany a nevedia k nemu žiadna vyznačená cestička. Uprostred nedotknutej oravskej prírody neďaleko obce Hruštín pri Dolnom Kubíne v chránenej oblasti Hornej Oravy je malinké rašelinové jazierko. Puchmajerovej jazierko pôsobí doslova ako z rozprávky. Podľa povestí vzniklo jazierko zo sĺz dievčiny, ktorá zomrela pred svadbou a premenila sa na vílu. Je čisté, priezračné, popadané kmene stromov vidieť cez hladinu. Jazierko má iba 0,1 hektára, hlboké je do 5 až 6 metrov a aj keď cesta k nemu nie je náročná, len tak sa k nemu nedostanete. Ak by ste chceli vidieť jazierko na vlastné oči, potrebujete na to súhlas príslušného orgánu alebo sprievod odborne spôsobilej osoby.

Snímka: Instagram: TravelOrava

Snímka: hawran_svk/instagram.com

Vodný žľab

Pri obci Dolný Harmanec sa nachádza vodný žľab Rakytovo, ktorého dĺžka je 2,5 kilometra. Tento žľab je zaujímavý predovšetkým tým, že ide o posledný žľab v strednej Európe. Postavený je celý z dreva a v minulosti sa využíval na spúšťanie vyťaženého dreva z neprístupného lesného terénu až do dolín. Od roku 2000 je tiež národnou kultúrnou pamiatkou.

Mičinské travertíny

Práve medzi obcou Čerín a obcou Dolná Mičiná sa nachádzajú Mičinské travertíny, ktoré patria medzi významné travertínové lokality na Slovensku. Vidieť sa tam dá viacero menších kráterov, z ktorých vyteká minerálna voda. Mičinské travertíny pripomínajú akési kôpky alebo skôr malé krátery či jazierka travertínu, z ktorých vyteká minerálna voda. Unikátne sú nielen svojím sýto oranžovým sfarbením, ale tiež tým, že travertíny sú stále živé, a teda tvorba travertínu v nich neustále prebieha. Nachádza sa tam aj chodník, na ktorého začiatku nájdete info tabuľu, tiež prístrešok s prameňom upraveným na naberanie minerálnej vody a tiež malé posedeníčko.

Snímka: tv.pravda.sk

Snímka: idnes.cz

Špania Dolina

Pred päťsto rokmi poznal Španiu Dolinu skoro celý svet. Zásobovala meďov celý svet. Ťažili tu meď, ktorá utvárala dejiny, vyhrávala vojny a prinášala bohatstvo. Aj keď už cinkot baníckych kladiviek dávno utíchol, slávna minulosť malebnej dediny sprevádza návštevníkov na každom kroku. Kedysi slávna v celej Európe, dnes naším baníckym pokladom. Náleziská medenej rudy a striebra, malebné podhorské prostredie, banícke domčeky a krásny rímskokatolícky kostol. Malú dedinku nájdete v obklopení Starohorských vrchov a od roku 1979 sa pýši titulom Pamiatkovej rezervácie ľudovej kultúry. Ruda sa tu začala aktívne ťažiť asi v 11. – 12. storočí a vyviezlo sa jej celkom až 300 000 ton. V okolí prekvitala tiež ťažba a spracovanie dreva a dedina je slávna aj legendárnymi špaňodolinskými čipkami – vytvorené jedinečným paličkovaním. Najdete tu aj unikátny banský historický vodovod, ktorý bol postavený v 16. storočí. Ide o najstarší a najdlhší banský vodovod na Slovensku. V minulosti mal dĺžku viac ako 40 kilometrov a privádzal vodu do baní v Španej Doline a okolí až spod Prašivej v Nízkych Tatrách.

Travertínové jazero na Borovej hore

Neďaleko centra Zvolena, na Borovej hore, sa nachádza aj toto jazierko, ktoré je tak trošku strašidelné. Ide totiž o druhé najrádioaktívnejšie jazero na Slovensku. A jeho zaujímavosťou je aj to, že v zime nezamŕza. Dostanete sa k nemu priamo popri zvolenskom arboréte, ktoré môžete v rámci oddychu zároveň tiež navštíviť. Priamo na vrchu travertínového kopca sa vám naskytne pohľad na oázu pokoja.

Snímka: niejeturabezstura.sk

Snímka: novomestan.sk

Jedna z najstarších staničných budov

Je jednou z najstarších staničných budov na svete. História konskej železnice sa začala písať v roku 1839, kedy jej výstavbu odobril rakúsky cisár Ferdinand I. Jej trasa viedla z Bratislavy do Svätého Jura a neskôr cez Pezinok do Trnavy a ďalej do Serede.

Travertínová kopa Sivá Brada

Travertín je u nás dobre známa hornina, vyskytujúca sa na rôznych miestach Slovenska. Vzniká vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych vôd a vďaka minerálom a prítomným riasam môže nabrať rôzne farebné odtiene. Pri Spišskom Podhradí sa nachádza najväčšia travertínová kopa na našom území – Sivá brada. Výnimočná je ale aj vďaka trom minerálnym prameňom, ktoré tu vyvierajú. Na jej vrchole nájdete malé jazierko, v ktorom nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda.

Snímka: planetslovakia.sk

Snímka: tvnoviny.sk

Platan v Komjaticiach

Stromy vedia narásť do naozaj gigantických rozmerov. Dôkazom toho je najhrubší strom Slovenska – platan v Komjaticiach. Tento obor dokonca patrí medzi sedem najväčších živých organizmov v Európe. Preukázateľne má najmenej 140 rokov, pričom ho pravdepodobne vysadili počas rekonštrukcie miestneho kaštieľa. V roku 2012 sa stal stromom roka na Slovensku.

Slovensko je jaskynná veľmoc

Zatiaľ bolo objavených 7000 jaskýň a Krásnohorská jaskyňa sa môže pýšiť tým, že tu nájdete najvyšší sintrový stĺp (34 metrov) na svete. Dlhé roky išlo pri tom o najväčší kvapeľ na svete zapísaný v Guinessovej knihe rekordov. Ochtinská aragonitová jaskyňa je v podzemí Revúckej vrchoviny. Na svete sú iba 3 sprístupnené aragonitové jaskyne. Jedna z nich je u nás, ďalšie dve v Mexiku a Argentíne. Je unikátna tým, že vnútro jaskyne je z minerálu aragonit a jej výzdobu netvoria klasické kvapľové formy, ale kríčky mliečnobieleho až hnedého uhličitanu vápenatého.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: ona.idnes.cz

Viac ako 1600 minerálnych prameňov

Na svete nenájdete krajinu, ktorá má vzhľadom k svojej rozlohe toľko minerálnych prameňov ako Slovensko. Oficiálne je zaregistrovaných 1657 zdrojov, no predpokladá sa, že ich je oveľa viac. Minerálna voda v Smrdákoch patrí k svetovým unikátom pre obsah sírovodíka. Najväčší počet prameňov na Slovensku nájdete v Bešeňovej. Na jej území vyviera 33 prameňov, ktoré dosahujú vysokú teplotu až 61 °C.

Slovensko je hradná veľmoc

Vo svete by ste len ťažko hľadali krajinu, ktorá sa môže pýšiť takým počtom hradov a zámkov. Prvá písomná zmienka o najstaršom hrade na Slovensku Devín sa datuje do roku 868, Spišský hrad zapísaný do zoznamu UNESCO patrí svojou rozlohou medzi desať najväčších hradov na svete, hrôzostrašný príbeh krvavej grófky Alžbety Bátoryovej z Čachtického hradu pozná už celý svet. Spolu je však na Slovensku 700 slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností.

Snímka: tryslovakia.com

Snímka: informaciebojnice.sk

Prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete

Cestujte v čase a zistíte, ako vyzeral po stáročia pre Slovensko typický vidiecky život. Malebná drevenná dedinka Čičmany v podhorskej oblasti Strážovských vrchov je vôbec prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete! Kde sa vzali Čičmany? Ako žili a bývali naši predkovia? Ako sa obliekali? Ako vznikali maľované drevenné domy, ktoré pripomínajú perníkové chalúpky? Čaká tu na vás zaujímavé rozprávanie siahajúce do ďalekej minulosti. Prvá zmienka o dedine sa datuje už do roku 1272.

Záhadné kamenné gule v Megoňkách

Svetový unikát nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Najväčšia guľa má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary. V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike. Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov.

Snímka: mapio.net

Snímka: teatro.eu

Najstarší podnik na svete – Kremnická mincovňa

Mince sa tu razia už od roku 1328 a je najstarším podnikom na svete, ktorý funguje nepretržite. Vyrábajú sa tu aj slovenské euromince a je známym fenoménom v oblasti numizmatiky, histórie umenia a techniky. Najväčšiu produkciu zaznamenala Kremnická mincovňa za panovania Márie Terézie. Kremnica je historickým centrom ťažby zlata na Slovensku aj slovenského mincovníctva. Mince sa v miestnej mincovni razia už takmer sedemsto rokov.

4 milióny rokov starý Čadičový kameňopád

Na hranici s Maďarskom, pár kilometrov od Fiľakova, môžete vidieť unikátny prírodný útvar – vulkanický vodopád Šomoška. Je vysoký deväť metrov a geológovia odhadujú, že je starý štyri milióny rokov. Vznikol v období činných sopiek na našom území. Vytekajúca magma sa po dotyku s povrchom zeme časom premenila na stuhnutú lávu. Neďaleko si môžete pozrieť aj kamenné more s rozlohou 4-tisíc metrov štvorcových.

Snímka: TTstudio/shutterstock.com

Snímka: tkpodhajska.sk

Mŕtve more v srdci Európy – zázračná voda v Podhájskej

Voda z termálnych prameňov Podhájskej má ešte lepšie účinky ako voda svetoznámeho Mŕtveho mora. Voda z Podhájskej je jedinečná svojho druhu v celej Európe a svojim zložením je svetovým unikátom.

Svetový skalný unikát

V Brhlovciach sa nachádzajú jedinečné domy vysekané do skaly a traduje sa, že prvé takéto obydlia vznikli už v 16. storočí v období tureckých vojen ako odpoveď na hroziace nebezpečenstvo. Obec Brhlovce a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť. Keďže bol tufit a tuf (usadený a spevnený popol a prach) dobre spracovateľný, do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy. To, že ide o jedinečné stavby, dokazuje aj fakt, že vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo aj osem rokov a aj v súčasnosti sú dva tieto domy stále obývané. Pôvodne bolo skalných domov 14, dnes ich tu stojí osem.

Snímka: Radoslav Mikuš

Snímka: regionmalafatra.sk

Jediný orloj na svete s pravým slnečným časom

Najväčšou drevenou sochou na Slovensku je orloj v Starej Bystrici. Neodmysliteľnou súčasťou tohto orloja je ciferník s astronomickými údajmi, tzv. astroláb, ktorého údaje boli vypočítané s prihliadnutím na zemepisnú polohu Starej Bystrice. Ide teda o jedinečný unikát. Astroláb je farebne ohraničený čiernou nocou, červeným úsvitom, bledomodrým dňom a červeným súmrakom. Polohu slnka naznačuje ručička s vyobrazeným slnkom. Zaujímavosťou je, že tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas.

Herliansky gejzír – svetová rarita

Už vyše 140 rokov vystrekuje spod zemského povrchu gejzír v kúpeľnej dedinke Herľany. Hoci v súčasnosti prameň dosahuje výšku už „len“ 20 metrov v pravidelných intervaloch raz za 32-36 hodín, v roku 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 metrov. Kým drvivá väčšina gejzírov po celom svete vystrekuje horúcu vodu, ten Herliansky je preslávený nízkou teplotou 14-18°C. V rokoch 1957-2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v Európe. Herliansky gejzír, tento jedinečný hydrogeologický úkaz, patrí k svetovým prírodným raritám a spolu s priľahlým parkom so vzácnymi drevinami a historickými kúpeľnými budovami je štátom chránenou národnou kultúrnou pamiatkou.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: podtatransky-kurier.sk

Najvyšší oltár na svete

Meria 18,6 m a trvalo to 10 rokov, kým ho jeho autor Majster Pavol z Levoče vyrezal. V 16. storočí na to použil lipové drevo a tento najvyšší drevený gotický oltár na svete je možné obdivovať v Levoči v Kostole sv. Jakuba. Je neskorogotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty; je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením.

Kamzík tatranský

Už ich ostalo len tisíc kusov. Ide o celkom unikátny druh kamzíka, pretože sa po skončení ľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane a líši sa od svojich príbuzných kamzíkov v Alpách či Apeninách. Tento endemický druh nenájdete nikde inde na zemi, len vo Vysokých Tatrách.

Snímka: iuventa.sk

Snímka: pis.sk

Drahší než zlato – najstaršie a najväčšie opálové bane na svete

V Slanských vrchoch sa nachádzajú ložiská drahého opálu a sú výnimočným fenoménom celosvetového rozmeru, pretože nikde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Aj najväčší kus drahého opálu pochádza práve zo slovenských opálových baní. Našli ho pred 236 rokmi a vážil 607 gramov. Pre svoju unikátnu farbu dostal meno Harlekýn a je uložený vo viedenskom múzeu a jeho cena sa odhaduje na pol milióna dolárov. Opálové drahokamy zo Slovenska zdobili aj rodinu Napoleona. Najslávnejší opál Oheň trójsky nosila Cisárovná Jozefína.

Slovenský čínsky múr – Bátovce

Val v mnohom pripomína jedinečnú stavbu čínskeho múra. Svedčí o tom jeho pravdepodobná veľkosť aj nutnosť spolupráce pri jeho výstavbe. Nachádzajú sa v ňom miesta, kde sú prítomné obrovské kamenné bloky, ktorými by musel manipulovať väčší počet osôb. Samotná myšlienka, koľko ľudí muselo pracovať na tejto stavbe a koľko materiálu sa pri ňom využilo, prezrádza, že robota musela byť veľmi dobre organizovaná. Val bol postavený pravdepodobne Rimanmi a slúžil ako obrana proti barbarom. Na našom území ide asi o 60 kilometrový pás, ktorý je viditeľný v lese na niektorých miestach, preto sa mu hovorí aj slovenský čínsky múr.

Snímka: sk.wikipedia.org

Snímka: slovakia.travel

Drevené kostolíky postavené bez jediného klinca

Kostolíky sú jedinečné svojou architektúrou, prevedením a originalitou. Všetky drevené kostoly sú postavené výlučne z dreva, pri stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Výnimočnosť týchto stavieb potvrdzuje tiež zaradenie viacerých z nich do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Dubový raj – viac ako 400 ročné stromy

Dubový raj neďaleko Dobrej Nivy pri Zvolene zaujíma vedcov z celého sveta. Na ploche o rozlohe 120 futbalových ihrísk tu rastie 600 impozantných a viac ako 400-ročných dubov.

Snímka: slovakregion.sk

Snímka: slovakia.travel

Banská Štiavnica – mesto svetového dedičstva

Toto starobylé banské mesto nájdeme v horách v centre Štiavnických vrchov. Písomné správy o ťažbe zlata a iných kovov sa zachovali už z rokov 1156 a 1217. Dejiny mesta sa začali písať v roku 1238, keď mu boli udelené privilégiá kráľovského mesta. Banskoštiavnický rudný revír patril k najvýznamnejším producentom ťažby zlata v Európe. V roku 1735 tu vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a neskôr, v roku 1762 bola založená prvá banícka akadémia a aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO medzi, v tom čase 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska.

Carnuntum – bájne mesto keltského kráľovstva

Mesto na skale, teda Carnuntum, ktoré hľadali archeológovia niekoľko desaťročí po celej Európe, to Carnuntum, bájne mesto keltského kráľovstva Norikum, to Carnuntum, ktoré Rimania postavili už 100 rokov pred Kristom, teda v čase, kedy na mieste Paríža a Londýna boli iba bažiny, to Carnuntum objavili archeológovia nedávno na Bratislavskom hrade. Pamiatky sú dokonca o 200 rokov staršie ako Rímske koloseum.

Snímka: bratislavskykraj.sk

Snímka: sk.wikipedia.org

Najkomplexnejšia séria gobelínov na svete

Bratislavské gobelíny vystavené v Primaciálnom paláci sú najkomplexnejšou sériou gobelínov na svete vyrobených v anglickej kráľovskej manufaktúre v Mortlake (časť Londýna). Séria pozostáva zo 6 kusov a pochádza zo 17. storočia. Zobrazuje tragický príbeh lásky kňažky Hero a mládenca Leandra.

Vlkolínec – svetový unikát

Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je ako neporušený sídelný celok unikátom v strednej Európe a jedinou čisto drevenou živou obcou. Pre svoje nenahraditeľné krajinárske, prírodné, urbanistické a architektonické hodnoty bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je trvalo obývaná obec, ktorá sa nachádza v pohorí Veľká Fatra v nadmorskej výške 718 m n.m. pod vrchom Sidorovo. Je to živý skanzen situovaný v nádhernej prírode. V súčasnosti má okolo 30 stálych obyvateľov. Pre verejnosť je otvorený celoročne.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: slovakiana.sk

Slovensko je svetová veľmoc 50 000 ľudových piesní

Vďaka práci zberateľov existujú záznamy o päťdesiatich tisícoch pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Zbierka Slovenské spevy, ktorej zrod je fascinujúci v mnohých ohľadoch – vznikla koncom 19. storočia, ako spoločné dielo desiatok dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí navštevovali obce, zbierali a do nôt prepisovali piesne, ktoré si ľudia spievali. Veľká časť zozbieraných piesní následne vychádzala nasledujúcich 30 rokov. Vznikla tak aj v európskom kontexte unikátna zbierka piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.

Najdokonalejšia sieť turistických trás na svete

Slovensko má najdokonalejšiu sieť turistických trás na svete. Po turistických značkách môžeme prejsť až 15 000 km! Ani také turistické veľmoci, ako sú Rakúsko, Francúzsko či Švajčiarsko, ich nemajú tak dokonale a prehľadne vyznačené.

Snímka: sk.wikipedia.org

Snímka: Jana Otriová

Slovensko je svetová krajina ornamentov

Máme ich štyritisíc, zatiaľ čo vo svete je ich päťtisíc.

25 000 rokov starý unikát

Moravianska venuša je praveká, 7,5 cm veľká vyrezaná soška z mamutieho kla z obdobia okolo r. 23 000 pred Kr. Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech v čase prvej republiky na táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom, blízko slovenských Piešťan. Moravianska venuša je najstaršia známa plastika zobrazujúca človeka nájdená na území Slovenska. Jediná a unikátna. Vek plastiky je stanovený na 23 tisíc rokov. Hovoríme o pravekom umení, ale isté je, že lovci v období mladšieho paleolitu sa nevenovali umeniu. Ich výtvarný prejav súvisel zrejme s kultom plodnosti. Kypré tvary znázorňovali dostatok, hojnosť, zdravie, schopnosť mať veľa detí, od čoho závislo prežitie rodu a loveckej skupiny.

Snímka: Don Hitchcock

Snímka: slovenskycestovatel.sk

Svetová slovenská morská pláž

Len máloktoré hlavné mesto v Európe sa môže pochváliť svetovo významným paleontologickým náleziskom na svojom území. Slovensko má Sandberg. Samotné more sa vyvíjalo od prvohôr až do treťohôr a oddeľovalo pôvodné kontinentálne bloky, Laurentiu a Gondwanu. Táto história je vzdialená asi 130 až 140 miliónov rokov. Dôkazom je vyše 350 druhov fosílnych nálezov. Okrem veľkého množstva žraločích zubov, nádherných lastúrnikov – hrebenatiek, ulitníkov, ježoviek, kostí tuleňov, morskú časť histórie miesta pripomínajú aj zvyšky treťohorných veľrýb. V 9. storočí n.l., t.j. v období Veľkonitrianskej ríše, bol Sandberg spoločne s Devínom súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom.

250 000 rokov histórie Slovenska

Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Pod Tatrami žili ľudia už v praveku. Nález výliatku mozgovne neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuša z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).

Snímka: Juraj Roščák

Snímka: Banka lásky

Jediný archív lások na svete

Epicentrum Lásky je High-tech zážitková expozícia venovaná Najdlhšej ľúbostnej básni na svete. Jediný archív lások na svete vytvorený z veršov a strôf básne Marína. Spolu takmer 100 000 Schránok Lásky je pripravených navždy uschovať a ochrániť vaše skutočné príbehy lásky. Je to miestnosť so všetkými 2900 veršami a 100 tisíc malých krabičiek, ktoré symbolizujú rovnaký počet písmen, znakov a medzier tejto básne. Odrážajú sa v zrkadlách, takže báseň vyzerá nie iba najdlhšia, ale skôr nekonečná – tak, ako môže byť nekonečná aj láska…

Svetový rekord – najdlhšia ľúbostná báseň na svete

Báseň Marína napísal v roku 1846 Andrej Sládkovič svojej osudovej láske Maríne. Marína má 2 900 veršov a je oficiálne uznaná ako Najdlhšia ľúbostná báseň na svete.

Snímka: Banka lásky

Snímka: carodreva.sk

Fujara

V takej podobe, ako fujaru poznáme zo stredného Slovenska, ju nenájdeme nikde inde vo svete. Majestátna, kráľovská fujara tróni ostatným ľudovým hudobným nástrojom svojím vzhľadom i zafarbením hlasu. Je vyznaním, hlasom i dušou našich bačov a valachov, ktorí k nám touto cestou prehovárajú i dnes. Dĺžka nástroja je zvyčajne do 180 cm, no tá najdlhšia na svete – fujara trombita – môže mať až 6 m. Vyrába sa z vysušeného dreva, najčastejšie z kmeňa bazy, ale aj javora, jaseňa či agátu. Má zádumčivý, zamatový zvuk, je nádherne vyzdobená. Každý výrobca používal svoje techniky i vzory, preto je každý jeden nástroj jedinečný. Zápis fujary v roku 2008 do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO len potvrdil jej svetovú unikátnosť a historickú hodnotu.

Biele zlato

Biele zlato, aj takto sa hovorí tejto zdraviu prospešnej obžive. Bryndza patrí medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny a tradícií už niekoľko desiatok rokov. Nie je však bryndza ako bryndza a zdraviu prospešná je len tá pravá. Tento národný poklad máme pred očami, no nie všetci poznáme jeho blahodarné účinky. Určite by sme bryndzu mali zaradiť do svojho jedálnička častejšie. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemný a roztierajúci sa zrejúci syr. Vyrába sa tradičným spôsobom drvením a mletím vyzretého ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra. Pravá bryndza obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra, takže nie je úplne hladká. Podiel ovčieho syra však musí byť väčší ako 50%, nájdete aj 100%. Mieša sa so soľou alebo špeciálnym soľným roztokom, čím sa táto metóda výroby odlišuje od výroby iných druhov ovčieho syra mimo územia Slovenska. Bryndzu, najmä tú májovú, odborníci považujú za unikátny patent prírody, prírodnú konzervu, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.

Snímka: Shutterstock

Snímka: sovidom.sk

Prvé na svete

Jediné celoslovenské poľovnícke múzeum – Múzeum vo Svätom Antone, sídli v areáli Národnej kultúrnej pamiatky (NKP) svätoantonského kaštieľa. Ako prvé múzeum na svete získalo v roku 2001 Cenu C.I.C. udeľovanú pre poľovnícke múzeá – až o niekoľko rokov neskôr získali túto cenu aj moskovské, či parížske poľovnícke múzeum. Kaštieľ Svätý Anton, sa označuje aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský kaštieľ, je kaštieľ, ktorý sa nachádza pol lesom v obci Svätý Anton, neďaleko od mesta Banská Štiavnica. Je to miesto výnimočné cennými zbierkami z celého sveta, zachovaným interiérom, zariadením, originálnymi tapetami a maľbami a skrátka mnohými predmetmi nevyčísliteľnej hodnoty, ku ktorým sa viaže bohatá história nie iba regionálneho významu.

Prvá vysoká škola technického charakteru

Prvá vysoká škola technického charakteru na svete bola Banská Akadémia, založená v roku 1762 Máriou Teréziou. Nachádzala sa v Banskej Štiavnici, ktorá bola centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: objavtepoloniny.sk

Prales s najvyššími bukmi na svete

Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO. Rastú tu buky najvyššie na svete, v plnej sile a kráse sa týčia k nebu. Ten najvyšší má 56 metrov. Je to maximálna výška buka, ktorá bola doposiaľ v bukových pralesoch Európy nameraná.

Jeden z najstarších zachovalých röntgenov na svete

Najstarší röntgen na Slovensku nájdete na kežmarskom hrade. Prvé snímky na unikátnom prístroji zhotovil doktor Vojtech Alexander ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Je kultúrnou pamiatkou Slovenska. Patrí medzi skvosty uprostred zachovaných röntgenových prístrojov na svete.

Snímka: novinky.cz

Snímka: flog.pravda.sk

Unikátny rímsky vodopád a prvý chov ľadových medveďov na svete

Park pri kaštieli Betliar v okrese Rožnava, ktorý najväčším historickým parkom na Slovensku ponúka svetový unikát. Je jedinečný aj tým, že ide o najvyšší umelý vodopád na Slovensku, vysoký približne deväť metrov. Návštevníkov láka Veľký rímsky vodopád, ktorý je svetovým unikátom. Rímsky vodopád je kľúčovou stavbou parku. Už pred rokom 1823, kedy vodopád vznikol, si dali Andrássyovci vypracovať aj akýsi projekt na jeho stavbu. Ten sa zachoval dodnes. Začiatkom 20. storočia bol bazén pod vodopádom ohradený vysokou klietkou a upravený ako zverinec, kde Andrássyovci chovali ľadové medvede, pričom išlo o prvý chov ľadových medveďov na svete. Podľa zoznamu organizácie ICOMOS patrí park medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta.

Vláčik na štadióne

Vláčik na štadióne Tatran Čierny Balog. Je to slovenský unikát, aký vo svete nenájdete. Hráči niekedy nevedia, čo majú robiť, lebo naraz píska vlak aj rozhodca. Štadión sa v minulosti objavil v zahraničných televíziách vrátane americkej ESPN, písali o ňom svetoznáme periodiká.

Snímka: LateGoal FN YouTube

Snímka: monicqa.sk

Slovenčina – svetový jazyk

Cyril a Metod si vzali za základ svojej abecedy starosloviensku bukvicu a upravením do nového písma hlaholika dosiahli solúnski bratia počas návštevy v Ríme (v roku 868) u pápeža Hadriána II. aj schválenie starej slovenčiny ako štvrtého svetového liturgického jazyka západnej cirkvi. Po zriadení Nitrianskeho biskupstva sa mohli vykonávať kresťanské obrady, popri latinčine, gréčtine, hebrejčine aj v starej slovenčine. Táto skutočnosť, ako aj titul arcibiskupa, ktorý Metodovi udelil pápež Hadrián, svedčí o úspešnosti misie.

Jediný kus na svete

Jediný kus Tatry 603A na svete. Na svete bol v Bratislave vyvinutý a vyrobený jediný kus s výrobným číslom 0001-A. Práve tento exkluzívny solitér môžu návštevníci vidieť v múzeu automobilových veteránov Oldtimer Gallery za bratislavským Letiskom Milana Rastislava Štefánika. Nájdete tu značky ako Aero, Praga, samozrejme Škoda a Tatra, ale aj Walter, Wikov, Jawa, Minor či Zbrojovka. V zbierke múzea je momentálne 80 krásnych exponátov výlučne česko – slovenskej výroby, ale postupne sa bude rozširovať.

Snímka: bakurier.sk

Snímka: slovenskycestovatel.sk

Ručne vyrezávaný pohyblivý Banskoštiavnický betlehem

Svetový unikát, 22 metrov dlhý a stále rastie, 800 postavičiek z toho 400 pohyblivých, 30 000 hodín výroby. Je zaradený medzi najväčšie drevené, pohyblivé betlehemy. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku v rezbárskej podobe. Prvým motívom je dobývanie zlata a striebra. Ďalej je tu zobrazené razenie mincí, banský gápeľ poháňaný konskou silou a banský rumpáľ. Druhým motívom betlehemu je samotný biblický motív, zobrazujúci narodenie Ježiša, ktorému sa klaňajú traja králi, pastieri a baníci. Dopĺňa to panoráma Banskej Štiavnice so svojimi známymi stavbami.

Jedno z najvplyvnejších diel svetovej literatúry napísané v našej rodnej zemi

V rokoch okolo 170-180 n.l. vytiahli do boja ríšske légie, ktorým velil sám panovník, Marcus Aurelius. Uprostred bojov, alebo v pokojnejších dňoch chytil do rúk brko a spísal svoje myšlienky, ktoré sa v súčasnosti stali klasikou. Právom môžeme tvrdiť, že jedno z najvplyvnejších diel svetovej literatúry bolo napísané práve v našej rodnej zemi. Legendárny rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 161 – 180 nášho letopočtu, zanechal ako jediný staroveký vládca svedectvo o sebe samom. Počas vojnového ťaženia proti Markomanom písal totiž filozofické príhovory sebe samému. Rukopisy boli po jeho smrti nájdené, najstaršie zachované vydanie Aureliovo filozofického diela Ta eis heauton pochádza zo 14. storočia. Prvú časť svojich hovorov k sebe napísal Marcus Aurelius okolo roku 172, v období markomanských vojen. Ako sám uviedol v jeho závere: „V krajine Kvádov, nad riekou Granum“. Tým miestom je dnešný región v okolí obce Šarovce, pri rieke Hron. V zahraničí sa hipoterapia začala rozvíjať v 60-tych rokoch nášho storočia, hoci pozitívne pôsobenie koňa na človeka bolo známe už omnoho skôr. Jedna z prvých písomných zmienok o liečebnom využití koňa je práve z nášho územia. Marcus Aurelius v svojom diele „Hovory k sebe samému“ písanom v povodí Hrona udáva informáciu o doporučovaní jazdy na koni lekárom.

Snímka: citarny.com

Snímka: dusekarpat.cz

Najvyšší sintrový stĺp na svete

Najvyšší sintrový stĺp na svete ukrýva Krásnohorská jaskyňa vo svojej Sieni obrov. Nazýva sa „Kvapeľ rožňavských jaskyniarov“ a je vysoký 32,6 m. Nájdete ho zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov. Táto jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce Krásnohorská Dlhá Lúka v okrese Rožňava v Košickom kraji. Jaskyňa patrí k tým najnavštevovanejším jaskyniam na Slovensku.

Prvá vysoká škola už v roku 863

Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkonitrianske učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa podľa archeologických nálezov existovala na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.

Snímka: visitbratislava.com

Snímka: Miroslav Lisinovič

Najstarší geografický stred Európy

Slovensko je srdce a stred Európy. Na krásnom mieste na strednom Slovensku stojí vedľa starobylého Kostola sv. Jána Krstiteľa vztýčený kameň. Oznamuje, že práve tu sa nachádza najstarší geografický stred Európy.

Najväčší hrad v strednej Európe

Spišský hrad sa rozkladá na ploche viac ako 4 hektáre. Od roku 1993 je súčasťou pamiatkového súboru Levoča, samotný hrad a okolité pamiatky sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Spišský hrad je vyhľadávanou turistickou lokalitou a prostredníctvom expozícií (expozícia militárií, archeologických nálezov, hradná kuchyňa, hradná zbrojnica, mučiareň a pod.) predstavuje históriu regiónu, každodenný život na hrade a dôležitý odkaz dôb dávno minulých.

Slovensko je srdce a stred Európy

Snímka: spisskyhrad.com

Snímka: slovakia.travel

Najrozsiahlejší komplex podzemných priestorov v strednej Európe

Pivnice pod hradom Červený Kameň sú najrozsiahlejším komplexom podzemných priestorov v strednej Európe. Okrem toho aj najstaršia lekáreň vznikla na hrade Červený Kameň v roku 1649.

Najväčší riečny ostrov Európy

Žitný ostrov s rozlohou 132 612 ha sa nachádza medzi riekou Dunaj a jej ľavým ramenom Malým Dunajom na juhu Slovenska.

Snímka: jerzi45

Snímka: wikipedia.org

Najstarší verejný park v Európe

Mesto Bratislava založilo v rokoch 1775 – 1776 v lužnom lese na pravom brehu rieky Dunaj najstarší verejný park v Európe, dnešný Sad Janka Kráľa.

1. rozhľadňa v Európe

Už v rokoch 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť na Sitne rozhľadňu, ako prvú v Európe. Po vymretí rodu po praslici roku 1826 celé panstvo prešlo do rúk rodu Coburgovcov. Rozhľadňa na Sitne po zásahu blesku vyhorela, no v roku 1886 bola na podnet lekára Coburgovcov Dr. E. V. Téryho obnovená. Oblasť Sitna je považovaná za kolísku európskej turistiky v stredných polohách. Na vrchole Sitna je v mesiacoch máj až september rozhľadňa v prevádzke a zároveň plní funkciu informačného strediska. Sitno poskytuje nádherný kruhový výhľad nielen na relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj na Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry, ale aj maďarskú Matru.

Snímka: O. Kubáčková

Snímka: vsmuzeum.sk

Jeden z najväčších pokladov nájdených v Európe

Košický zlatý poklad je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze objavený pri kopaní základov budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici č.68 v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete.

Najstaršia erbová listina Európy

Najstaršia erbová listina udelená mestu patrí Košiciam. Pochádza zo 7. mája 1369 a mestu ju udelil kráľ Ľudovít I. Veľký. Košičania sa tešili od bitky pri Rozhanovciach jeho výnimočnej priazni. Mestské práva udelené Košiciam boli rovné mestským právam Budínu (bývalé hlavné mesto Uhorska, časť Budapešti). Ide o úplne najstaršie privilégium udelené na mestský erb v Európe.

Snímka: TASR/M. Svítok

Snímka: regionkosice.com

Najstaršia hračka v strednej Európe

Najstarší nález hračky v strednej Európe bol objavený v archeologickom nálezisku z doby bronzovej v Nižnej Myšli (16 km od Košíc). Štvorkolesový vozík z hrobu dieťaťa pochádza z obdobia okolo roku 1600 pred n. l. Slúžil pravdepodobne ako hračka, no mohol byť využívaný aj ako kultový predmet. Dnes je vystavený v Múzeu bábkarských kultúr a hračiek v meste Modrý Kameň.

Najväčší pohyblivý betlehem v Európe

Viac ako 15 rokov pracoval majster rezbár Jozef Pekara na dnešnej podobe betlehemu v Rajeckej Lesnej, ktorý ukrýva jedinečnú raritu. Ide totiž o najväčší drevený pohyblivý betlehem v Európe. V betleheme nájdete približne 300 postáv, z ktorých sa polovica dokonca pohybuje. Veľkosť diela je 8,5 m na dĺžku, 2,5 m na šírku a 3 m na výšku. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa.

Snímka: rajeckadolina.sk

Snímka: TASR – Erika Ďurčová

Ropný prameň na Kysuciach

Prameň s vôňou „čierneho zlata“ v kysuckej obci Korňa v okrese Čadca je európskym slovenským skvostom. Korňanský ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povrchových výverov ropy v strednej Európe. Je to prirodzený povrchový výver ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. V minulosti ropu z prameňa miestni obyvatelia používali na mazanie vozov, obuvi, na svietenie a tiež na liečenie kožných chorôb dobytka. Dodnes sa traduje, že prameň vraj objavil pytliak Žúbor, keď naháňal lesnú zver, a tiež, že „čiernu vodu“ chodia v noci piť čerti z okolitých lesov.

Prírodná jaskyňa

Štiavnické vrchy sú najväčšie vulkanické pohorie u nás. Ľudí do nich neťahá len príroda, ale aj magické miesta a s nimi spojené príbehy. V Sklených Tepliciach vyviera viacero termálnych prameňov. Slovenský a európsky skvost – známy aj pod názvom „Parenica“ je prírodne vytvorená jaskyňa s hypertermálnou vodou s vysokým obsahom magnézia a kalcia. Sklené Teplice v povodí potoka Teplica boli spočiatku drevorubačská osada, pri ktorej v štrnástom storočí vznikla prvá skláreň na Slovensku. Dolinu však oveľa viac preslávili termálne pramene. Tie v maličkej obci pri Banskej Štiavnici obdivoval nemecký básnik a zberateľ minerálov Johann Wolfgang Goethe, manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský a aj anglický dobrodruh Eduard Brown.

Snímka: blog.relaxos.sk

Snímka: Instagram: anna_kroupova

Jediná funkčná úvraťová lesná železnica

Unikát, ktorý nám môžu závidieť. Stále je vo výbornom stave a považuje sa za pamiatku svetového významu. Odviezť sa historickým vlakom po úvraťovej úzkokoľajnej lesnej železnici je možné jedine v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. Je totiž jedinou zachovanou a dodnes funkčnou železnicou tohto druhu v Európe. Lesná železnica je výnimočná svojím úvraťovým systémom, ktorým dokáže počas krátkej vzdialenosti prekonať výrazné prevýšenie. Práve preto patrí k významným technickým pamiatkam.

Unikátny most

Bratislavský Most SNP ponad rieku Dunaj je európskym unikátom. Oceľová konštrukcia je zavesená na jednom pylóne a váži viac ako 7000 ton. V pylóne je vo výške 80 m umiestnená reštaurácia. Most je v prevádzke od roku 1972 a získal ocenenie Stavba 20. storočia.

Snímka: dromedar.zoznam.sk

Snímka: Google Mapy

Prvé úverové družstvo v Európe

Prvé úverové družstvo v Európe pod názvom Spolok gazdovský založil Samuel Jurkovič 9. februára 1845 v Sobotišti. Svojim členom spolok poskytoval lacný úver z prostriedkov, ktoré vznikali pravidelným vkladaním úspor do družstevnej pokladne. Boli stanovené prísne podmienky, za ktorých mohol žiadateľ získať úver (mravne a čestne žiť, vyvarovať sa alkoholu, nočnému túlaniu a hraniu v karty). Lacnejší úver pomohol členom, aby zlepšili svoje sociálne podmienky, neboli závislí od úžerníkov (úroky až 50 %) a ochránil ich pred exekúciou. Podľa stanov bol vklad 30 strieborných grajciarov a povinný týždenný príspevok 3 groše. Finančné prostriedky tvoril podielový kapitál, týždenné vklady a 6 % úrokov z pôžičiek. Hlavnými zásadami Gazdovského spolku bola dobrovoľnosť vstupu, svojpomoc, vzájomnosť a samospráva. Spolok napomáhal rozširovaniu vzdelania členov a vychovával ich v slovenskom národnom duchu. Spolok, založený na 6 rokov, mal neskôr až 60 členov. Funkcionári predseda, pokladník a účtovníci – boli volení na členských schôdzach. Predsedom po celý čas trvania spolku bol Samuel Jurkovič. Výročné členské schôdze sa konali ročne od apríla 1848, keď kapitál spolku dosiahol vyše 600 zlatých.

Najväčšie bludisko v strednej Európe

Najväčšie bludisko v strednej Európe pri meste Stará Ľubovňa. Nájdete ho v meste Stará Ľubovňa a nesie názov – Viktóriine záhrady s bludiskom Čertova skala. Hlavnou atrakciou a najväčšou časťou záhrad je bludisko Čertova skala, ktoré je veľké 6400 metrov štvorcových – je to najväčšie bludisko svojho druhu v strednej Európe. Celková dĺžka jeho uličiek je neuveriteľných 3273 metrov, o dokonalý dojem z blúdenia sa stará 20 000 kusov sadeníc, ktoré sú vysoké 2 metre, takže ak nepatríte medzi obrov, neuvidíte ponad ne. Záhrady veľké 11 000 metrov štvorcových sa rozprestierajú pri rieke Jakubianka a navštíviť a obdivovať ich môžete aj vy.

Snímka: spravy.rtvs.sk

Snímka: archív Peter Valo

Prvé slovenské auto

Prvé autá u nás ľudia prijímali s odporom, na dedinách do nich často hádzali kamene. Keď sa kedysi objavili na našom území prvé autá, reakcia ľudí bola aj hádzanie blata a kamenia a autá ako snobstvo boli aj predmetom politiky. Prvé slovenské auto malo názov Drndička. V Psiaroch ho zostrojil zámočník Michal Majer. Opravil auto cárovi Ferdinandovi Coburgovi a zostrojil si aj vlastné. Najprv výsmech, neskôr uznanie. Presne to zažil zručný zámočník Michal Majer zo Psiarov, ktoré sú dnes súčasťou Hronského Beňadiku. Práve tento dedinčan vyrobil prvý slovenský automobil.

Medzinárodný maratón mieru

Maratón mieru je organizovaný v Košiciach nepretržite od roku 1924. Patrí medzi najstarší Európsky maratón a druhý na svete, ktorý sa koná každý rok vždy v prvú októbrovú nedeľu. Vzdialenosť, ktorú musia bežci prejsť, je vyše 42 km.

Snímka: kosicemarathon.com

Snímka: eslovaquianews.wordpress.com

Historická lekáreň a kniha receptov

Najstaršia historická lekáreň na Slovensku bola vybudovaná na Hrade Červený kameň v roku 1649. Ako vyplýva z historických prameňov, okrem liekov či likérov sa v lekárni nazývanej Zlatý orol vyrábali aj sladkosti a dokonca aj kozmetika. Doslova unikátnou možno nazvať knihu receptov z roku 1727, ktorá obsahuje viac ako 800 návodov na prípravu rôznych liečiv. Posledné zmienky o činnosti tejto lekárne sú zdokumentované z čias epidémie cholery z 30. rokov 19. storočia.

Najväčšie a najmodernejšie jazdecké centrum

Šamorínsky športový areál x-bionic sphere je s rozlohou viac ako sto hektárov najväčším a najmodernejším jazdeckým centrom v strednej Európe. Okrem dostihových dráh a parkúrového areálu je v ňom sedemsto stajní. Nachádza sa tu akvapark, wellness či hotel s 282 izbami a takmer dvetisíc kongresovými miestami.

Snímka: x-bionicsphere.com

Snímka: Martin Pavelek

Skvostný kolonádový most

Kolonádový most v Dolnom Kubíne patrí medzi európske unikáty. Most sa radí k obdivuhodným technickým pamiatkam a je raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle. Tento jedinečný drevený most môžete obdivovať už len vo Švajčiarsku, Francúzsku či v Čechách. Most je celý postavený z dreva – výnimku tvoria len podpery, na ktorých most stojí. Strechu pokrýva šindel. Kolonádový most v Dolnom Kubíne bol postavený v roku 1994 ako náhrada staršieho mosta už nefunkčného mosta. Architektom bol Anton Kratochvíl, ktorý zároveň významným spôsobom ovplyvnil vzhľad mesta. Inšpirovala ho Orava. Miloval prírodný materiál a vychádzal z oravskej tradície. Kolonádový most v Dolnom Kubíne je obdivuhodnou technickou pamiatkou a patrí medzi často vyhľadávané a fotografované atrakcie v Dolnom Kubíne. Most je vo večerných hodinách osvetlený.

Cukrovar v Šuranoch

Cukrovar v Šuranoch bol najväčší a najstarší v strednej Európe. Prvý cukor vyrobili v roku 1854. O dva roky spustili prevádzku rafinérie – prvej v monarchii. Ako prvý široko-ďaleko sa tu vyrábal čistý biely rafinovaný cukor. Kým okolo roku 1850 ľudia cukor v dnešnej podobe nepoznali – len surový hnedý – už okolo roku 1900 používali biely takmer všetci. Cukrovar sa prezentoval na svetových výstavách vo Viedni a Paríži. Svojho času bol najväčší v strednej Európe. Raritou bolo aj sto kilometrov úzkokoľajnej železničky na zvoz repy, ktorá siahala až po Trnovec nad Váhom. Išlo o vôbec prvú súkromnú železnicu v monarchii. Zakladatelia cukrovaru von Lippmann a Gerson urobili priemyselnú revolúciu v Habsburskej monarchii. V regióne bola ich firma najväčším platcom daní do štátnej pokladnice. V roku 1912 pribudol aj cukrovarský mlyn a šurianska múka prerazila na európsky trh. Mlyn bol pod osobitným dohľadom vojsk. Moderné silá skladovali obilie z celého štátu. Priestory však našli dokonalé využitie ako kulisy pre film Nesplnený sľub a tamojšia tajomná atmosféra láka priaznivcov urbexu a filmárov historických filmov či dokumentov a objavil sa na BBC. Do Šurian zavítal britský komik Stephen Fry, ktorého otec tu kedysi pracoval. V jednej zo zachovalých hál cukrovaru v roku 2015 vznikol najväčší bikepark v strednej Európe s názvom Junkride Freestyle Park Šurany.

Snímka: sk.wikipedia.org

Snímka: archív Považskej cementárne

Najväčšia socha Panny Márie v strednej Európe

Slovenský unikát na Butkove a symbol úcty k Božej Matke. Sochár Vladimír Višváder vytvoril monumentálnu sochu Matky milosrdenstva z kamennej hmoty, ktorú 21. mája 2018 požehnal žilinský biskup. Ide o najväčšiu skulptúru Božej Matky v strednej Európe. Samotná socha má výšku 6 metrov, s podstavcom meria až 9 metrov. Váži viac ako 22 ton. Nosným stavebným prvkom väčšiny sakrálnych diel na vrchu Butkov je kameň. Skaly pochádzajú z miestneho kameňolomu a práve preto svätyňa dostala názov skalná. Snahou jej tvorcov je používať materiály, ktoré prežijú generácie.

Hriňovské lazy

Hriňovské lazy sú typické rozdrobenosťou ornej pôdy medzi ľudí na parcely a terasovité políčka, ktoré sú často vymedzené kamennými valmi. Jedinečnú tvár si Hriňovské lazy zachovali dodnes, pretože tu nikdy nedošlo ku kolektivizácii. Ľudia tu mali odjakživa k pôde veľmi silný vzťah, a tak aj dnes rodiny žijú na tých istých pozemkoch, ako ich predkovia pred desiatkami až stovkami rokov. Ľudová architektúra, chov hovädzieho dobytka a ošípaných a obrábanie pôdy sú pre Hriňovské lazy dodnes typické. Nechýba ani ovčiarska tradícia, ktorá sa orientuje na výrobu kvalitných syrov. Kraj plný tradícií ponúka množstvo kultúrnych podujatí, kde si môžete pozrieť, ako vyzeral život v Podpoľaní kedysi. Najvyššie sopečné pohorie Slovenska Poľana a krásne pohľady na krajinu, ktorá stále žije historických systémom rozdelenia pôdy nenájdete nikde inde v Európe.

Snímka: regionpodpolanie.sk

Snímka: hlohovec.sk

Najväčší platanový háj v strednej Európe

Obrovský park, zámok, jazierko, umelá jaskyňa, terasovité záhrady a najmä desiatky platanov. Mesto Hlohovec má skutočnú raritu. Je ňou najväčší platanový háj v strednej Európe. Na ploche približne šiestich hektárov rastie niekoľko desiatok platanov, z nich najstaršie majú viac ako 200 rokov. Jeden z nich, 210-ročný platan javorolistý je najmohutnejším stromom okresu, meria 40 metrov a obvod kmeňa má 550 cm. Háj vznikol pri prestavbe parku, keď vlastník, štátny minister na dvore cisára Františka II., gróf Jozef Erdődy, prebudovával tamojšie sídlo vrátane parku s rozlohou okolo 16 hektárov. Inšpiroval sa pritom vzhľadom anglických parkov. Platanový háj sa nachádza v údolnej nive, bohatej na spodnú vodu. Prítomnosť mokrade zámockého jazierka vytvára predpoklady pre život viacerých druhov živočíchov. Väčšina živočíchov zámockého parku kolonizovala toto územie nezávisle od vôle človeka.

Najrozsiahlejší pevnostný systém v strednej Európe

Ochranný pevnostný systém v Komárne vznikal postupne, spoluprácou a zároveň sofistikovaným plánom, ako uchrániť život v hradbách. Na dôležitej obchodnej križovatke tak vyrástla pevnosť, ktorá statočne odolávala dobyvateľom a popritom sa rozrastala do obrovských rozmerov. Protiturecká komárňanská pevnosť vznikla po bitke pri Moháči, keď chceli na pôde bývalého hradu vytvoriť obrannú pevnosť proti Turkom. Hlavná časť bola vystavaná v 16. storočí, no niektoré posledné úpravy sa robili aj oveľa neskôr. Celý komplex sa vďaka tomu delí na starú a novú časť. Kvôli zemetraseniu v 18. storočí bola značná časť budov porušená. Napriek tomu sa pustili do ich obnovy a podarilo sa im zachrániť aspoň niektoré z nich.

Snímka: FB/Pevnosť Komárno

Snímka: EASYFOTO TASR – Kristína Mayerová

Najväčšia historická školská knižnica v strednej Európe

Neďaleko evanjelických kostolov v Kežmarku sa nachádza Lyceálna knižnica. Študovali tu aj osobnosti slovenských dejín, ako Pavol Orságh Hviezdoslav, Karol Kuzmány, Janko Kráľ, Martin Kukučín, Ján Chalupka, Samo Chalupka, Pavol Jozef Šafárik a mnohí ďalší. Ide o najväčšiu historickú školskú knižnicu v strednej Európe so 150.000 zväzkami vzácnych kníh. Má aj 500-ročné diela. Obsahuje 55 prvotlačí, kníh vytlačených od vynájdenia kníhtlače od Gutenberga do roku 1500 a skoro 3000 tlačí zo 16. storočia. Medzi nimi sú také unikáty ako Postila Majstra Jána Husa, diela Luthera, Melanchtona, Kalvína, Zwingliho, Nostradama, Erazma Rotterdamského a rôznych iných.

Nádvorie Európy v Komárne

Nádvorie Európy je námestie v Komárne. Komárno na svojom Nádvorí Európy umiestnilo viac ako štyri desiatky budov, postavených v mierke jedna ku jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre temer všetky európske štáty. na každej budove nájdeš tiež tabuľku s označením, pre ktorú krajinu je typická. Ide o európsky architektonický unikát. Nachádzajú sa tam aj sochy uhorských kráľov a panovníkov. V strede námestia je fontána „Milénium“. Tiež sa tam nachádza funkčná kópia pôvodnej studne, ktorá stála kedysi na Hlavnom námestí, pred komárňanskou radnicou.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: slovenskycestovatel.sk

Kamenné more vo Vyhniach

Jedinečný európsky prírodný unikát Kamenné more vo Vyhniach – najväčšie more v Karpatoch. Je prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza neďaleko obce Vyhne, na úpätí vrchu Kamenná. More meria takmer 13,5 hektára. Priamo pod Kamenným morom vyviera prameň s nežným menom Ladienka alebo Anjelský prameň. Voda je tu ostrá, studená, po celý rok má 4 °C.

Slovak

Slovak (staršie názvy: Slovactown alebo Slovaktown) je obec v Prairie County v štáte Arkansas v Spojených štátoch. Obec sa nachádza na ceste Arkansas 86, 14,6 km južne od Hazenu. 70 m n. m. Je to jedna z mála obcí v Spojených štátoch pomenovaná po európskej krajine, po Slovensku.

Snímka: Arkansas Tourism

Snímka: EASYFOTO TASR – Kristína Mayerová

Lipa kráľa Mateja

Vyše 700 ročná slovenská a európska rarita. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301. Lipa vyrástla v prekrásny majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom je známe, že rád pobýval v Bojniciach, usporadúval pod lipou kráľovské snemovanie. O jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulami „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými lipami bojnickými. Vďaka týmto faktom sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja. Starali sa o ňu všetci majitelia zámku. Dokonca pod ňou vraj zasadal aj Uhorský snem.

Svetový unikát v Slovak

Slovak je jediné miesto na celej planéte, kde rastie Sternovej mišpuľa (Mespilus canescens), listnatý ker alebo malý strom s viacerými stonkami z čeľade ruží. Jediných 25 stromov rastie v háji Konecny v Slovaku. Slovak (staršie názvy: Slovactown alebo Slovaktown) je obec v Prairie County v štáte Arkansas v Spojených štátoch. Obec sa nachádza na ceste Arkansas 86, 14,6 km južne od Hazenu. 70 m n. m.

Snímka: Milan Čupka

Snímka: wikipedia.org

Prvá drotárska výstava na svete a jediné drotárske múzeum na svete

Slovenskí drotári nevynikali len v remeselnej zručnosti, ale i ako insitní umelci. Najvýznamnejším z nich bol Jozef Kerak, ktorého figurálna tvorba je dnes známa i vo svete. Jeho dôstojným pokračovateľom je Ladislav Mikulík z Veľkého Rovného, ktorý vytvoril krajinu Drotárie, zaľudnenú množstvom postavičiek z drôtu. Dnes je vystavená v expozícii Považského múzea v Žiline v Budatínskom zámku. Iniciatívy na zriadenie múzea v Žiline sa objavovali už od 20. rokov 20. storočia. V roku 1940 sa v obci Dlhé Pole uskutočnila prvá drotárska výstava na svete. Múzeum je jediným drotárskym múzeom vo svete, pričom zbierkový fond predstavuje viac ako 4 000 kusov rôznych exponátov. Každoročne sa organizuje v Budatínskom zámku medzinárodné Stretnutie drotárskych majstrov, ktoré je jedinou prehliadkou súčasných pokračovateľov drotárskeho remesla hlásiacich sa k slávnym tradíciám svojich predkov.

 

Najväčší drotársky podnik na svete

Najlepšie uplatnenie si slovenskí drotári na prelome 19. a 20. storočia nachádzali v cárskom Rusku. Mladý Štefan Hunčík do 12 rokov navštevoval ľudovú školu na Slovensku, potom odišiel so svojim otcom do Moskvy. Štefan Hunčík si zaumienil prebudovať otcovu dielňu na fabriku, ktorú jeho otec založil spolu so svojím kmotrom Krutošíkom v roku 1868. V tej dobe to bola veľká výzva. Revolúciu urobil aj v spôsobe ponúkania svojich produktov a zatiaľ čo jeho otec ponúkal tovar na trhu, Hunčík s Krutošíkom vytvorili firemný katalóg, ktorý mal 500 strán. Obsahoval rôzne produkty, od vtáčích klietok (jedna takáto klietka získala v roku 1909 na výstave v Londýne zlatú medailu) až po kuchynské potreby, pričom polovica fotografií bola farebná. Postupne začali so spriemyselňovaním a mechanizovaním prác a zamerali sa aj na plechársku výrobu. Objednávok stále pribúdalo, preto sa rozrastala aj dielňa. Vznikli špecializované pracoviská – nástrojáreň, klampiarska, zámočnícka a drotárska dielňa a fabrika mala vlastnú výstavnú sieň a elektráreň na antracit. Fabrika Štefana Hunčíka a Imricha Krutošíka z Vysokej nad Kysucou sa stala najväčším drotárskym podnikom na svete. Sídlila v deviatich budovách a pred prvou svetovou vojnou zamestnávala takmer 400 ľudí. Výrobky exportovali do rôznych kútov sveta – Spojené štáty, Čína, Nemecko a Perzia.

Snímka: lepsiden.sk

Snímka: pmza.sk

Drotárstvo

Slovenské drotárstvo predstavuje špecifický a ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území, v žiadnom inom štáte. Stovky až tisíce drotárov vytvorili atypickú historickú kulisu dejín malého národa uprostred Európy. Prvá historická zmienka o drotárstve na Slovensku pochádza z r. 1714, kedy sa v súdnych spisoch Bytčianskeho panstva uvádza meno Juraja Drotárika. Za miesto zrodu drotárstva sa všeobecne považujú oblasti dnešného severozápadného Slovenska, trojuholník medzi mestami Bytča – Žilina a Čadca. Slovenské drotárstvo je zapísané v zozname UNESCO od roku 2019.

Ľudová modrotlač

Prvý farbiarsky cech ako predchodca modrotlače u nás vznikol už v roku 1608. Slovenská modrotlač začala produkovať v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby. Strediskami plátenníctva na Slovensku boli regióny Oravy, Spiša a Šariša. Vysokou kvalitou vynikalo najmä spišské plátno, ktoré sa v 19. storočí vyvážalo aj do zahraničia. Slovenská modrotlač je súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO od roku 2018.

Snímka: tradicie.praveslovenske.sk

Snímka: ses.sk

Najväčší elektromotor na svete

Priemyselný podnik ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete. Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Príkon elektromotora bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW.

Dlhometrážny nemý hraný film Jánošík

V roku 1921 si Slováci založili v americkom Chicagu účastinnú spoločnosť Tatra Film Corporation a nakrútili prvý slovenský film Jánošík (1921). Spoločnosť Tatra Film Corporation vznikla s cieľom nakrúcať ,,drámy, veselohry, cestopisy a historické deje“ zakotvené v slovenských reáliách. Skupinu tvorili Slováci na čele s Jaroslavom Siakeľom, Danielom Siakeľom, Jánom Závodným, Františkom Horlivým a Andrejom Šustekom. Daniel sa postavil za kameru a Jaroslav sa chopil režírovania. Exteriéry nakrúcali okrem iného tiež v okolí rodnej dediny. Vďaka filmu Jánošík sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 ho UNESCO zapísalo do svetového kultúrneho dedičstva. Bratia Siakeľovci sa stali priekopníkmi moderného animovaného filmu.

Snímka: csfd.sk

Snímka: instagram.com/bertfromsang

Jedna z najslávnejších svetových fotografií

Americký denník New York Herald Tribune uverejnil 2. októbra 1932 jednu z najslávnejších svetových fotografií. Slovenského stavbára Gustáva Popoviča spolu s ďalšími montérmi zachytil fotograf na dnes už legendárnej fotke Obed nad mestom. Hlavná hviezda Slovák Gusto Popovič sa stal nesmrteľným. O totožnosti mužov na obrázku existujú mnohé tvrdenia. Najviac sa ale vie o Slovákovi úplne vpravo, ktorý drží fľašu od whisky aj napriek vtedajšej v USA uzákonenej prohibícii. Avšak podľa zdrojov priamo od rodiny mal Gusto vo fľaške čaj. Do USA vycestoval za prácou celkovo trikrát. Bol tvrdý, múdry, nezlomný, pracovitý a cieľavedomý chlap. Gusto Popovič sa na začiatku druhej svetovej vojny vrátil do Vyšného Slavkova, kúpil za zarobené peniaze nejaké lesy a polia, aby na nich mohol gazdovať. Keď sa končila vojna a cez Slavkov prechádzal front, zahynul počas bombardovania. Zabila ho črepina z granátu. Z domu, v ktorom Popovič žil, ostala už len hospodárska časť. Je pochovaný spolu s manželkou na cintoríne vo Vyšnom Slavkove, ich hrob zdobí slávna fotografia, na ktorej sa Gusti riadením osudu ocitol.

Svetová slovenčina inšpiruje milióny ľudí 

Svetová slovenčina už v minulosti inšpirovala milióny ľudí. Slovenský romantický spisovateľ, prozaik a básnik Samuel Tomášik napísal v roku 1834 báseň Hej Slováci, ktorá rozžiarila mnoho slovenských a slovanských sŕdc a rozšírila sa aj bez internetu. Pieseň sa v slovanských jazykoch stala obľúbenou pod názvom Hej, Slovania a inšpirovala milióny Slovanov. Celá báseň vznikla slovanskou spontánnosťou, keď bol autor pri návšteve Prahy pobúrený faktom, že nemčinu je v uliciach mesta počuť viac ako češtinu. Pri jej písaní autor nemohol tušiť, aký význam bude mať pre nasledujúce generácie Slovákov, Čechov, Srbov, Rusov, Bulharov, Chorvátov, Macedóncov, Slovincov, Ukrajincov i Poliakov.

Snímka: TV Matica

Snímka: Slovansky Dvor/Slavica

Prvý pamätník na svete venovaný obetiam genocídy Slovanov

Na Slovanskom Dvore Slavica v Alekšinciach pri Nitre bol odhalený dňa 22. júna 2021 prvý pamätník na svete venovaný pamiatke na genocídu Slovanov. Pamätník bol postavený z iniciatívy slovanského spolku Slavica z Nitry a na základe umeleckého návrhu známeho slovenského sochára Norberta Kelecsényiho (Šaľa,1976).

Geniálny vínovod v Bratislave

Rodina Palugyayovcov bola veľmi vynaliezavá. Ich myšlienka vybudovať v Bratislave pod hlavnou cestou potrubie, ktoré by dopravilo víno z ich pivníc priamo do železničnej cisterny bola viac ako geniálna. František Palugyay získal v roku 1910 od mestského úradu stavebné povolenie. Firma Palugyay a synovia sa tak mohla pustiť do výstavby vyše sto metrov unikátneho dlhého vínovodu. Ten viedol z ich paláca na Pražskej ulici (dnešná budova ministerstva zahraničných vecí) popod cestu smerom na Lamač do budovy železničnej stanice, v ktorej v súčasnosti sídli železničná polícia. Vínne potrubie existovalo ešte v roku 1940. Nachádzali sa tu stroje, ktoré dokázali v tom čase prepraviť až 150 vedier vína za hodinu (cca 2 500 litrov) zo suda do suda. Moderné výkonné stroje umyli a zazátkovali dvetisíc fliaš denne. Poriadok, najmodernejšia technická vybavenosť, originálne logistické riešenia a vínovod. Firma Palugyay predbehla dobu.

Snímka: palugyay.sk

Snímka: racaweb.sk

Svetové slovenské víno na Titanicu

Vinárske impérium, ktoré nemalo v Európe obdobu založil v Bratislave Jakub Palugyay (1819 až 1885), podnikavý pán z Liptovskej Palúdzky. Značka vín Chateau Palugyay sa už v 19. storočí radila medzi najlepšie vína sveta. V roku 1864 začala firma Jakuba Palugyaya exportovať aj do tak vzdialených krajín ako je Mexiko či USA a získavať významné ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, Viedni, Paríži a Melbourne. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau, pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa a arcivojvodu Jozefa. V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Značka vína Palugyay sa stala známou prakticky po celom svete. Jedna z najlepších kolekcií palugyayovského vína sa potopila s posádkou a cestujúcimi Titanicu. Na dne mora je dodnes 8-tisíc fliaš výberových vín značky Palugyay z ročníkov 1900 až 1910.

Svetový slovenský Hubert J.E.

V roku 1825 vznikla na Radlinského ulici v Bratislave prvá továreň na výrobu šumivého vína mimo Francúzska. Továreň sídlila na miestach, kde sa dnes vzdelávajú študenti chemicko-technologickej fakulty STU. Spoločnosť založená bratislavskými mešťanmi Johannom Fisherom a Michaelom Schönbauerom. Prvý člen rodiny Hubertovcov, Franz Hubert, sa ako spolumajiteľ továrne spomína až o 50 rokov neskôr. Spoločnosť v roku 1840 vyrábala 10-tisíc fliaš sektu ročne. Prepracovaná technológia a výborná kvalita vín začali prinášať úspechy nielen doma, ale aj za hranicami. Hubert J. E. exportovala do Ameriky, Talianska, Austrálie, Ruska, Anglicka Škótska a Indie a získala aj jedno z najvýznamnejších ocenení – francúzsky kríž za úspechy na medzinárodnej výstave vín v Bordeaux. V 50. rokoch prechádza výroba do mesta Sereď. Firma je jedna z najstarších slovenských spoločností, ktorá funguje nepretržite až dodnes.

Snímka: hubertsekt.sk

Snímka: financnenoviny.com

Jediný kus na svete

Jediný zachovaný exemplár slovenskej bankovky z roku 1945 sa vydražil na internete za 1,25 milióna českých korún bez aukčnej prirážky. To je viac ako 12-násobok vyvolávacej ceny, ktorá bola 100 000 českých korún. Zberateľ, ktorý bankovku získal, kúpil jediný známy exemplár bankovky na svete, ktorú vydal slovenský štát na konci druhej svetovej vojny a ktorá sa nikdy nedostala do obehu.

Najstaršia razená minca v strednej Európe

Najznámejšie mince Biatec razilo keltské Bratislavské oppidum. Minca Biatec je najstaršou mincou razenou v strednej Európe, a to už v 1. storočí pred Kristom. V Bratislave ju našli na mieste, kde sídli Národná banka Slovenska.

Snímka: finsider.sk

Snímka: navstevnik.spisskanovaves.eu

Najdlhšie šošovkovité námestie v Európe

Charakteristickým znakom Spišskej Novej Vsi je šošovkovité námestie, ktoré patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe. Vďaka námestiu i množstvu historicky cenných objektov je mesto od roku 1992 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu.

Druhé najväčšie ozbrojené vystúpenie proti fašizmu v Európe

Slovenské národné povstanie alebo SNP bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami a bolo aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a česko-slovenskými vojskami na jar 1945. SNP bolo druhé najväčšie protifašistické povstanie v Európe. Za pomoc partizánom fašisti na Slovensku vypálili veľa dedín. Boli to napríklad Telgárt, Kľak, Kalište, Tokajík. Celkovo ich bolo asi 60. Na pamiatku Slovenského národného povstania postavili v Banskej Bystrici Múzeum SNP.

Snímka: turistika.cz

Snímka: fantazialiptovpark.sk

Liptovský obor a jeho kráľovstvo

Hlavná postava parku Fantázia ťa privíta vo svojom útulnom príbytku. Chlapec má ešte iba 10 rokov, ale už 10 metrov a 10 centimetrov. Nahliadni do Obrovej misy, z ktorej si práve vychutnáva svoje obľúbené halušky. Ale daj si pozor, aby ťa nenabral svojou veľkou lyžicou! Potom ochutnaj žinčicu z črpáka a nazri do zákutia pravej Liptovskej izby. Nájdeš v nej veľkú pec, na ktorej si práve pripravuje vajíčka a čaj. Všimni si aj jeho kyjak a obrovskú topánku, ktorá sa povaľuje niekde v izbe. Urob si fotku v kukučkiných hodinách, alebo v ráme jeho kuchyne. Spoločnosť mu robia ovečky z Liptovských pasienok. Umelci zo Spiša na tomto Obrovi pracovali neuveriteľných 15 000 hodín, ide o 5-násobnú zväčšeninu skutočného chlapca.

Modrý kostolík

Bratislavský Kostol svätej Alžbety, nazývaný tiež Modrý kostolík, je považovaný za klenot secesie. Jeho farba a najmä zaujímavá architektúra z neho robí skutočný unikát. Kostol je zasvätený uhorskej svätici Alžbete a mal byť akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi). Po jeho dokončení v ňom dominoval mramorový reliéf, na ktorom panovníčka kľačala a modlila sa. Objekt nebol stavaný ako kostol, ale ako kaplnka pre študentov susedného katolíckeho gymnázia. Modrý kostolík sa stal vyhľadávanou atrakciou nielen pre domácich turistov, ale aj pre cudzincov. Preto sa ho rozhodli zvečniť ako miniatúru v bruselskej Mini-Europe. Vďaka jedinečnému exteriéru s výraznými farbami fasády žiari aj medzi podstatne známejšími atrakciami z iných krajín.

Snímka: turisticky.sk

Snímka: facebook.com/vojenska.historia.sk

Vynález vrtuľníka

Ján Bahýľ, majiteľ takmer dvadsiatky technických patentov. Ako armádny dôstojník viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení. Slovenský rodák Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 v malej dedine Zvolenská Slatina. Bolo to len pár mesiacov po tom, ako zomrel Ľudovít Štúr. V roku 1888 sa zúčastnil vzduchoplaveckej výstavy vo Viedni. Práve tam ho po prvýkrát očarili lietajúce stroje, aviatika, ale aj myšlienka, že ľudia by mohli jedného dňa naozaj lietať. Po nejakom čase sa mu podarilo zhotoviť parný tank. Vďaka predaju tanku získal dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol pustiť do projektu, ktorý v tom čase nemal obdoby. Cieľ bol jasný, zhotoviť vrtuľníkové vozidlo. V roku 1894 úspešne zostrojil a otestoval vznášajúce sa balóny so vzdušnou turbínou, na ktoré mu boli udelené aj patenty. V pláne mal však konštrukciu vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Ten sa mu podarilo úspešne dokončiť v Bratislave. Ján Bahýľ následne v roku 1895 obdržal patentnú listinu č. 3392 od samotného cisára Františka Jozefa l. Už v roku 1903 so svojim vynálezom vzlietol do výšky 1,5 metra a v roku 1905 v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov. Túto udalosť zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.

Vynález padáka

Jeho vynálezca Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Smoleniciach, v roku 1912 sa stal svedkom tragickej nehody, ktorá mu zmenila život. Otrasený týmto zážitkom sa začal zaoberať možnosťou skonštruovať padákovú konštrukciu a už v roku 1913 mal hotový prvý prototyp, ktorý odovzdal na posúdenie americkým úradom. V roku 1914 mal Banič predviesť padák zástupcom patentového úradu, letectva USA i verejnosti, no keďže jeho vynález veľa dôvery nevzbudzoval, musel ho predviesť osobne a zoskočiť s ním zo strechy 15 poschodovej budovy. Banič dokázal bezpečne pristáť a svoj vynález obhájiť. V roku 1920 sa Banič vrátil do rodnej obce, kde v ústraní pracoval ako murár. Málokto vie, že v roku 1930 Banič so svojím bratom a spoločnými kamarátmi objavili jaskyňu Driny pri Smoleniciach.

Snímka: facebook.com/vojenska.historia.sk

Snímka: rodacirodakom.sk

Vynález elektromotoru

Štefan Anián Jedlik sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v chudobnej roľníckej rodine, ktorá sa tam prisťahovala z Liptova. V roku 1828 náš rodák ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb – elektromotor. Ten pracoval na elektromagnetickom princípe. Pri svojich experimentoch použil elektromotor na pohon malého modelu vozíka, právom je tento vynález považovaný za jeden z prvých krokov vývoja elektromobilu. Skonštruoval niekoľko demonštračných, fyzikálnych a elektrotechnických prístrojov. Dokonca aj zariadenie na výrobu sódovej vody. Zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu. Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patria tiež rúrkový zberač blesku, vlnový stroj na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine tiež prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Celkovo je evidovaných cez osemdesiat Jedlíkových objavov a vynálezov.

Vynález strunových hudobných nástrojov

Ján Dopjera sa narodil v roku 1893 v Strážach a už ako tínedžer sa presťahoval do USA. Na predmestí Los Angeles si otvoril stolársku dielňu, v ktorej opravoval a neskôr aj vyrábal husle, gitary a iné nástroje. Jedného dňa ho navštívil majiteľ kabaretu s požiadavkou, aby vymyslel spôsob, ako zosilniť zvuk gitary v jeho orchestri. Dopjera problém vyriešil a už v roku 1926 požiadal o patent na celokovovú gitaru s tromi rezonátormi. Dopjera s bratmi a ďalšími založili firmu National String Instrument Corporation, ktorú však neskôr kvôli nezhodám opustili a založili firmu DOBRO – od slov Dopiera Brothers (bratia Dopierovci). Práve v tejto firme Dopjera vynašiel ďalší strunový vynález – gitara oproti predchádzajúcej už nebola celokovová, ale drevená a namiesto troch rezonátorov bol jeden umiestnený v strede. Vďaka tomu mal nástroj oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk. Slovák dal svetu výnimočnú gitaru, ktorú si zamilovali aj hviezdy ako Eric Clapton, Bob Dylan či John Lennon.

Snímka: quora.com

Vynález tepelného čerpadla

Génius energetiky a techniky. Vynálezca prvého tepelného čerpadla na svete Aurel Stodola sa narodil 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Zmaturoval v Košiciach a následne pokračoval vo vzdelávaní v Zürichu. Aurel Stodola sa do dejín zapísal aj skutočnosťou, že bol učiteľom génia Alberta Einsteina. V roku 1915 sa mu v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom podarilo skonštruovať pohyblivú umelú ruku. Neskôr na rovnakom princípe skonštruovali protézy chodidiel a nôh. Svoj najväčší a najznámejší úspech zaznamenal v odbore parných turbín. Jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol taktiež konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete, ktoré dodnes funguje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve odoberaním tepla z vody jazera.

Snímka: plus7dni.pluska.sk

Snímka: rodacirodakom.sk

Vynález rádiového prenosu

Génius Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Jabríkovej a neskôr sa odsťahoval do USA. Práve tam sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie. Murgašovi v roku 1903 a 1904 uznali dva patenty – Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Murgašovi patrí prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. 27. apríla 1905 sa konala prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou). Z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone. Prvá správa prišla do Scrantonu: “Zdar vynálezcovi“ Do Wilkes-Barre prišla odpoveď : „Sláva Bohu na výsostiach“. Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť. 10. augusta 1905 Americký prezident Theodor Roosevelt osobne navštívil Murgašove laboratórium, Murgaš mu predviedol ukážku svojho nového systému prenosu, uchvátený prezident mu prisľúbil vládnu podporu. 23. novembra 1905 sa konali oficiálne skúšky. Skúška dopadla nad očakávania, prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline. V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v éteri prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi.

„Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“

Vynález optiky

Svetový optik a vynález svetového významu. Doslova spôsobil prevrat vo fotografovaní. Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Bol slovenským fyzikom, matematikom a vynálezcom. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky. Počas svojho života sa venoval rôznym oblastiam, avšak osobitnú pozornosť venoval optike. S tým sa spájajú aj jeho najvýznamnejšie výpočty fotografických objektívov. Ako prvý v roku 1840 dokončil návrh dvoch objektívov, portrétového a krajinkárskeho. Išlo o mimoriadny svetový vynález. Jeho objektív totiž umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. Čo teda znamenalo, že expozícia trvala menej ako minútu, čo bolo na vtedajšiu dobu neuveriteľné. Petzval pripravil aj koncepty ďalekohľadov, premietačiek či zlepšenia mikroskopu. V prvej polovici 19. storočia tak položil základ modernej fotografie.

Snímka: rodacirodakom.sk

Snímka: slovakiana.sk/wikipedia

Vynález čerpadiel so stlačeným vzduchom

Jozef Karol Hell sa narodil 15. mája 1713 v dnešných Štiavnických Baniach. Už ako 23 ročný navrhol svoj prvý vahadlový čerpací stroj drevenej konštrukcie. V roku 1738 dva takéto stroje postavil. Dokázali čerpať za minútu 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Bola to Hellova originálna konštrukcia, ktorá nemala obdobu na celom svete. V roku 1744 navrhol a v roku 1749 postavil ďalší svoj vynález svetového prvenstva. Vodnostĺpcový stroj. Princíp fungovania by sa mohol zjednodušene prirovnať k parnému stroju. Namiesto tlaku pary však využíva tlak vody privádzanej do piestu vysoko tlakovým potrubím z prevýšeného jazera. V roku 1753 prišlo Hellovo ďalšie svetové prvenstvo. Skonštruoval a postavil prvý stroj poháňaný stlačeným vzduchom. Tieto stroje sa rozšírili do Ameriky a do celého sveta. Zmodernizované konštrukcie slúžia ešte aj dnes na čerpanie ropy. Ako pohon slúži zemný plyn pod vysokým tlakom. Medzinárodný vedecký úspech dosiahol aj jeho brat Maximilián. Patril k svetovo uznávaným astronómom. Pomenovali po ňom aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km. Od 31. júla 2000 nesie jeho meno tiež planétka (3727) – Maxhell.

Vynález Segnerovho kolesa

Ján Andrej Segner sa narodil 9. októbra 1704 v Bratislave. Bol vynálezca, matematik lekár, fyzik, astronóm a botanik. Označujú ho za „otca“ vodných turbín, jeho vynález tzv. Segnerovho kolesa (reaktívny vodný motor) poslúžil pri rozvoji raketovej techniky v 20. storočí. Vynájdením – Segnerovho kolesa sa stal jedným z najvýznamnejších fyzikov osemnásteho storočia. Konštrukcia vynálezu funguje na princípe efektu prúdu vody vytekajúceho z valcovej nádoby, ktorá ma na dne veľa horizontálnych ramien zatočených v jednom smere. Voda pretekajúca cez ramená otočí celú nádobu späť v opačnom smere. Bol považovaný za popredného prírodovedca svojej doby. Bol členom Pruskej akadémie vied v Berlíne a Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Jeho rodný dom stojí dodnes v Bratislave – patrí do zoznamu chránených kultúrnych pamiatok. Krátko po jeho smrti v Správe o živote J. A. Segnera o ňom napísali: „Väčšina učencov je užitočná len svojimi vedeckými prácami. Segner však bol užitočný aj svojím životom. Exemplárnejší príklad sa nedá uviesť. Bol to čestný muž, priateľský k ľuďom, dobrého srdca, dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť, bol nepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitný a dobročinný, kde len mohol“.

Snímka: tasr/perfekt.sk

Snímka: geocaching.com/dobrenoviny.sk

Vynález Viney

Docent Ján Farkaš sa narodil 30. apríla 1923 v Modre. Pochádzal zo starej vinohradníckej rodiny. Po Jánovej starej mame Zuzane Kellenbergerovej siahal tento modranský rod až do trinásteho storočia. Ján Farkaš pracoval v pezinských vinárňach, kde dostal neľahkú úlohu – vytvoriť lacný a chutný nápoj bez alkoholu, ktorý by konkuroval nápojom zo zahraničia. Fakaš mal v úmysle vymyslieť nápoj, ktorý by bol prírodný, osviežujúci a netradičný zároveň. Chcel, aby nápoj nemusel obsahovať konzervanty, byť pasterizovaný a mal chuť hrozna. Spolu s kolegami preto vyvinuli nápoj zo zvyškov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Samotná značka Vinea vznikla v roku 1973 a málokto vie, že toto slovo pochádza z latinčiny a znamená Vinohrad. Čo je však ešte zaujímavejšie, názov vymysleli dcéry Jána Farkaša. V roku 1980 Vineu začali plniť do 0,7 litrových fliaš a v polovici osemdesiatych rokov ju ako jeden z mála nápojov zo socialistického bloku začala vyvážať do USA a Kanady, kde sa stala dôstojným konkurentom pre tamojšie sladené nápoje. Ján Farkaš bol muž činu, vedec, pedagóg, autor dvoch skvelých kníh o víne (Všetko o víne, Technológia a biochémia vína), ktoré Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži vyhodnotila ako knihy roka. V pamäti národa však zostane najmä ako vynálezca geniálneho prírodného nápoja.

Vynález zrýchleného počítača

Možno to ani neviete, ale jeho vynálezy používate práve teraz vo svojej hernej konzole alebo v počítači. Patrí medzi svetových IT géniov a jeho firmy nájdete medzi najlepšími svetovými technologickými lídrami. Ing. Radoslav Danilák PhD. sa narodil 28. február 1969 v Prešove. Je slovenský vysokoškolský pedagóg, podnikateľ, inovátor, hardvérový architekt, držiteľ štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy. Rado Danilák vyrába a projektuje počítačové čipy. Na konte má už približne dvesto patentov. V roku 1998 odišiel do USA. Tam začínal v spoločnosti Gizmo Technologies ako hlavný architekt procesora x86-64. Následne prešiel do Toshiby, kde pracoval ako procesorový architekt a spoločne so svojím tímom vyvíjal čip do PlayStation 2. V spoločnosti NVIDIA bol šéfdizajnérom čipsetu nForce4. Podieľal sa na vývoji čipu Nvidia Fermi, použitého v Číne na budovu superpočítača Tianhe-1A. V roku 2006 spoluzaložil firmu SandForce kde navrhol SSD controller pre MacBook Air, a v roku 2010 firmu Skyera produkujúcu sofistikovaný úložný priestor vo veľkosti škatule od pizze. V roku 2016 spoluzaložil v Silicon Valley spoločnosť Tachyum, ktorú riadi. So spoločnosťou Tachyum vyvíja širokospektrálne aplikovateľný procesor Prodigy s ambíciou vyriešiť problémy fyzikálnych vlastností čipov určených pre datacentrá a vysokovýkonné počítače s ohľadom na ekologickú udržateľnosť technologického pokroku.

Snímka: Vladimír Šimíček

Snímka: David Nagy, CLRCFF/cas.sk

Vynález čírej kávy

Clear Coffee hlási revolúciu vo svete kávy. Košický vynálezca Dávid Nagy ohúril unikátnym nápojom: Vyzerá ako minerálka, no chutí ako káva. Prišiel s nápadom vyrobiť priesvitnú kávu. Prvá bezfarebná káva na svete. Od nápadu do finálneho riešenia mu trvalo dva roky, kým bol so svojím výrobkom spokojný. Receptúru mladý Košičan odmieta prezradiť. Cieľom Clear Coffee bolo vytvoriť úplne nový kávový nápoj, ktorý chutí ako káva, nakopne ťa ako káva, ale práve vďaka svojej čírosti nápoj nepôsobí nepriaznivo na belosť zubov. Nápoj neobsahuje žiadne konzervačné látky, arómy, stabilizátory, cukry a ani sladidlá.

Vynález Greinerovho výškomeru

Slovensko je známe svojimi lesmi a práve pán Greiner v rokoch 1826-1828 spravoval lesy v Jelšave. Bol popredným lesným hospodárom. Pod jeho ochranou bolo až 69 ha lesa. Bol to práve on, kto zostrojil ,,Greinerov výškomer“. Čo týmto vynálezom dosiahol? Meral výšku stromov. Pripisuje sa mu ale aj niečo iné. Ako prvý dokázal určiť najvyšší vrch Tatier. Viedli sa dlhé nezhody a každý pripisoval prvenstvo tomu štítu, ktorý mal hneď za domom. Greiner pomocou meraní, výpočtov a pozorovaní určil ako najvyšší vrch Gerlachovský štít. Ten má toto prvenstvo dodnes. V Jelšave sa oženil s Máriou Glószovou a spolu mali deväť detí. Po ovdovení v roku 1857 sa znovu oženil s Otíliou Szinowitzovou z Banskej Bystrice, deti však už nemali. Ľudovít Greiner je pochovaný na cintoríne v Jelšave po boku svojej prvej manželky a dcéry. Jeho hrob aj s náhrobkom je národnou kultúrnou pamiatkou.

Snímka: lesy.sk/quark.sk

Snímka: Tomáš Hrivňák/obkec.azet.sk

Vynález bioplastu

Bioplasty zo Slovenska obdivuje aj svet. Slovenský vedec Pavol Alexy z STU vyvinul plne degradovateľný ekologický bioplast – Nonoilen, ktorý vo svojich produktov využije globálna značka Curaprox. Vývojom a využívaním biorozložiteľnej kefky žije stále viac ľudí na Slovensku. Spolupráca FCHPT (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie) STU v Bratislave, Ústavu polymérov SAV a firmy PANARA dokazuje, že slovenská veda má potenciál a oplatí sa do nej investovať. Na svetovom trhu zatiaľ nemáme konkurenciu. V Nitre spúšťa masovú výrobu bioplastov. Vďaka vzájomnej podpore nielen vznikol, ale je i komerčne využitý materiál, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje ozajstné riešenie úplného ekologického využitia plastov, a to v celom životnom cykle – od výroby až po odpadové hospodárstvo. V súčasnosti je Nonoilen testovaný a pilotne uvádzaný do praxe vo viacerých slovenských aj zahraničných firmách.

Vynález lietajúceho auta

Revolučný vynález zo Slovenska. Slovák Štefan Klein je vynálezcom a autorom myšlienky lietajúceho auta. Inšpiráciou bol lietajúci automobil z francúzskeho filmu Fantomas sa hnevá (vo filme voz Citroën, v ktorom účinkoval o. i. legendárny komik Louis de Funès). V roku 1989 sa začala možno písať aj revolúcia v doprave. Lietajúce auto slovenského konštruktéra Štefana Kleina, ktoré vtedy začínalo vznikať, dnes zaujalo v zahraničí. S prácami sa začalo už v roku 1990, kedy vznikla prvá verzia tohto stroja pod názvom Aeromobil 1.0. Na prvý pohľad vyzerá ako športové vozidlo a jazdiť s ním možno po cestách, po rozbalení do leteckej verzie ale dokáže vzlietnuť a pripomína malé lietadlo. Klein, ktorý stál už skôr za prvým slovenským lietajúcim automobilom AeroMobil, už pripravuje ďalší prototyp AirCar. Nové dvojmiestne lietajúce auto AirCar slovenského vynálezcu a dizajnéra Štefana Kleina absolvovalo najdlhší let a pristálo na medzinárodnom letisku v Bratislave. Následne by sa toto lietajúce auto mohlo dostať k zákazníkom. Bude sa jednať o prvé sériovo vyrábané lietajúce auto na svete. Ani nie dva roky potom, čo vozidlo AirCar slovenského vynálezcu a dizajnéra Štefana Kleina absolvovalo prvý testovací let, získal stroj certifikát letovej spôsobilosti od Dopravného úradu SR.

Snímka: auto.pravda.sk/fm.rtvs.sk

Snímka: trend.sk

Vynález elektrobicyklu z 3D tlačiarne

Slováci ako prví na svete zostrojili jedinečný e-bike, vytlačený na špeciálnej 3D tlačiarni. Ide o Teslu medzi bicyklami, ktorú vyrobia na mieru. Na vývoji 3D bicykla už dlhý čas pracovali dizajnéri slovenskej spoločnosti Paul+Murin a KINAZO DESIGN. Pokroková technológia výroby pridávaním kovov umožňuje tlačiť rámy priamo z 3D dát spekaním kovov laserom. Takýto bicykel z jedného kusa kovu bolo doteraz možné vyrobiť len v karbóne, ale v hliníku by bol takmer nerealizovateľný, toto umožňuje iba 3D tlač.

Vynález mechanického pera

Eduard Penkala bol Slovák, ktorý ako prvý na svete vyrobil mechanické pero. 18. apríla 1871 sa v Liptovskom Mikuláši narodil Eduard Penkala, vďaka ktorému mohli ľudia prestať používať husie perá s atramentom. Liptáci naňho môžu byť právom hrdí. Eduard Penkala má na konte viac ako 70 vynálezov. Jeden z nich je obzvlášť unikátny. Penkalovi sa podarilo zmodernizovať celý svet. Väčšinu svojho voľného času trávil nad rôznymi vynálezmi. V roku 1906 sa mu oficiálne podarilo patentovať systém automatickej ceruzky, ktorá bola v tom čase absolútne revolučnou novinkou. Neskôr sa Penkala stretol s bratmi Mosterovcami, s ktorými založili spoločnosť na výrobu písacích pier, ktorej názov bol „PEN.“ Názov bol utvorený z prvých troch písmen Penkalovho meno, no nie každí vie, že korene tohto vynálezu a aj názvu siahajú na územie Slovenska. Továreň na výrobu mechanických pier každým rokom narastala, až sa zaradila medzi tie najväčšie v Európe. Spoločnosť funguje dodnes, avšak pod menom TOZ. Automatická ceruzka a pero sa postupom času stali všade vyhľadávaným hitom, či už na domácom alebo zahraničnom trhu. Nastala niečo ako penkalománia a tento život zjednodušujúci vynález sa rozšíril po celom svete. Môžeme bez výčitiek povedať, že Penkala sa podieľal na vývoji európskej civilizácie.

Snímka: startitup.sk

Snímka: anc/1.pluska.sk/slovenský národný archív

Vynález trakov

Milan Rastislav Štefánik narodený 21. júla 1880 v Košariskách prišiel aj s mnohými vedeckými návrhmi a vynálezmi. Traky, vtedy známe ako „hozentrágle“, vynašiel práve Štefánik. Keď sa tým v liste pochválil svojmu otcovi a evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi, ten mu napísal jasnú odpoveď: „Tvoj vynález je jednoduchý a praktický. V krajčírstve to spôsobí revolúciu. Všetci fabrikanti gombíkov budú na teba hromžiť. Bodaj by sa tak stalo.“ Traky sú dodnes módnym doplnkom pre nejednu slávnu osobnosť. M. R. Štefánik si ho dal patentovať a vynález bol zaevidovaný pod číslom 364 271 dňa 15. 3. 1906 na meno svojho priateľa Martina Benku. Toto vylepšenie ho napadlo na Mont Blancu počas jedného zo svojich šiestich výstupov, keď musel zakaždým odopínať šesť gombíkov. Vieme si predstaviť aké to muselo byť v takej zime, ako na najvyššom končiari Európy vládne, nepraktické. Rozhodol sa teda dopredu umiestniť zápinky, vďaka ktorým bude odopínanie gombíkov zbytočné. No Štefánik nezostal len pri „móde“. Vynašiel aj „rychlovazač“, čo je obdoba dnešnej rýchloväzby, či skladaciu fajku. Z astronomických kúskov vylepšil prístroj na pozorovanie slnka, tzv. spektroheliograf. Vymyslel aj loď poháňanú skrutkou, alebo pedálmi na spôsob bicykla, pákový lis, samočinnú výhybku, či dokonca elektrický prístroj na sčítavanie hlasov.

Vynález šachového automatu

Považovali ho za génia, nazvali ho Da Vincim z Bratislavy. Ján Vlk Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v Bratislave. Základnú školu vyštudoval v Bratislave. Neskôr šiel do Viedne na štúdium filozofie a práva. Kempelen sa po úspešných štúdiách vrátil do Bratislavy. Stal sa tajomníkom dvornej komory. Ovládal šesť jazykov, ale viac ako úradnícka kariéra ho zaujímala technika. Uznávala ho aj cisárovná Mária Terézia. Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia vymenovala za riaditeľa soľných baní. V soľných baniach zaviedol výťah poháňaný koňmi. Zmodernizoval zariadenia a vytvoril lepšie podmienky pre baníkov. Skonštruoval čerpadlo zásobujúce Bratislavský hrad vodou z Dunaja. V Bratislave navrhol pontónový most cez Dunaj a na Žitnom ostrove zavodňovacie zariadenie. Jeho najslávnejším vynálezom bol šachový automat, ktorý mal podobu Turka v životnej veľkosti. Zo súboja zväčša vyšiel ako víťaz. V šachu porazil Napoleona, potrápil ruské veľkoknieža Pavla, pruského kráľa Fridricha II. aj ruskú cárovnú Katarínu II. O jeho konštrukcii sa dlho nevedelo nič konkrétne, podľa všetkého však vnútri sedel živý človek – super šachista. Kempelen sa zaslúžil o niekoľko svetových prvenstiev: o prototyp protéz, o jedno z prvých zariadení na písanie pre nevidiacich, o prvý patent na parnú turbínu. Peniaze za Turka-šachistu mu umožnili skonštruovať hovoriaci stroj.

 

Snímka: 1.pluska.sk

Snímka: austrade.gov.au/playtvak.cz

Vynález skladacieho kontajnera

Slovenský vynálezca Ladislav Karpíšek nominovaný na Nobelovu cenu zažil rok, keď si nechal zaregistrovať viac patentov než slávny Thomas Alva Edison. A jeho vynálezy vzbudili obrovský záujem u Rusov či dokonca Iráncov. Ladislav Karpíšek, rodák zo Sabinova, dobyl svet vynálezov. Na konte má vyše 1 200 patentov. Narodil sa 20. júna 1924 v Sabinove, no vyrástol v Kremnici. V roku 1939 sa spolu s rodičmi presťahoval do Prahy. Počas 2. svetovej vojny bol v rámci jednotiek Technische Nothilfe nasadený pol roka v Nemecku na odstraňovaní následkov bombardovania. V roku 1952 emigroval cez Nemecko do Austrálie. Pracoval pre spoločnosti Brambles a TNT, v roku 1970 založil vlastnú spoločnosť Technosearch. Medzi jeho úspešné projekty patrí napríklad rotačný spaľovací motor, prvý skladací prepravný kontajner na svete, uzavretý pásový dopravník, prenosný prístroj na dialýzu a mnohé ďalšie. V súčasnosti pracuje napríklad na zariadení na odsoľovanie morskej vody či výrobu energie z mora. Za výskum v oblasti tzv. čistej energie (Clean Energy) bol nominovaný na Nobelovu cenu.

Vynález Gertingerovho procesu výroby cukru

Medzi priekopníkov a vynálezcov prácnych spôsobov získavania cukru patril prešovský lekárnik Samuel Ján Gertinger (1754 – 1813), ktorý ako prvý človek v bývalom Uhorsku získal z vtedajšieho jedného funta (560g) repy jeden jót (1,78g) tvrdého cukru. Gertinger skúmal možnosti, ako by sa dal získať z repy cukor, o čom sa vo vtedajšej odbornej tlači uverejnilo niekoľko hypotetických článkov, no zatiaľ sa to v praxi nikomu nepodarilo, až jemu, v roku 1801. Gertinger zostrojil zariadenie vlastnej konštrukcie, na ktorom vyrobil malé množstvo cukru. Na extrahovanie cukru použil nemecké technológie, ktoré v mnohých smeroch následne vylepšil. Produktom bola hustá masa pokrytá cukrovou blanou, ktorú lisovali v špeciálnych drevených lisoch podľa Gertingerovho patentu. Gertinger naučil Stredoeurópanov vyrábať repný cukor.

Snímka: internet

Snímka: archív Podpolianske múzeum/dobry-pastier.sk

Vynález bryndzy

Bryndza je slovenským vynálezom, za ktorým stojí Ján Vagač. Vymyslel ju, keď hľadal riešenie, ako konzervovať ovčí syr. Rodák zo Starej Turej, majiteľ mäsiarstva, cestoval po Slovensku, kde nakupoval dobytok. Na cestách sa spriatelil s bačami, známymi svojou pohostinnosťou. Mimoriadne ho zaujal zvláštny hrudkovitý syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Premýšľal, ako ho dostať do obchodov, aby sa nepokazil, a dobrý a lacný výrobok by finančne vypomohol ľuďom z najchudobnejších oblastí Slovenska. Začal teda so syrom robiť rôzne pokusy. Nakladal ho, sušil, vaľkal a solil, až docielil, čo chcel – a začal s výrobou bryndze. A tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve. Po jeho smrti prevzali podnik synovia. Najviac sa o rozmach bryndziarne postaral Jánov vnuk Alexander. Pochúťku vyvážali až do Ameriky.

Vynález GPS

Ivan Alexander Getting sa narodil 18. januára 1912 do rodiny slovenských imigrantov z Bytče. Vedec a fyzik slovenského pôvodu, vynálezca technológie GPS. Bez neho dodnes používame papierové mapy. Dal svetu vynález, bez ktorého by zrejme mnohí z nás boli poriadne stratení. Základnú školu študoval striedavo v USA a na Slovensku. V škole sa začal prejavovať ako nadaný žiak, ktorý si ako 11-ročný sám zostrojil vlastné rádio „kryštálku“. Vyhral súťaž pre talentovaných fyzikov, ktorú vypísal vtedy 80-ročný Thomas Alva Edison. Odpor k fašizmu zavŕšil vynájdením nového typu radaru, ktorým zachránil bombardovaný Londýn. V Pensylvánii jeho otec pôsobil ako generálny konzul ČSR. Bol menovaný za prezidenta Spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (Aerospace Corporation) kde zotrval do roku 1977. Rodičia pochádzali z Bytče a Ivan Getting s rodinou dlhšie bývali v Bratislave. Jeho otec Milan Getting sa zapísal do histórie Česko-Slovenska a ovplyvnil dejiny Slovenska. Vydával noviny Slovenský Sokol a počas prvej svetovej vojny organizoval v Spojených štátoch kampaň, ktorá vyvrcholila návštevou Tomáša Garrigua Masaryka. Getting bol zároveň aj jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918, vďaka ktorej vzniklo Česko-Slovensko. Práve preto sa o rok neskôr celá rodina dočasne presťahovala späť na Slovensko. Tu Getting pomáhal s vytvorením vlády a prestavbou Slovenska. Žili na Rybnom námestí v Bratislave, takže Ivan s bratmi navštevovali slovenské školy.

Snímka: Instagram/literarny-tyzdennik.sk

Snímka: internet/reginazapad.rtvs.sk

Vynález krehkého lomu

Vďaka nemu sa veľká loď nerozlomí. Slovensko malo hviezdneho zvárača, nominovaného na Nobelovu cenu. Bol až príliš dobrý, a tak ho dali komunisti po návšteve Nikitu Chruščova vyhodiť. Volal sa Jozef Čabelka. Narodil sa 15. februára 1910 v Holíči. Pomenovali po ňom rušnú križovatku a školu. Jozef Čabelka v roku 1949 za vlastné peniaze založil Výskumný ústav zváračský v Bratislave. V Spojených štátoch amerických získal Lincolnovu cenu, nemohol si ju však priviesť v hotovosti do Česko-Slovenska, a tak za ňu nakúpil prístroje do zváračského ústavu. Okrem toho Čabelka objavil tzv. „krehký lom“ — zistil, prečo sa námorné lode lámali v blízkosti zvaru. Celkovo mal zapísaných 28 patentov, desiatky štúdií a odborných článkov. Hovorí sa, že keď súdruhovia zistili, že bratislavskí zvárači sú lepší ako sovietski, Čabelka musel odísť. Zakázali mu pôsobiť v strojárenstve. Mohol pôsobiť aspoň v akadémii vied a na školách. Prezident Michal Kováč mu v roku 1996 udelil štátne vyznamenanie in memoriam.

Vynález spätného zrkadla na auto

Ak si najbližšie sadnete do auta a pozriete sa do spätného zrkadla na aute tak vedzte, že to vymyslel Slovák. Bohumil Vančo narodený 14. októbra 1907 v Maduniciach bol psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník. Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Paríži a Londýne, v roku 1938 získal titul PhDr. Od mladosti prejavoval záujem o fotografiu a film. Sám nakrútil prvý slovenský farebný film Niekoľko perál slovenského folklóru a 1936 sa zapojil do diskusie o Fričovom Jánošíkovi v Slovenských pohľadoch. V roku 1940 zakladá Školfilm, ústav pre školský a osvetový film. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu, jeho prínos v tejto oblasti nebol doteraz dostatočne zhodnotený. S K. Plickom stál (spolupracoval) pri zrode FAMU v Prahe. V roku 1949 emigroval do Brazílie a v 1964 sa s rodinou presťahoval do USA. V Brazílii uverejňoval aj astronomické štúdie a podal niekoľko patentov, v USA sa venoval technike filmu, zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, spätné širokouhlé zrkadlo na auto a zväčšovacie zrkadlo pre osobnú potrebu a domácnosť.

Snímka: sk.wikipedia.org/Shutterstock

Snímka: sk.wikipedia.org

Vynález bezmotorových a motorových lietadiel

Otec malých lietadiel. Legendárny slovenský letecký konštruktér a vynálezca Tadeáš Wala českého pôvodu narodený 27. januára 1932, Prostřední Suchá. V bezmotorových lietadlách má nalietaných 3500 hodín a na motorových okolo 1400 hodín. Preletel s nimi vzdialenosť približne 110-tisíc km. Najdlhší prelet absolvoval v Austrálii 900 km. Navrhol niekoľko bezmotorových aj motorových lietadiel, z ktorých najznámejší a preslávený vo svete je Dynamic WT-9, vyrábaný firmou Aerospool v Prievidzi. Dnes lietajú v stovkách kusov po celom svete a vo svojej kategórii sa považujú za svetovú špičku. Rakúsky pilot Helmuth Lehner na tomto malom lietadle dokonca takmer obletel svet (z ostrova v juhozápadnom Pacifiku sa mu nepodarilo odletieť na Havaj pre monzúnové dažde, musel sa tak nechať doviesť na západné pobrežie USA). Tadeáš Wala pôsobí v prievidzskom aeroklube už od roku 1957. Bol špičkovým odborníkom aj v oblasti banského technického rozvoja, ešte v roku 1988 dostal národnú cenu za konštrukciu špeciálnej mechanizovanej výstuže na podzemné dobývanie a bol ocenený Krištáľovým krídlom 2008 za celoživotné dielo.

Vynález pľúcneho ventilátora

Vynálezca pľúcneho ventilátora George Weisz. Mladý George nemal ani desať rokov, keď spolu so svojimi dvoma sestrami začal študovať na anglickej škole a potom vďaka štipendiám všetci dokončili vysokú školu. Už v mladom veku mal pozoruhodné technické zručnosti. V šiestich rokoch rozobral hodinky svojho starého otca, čo je v tomto veku bežné, ale na rozdiel od drvivej väčšiny chlapcov ich malý Weisz opäť zložil. Po vojne, ktorú rodina prežila bez ujmy, získal titul strojného inžiniera a ako dvadsaťročný založil svoju prvú továreň. Vďaka zdravotníckym pomôckam a najmä pľúcnym ventilátorom, ktoré tento samorast vynašiel vo veku 42 rokov a potom vyrábal od roku 1972, získal celosvetovú slávu. Výrobky Georga Weisza pomáhajú chorým a zachraňujú mnohé životy. Jeho otec pochádzal z Bratislavy. Joir Weisz sa narodil 4. apríla 1897 na Zámockej ulici číslo 64. Otec Joira Weisza Mozes Weisz a mama Regina Klein pochádzala zo slovenskej obce Bežovce.

Snímka: archív George Weisz/cardahealth.com

Snímka: rodina Brodekovcov/Zbierkový fond Považského múzea v Žiline/kaufland.sk

Vynález nákupného vozíka

V Amerike bolo okolo roku 1900 vyše osemdesiat dielní a menších či väčších tovární považských, kysuckých a spišských drotárov, ktorí tam úspešne pôsobili. Už koncom devätnásteho storočia existovalo uzavreté slovenské sídlisko najmä vďaka aktivite pozemkového makléra Jozefa Ďuriša, pôvodom drotára. Bratia Brodekovci si kúpili drotársku dielňu v New Yorku – vyrábali tu najmä tienidlá na lampy a úžitkovo-dekoratívne predmety pre domácnosť z drôtu denne dvanásť hodín, okrem nedele. V supermarkete videli, ako jedna pani tlačí pred sebou kostru z detského kočíka, prispôsobenú na prevoz nákupu – na kostre kočíka mala primontovaný prútený kôš. Kôš na kolieskach! – vhuplo Brodekovcom do hlavy. Iskra v nich navodila myšlienku vyrábať drôtené nákupné vozíky. Rodák z Dlhého Poľa Ján Brodek, vytiahol nákres svojho vylepšeného drôteného nákupného vozíka na kolieskach. Chcel ním ľuďom uľahčiť nosenie ťažkých nákupov z obchodu k autu. Bratia návrh rozkreslili a prihlásili na patentovom úrade. Ján Brodek (vynález zaregistrovaný pod menom John Brodeck) získal v USA patent na svoj nákupný vozík. Po získaní licencie začali bratia vozíky vyrábať v novej newyorskej dielni. O šesť rokov postavili modernú továreň v Englewoode. Vznik slovenského drotárskeho remesla sa u nás datuje niekedy na prelome 17. a 18. storočia a najrozšírenejším sa stalo v hornatých regiónoch severného Slovenska, odkiaľ pochádzali aj bratia Brodekovci.

Vynález umelého sladidla

Dr. Michael Sveda, chemik, vynálezca cyklamátov, nekalorického sladidla, ktoré sa stalo veľmi populárnym sa narodil 3. februára 1912 vo West Ashford, Connecticut, ako syn imigrantov zo Slovenska. Z otcovej strany jeho korene siahajú do obce Livov, okr. Bardejov. V roku 1937, keď robil laboratórnu prácu pre svoj doktorát na University of Illinois, očistil si pery bez toho, aby si umyl ruky, a zistil, že jeho prsty chutia sladko. Zaujatý ochutnal chemikálie zo všetkých kadičiek pred sebou a objavil zlúčeninu, ktorú nakoniec rafinoval na sladidlo. Patent získal v roku 1939, ale až v roku 1951 federálna vláda schválila cyklamáty ako potravinovú prísadu. Predtým bol ako umelé sladidlo dostupný iba sacharín a čoskoro sa pre tento alternatívny produkt vytvoril obrovský trh. V roku 1969 však federálne ministerstvo zdravotníctva zakázalo cyklamáty uvádzať na trh. Dr. Sveda, ktorý raz v rozhovore pre The New York Times povedal, že „Boh sa stará o prekliatych bláznov, deti a chemikov,“ pripísal prozreteľnosť za svoj objav cyklamátov. “Môj otec by bol prvý, kto by povedal: „Ak je to škodlivé, nepoužívaj to,“ povedala jeho dcéra Sally Sveda z Newton Falls, Massachusetts. V nasledujúcich rozhovoroch naznačil Dr. Michael Sveda, že cukrovarnícky priemysel využil svoju politickú silu na utlmenie konkurenta. Dr. Michael Sveda tvrdil, že experimenty neboli dostatočne prísne na to, aby zaručili zákaz. V skutočnosti ďalšie vládne štúdie totiž odporovali zisteniam zakázaným zákazom.V jednom z Národného onkologického inštitútu bola skupina opíc kŕmená dávkami chemikálie ekvivalentnej pitiu 30 plechoviek umelo sladenej sódy denne po dobu 17 rokov bez akýchkoľvek nezvyčajných známok choroby.

Snímka: wtop.com

Snímka: chicagology.com/SFÚ

Vynález vyvolávacieho automatu pre kinomatografické filmy

Slovenský kameraman, filmový mechanik, vynálezca a zakladateľ slovenskej kinematografie Daniel Siakeľ sa narodil 21. januára 1886 v Batnici, okr. Martin. V roku 1901 odišiel do učenia do strojárskej fabriky Ganz v Budapešti. V ďalšej budapeštianskej filmovej fabrike Projectograph získal skúsenosti s vývojom a výrobou projekčných prístrojov pre prvé kiná pre celé Uhorsko. Daniel Siakeľ sa do Ameriky presťahoval v roku 1905 a ako vyučený strojný zámočník si našiel prácu vo firme Selig Polyscope Co., kde mu zverili technické záležitosti pri spracúvaní filmov. Filmová technika sa preňho stala smerodajnou – čoskoro zostrojil prvý vyvolávací automat pre kinematografické filmy na svete, venoval sa aj inováciám projekčných aparátov, animácii či pokusom s farebným filmom. Ako zamestnanec Rothacker-Film skonštruoval zdokonalenú filmovú kameru s možnosťou snímania po políčku a počas prvej svetovej vojny zostavil skladací projekčný prístroj pre školy, ktorý sa dal zložiť do kufríka. Pre školskú kameru navrhol úzky film (prestrihnutím 35 mm filmu po dĺžke) a vypracoval návrh na 16 mm film. Skonštruoval aj projekčný prístroj pre 16 mm film s adaptérom zvuku. Zvuk bol zapísaný na okraj filmu gravírovacou ihlou. Prispôsobil svoju kameru aj na trikové snímky. V roku 1920 bol spoluzakladateľom akciovej spoločnosti Tatra Film Corporation v Chicagu, ktorá nakrútila na Slovensku prvý hraný film Jánošík (1921). Podieľal sa na ňom ako kameraman.

Vynález prípravku na tvarovanie nôžok kalíškov

Slovenský vynález a súpravy pohárov rôznych veľkostí so zlatou guľôčkou v stopke prišli na svet v Zlatne v roku 1956. Vymyslel ju Jozef Staník, „otec“ Zlatej Zuzany a rodák zo Zlatna narodený 22. júla 1908. Vyvážali sa do všetkých západných štátov a do celého sveta. Poháre vynikali elegantným tvaroslovím s výrazným poznávacím prvkom guľovitého tvaru, ktorý bol umiestnený v ich spodnej časti. Keď v Zlatne začali guľôčku zlátiť, medzi verejnosťou sa viedli spory o tom, ako sa dostala do nôžky pohára. Niektorí verili, že je v nej ukryté pravé zlato a boli ochotní pre ňu poháre rozbiť. Jozef Staník na jej vytvorenie navrhol špeciálne kliešte, ktorými bola tvarovaná tak, aby ju sklo obtekalo z troch strán. Patent na „prípravok pre tvarovanie nôžok kalíškov“ bol Staníkovi udelený až 15. augusta 1959 s retroaktívnou platnosťou od 23. mája 1956. Patentná listina mala číslo 91347 a vynález bol odovzdaný štátu. Presný popis znel: „…konce dlhších ramien čeľustí sú prispôsobené k vytváraniu guľovitých výstupkov na nôžke pri stlačení ručnej páky.“

Snímka: Slovenské centrum dizajnu

Snímka: wikipedia.org

Vynález zahnutej čepele hokejky

Stan Mikita sa narodil 20. mája 1940 v obci Sokolče ako Stanislav Guoth. V ôsmich rokoch Stanislav odcestoval so strýkom do Kanady, kde prijal jeho meno Mikita. Vyrastal v provincii Ontário, v mestečku St. Catharines neďaleko Toronta, kde začal s hokejom. Jeho hviezdna kariéra sa naštartovala v roku 1959, kedy Mikita prestúpil do Chicaga a už vo svojej druhej sezóne získal v drese jastrabov Stanley cup, pričom sa so šiestimi gólmi stal najlepším strelcom play-off. Cennú trofej získal ako vôbec prvý Slovák v histórii. Stan Mikita je otec a vynálezca zahnutých hokejok. Na jednom z tréningov, keď bol narazený na mantinel, sa jeho hokejka zasekla medzi špáru na dverách striedačky. Keď ju odtiaľ vytiahol, všimol si, že čepeľ je mierne zahnutá a pripomína tvar banána. Vtedy hráči nosili na tréning väčšinou jednu hokejku a Mikitovi neostávalo nič iné len dotrénovať so zahnutou hokejkou. Keď sa po striedaní dostal k puku a potom so zahnutou hokejkou vystrelil, tak to bol preňho úplne iný pocit, vystrelený puk sa choval úplne inak. Potom skúsil ešte niekoľko ďalších striel, no bolo to to isté. Mikita vtedy začal experimentovať a podobným spôsobom ohol ešte niekoľko ďalších hokejok. Najjednoduchším spôsobom bolo zahnutie hokejky v horúcej vode, v ktorej drevo zmäklo a čepeľ bola ľahšie tvarovateľná, neskôr čepeľ namočili do studenej vody, aby dostala potrebnú tvrdosť a zahnutá hokejka bola na svete.

Vynález technológie ohýbania hokejok

Slovenský vynález, ktorý zmenil hokejový svet. Jozef Čapla narodený 1. septembra 1938 v Bernolákove. V drese Slovana Bratislava odohral dvanásť sezón, bol i jeho kapitánom. Za česko-slovenskú reprezentáciu nastúpil 32-krát. Na MS 1965 získal striebro. Do hokejovej histórie sa navždy zapísal ako autor technológie ohýbania hokejok. Jozef Čapla bol v šesťdesiatych rokoch s česko-slovenskou reprezentáciou na turné po Severnej Amerike. Tréner Jaroslav Pittner mu povolil, aby išiel navštíviť legendárneho krajana Stana Mikitu. Hral tam ešte Elmer Vasko, další chlapec so slovenskými koreňmi. Dlho sa rozprávali. V kabíne jeho Chicaga Blackhawks vtedy prvý raz videl hokejky s ohnutou čepeľou, ktorý vynašiel sám Slovák Stan Mikita. Ukázali mu, ako treba hokejku hobľovať, a potom akou fintou ohnúť čepeľ. A vymyslel vlastný plán a vyvinul technológiu ohýbania hokejok. Vo fabrike v Horažďoviciach podal zlepšovací návrh a vyrobil svoju hokejku Alpač (meno Čapla odzadu). Striekacia farba sa opakovane natierala, tyč sa potom ohla o 180 stupňov nad horúci radiátor, potom sa namočila do vody. Vyskúšali to a postupne sa začala výroba. O Alpačky bol obrovský záujem. Objednávky chodili zo zahraničia. Za rok ich chcela celá liga, aj hráči zo zámoria. Autor hokejok vďaka svojej zanietenosti pre ich vývoj spôsobil v celosvetovom meradle hokejovú revolúciu. Vývoj pokračoval ďalej, ale celé generácie chlapcov doma i v zahraničí sa hrali s Alpačkou a dodnes sú tieto kúsky pýchou zberateľov a pamätníkov.

Snímka: Capla Hockey Academy Hamburg

Snímka: minimakety.cz

Vynález CO2 mikromotorov

Štefan Gašparín narodený v roku 1937 v Novom Meste nad Váhom je v modelárskom svete u nás aj v zahraničí skutočnou legendou a majstrom, pretože navrhol a vyrobil pod značkou Gasparin CO2 Motors množstvo miniatúrnych modelárskych motorov rôznych veľkostí a typov, určených na pohon lietajúcich modelov. Zdrojom energie pre tieto motory však nebol ropný produkt ani elektrická energia, ale oxid uhličitý. CO2 motory sa spôsobom fungovania podobajú parným motorom. Štefan Gašparín vyrábal širokú škálu motorov od drobných jednovalcových až po zložité viacvalcové. Na svojom konte má Gašparín vývoj viac ako 50 minimotorčekov, niektoré z nich dokázali vzniesť do vzduchu aj lietadielka s hmotnosťou 30 gramov. V roku 1989 overili tvorcovia knihy svetových rekordov, že jeho neuveriteľne malý motor so zdvihovým objemom iba 1 milimeter kubický bol vtedy najmenším motorom na svete. Ako jediný Novomešťanom je zapísaný v legendárnej Guinnessovej knihe svetových rekordov. Vďaka jeho miniatúrnym motorčekom poháňaným oxidom uhličitým ožívali aj tie najmenšie a najľahšie lietadielka, ktoré netradičný zdroj energie s minimálnou hmotnosťou vyniesol do nebies. Štefan Gašparín bol sám motorom, ktorý hnal vo vynálezoch stále dopredu a plnil sny modelárov po celom svete.

Bernolákovo

Bernolák – prvý kodifikátor slovenčiny – po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo). V Bernolákove sa narodil slovenský futbalista 20. storočia Ján Popluhár, ktorého charakter obdivovali aj brazílske hviezdy a celý svet. V Bernolákove sa narodil Jozef Čapla, ktorý svojím vynálezom ohýbania hokejok zmenil svet a spôsobil hokejovú revolúciu. V Bernolákove sa narodil svetoznámi trubkár Laco Déczi. V Bernolákove sa narodil významný slovenský vodohospodár a spolutvorca vodného diela v Gabčíkove Július Binder. Kaštiel v Bernolákove navštívil americký prezident Theodore Roosevelt a narodeniny v ňom oslavovala Mária Terézia. V Bernolákove sa nachádza legendárny hostinec Jadroň, stojí už vyše 300 rokov – najstaršia fungujúca slovenská krčma.

Snímka: booking.com

Snímka: lepsiden.sk

MS 1970 Vysoké Tatry 

Pri slávnostnom otvorení Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní v roku 1970, ktoré sa uskutočnilo 14. februára sa záčastnilo 535 pretekárov z 25 krajín sveta. Skoky na veľkom mostíku 21. februára sledovalo na mieste okolo 140 000 divákov! Súťaže na Štrbskom plese videlo celkove neuveriteľných 320 000 divákov, čo prekonalo aj návštevnosť na lyžiarskych súťažiach zimných olympijských hier. Generálny tajomník FIS Sigge Bergman na záver MS 1970 povedal: „My z FIS‑ u sme veľmi hrdí a vďační za to, že česko-slovenskí priatelia urobili pre náš šport takú obrovskú propagáciu. Za 30 rokov mojej činnosti som videl možno všetky lyžiarske štadióny sveta. Tento je vzorný, nateraz neprekonateľný. Gratulujem Slovákom!“ Pre cudzinca znamenal príchod do Vysokých Tatier rovnaké prekvapenie, ako keby v ustrici našiel perlu. Postavení tvárou v tvár tatranským štítom, ožiareným jasným slnkom, nemohli inak, ako hľadať superlatívy. „Veľkolepé, fantastické“ bol zvyčajný komentár, či už Japonca, Američana, Švéda alebo Fína, napísal v záverečnej správe generálny tajomník organizačného výboru MS Ján Mráz, ktorý bol v rokoch 1993 – 1996 generálnym tajomníkom Slovenského olympijského výboru. S majstrovstvami sveta 1970 vo Vysokých Tatrách sa spájajú aj vôbec prvé farebné prenosy Česko-Slovenskej televízie v histórii. Vysielali sa z Bratislavy. Priame prenosy odvysielala ČST pre približne 240 miliónov divákov v 18 krajinách sveta. S atmosférou na Slovensku plnou porozumenia a priateľstva sa hovorilo a písalo po celom svete len v superlatívoch. Dovedna sa na MS akreditovalo 473 novinárov – 263 píšucich, 96 fotoreportérov, 75 televíznych komentátorov a 39 rozhlasových reportérov z 21 štátov.

Chrumky

Zlaté slovenské porekadlo: Dobrý tovar sa sám chváli. Vyrábajú sa od roku 1974, nitrianskou spoločnosťou MIVA. Sú neodmysliteľnou súčasťou dedinských krčiem, no nájdete ich na pulte takmer v každom obchode. Zmenou si neprešla ani receptúra. Fungujú bez marketingu. Kukurično-arašidové chrumky firme MIVA vynášajú aj bez toho, aby ich majiteľ musel dať čo i len euro do reklamy a marketingu. Spoločnosť nemá ani len web či stránku na sociálnych sieťach. Žiadny Facebook, Instagram. Žiadne súťaže alebo reklamy. Majiteľ spoločnosti Dušan Kuča nekomunikuje so žiadnymi médiami, nie je treba. Radšej sa venuje potravinárskemu odvetviu a svojmu závodu, ktorému zostal verný pred rokom 1989 a aj po roku 1989. Chrumky poznajú aj v zahraničí ako vo Veľkej Británii, Kanade či Írsku. Sú lákadlom aj pre zahraničných návštevníkov.

Snímka: storage.sk

Snímka: BERkožu!

Bič z Turca plieska po celom svete

Geniálne pastierske biče boli predchodcami mobilov. Bačovia mali naučené signály, ktorými komunikovali. Bol to oficiálny signálny nástroj, ktorý sa využíval na dávanie signálov. Pastiersky bič je vlastne prvý mobil. Kedysi, keď neboli telefóny, sa korbáče používali na salašoch. Bača hneď neutekal do dediny, aby oznámil, že sú hotové syry a žinčica. Bačovia mali svoje signály, zaplieskali a ľudia už vedeli. Alebo bičom oznamovali, že sa stalo nešťastie a treba prísť pomôcť. Najväčší ručne vyrobený slovenský bič uplietol majster Martin Brxa a je dlhý 9,26 m. Najhlasitejšie plieskanie bičom na Slovensku a slovenský rekord dosiahol rekordman Martin Brxa pri intenzite hluku 108,2 decibelu. Turčiansky bič od Martina Brxu z Turian už dávno prekročil hranice regiónu. Poznajú ho nielen na Slovensku, ale aj v ďalekom svete – v Kanade, USA, Holandsku, Nórsku, Saudskej Arábii, Japonsku i v Miláne, kde ho jeho výrobca predviedol na Svetovej výstave Expo 2015.

Sokoliarstvo

Sokoliarstvo je staré viac ako 4500 rokov najstaršie civilizácie sa zrodili v Mezopotánii, v Prednej a Strednej Ázii, v Egypte, v Číne. Na naše územie sa dostalo zo stepí strednej Ázie najskôr pri kočovných nájazdoch. Prvé potvrdené zmienky z nášho územia sú z obdobia Veľkej Nitravy, v tridsiatych rokoch 9. storočia kde z dvojice Cyril a Metod s krahulcom lovil pravdepodobne iba Cyril , ktorý neskôr prijal meno Konštantín. Potom knieža Svätopluk bol tiež vášnivý sokoliar. V súčasnosti slovenskí sokoliari patria k absolútnej svetovej špičke. Ako živé dedičstvo ľudstva bolo sokoliarstvo do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pripísané ešte v roku 2016, no Slovensko sa jeho súčasťou stalo až v roku 2021 pri nominácii rozšírenej o ďalšie krajiny.

Snímka: Peter Mayer

Snímka: Youtube

Horehronský viachlasný spev

Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. Valašsko-pastiersky spôsob života a dlhé dni strávené na lúkach a pasienkoch pri pasení dobytka sa zaslúžili o hudobné bohatstvo a popri viacerých hudobných nástrojoch sa presadil aj ľudový spev. Ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Od roku 2017 je Horehronský viachlasný spev súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Terchovská muzika

Terchovská muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívnym vokálnoinštrumentálnym prejavom. Predstavuje mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom, viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Pojmom terchovská muzika sa neoznačuje iba charakteristické inštrumentálne obsadenie s malou dvojstrunovou basou, ale aj celá príslušná hudobná tradícia. Od roku 2013 je Terchovská muzika súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Snímka: terchovskamuzikapupov.sk

Snímka: TASR

Gajdošská kultúra

Gajdy sú dychový nástroj pozostávajúci z mecha, z ktorého sa vyháňa vzduch, a z píšťaly s dierkami, z ktorej vychádza typický zvuk. Gajdošská kultúra má medzinárodný charakter a existuje hneď niekoľko krajín, do ktorých sa v 14. storočí rozšírila. Gajdy krajín sa líšia a výnimkou nie je ani Slovensko – k našim sa viaže široká paleta sprievodných prejavov, ktoré z gajdošskej kultúry robia dedičstvo. Slovenské gajdy sú odlišné technologickými postupmi výroby, dizajnovým spracovaním nástrojov, repertoárom piesní, sprievodnými rituálmi, obradmi či textami samotných piesní. Slovenská gajdošská kultúra bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Bábkarstvo

Tradičné bábkarstvo je stále živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pôvodnými nositeľmi tradície boli rodiny profesionálnych kočovných bábkarov v 17. a 18. storočí, ktorí rýchlo rozniesli túto formu umenia po celej krajine. Bábkarstvo na Slovensku je vnímané ako jav vo všetkých jeho historických podobách a rozmanitých prejavoch, ktoré predstavuje tradičný kultúrny prvok. Tento druh divadla spája dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej tradície. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bolo zapísané v roku 2016. 

Snímka: ludovakultura.sk

Snímka: Shutterstock

Levoča – stredoveké kráľovské mesto

Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia si svojou atmosférou a výnimočnosťou získajú azda každého návštevníka. Krásne historické centrum obopínajú stredoveké hradby, ktoré sa zachovali takmer v celku, z pôvodných 15 bášt a veží zostalo šesť. Samotné hradby majú dĺžku viac ako 2 kilometre. Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO z roku 1993 obsahoval len časť z objektov, až v roku 2009 bol skompletizovaný, keď doň pribudlo aj historické jadro mesta Levoča. 

Bardejov – perla Šariša

Perla Šariša, mesto s jedinečným námestím, najgotickejšie mesto na Slovensku.  Malebné námestie s farebnými meštianskymi domami, majestátna Bazilika Minor sv. Egídia, Židovské suburbium, historická radnica, Katov dom, zachovalé mestské hradby s baštami. Na pomerne malom území je sústredené obrovské množstvo cenných a pozoruhodných pamiatok. Stredoveké pamiatky, ale aj vychýrené liečivé kúpele a krásna príroda navôkol – to sú charakteristiky Bardejova. Zachovalé stredoveké centrum je od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.

Snímka: slovakia.travel

Snímka: bratislavskykraj.sk

Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes

Medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes bola v roku 2021 zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Na území Slovenska sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum  na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej, rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.

Najväčšie stredoveké námestie v strednej Európe

Námestie Majstra Pavla je považované za historické centrum Levoče, kde je sústredené veľké množstvo kultúrno-historických pamiatok. Pri prechádzke námestím najviac zaujme Bazilika sv. Jakuba, historická radnica či Evanjelický kostol. Stredoveký obdĺžnikový tvar námestia je zvýraznený radovou zástavbou meštianskych domov. Medzi najvýznamnejšie patrí Thurzov dom, Dom majstra Pavla, Krupekov dom či budova mestského divadla. Námestie Majstra Pavla je najväčšie stredoveké námestie v celej strednej Európe.

Snímka: FB/Mesto Levoča

Snímka: SITA.sk

Skalický trdelník

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie na Slovensku, konkrétne oblasť Skalice. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Najdlhší Skalický trdelník na svete meria 208 centimetrov, na trdlo ho namotali a upiekli v Skalici na Trdlofeste. Na jeho výrobu potrebovali 3,5 kilogramu cesta, ktoré namotávali na špeciálne vyrobený drevený valec, trdlo. Trdlo vyniesli nad pripravené ohnisko a upiekli. Celá príprava od zarobenia cesta vrátane pečenia trvala približne tri hodiny. 

Modré domčeky

V hrdej slovenskej dedinke Rejdovej sa nevyhnete množstvu ľudových tradícii a remesiel. Tradičné kroje a folklór sú typické pre obec. Hlavným lákadlom pre turistov sú však modré domčeky. Výrazná modrá farba mala byť zvolená práve preto, že odpudzuje hmyz. Nie je tak len vkusným doplnkom pre skvostnú gemerskú panorámu, no zároveň nesie aj tradíciu, ktorá tkvie v ich funkčnosti. Takýto spôsob odpudzovania nežiadúcich živočíchov však nie je ojedinelý. Niečo podobné nájdete aj v tradičných ruských dedinkách či na gréckych ostrovoch, kde sú domy pre spaľujúce horúčavy natreté nabielo, no dvere a okná namodro.

Snímka: naucnechodniky.eu

Snímka: zilina-gallery.sk

Jediný jaskynný kostol 

V okrese Púchov obkľúčený vrchmi Strážovských vrchov nájdete maličkú obec Mojtín. A práve tu sa nachádza slovenský unikát Mojtínska priepastná jaskyňa (Jaskyňa sv. Jozefa), ktorá je jaskynným kostolom a dokáže pohodlne ponať 400 ľudí. Jaskynný kostol nenájdete na Slovensku nikde inde. Málokto tuší, že ide v podstate o bývalý prírodný náboženský chrám, alebo akýsi núdzový kostol obyvateľov Mojtína. Farár z Pružiny Štefan Závodník dal v jaskyni vystavať kamenný oltár so sochou Panny Márie a steny jaskyne vyzdobil obrazmi svätcov. Do jaskyne potom meral dlhú cestu z Pružiny na koni pravidelne najbližších 5 rokov. Do jaskynného kostola s dĺžkou 46 metrov chodila takmer celá dedina. Počas druhej svetovej vojny slúžilo toto božie miesto ako úkryt pred hrôzami vojny. Ukrývali sa tu rodiny z Mojtína a jaskynný kostol stal prechodným domovom pre viac ako 200 ľudí. Jaskyňa je voľne prístupná a bezplatná.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie 

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, architektonický skvost a duchovné útočisko, sa nachádza medzi žilinskými mestskými časťami Vlčince a Solinky. Kaplnka, navrhnutá v roku 1928 Františkom Eduardom Bednárikom, je dnes srdcom Lesoparku Chrasť, poskytujúc miesto pre relaxáciu a duchovnú obnovu.

Snímka: zilina.sp21.sk 

Snímka: slovensky-vecernik.sk

Najdlhší drevený most v Európe

Drevený most v Kolárove, vybudovaný cez rieku Malý Dunaj je so svojou dĺžkou 86 metrami považovaný za najdlhší most celodrevenej konštrukcie v Európe. Pri prechádzaní po ňom budete mať pocit, akoby tá drevená promenáda patrila iba vám. Pôvodné piliere pri nižšej hladine vody dodnes vidieť, no nový most bol dvakrát (v rokoch 1997 a 2000) prestavaný. Zaujímavé je, že je pritom relatívne nový, pochádza roku 1992, kedy ho vybudovali na základe výpovedí tunajších pamätníkov, keďže v polovici 20. storočia konštrukciu zničili ľadové kryhy, valiace sa dolu vodou.

Stroj na výrobu rybárskych sietí – jeden z prvých na svete

Vodný mlyn v Kolárove je pekne zrekonštruovaný plávajúci vodný mlyn, jediný na Slovensku, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja. V areáli mlyna sa nachádza skanzen ľudovej kultúry. Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom možno okrem iného vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete. Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Kolárovský mlyn dnes predstavuje najmä fotogenickú, technickú pamiatku zasadenú do veľmi pekného prostredia riečneho ramena Malého Dunaja v kraji lužných lesov južného Slovenka. Súčaťou územia je aj takzvaný „Hrad mieru“, ktorý má pôvod v polovici 15. storočia a jeho zemný val je ešte zachovaný.

Snímka: naucnechodniky.eu

Snímka: beautifulslovakia.sk

Najväčší pamätník v strednej Európe

Slavín – slovenská Socha slobody. Slavín je najväčší pamätník v strednej Európe s obdivuhodnou výškou 52 metrov. Je tu pochovaných 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy počas druhej svetovej vojny. Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík.

Skalní obri veľkosti nákladného auta

Mohutná hora, ktorá je na východ od Nevoľného presahuje výšku dediny o 300 metrov. Je odvekou strážkyňou dedinky. Výška Chomu má 1012 m n.m., smerom na západ prudko klesajúci divoký svah nazvaný Peňažná, padá hlboko do doliny Biely Potok. Vrch je vytvorený sopečnou činnosťou, na jeho svahoch sa nachádzajú kamenné bralá, skupiny skalných balvanov do veľkosti nákladného auta uvoľnených eróziou a rôznych kamenných sutí. Všetko je pokryté hustým lesom, čo len zvýrazňuje divokosť hory. Chodník končí v prírodou vytvorenom chráme, kde býva slúžená omša pre pútnikov. Od roku 1992 je na Peňažnej mohutný kríž, ktorý je umiestnený na skalnom brale, viditeľného z obce. Ku krížu bola neskôr postavená aj Krížová cesta. Kríž je postavený vo výške (920 m) na jednom z brál, meria 8 metrov, zhotovený je z dreva. V stene brala je umiestnená tabuľa, ktorá oznamuje, kto a kedy postavil kríž (pán farár Vladimír Štang a občania Nevoľného). Cesta je pre zdatných turistov, a veriacich, ktorí po absolvovaní trasy pookrejú duševne i telesne.

Snímka: František Kovár/inovinky.sk

Snímka: TASR

17-kilometrový prívodný kanál a jedinečná plocha vodnej nádrže

Vodné dielo Gabčíkovo bolo vybudované v rokoch 1977 – 1992 najmä z dôvodov ochrany územia pred povodňami, zlepšenia plavebných podmienok, zabezpečenia kvality pitnej vody a výroby elektrickej energie. Význam sa však kládol aj rekreačnému a turistickému využitiu. So zužovaním koryta Dunaja na jeho 1 852. riečnom kilometri sa začalo 1. augusta 1992. Do polovice októbra sa zúžilo z pôvodných asi 400 na 180 metrov. Ostávalo už len vytvoriť akýsi most, z ktorého sa prehradí zvyšok. Deň D prišiel v sobotu 24. októbra, keď z úst riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Júliusa Bindera zaznel príkaz „Sypte!“ Prehradzovanie sa o niekoľko dní skončilo a potom Dunaj tiekol už aj na turbíny elektrárne v Gabčíkove. Za svetový unikát sa považuje 17-kilometrový prívodný kanál a jedinečná je aj plocha vodnej nádrže v rozmere 60 štvorcových kilometrov. Plavebné komory Vodného diela Gabčíkovo majú dĺžku 275 m a šírku 34 metrov. Od začiatku prevádzky VD Gabčíkovo v roku 1992 bolo celkovo preplavených 436 892 plavidiel, čo predstavuje 171 569 448 ton nákladu a 9 953 660 osôb.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)

Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo týčiacom sa v nadmorskej výške 543 medzi mestom Brezová pod Bradlom a obcou Košariská. Mohyla je 96 m dlhá a 70 m široká stavba. Jej dolná terasa, ktorá má rozmery 93 m x 62 m a dve schodiská, je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase, ktorá má rozmery 45 m x 32 m a tiež dve schodiská, sú umiestnené štyri 12,5 m vysoké obelisky. Obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok). Mohyla je zhotovená z kvádrov z drahocenného trvácneho kameňa travertínu, ktorého sem bolo dovezeného zo Spišských Vlachov 194 vagónov, t.j. 924, 32 m³. Vcelku bolo spracované 6000 m³ muriva, 14000 m³ odkopaných a vykopaných zemín, urobenej 3300 m² dlažby. Úhrnný náklad na mohylu obnášal 2 813 262, 76 korún česko-slovenských.

Snímka: leteckezabery.eu

Snímka: Karol Plicka

Slovenskí bačovia

Slovenskí bačovia boli elitou. Slovensko malo kedysi okolo dvetisíc bačov. Zostala z nich hŕstka, 50 – 60 takých, čo sú skutočnými pokračovateľmi hrdej a váženej profesie. Ospievanej v piesňach, preživšej v ojedinelom umení, kultúre a, pravdaže, v bryndzi. Bačovia formovali národ a ráz krajiny, jeho povedomie a zmýšľanie. Bača je prvý hospodár, hlavný pastier oviec, gazda na salaši. Jeho úlohou je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho syra.

Novohradské ľudové náhrobníky

V 70. rokoch 19. storočia sa na evanjelických cintorínoch v dedinách severozápadu Novohradu a na jeho hranici s Podpoľaním a Hontom objavujú bohato tvarované a zdobené drevené dosky a kamenné tabule. Sú svetovým unikátom a každý z nich je originálom. Nastáva priam explózia tvarov a ornamentálnej výzdoby, ale i farieb. Niekoľko desiatok dodnes zachovaných kamenných náhrobných tabúľ v tomto priestore je zhmotnením veľkého množstva znakov, symbolov a najrozličnejších motívov a ornamentálnej výzdoby. Do týchto náhrobníkov sú pretavené predstavy z ľudovej viery, filozofie a zároveň i množstvo zaujímavých a cenných informácií zo života jednotlivcov i celých dedín. Unikátne sú predovšetkým svojou výtvarnou stránkou. Ornamentálna výzdoba na nich je plná znakov a symbolov, z ktorých mnohé vychádzali z magicko-kultových predstáv minulosti, a ktorých pôvodný význam sa postupom času redukoval na úroveň dekoratívnosti. 

Snímka: Radovan Vojenčák/Marián Škovraga/Ján Aláč

Snímka: vechi.com.ua

Portrét ruského cára Petra Veľkého a jeho podobizeň na minciach

Svetový slovenský Ján Kupecký z Pezinka portrétoval ruského cára Petra Veľkého a jeho podobizeň bola na rubli. V roku 1711 bol maľovať v Karlových Varoch portrét ruského cára Petra Veľkého na jeho žiadosť. Cár bol s jeho prácou maximálne spokojný, čo prejavil výškou honoráru a prianím vyhotoviť ešte niekoľko kópií svojho portrétu. Portrét cár poslal do Petrohradu, aby podľa neho razili podobu jeho hlavy na minciach. Peter Veľký dokonca ponúkol Kupeckému, aby vstúpil do jeho služieb. Kupecký viackrát zmienil, že zo všetkých maľovaných osobností na ňom cár zanechal najväčší dojem, a ak by mu to okolnosti boli umožňovali, bol by rád vstúpil do jeho služieb. Vytvoril aj obrazy so slovenskou tématikou. Už ako zrelý majster namaľoval Mateja Bela, slovenských pastierov pri ohni, svoju matku v západoslovenskom kroji, portrét slovenského chlapca s fajkou, Muž s tanierom, rybou a džbánom. Kupeckého diela sa nachádzajú v mnohých svetových galériách, v Paríži, Ríme, Miláne, Viedni, Norimberku, Drážďanoch, Moskve, Leningrade, Budapešti a i. Vytvoril vyše štyristo obrazov. 

Vzácne slovacikum Cypriánov herbár

Cypriánov herbár je vzácne slovacikum, vysokej kultúrno-historickej hodnoty. Vznikol v druhej polovici 18. storočia, pravdepodobne v rokoch 1766 – 1771, a považuje sa za najstarší na Slovensku zachovaný herbár. V kláštore kartuziánov na Zamagurí sprístupnili ďalšie zrekonštruované priestory, ich súčasťou je aj Cypriánova manufaktúra. Bylinky pestujú priamo v areáli pamiatky v obci Červený Kláštor, kde priamo pôsobil mních Cyprián všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Traduje sa, že v Červenom kláštore ho kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Cypriánov herbár je foliant viazaný v koži, ktorý obsahuje 283 rastlín v latinskom, gréckom a nemeckom jazyku. Niekde je uvedené aj miestne goralské nárečie. Pri viacerých rastlinách je popísané aj miesto zberu, takisto charakteristika týkajúca sa úžitkových vlastností byliny, liečivých účinkov či využitia, napríklad v lekárstve, mágii, ako potrava a podobne. Cyprián sa venoval aj destilácii bylín. Pôvodný Herbár zostal po Cypriánovej smrti v kláštore, neskôr ho ako dar venovali aristokratovi Tivadarovi Spónerovi do Veľkej Lomnice. Maďarské národné múzeum ponúklo majiteľovi herbára nemalú sumu za jeho odkúpenie. Charakterný šľachtic ponuku zdvorilo odmietol a v roku 1883 venoval vzácne dielo Karpatskému múzeu v Poprade. Neskôr sa herbár dostal do Múzea Tatranského národného parku a od roku 1984 je uložený v zbierkach Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave.

Snímka: booking.com/nitra.eu

Snímka: TASR/František Iván

Jedna z najvýznamnejších záhrad sveta

Park pri Betliarskom kaštieli je najväčším historickým prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. V roku 1978 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad a tvorí rozlohou úžasných 81 ha. Park pri kaštieli bol založený v 18. storočí. Betliarsky park je skvostom, kde nemožno prehliadnuť vzácne dreviny a objekty i vzácne stromy. Súčasťou parku nie sú iba vzácne druhy stromov, ale i vodné plochy, taktiež chodníky a historické stavby, ktoré spolu s kaštieľom vytvárajú ladný a jednotný celok. Park prechádzal mnohými rekonštrukciami až do podoby, ktorú môžeme vidieť dnes.

Žinčica – ej, aké slovenské

Žinčica je tradičný slovenský nápoj z ovčieho zakľaganého mlieka. Výroba žinčice bola rozšírená na salašoch v celej oblasti slovenských Karpát. Žinčica vzniká pri výrobe syra. Srvátka, ktorá zostane v kotle po vybratí syra sa ohrieva nad vatrou. Keď začne bublať, zozbiera sa vrchná najhustejšia vrstva srvátky tzv. urda, z ktorej sa miešaním a prelievaním tvorí jemná žinčica. Miešaním čerstvej a staršej sa získava kyslá žinčica. Na salašoch pastieri oviec pili tento nápoj z drevených črpákov každodenne. Nápoj sa užíval ako liek pri pľúcnych a žalúdočných chorobách. Žinčica je považovaná za tradičný slovenský produkt z ovčieho mlieka.

Snímka: Ovisfarma – salaš Udiča

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie