ELITNÍ SLOVENSKÍ BAČOVIA

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Snímka: Gazda z Liptovskej Tepličky

Elitní slovenskí bačovia

Slovenskí bačovia boli elitou. Slovensko malo kedysi okolo dvetisíc bačov. Zostala z nich hŕstka, 50 – 60 takých, čo sú skutočnými pokračovateľmi hrdej a váženej profesie. Ospievanej v piesňach, preživšej v ojedinelom umení, kultúre a, pravdaže, v bryndzi. Bačovia formovali národ a ráz krajiny, jeho povedomie a zmýšľanie. Bača je prvý hospodár, hlavný pastier oviec, gazda na salaši. Jeho úlohou je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho syra. Baču charakterizujeme ako najšikovnejšieho ovčiara spomedzi všetkých, muža s vynikajúcou znalosťou výroby kvalitného syra, človeka pracovitého a čistotného, statočného a čestného, ktorý zverený statok miluje ako svoj vlastný, pašu šetrí a nie humpľuje. 

Bača – prvý hospodár a gazda na salaši

Bačovia formovali národ a ráz krajiny, jeho povedomie a zmýšľanie. Bača je prvý hospodár, hlavný pastier oviec, gazda na salaši. Jeho úlohou je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho syra. Boli to aj remeselníci, vedeli utkať, ušiť, vyšiť, postaviť drevenicu, pec, vyrobiť všetko potrebné – hrnce, drevené lyžice, kolísky, postele, skrine, truhlice, sudy, utkať koberce, vyrobiť nástroje – hrable, kosy, zasiať, zasadiť, uchovať úrodu, starať sa o domáce zvieratá, vyrobiť píšťaly, fujary, trombity, jednoduché husle, gajdy, boli sebestační. Vedeli sa liečiť, zachovávali staré védické zvyky napriek kresťanstvu.

Snímka: Liptovská Teplička/legendarium.info

Snímka: Najznámejší slovenský kosec Lukáš F.Janoška Kindera/Pohorelá/Foto: Martin Habo Habanek

Najvyššie v hierarchii slovenskej pastorálnej – pastierskej spoločnosti

Bačovské povolanie malo v minulosti vysokú prestíž. Bača bol na dedine ktosi. Bol to veľmi vážený človek, stojaci najvyššie v hierarchii slovenskej pastorálnej – pastierskej spoločnosti. Takéto označenie sa vymyká možno historickým štandardom, ale valaská kolonizácia z prelomu 14. a 15. storočia vytvorila v hornatých oblastiach Slovenska práve takýto typ spoločnosti, ktorý v rôznych podobách prežil až dodnes a zanechal na Slovákoch hlbokú stopu. Salašník bol hospodár, ktorý dohliadal na gazdovanie s ovcami za celé spoločenstvo chovateľov, čo si dalo pásť ovce na salaši vybranému bačovi, valachom a honelníkom. Salašník bol vážený gazda, ktorý choval viac dobytka a oviec, muž, čo rozumel veci, mal autoritu v obci, aj pred bačom a valachmi.

Hrdá a vážená profesia

Slovenskí bačovia sú pokračovateľmi hrdej a váženej profesie. Ospievanej v piesňach, preživšej v ojedinelom umení, kultúre a, pravdaže, v bryndzi.

Maľba na sklo – Pastier oviec od autorky Valérie Zuzany Benáčkovej

Snímka: Bača z Madačky/Karol Plicka

Skutočný bača je človek – všeumelec

Skutočný bača je človek – všeumelec. Súčasťou bačovstva je aj život v odlúčení, často kilometre od najbližšej viesky. Patrí k nemu znášanie všetkých vrtochov počasia. Chce to zoceleného chlapa, človeka veľmi zručného, ktorý si vie poradiť v každej situácii. Univerzitou bačov bol život na salaši. Práve tu sa dedili, generačne rozvíjali a zdokonaľovali stáročné profesionálne skúsenosti. Chlapci vyrastali na salašoch od útleho detstva, ako mocneli a múdreli, prešli všetkými pozíciami, než mohli tí najlepší ašpirovať na manažérsku hodnosť bača. Baču charakterizujeme ako najšikovnejšieho ovčiara spomedzi všetkých, muža s vynikajúcou znalosťou výroby kvalitného syra, človeka pracovitého a čistotného, statočného a čestného, ktorý zverený statok miluje ako svoj vlastný, pašu šetrí a nie humpľuje. Bačovia poznali prírodu ako vlastnú dlaň. Vedeli určiť a predpovedať počasie podľa východu a západu slnka, podľa hviezd, postavenia mesiaca, podľa správania sa zvierat. Poznali liečivú moc rôznych drevín, bylín a plodín, zbierali ich a pripravovali liečivé čaje, šťavy a masti. Viacerí bačovia boli známi ako liečitelia, ktorí uzdravovali ľudí a aj zvieratá, niektorým z nich ľudia pripisovali až nadprirodzené schopnosti. Bača bol magická postava – ako človek s nadprirodzenými schopnosťami, ktorý môže zarieknuť, odvábiť mladého muža od vyhliadnutej dievčiny, aj preto niektorých prirovnávali k strigôňom.

Slovenský čuvač

Slovenský čuvač je nádherný a dôstojný pes, ochranca stád, je našim kultúrnym dedičstvom, ktoré musíme chrániť. Po stáročia predstavoval slovenský čuvač pre obyvateľov zo slovenských Tatier nenahraditeľného pomocníka. Ochraňoval udatne stáda oviec, dobytok i drobnejšie domáce zvieratá pred útokmi predátorov, upozornil na každého nepozvaného hosťa na pastvine. Tento pes je excelentným strážcom. Robí česť svojmu menu a pozorne počúva aj ten najmenší nezvyčajný šramot. Je pripravený v každej situácii, kdekoľvek a kedykoľvek, chrániť neohrozene celú svoju rodinu aj jej majetok. Pri práci a strážení svojho domova je húževnatý a aktívny, ale vo vnútri domu, v kruhu rodinnom, sa vie správať príjemne pokojne, nevyžaduje neustálu pozornosť.

Snímka: Bača Ján Halaša s pomocníkom, 1939 – Slovenská národná galéria, SNG

Snímka: Bača z Východnej Ján Koreň r. 1967, Foto: Jozef Doležal

Neochvejná láska a vernosť

K svojej rodine je slovenský čuvač pútaný neochvejnou láskou a vernosťou. Je silne viazaný na jedného majiteľa, zmena pána je pre neho neznesiteľná a spôsobuje mu obrovskú životnú ranu, ktorá ho môže nenávratne a navždy poznamenať. Budúci majiteľ by preto mal zvážiť nanajvýš starostlivo, či má pre tohto psa optimálne podmienky. V správnych rukách sa slovenský čuvač stáva ideálnym rodinným psom a pýchou svojho pána.

Šteniatko slovenského čuvača

Slovenský čuvač je prekrásny pes, ktorý vyniká bielym sfarbením, kvalitou srsti a vyváženou telesnou konštitúciou. Je majestátny a mohutný, netrpí však prehnanou ťažkopádnosťou – naopak dokáže až prekvapiť veľkou obratnosťou, pohyblivosťou a ľahkosťou pri chode. Slovenský čuvač dokáže byť impozantný aj roztomilý. Predovšetkým šteňatá slovenského čuvača sú vskutku neodolateľné a všade tam, kde sa objavia, vzbudzujú nadšené ovácie okoloidúcich. Vďaka bielemu sfarbeniu nemožno čuvače prehliadnuť. Po stáročia bolo tatranskými pastiermi preferované cielene, nápadná farba sa totiž stala dôležitým rozpoznávacím prvkom na pastvinách, keď bolo nevyhnutné odlíšiť na prvý pohľad psa od škodnej aj na dlhšiu vzdialenosť a pri horšej viditeľnosti. Šteniatko slovenského čuvača, ktoré vyzerá ako snehom pocukrovaná plyšová hračka, sa nikdy nesmie stať hocijakým darčekom z neuváženosti. 

Snímka: pes.sk

Snímka: Karol Plicka

Geniálne pastierske biče

Geniálne pastierske biče boli predchodcami mobilov. Bačovia mali naučené signály, ktorými komunikovali. Bol to oficiálny signálny nástroj, ktorý sa využíval na dávanie signálov. Pastiersky bič je vlastne prvý mobil. Kedysi, keď neboli telefóny, sa korbáče používali na salašoch. Bača hneď neutekal do dediny, aby oznámil, že sú hotové syry a žinčica. Bačovia mali svoje signály, zaplieskali a ľudia už vedeli. Alebo bičom oznamovali, že sa stalo nešťastie a treba prísť pomôcť. Najväčší ručne vyrobený slovenský bič uplietol majster Martin Brxa a je dlhý 9,26 m. Najhlasitejšie plieskanie bičom na Slovensku a slovenský rekord dosiahol rekordman Martin Brxa pri intenzite hluku 108,2 decibelu.

Biele slovenské zlato

Biele slovenské zlato, aj takto sa hovorí tejto zdraviu prospešnej obžive. Bryndza patrí medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny a tradícií už niekoľko desiatok rokov. Nie je však bryndza ako bryndza a zdraviu prospešná je len tá pravá. Tento národný poklad máme pred očami, no nie všetci poznáme jeho blahodarné účinky. Určite by sme bryndzu mali zaradiť do svojho jedálnička častejšie. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemný a roztierajúci sa zrejúci syr. Vyrába sa tradičným spôsobom drvením a mletím vyzretého ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra. Pravá bryndza obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra, takže nie je úplne hladká. Podiel ovčieho syra však musí byť väčší ako 50%, nájdete aj 100%. Mieša sa so soľou alebo špeciálnym soľným roztokom, čím sa táto metóda výroby odlišuje od výroby iných druhov ovčieho syra mimo územia Slovenska.Bryndzu, najmä tú májovú,odborníci považujú za unikátny patent prírody,prírodnú konzervu, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.

Snímka: Časopis Beseda r.1962

Snímka: archív Podpolianske múzeum/dobry-pastier.sk

Vynález bryndza

Bryndza je slovenským vynálezom, za ktorým stojí Ján Vagač. Vymyslel ju, keď hľadal riešenie, ako konzervovať ovčí syr. Rodák zo Starej Turej, majiteľ mäsiarstva, cestoval po Slovensku, kde nakupoval dobytok. Na cestách sa spriatelil s bačami, známymi svojou pohostinnosťou. Mimoriadne ho zaujal zvláštny hrudkovitý syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Premýšľal, ako ho dostať do obchodov, aby sa nepokazil, a dobrý a lacný výrobok by finančne vypomohol ľuďom z najchudobnejších oblastí Slovenska. Začal teda so syrom robiť rôzne pokusy. Nakladal ho, sušil, vaľkal a solil, až docielil, čo chcel – a začal s výrobou bryndze. A tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve. Po jeho smrti prevzali podnik synovia. Najviac sa o rozmach bryndziarne postaral Jánov vnuk Alexander. Pochúťku vyvážali až do Ameriky.

Žinčica – ej, aké slovenské

Žinčica (nárečovo: žintica, žentyca) je prevarená srvátka z ovčieho mlieka. Ide o vedľajší produkt spracovania ovčieho mlieka. Srvátka (kvapalina, ktorá vzniká z mlieka po oddelení syra) sa ešte raz prevarila. Keď sa na povrchu kotlíka začali objavovať bubliny prestala sa ohrievať. Varechou sa zozbierala vrchná, hustá vrstva tzv. urda. Táto sa potom miešala a ochladila v inej nádobe – takto vzniká jemná žinčica. Z nej sa niekedy vyrábalo aj ovčie maslo. Zmiešaním sladšej a staršej žinčice vznikala kyslá žinčica. V regiónoch Šariš a Spiš sa urda neodlievala, takto vznikala seknutá (=zrazená, zubatá) žinčica. Na salašoch sa pila z črpákov. 

Snímka: Ovisfarma – salaš Udiča

Snímka: Vymeňte Coca-Colu radšej za značku ŽINČICA/vtipnydarcek.sk

Rýdzo slovenský mliečny produkt

Ak chcete urobiť niečo pre svoje zdravie a zároveň si vo svojej strave strážite prísun živočíšnych tukov, odporúčame vám jeden rýdzo slovenský mliečny produkt – žinčicu. Najlepšia je, samozrejme, priamo zo salaša z podhorských a horských oblastí Liptova, Oravy, Kysúc, či Horehronia. Ide o čistú biopotravinu, pretože ovečky sa pasú na horských lúkach, ďaleko od automobilových a priemyselných exhalátov, umelých hnojív, pesticídov a navyše sa neprikrmujú žiadnymi antibiotikami ani hormónmi. Kyslá žinčica obsahuje prospešné baktérie mliečneho kvasenia, probiotické kultúry, u ktorých sa vedecky potvrdili imunomodulačné (imunitný systém podporujúce) účinky, ale ukázali sa aj ako účinný preventívny prostriedok proti niektorým druhom rakoviny, predovšetkým hrubého čreva. Ovčia srvátka, a teda žinčica ako nápoj z nej vyrobený, má výrazné antioxidačné účinky, znižuje krvný tlak, podporuje regeneráciu svalov a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Žinčica je aj významným bojovníkom proti osteoporóze, čo je problém hlavne u žien po prechode. Preukázali sa aj jej priaznivé účinky pri boji s astmou, ekzémami a inými kožnými ochoreniami. Ak teda chcete urobiť niečo pre svoje zdravie, skúste si z času na čas dopriať aj dúšok kvalitného produktu slovenského salašníctva.

Unikátne kultúrne dedičstvo Slovenska

Pri svetových slovenských ľudových piesňach je zrod fascinujúci v mnohých ohľadoch. Aj v čase intenzívnej maďarizácie sa podarilo spoločné dielo desiatok dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí navštevovali obce, zbierali a do nôt prepisovali piesne, ktoré si ľudia spievali. Vznikli tak aj v európskom a svetovom kontexte unikátne zbierky piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.

Snímka: Jožko Rybár z Detvy r.1953

Snímka: Slovenský bača

Svetové slovenské ľudové piesne

Vďaka práci zberateľov existujú záznamy o päťdesiatich tisícoch pôvodných ľudových piesní, ktoré sa stovky rokov spievali na našom území. Vznikla tak aj v európskom a svetovom kontexte unikátna zbierka piesní, ktoré obdivovali aj zberatelia a vzdelanci ďalších, nielen stredoeurópskych národov.

Fujara

Zvuk a umelecké spracovanie samotného nástroja fujary patrí medzi ikonické súčasti slovenskej ľudovej kultúry. Okrem samotnej hudobnej funkcie je dôležitý spoločenský význam a kontexty vzniku fujary, ktorá je jedným z centrálnych elementov pastierskej kultúry na Slovensku. Fujara je ľudový drevený dychový hudobný nástroj. Táto štandardne až 174 cm dlhá basová píšťala s tromi hmatovými dierkami slúžila pastierom pri pasení oviec aj pri slávnostných či smútočných udalostiach, no tiež ako komunikačný nástroj na holiach. Unikátna melódia vzniká kombináciou zmien sily fúkania a zakrývania jednotlivých dierok. No keďže je príliš dlhá a hudobník by nemusel na jednotlivé dierky dočiahnuť, okrem hlavnej trubice má aj menšiu, prívodovú trubicu, ktorej otvor je umiestnený omnoho nižšie. Fujara je rozšírená len na Slovensku, osobitne na strednom Slovensku. Pramene o histórii fujary tvoria predovšetkým písomné záznamy. Najstaršie použitie slova fujara, ktoré by sme mohli považovať za pomenovanie dnešnej fujary, sa vyskytuje v Brukovom rukopisnom zborníku z osemdesiatych rokov 18. storočia. Od začiatku 19. storočia sa slovo fujara používalo čoraz častejšie ako jednoznačný termín na označenie dnešného typu fujary. Fujara má špecifickejší hudobný repertoár než ktorýkoľvek iný ľudový hudobný nástroj. Je to spôsobené jej funkciou v živote pastierov, väzbou na pastiersko-zbojnícky element, hudobno-technickými danosťami nástroja a zvukomalebným využitím tónov vo vysokých polohách. Každý hudobný nástroj nesie pečať neopakovateľných vlastností svojho výrobcu a hráča, priamo odráža osobnosť, ktorá ho vyrobila a ktorá na ňom hrá. Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola vyhlásená za „Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva“.

Snímka: udobrehopastiera.sk

Snímka: ludovakultura.sk

Terchovská muzika

Terchovská muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívnym vokálnoinštrumentálnym prejavom. Predstavuje mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom, viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Pojmom terchovská muzika sa neoznačuje iba charakteristické inštrumentálne obsadenie s malou dvojstrunovou basou, ale aj celá príslušná hudobná tradícia. Tá je úplná iba spolu s piesňovým repertoárom, s ľudovým tancom terchovská krútená, resp. čardáš, s vlastným hudobným štýlom a interpretmi, ktorí ju pokladajú za kľúčovú súčasť svojej kultúrnej identity a produkt svojej duchovnej výbavy. Prvé priame dôkazy o existencii terchovskej muziky sú z prelomu 19. a 20. storočia, keď v osade Kvočkovia pôsobila terchovská trojčlenná hudba nazvaná „Kvočkovská muzika“. Už v roku 1935 bola terchovská „Ištvaniarska muzika“ Franca Baláta zaznamenaná slovom aj obrazom vo filme Jánošík režiséra Martina Friča. V 80-tych rokoch slovenský etnológ a režisér Martin Slivka zdokumentoval hudobnú kultúru Jánošíkovho kraja vo filmoch Terchovská muzika a Muchovci. Terchovská muzika patrí k tým javom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní. Od roku 2013 je Terchovská muzika súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Gajdošská kultúra

Gajdy sú dychový nástroj pozostávajúci z mecha, z ktorého sa vyháňa vzduch, a z píšťaly s dierkami, z ktorej vychádza typický zvuk. Gajdošská kultúra má medzinárodný charakter a existuje hneď niekoľko krajín, do ktorých sa v 14. storočí rozšírila. Gajdy krajín sa líšia a výnimkou nie je ani Slovensko – k našim sa viaže široká paleta sprievodných prejavov, ktoré z gajdošskej kultúry robia dedičstvo. Slovenské gajdy sú odlišné technologickými postupmi výroby, dizajnovým spracovaním nástrojov, repertoárom piesní, sprievodnými rituálmi, obradmi či textami samotných piesní. Slovenská gajdošská kultúra bola v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

 

Snímka: TASR

Snímka: Youtube

Horehronský viachlasný spev

Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. Valašsko-pastiersky spôsob života a dlhé dni strávené na lúkach a pasienkoch pri pasení dobytka sa zaslúžili o hudobné bohatstvo a popri viacerých hudobných nástrojoch sa presadil aj ľudový spev. Ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu sa odlišujú od dolných. V rámci dolných obcí sú si navzájom bližšie Pohorelá s Heľpou a Závadka s Polomkou. Z hľadiska rázu ľudovej vokálnej kultúry zohrávali dôležitú úlohu prírodné podmienky. Za vznik tohto fenoménu vďačia horehronské obce predovšetkým prostrediu, v ktorom ich obyvatelia žili. Práve spev pri práci v prírode a horách sa pričinil o to, že tieto prejavy intenzívneho a hrdelného charakteru boli počuteľné do veľkej diaľky a vo viachlasných súzvukoch. Tradícia tohto typu spievania bola spojená s priebojnosťou i vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Tradícia spevu v neposlednom rade súvisí aj s náboženským cítením obyvateľov regiónu, hudobnú kultúru Horehronia významne ovplyvnila duchovná pieseň. Od roku 2017 je Horehronský viachlasný spev súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Duchovný význam smrti

Naši predkovia spomínali na svojich blízkych jednoducho a podstatne menej okázalo ako by chceli ľudia dnes. Svojich blízkych nosili v srdci. Takto funguje naša spoločnosť po dobách kresťanizácie. Treba však povedať, že pred dobami kresťanizácie boli naši predkovia omnoho viac duchovne vyspelí. Nedávali svoju energiu do symbolov smrti (kríž). Smútili, keď sa človek narodil (bolesť plodu, matky a dieťaťa) a radovali sa, keď zomrel (verili, že duša postúpila do vyšších vibračných energií a do vyspelejších civilizácií). Aj dnes existujú takéto vyspelé kmene napr. v Peru. Aj starí slovenskí Slovania to majú v sebe a sú nositeľmi prirodzeného duchovna vychádzajúceho z nášho DNA.

Snímka: internet

Snímka: Radovan Vojenčák/Marián Škovraga/Ján Aláč

Novohradské ľudové náhrobníky

Niekoľko desiatok dodnes zachovaných kamenných náhrobných tabúľ v tomto priestore je zhmotnením veľkého množstva znakov, symbolov a najrozličnejších motívov a ornamentálnej výzdoby. Do týchto náhrobníkov sú pretavené predstavy z ľudovej viery, filozofie a zároveň i množstvo zaujímavých a cenných informácií zo života jednotlivcov i celých dedín. Unikátne sú predovšetkým svojou výtvarnou stránkou. Ornamentálna výzdoba na nich je plná znakov a symbolov, z ktorých mnohé vychádzali z magicko-kultových predstáv minulosti, a ktorých pôvodný význam sa postupom času redukoval na úroveň dekoratívnosti. Boli plné symbolov života, nádeje v zmŕtvychvstanie a viery v ďalší život. Časté boli motívy srdca, rastlinné ornamenty, kvety alebo pletence. Objavuje sa na nich celá plejáda solárnych a hviezdicových motívov. Zaujímavosťou Novohradu je motívy pavúka – chrobáka alebo pomerne hojne využívaný symbol ciferníka hodín. S ručičkami hovoril o čase úmrtia a bez ručičiek symbolizoval večnosť. Ich zhotovitelia motívy dopĺňali aj o farebnosť. Používali hlavne modrú, červené, bielu a menej čiernu farbu. Nepoužívali farbu zelenú, a to i napriek tomu, že vo výzdobe obľubovali rastlinné ornamenty.

Životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši

Hugolín Martin Gavlovič bol slovenský františkánsky kňaz a spisovateľ. Svojou tvorbou sa radí do obdobia barokovej literatúry. Významným slovenským dielom Valaská škola mravúv stodola predbehol svoju dobu. Je to vyše 1200 12-veršových básní písaných bohemizovanou slovenčinou. Obsahovo tu napr. kriticky komentuje súveké spoločenské mravy. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, na srdci mu leží pravá láska k vlasti. Valaská škola je životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši, mravúv stodola sú mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe svetských a občianskych morálnych zásad.

 

Snímka: skolske.sk/ssag.sk

Snímka: Youtube

Je všetko pravda, čo stojí v Bibli?

„Dědko, to je všetko pravda, čo stojí v Bibli?“ Aaa, čert vie…Kto do těba kameňom, ty do něho chlebom? Aaa, kto by chlebom hádzal? Kameňom lapšie trafíš!

Zjednotenie národa

„Slovenský národ sa zjednotí, keď pochopí, aké bohatstvo mu bolo dané. Slovenský národ sa zjednotí, keď pochopí, že príroda a aj my sme súčasťou jedného veľkého vedomia, ktoré môžeme nazvať zdroj/univerzum/absolutno/Boh/supervedomie. Slovenský národ sa zjednotí a zbaví sa tyranov, keď si vytvorí vlastnú slovenskú koncepciu, ideu a vyšší mrav (étos). Slovenský národ sa zjednotí, keď bude v súlade duch/duša/telo. Slovenský národ sa zjednotí, keď prekročí morálku a postaví svoje hodnoty na mravnosti ducha v spojitosti so súladom s prírodou a ostatnými bytosťami na planéte Zem.“
„Slovensko je svetová krajina.“

  • Slovensko je štvrtou najviac zalesnenou krajinou Európy
  • Slovensko má druhú najväčšiu zásobu pitnej vody na svete
  • Slovensko patrí medzi krajiny najbohatšie na minerálne vody
  • Slováci sú najväčšími milovníkmi hôr v Európe, každý štvrtý výlet trávime v prírode (podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat).

Je to Slovensko čarovné hrdé, máme ho radi.

Snímka: Ždiar

Učme naše deti

Učme svoje deti,
že zem, po ktorej kráčajú
je popolom ich dedov.

Naučte svojich synov
byť mužmi skôr, než ich
systém a popkultúra naučí
byť ženou.

Ústavný zákon SR

„Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Pohlavná identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím pri narodení.“

Snímka: Malý bača/ephoto.sk

Snímka: 55. FSP 2022 Rodiny/fspdetva.sk

Ústavný zákon SR

„Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Rodičia sú otec – muž a matka – žena. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“

Hrdosť

Hrdosť na to, že tu pretrval tradičný kultúrny skvost a dedičstvo znalostí a zručností našich dedov. Bača je prvý hospodár, hlavný pastier oviec, gazda na salaši. Jeho úlohou je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho syra. Viete ale, čo znamená, keď bača povie aby ste priniesli geletu, nahnali ovce do strungy alebo zakľagali mlieko?

Snímka: Gazda z Očovej 40-te roky

Snímka: Bačovská výbava r. 1921

  • Bahnica – kotná ovca
  • Banďurka – ozdobný gombík
  • Baraniar – pastier baranov
  • Baraniarka – prístrešok pre pastierov
  • Baranica – čiapka z ovčej kožušiny
  • Belica – biela ovca
  • Bránica – diel ohrady pre ovce
  • Brusliak – kožúšok bez rukávov
  • Cedidlo – pastierska veľká kapsa
  • Cedienka – plátno na cedenie mlieka
  • Ciciak – jahňa chované len mliekom od matky
  • Črpačka – drevená zdobená nádobka na pitie
  • Črpák – drevená zdobená nádoba na pitie žinčice
  • Čútora – nádoba na nápoje
  • Dohán – tabak
  • Dojčiar – pastier ktorý dojí ovce
  • Dojka – dojná ovca
  • Geleta – drevená nádoba, resp. vedierko na zachytávanie mlieka pri dojení a vedierko na uskladnenie bryndze
  • Habarec – varecha na roztrepanie zrazeného mlieka
  • Halena – kabát zo súkna

Snímka: Starý múdry bača z Čičmian mal zbraň a chránil si svoj slovenský ROD

Snímka: Slovenský bača

  • Holenica – ohrada, v ktorej sú ovce sústredené pred dojením
  • Honelník – mladý zaúčajúci sa valach
  • Hrudienka – plachtička na odkvapkávanie syra
  • Jahňa – ovčie mláďa
  • Jahňačiar – pastier mladých oviec
  • Jalovka – ( oklamka ) neokotená ovca
  • Jarka – mladá, vyše ročná ovca
  • Karkula – čierna ovca s bielymi škvrnami na hlave
  • Kľag – syridlo
  • Kľaganie – zrážanie mlieka pridaním syridla
  • Kľagovnica – nádoba na syridlo
  • Klopár – zvonec
  • Koleda – časť naturálnej odmeny
  • Koliba – príbytok pastierov
  • Komarnik – prístrešok na uloženie syra
  • Kornuta – ovca s krátkymi rohami
  • Košiar – ohradené miesto pre ovce
  • Košarina – hnojenie lúk nocovaním oviec
  • Kotál – kotol
  • Kotná – kotná ovca

Snímka: Bača spod Tatier r.1928

Snímka: Gazda z Horehronia r.1937

  • Krample – nástroj na spracovanie ovčej vlny
  • Krpce – obuv s volskej kože
  • Kumhár – držiak kotla nad vatrou
  • Lajka – čierna ovca
  • Lesa – diel ohrady pre ovce
  • Liatovec – odlievaný zvonec
  • Liška – biela ovca s hnedými škvrnami
  • Magôčka – malý okrúhly gombík – ozdoba na pastiersku kapsu
  • Mechúr – vrecúško na tabak
  • Miešalník – chovateľ oviec
  • Mrcuľa – biela ovca s čiernymi bodkami na tvári
  • Nevárka – mlieko, ktoré zostalo po zobratí syra
  • Oboňa – drevená nádoba na žinčicu súdkovitého tvaru
  • Okaľa – biela ovca s čiernym ohraničením očí
  • Opašník – široký opasok
  • Osekanec – palica so zárezmi
  • Oštiepok – údený slaný syr sformovaný do väčšej vajcovitej podoby
  • Paselník – pastier
  • Podišiar – široká polica na sušenie a uskladňovanie syra
  • Polbača – zástupca baču

Snímka: Na salaši r.1947

Snímka: Vyšná Boca r.1969

  • Poldojka – ovca s menšou produkciou mlieka
  • Polklopár – zvonec
  • Postriežka – prístrešok pre ovčiarov
  • Pričňa – núdzové lôžko
  • Psiarka – zostatková tekutina po výrobe žinčice
  • Putera – väčšia drevená nádoba ( 60 – 100l ), do ktorej sa zlievalo a cedilo nadojené mlieko
  • Redik – premiestňovanie salaša
  • Rozsad – ukončenie salašnej sezóny, rozdelenie oviec chovateľom
  • Salašník – zástupca chovateľov oviec, ktorý kontroluje hospodárenie na salaši
  • Sedák – klátik na sedenie pri dojení
  • Siaha – dĺžková miera
  • Srvátka – odpadový produkt pri výrobe hrudkového syra ( žinčicovník )
  • Strežiareň – prístrešok pre ovčiarov
  • Striščiar – pastier, ktorý strihá ovce
  • Striženie – strihanie oviec
  • Strunga – miesto v košiari s prístreškom kde sa doja ovce
  • Súkeniaky – nohavice zo súkna
  • Šuta – bezrohá ovca
  • Šúflik – malá nádobka na odkvapkávanie syra
  • Syrec – ovčí syr

Snímka: Liptovská Kokava r.1936

Snímka: Na salaši r.1955

  • Tanistra – kapsa zo súkna na potraviny, nosila sa prevesená cez obe plecia ako ruksak
  • Tiešnik – drevený nástroj používaný pri spracovaní ovčieho mlieka
  • Tlačiar – nádobka z klátika, mierka na syr
  • Trepák – varecha
  • Valach – pastier oviec
  • Vakeša – ovca s čiernym ohraničením očí a pysku
  • Vartáľ – pastierska palica na obhŕňanie horiacich polienok
  • Zapekačka – fajka
  • Žinčica – nápoj získaný odváraním srvátky
  • Zvarnica – zostatková tekutina pri príprave žinčice

Šírenie našich tradícií vo svete

Najznámejší slovenský kosec Lukáš F. Janoška Kindera šíri vo svete naše tradície ako nikto: V kroji aj na Manhattane.

„Stretol som aj dvoch urastených newyorských policajtov. Pištole, obušky, všetko mali. Pozreli sme sa na seba a ten jeden povedal tomu druhému po slovensky: Pozri, Jánošík. Bol to Slovák z Ľubovne a ten druhý bol odkiaľsi z Poľska.“ – Lukáš F. Janoška Kindera.

Snímka: zivot.pluska.sk

Snímka: TASR

Veľký medzinárodný úspech: Bryndzové halušky v top 100 jedál sveta

Slovenská kuchyňa ponúka širokú paletu chutí, čo znamená, že si tu môže každý nájsť to svoje. Naša kuchyňa získava uznanie aj na medzinárodnej úrovni. Dokazuje to pravidelný záujem od portálu Taste Atlas, ktorý zostavuje zoznamy najlepších jedál. Tisíce gurmánov, ktorí milujú objavovanie nových chutí a majú za sebou cesty po celom svete, hodnotia jedlá a vytvárajú zoznam. Poradie sa neustále aktualizuje. V najnovšom rebríčku, konkrétne v rebríčku najlepších jedál sveta, sa umiestnilo aj tradičné slovenské jedlo. Konkrétne ide o bryndzové halušky. V rebríčku 100 najlepších jedál sveta sa umiestnili na 57. mieste. V rebríčku sa umiestnila aj tradičná slovenská polievka. Reč je o kapustnici. Toto tradičné jedlo z kyslej kapusty s pridaním kvalitných údenín, klobásy a hríbov si mnohí z nás pripomínajú počas Vianoc. V svetovom rebríčku 100 najlepších jedál sa umiestnila na 80. priečke.

Slovenská bryndza na ceste do sveta

Rok 1976: Od začatia pastvy odovzdali valasi už tritisíc kíl ovčieho syra bryndziarňam na ďalšie spracovanie. Bryndza a zvlášť tá májová je chutná a nechutí iba nám. Dokladom je vzrastajúci dopyt zo zahraničia. Do konca roka bryndziareň v Slovenskej Ľupči vyexpeduje do Spojených štátov amerických desaťtisíc kg sudovej bryndze. Ďalším veľkým odberateľom kam smerujú metráky májovej bryndze je Rakúsko. Bryndza sa vyrába aj v mliekarni Spišská Nová Ves. Stovky kilogramov ovčieho hrudkového syra vykupuje zo 158 salašov Východoslovenského kraja. Spolu s košickým závodom ju vyvážajú ako špecialitu do Maďarska. Zvláštnosťou výrobne je už 25-ročný export vyzretého ovčieho hrudkového syra do USA, ktorý z pôvodných 16 ton vzrástol na 210 ton.

Snímka: Majster bryndziarne v Slovenskej Ľupči Milan Švarc so spolupracovníkmi nakladajú bryndzu, určenú pre USA, do chladiarenských vagónov. Foto: archív TASR, autor T. Babjak/23. mája 1976

V hlavnej úlohe: Martin Brxa a geniálny pastiersky bič, ktorý bol predchodcom mobilov

Geniálny pastiersky bič, ktorý bol predchodcom mobilov. Najväčší ručne vyrobený slovenský bič uplietol majster Martin Brxa a je dlhý 9,26 m. Najhlasitejšie plieskanie bičom na Slovensku a slovenský rekord dosiahol rekordman Martin Brxa pri intenzite hluku 108,2 decibelu.

NAJVÄČŠÍ ŠÉF – BOSS je slovenský bača – gazda. 😎

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie