SVETOVÁ SLOVENSKÁ KUCHYŇA

Slovensko – Svetová krajina.

Snímka: Časopis Beseda r.1962

Svetová slovenská kuchyňa

Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia. V stredoveku na trhoch bežne predávali ryby aj mäso a bolo citeľné, že sa rozmáha aj vinohradníctvo. Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Jedným zo slovenských národných jedál sú bryndzové halušky, pri ktorých sa na prípravu používa bryndza, údená slanina, zemiaky a múka.

Kuchárska kniha z roku 1870

Ján Babilon bol majstrom kuchárom, majiteľom reštaurácie v Pešti, v ktorej sa varili slovenské jedlá, a kde sa schádzali popredné osobnosti slovenskej kultúry. Vyše 20 rokov zhromažďoval recepty a poznatky z gastronómie, ktoré zhrnul do prvej slovenskej kuchárskej knihy, ktorá vyšla v slovenčine roku 1870. Recepty boli dovtedy len v novinách či časopisoch. Väčšinou si recepty slovne tradovali susedia. Babilon ako prvý pozbieral 1 500 receptov v tejto podobe. Na takmer 600 stranách môžeme nájsť recepty od výmyslu sveta. Od polievok cez prípravu rôznych omáčok, mäsa až po dezerty. Babilon sa snažil knihou podľa vlastných slov prispieť k osvete a hrdosti slovenského národa.

Snímka: Facebook/Slovensky svet

Snímka: grandmagazine.argusmedia.sk

Made in Slovakia: Bryndza

Biele slovenské zlato, aj takto sa hovorí tejto zdraviu prospešnej obžive. Bryndza patrí medzi neodmysliteľnú súčasť našej krajiny a tradícií už niekoľko desiatok rokov. Nie je však bryndza ako bryndza a zdraviu prospešná je len tá pravá. Tento národný poklad máme pred očami, no nie všetci poznáme jeho blahodarné účinky. Určite by sme bryndzu mali zaradiť do svojho jedálnička častejšie. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemný a roztierajúci sa zrejúci syr. Vyrába sa tradičným spôsobom drvením a mletím vyzretého ovčieho alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra. Pravá bryndza obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra, takže nie je úplne hladká. Podiel ovčieho syra však musí byť väčší ako 50%, nájdete aj 100%. Mieša sa so soľou alebo špeciálnym soľným roztokom, čím sa táto metóda výroby odlišuje od výroby iných druhov ovčieho syra mimo územia Slovenska. Bryndzu, najmä tú májovú, odborníci považujú za unikátny patent prírody, prírodnú konzervu, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka.

Made in Slovakia: Žinčica

Žinčica je tradičný slovenský nápoj z ovčieho zakľaganého mlieka. Výroba žinčice bola rozšírená na salašoch v celej oblasti slovenských Karpát. Žinčica vzniká pri výrobe syra. Srvátka, ktorá zostane v kotle po vybratí syra sa ohrieva nad vatrou. Keď začne bublať, zozbiera sa vrchná najhustejšia vrstva srvátky tzv. urda, z ktorej sa miešaním a prelievaním tvorí jemná žinčica. Miešaním čerstvej a staršej sa získava kyslá žinčica. Na salašoch pastieri oviec pili tento nápoj z drevených črpákov každodenne. Nápoj sa užíval ako liek pri pľúcnych a žalúdočných chorobách. Žinčica je považovaná za tradičný slovenský produkt z ovčieho mlieka.

Snímka: Shutterstock

Snímka: hubertsekt.sk

Made in Slovakia: Hubert J.E. & Chateau Palugyay

Vinárske impérium, ktoré nemalo v Európe obdobu založil v Bratislave Jakub Palugyay (1819 až 1885), podnikavý pán z Liptovskej Palúdzky. Značka vín Chateau Palugyay sa už v 19. storočí radila medzi najlepšie vína sveta. V roku 1864 začala firma Jakuba Palugyaya exportovať aj do tak vzdialených krajín ako je Mexiko či USA a získavať významné ocenenia na medzinárodných výstavách v Terste, Bruseli, Sydney, Viedni, Paríži a Melbourne. K titulu dvorného dodávateľa mexického cisára a vojvodu z Nassau, pribudli tituly dvorného dodávateľa belgického kráľa a arcivojvodu Jozefa. V roku 1871 sa podnik Palugyay stáva dvorným cisárskym a kráľovským rakúsko-uhorským dodávateľom vín. Značka vína Palugyay sa stala známou prakticky po celom svete. 

V roku 1825 vznikla na Radlinského ulici v Bratislave prvá továreň na výrobu šumivého vína mimo Francúzska. Továreň sídlila na miestach, kde sa dnes vzdelávajú študenti chemicko-technologickej fakulty STU. Spoločnosť založená bratislavskými mešťanmi Johannom Fisherom a Michaelom Schönbauerom. Prvý člen rodiny Hubertovcov, Franz Hubert, sa ako spolumajiteľ továrne spomína až o 50 rokov neskôr. Spoločnosť v roku 1840 vyrábala 10-tisíc fliaš sektu ročne. Prepracovaná technológia a výborná kvalita vín začali prinášať úspechy nielen doma, ale aj za hranicami. Hubert J. E. exportovala do Ameriky, Talianska, Austrálie, Ruska, Anglicka Škótska a Indie a získala aj jedno z najvýznamnejších ocenení – francúzsky kríž za úspechy na medzinárodnej výstave vín v Bordeaux. V 50. rokoch prechádza výroba do mesta Sereď. Firma je jedna z najstarších slovenských spoločností, ktorá funguje nepretržite až dodnes.

Made in Slovakia: Treska

„Treskoslovensko je malebná krajina preslávená vo svete jedinečnou národnou pochúťkou – lahodnou treskou v majonéze. V Treskoslovensku je vítaný každý, kto miluje tresku v majonéze a nášho prezidenta, jeho delikátnosť Veľkého Treska.“ Takto vtipne bola spustená propagačná kampaň, ktorá mala za úlohu vrátiť na pulty našich predajní tresku v majonéze podľa pôvodnej receptúry z roku 1954, keď bol na trhu nedostatok iného mäsa. Autorom receptu na tento unikátny šalát, ktorý nebol príliš drahý, bol bratislavský kuchár a cukrár Július Boško. Na výrobu použil varené mäso z aljašskej tresky, majonézu a marinovanú zeleninu. Pôvodný názov produktu bol šalát v remuláde a vyrábal ho štátny podnik Ryba vo všetkých svojich závodoch. Dopyt po nej bol čoskoro taký veľký, že ho ledva stíhali pokryť.

Snímka: Ryba Košice

Snímka: SITA.sk

Made in Slovakia: Skalický trdelník

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie na Slovensku, konkrétne oblasť Skalice. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Najdlhší Skalický trdelník na svete meria 208 centimetrov, na trdlo ho namotali a upiekli v Skalici na Trdlofeste. Na jeho výrobu potrebovali 3,5 kilogramu cesta, ktoré namotávali na špeciálne vyrobený drevený valec, trdlo. Trdlo vyniesli nad pripravené ohnisko a upiekli. Celá príprava od zarobenia cesta vrátane pečenia trvala približne tri hodiny.

Made in Slovakia: Chrumky

Zlaté slovenské porekadlo: Dobrý tovar sa sám chváli. Vyrábajú sa od roku 1974, nitrianskou spoločnosťou MIVA. Sú neodmysliteľnou súčasťou dedinských krčiem, no nájdete ich na pulte takmer v každom obchode. Zmenou si neprešla ani receptúra. Fungujú bez marketingu. Kukurično-arašidové chrumky firme MIVA vynášajú aj bez toho, aby ich majiteľ musel dať čo i len euro do reklamy a marketingu. Spoločnosť nemá ani len web či stránku na sociálnych sieťach. Žiadny Facebook, Instagram. Žiadne súťaže alebo reklamy. Majiteľ spoločnosti Dušan Kuča nekomunikuje so žiadnymi médiami, nie je treba. Radšej sa venuje potravinárskemu odvetviu a svojmu závodu, ktorému zostal verný pred rokom 1989 a aj po roku 1989. Chrumky poznajú aj v zahraničí ako vo Veľkej Británii, Kanade či Írsku. Sú lákadlom aj pre zahraničných návštevníkov.

Snímka: storage.sk

Snímka: Majster bryndziarne v Slovenskej Ľupči Milan Švarc so spolupracovníkmi nakladajú bryndzu, určenú pre USA, do chladiarenských vagónov. Foto: archív TASR, autor T. Babjak/23. mája 1976

Slovenská bryndza na ceste do sveta

Rok 1976: Od začatia pastvy odovzdali valasi už tritisíc kíl ovčieho syra bryndziarňam na ďalšie spracovanie. Bryndza a zvlášť tá májová je chutná a nechutí iba nám. Dokladom je vzrastajúci dopyt zo zahraničia. Do konca roka bryndziareň v Slovenskej Ľupči vyexpeduje do Spojených štátov amerických desaťtisíc kg sudovej bryndze. Ďalším veľkým odberateľom kam smerujú metráky májovej bryndze je Rakúsko. Bryndza sa vyrába aj v mliekarni Spišská Nová Ves. Stovky kilogramov ovčieho hrudkového syra vykupuje zo 158 salašov Východoslovenského kraja. Spolu s košickým závodom ju vyvážajú ako špecialitu do Maďarska. Zvláštnosťou výrobne je už 25-ročný export vyzretého ovčieho hrudkového syra do USA, ktorý z pôvodných 16 ton vzrástol na 210 ton.

Vynález bryndzy

Bryndza je slovenským vynálezom, za ktorým stojí Ján Vagač. Vymyslel ju, keď hľadal riešenie, ako konzervovať ovčí syr. Rodák zo Starej Turej, majiteľ mäsiarstva, cestoval po Slovensku, kde nakupoval dobytok. Na cestách sa spriatelil s bačami, známymi svojou pohostinnosťou. Mimoriadne ho zaujal zvláštny hrudkovitý syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Premýšľal, ako ho dostať do obchodov, aby sa nepokazil, a dobrý a lacný výrobok by finančne vypomohol ľuďom z najchudobnejších oblastí Slovenska. Začal teda so syrom robiť rôzne pokusy. Nakladal ho, sušil, vaľkal a solil, až docielil, čo chcel – a začal s výrobou bryndze. A tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve. Po jeho smrti prevzali podnik synovia. Najviac sa o rozmach bryndziarne postaral Jánov vnuk Alexander. Pochúťku vyvážali až do Ameriky.

Snímka: archív Podpolianske múzeum/dobry-pastier.sk

Snímka: internet

Vynález Gertingerovho procesu výroby cukru

Medzi priekopníkov a vynálezcov prácnych spôsobov získavania cukru patril prešovský lekárnik Samuel Ján Gertinger (1754 – 1813), ktorý ako prvý človek v bývalom Uhorsku získal z vtedajšieho jedného funta (560g) repy jeden jót (1,78g) tvrdého cukru. Gertinger skúmal možnosti, ako by sa dal získať z repy cukor, o čom sa vo vtedajšej odbornej tlači uverejnilo niekoľko hypotetických článkov, no zatiaľ sa to v praxi nikomu nepodarilo, až jemu, v roku 1801. Gertinger zostrojil zariadenie vlastnej konštrukcie, na ktorom vyrobil malé množstvo cukru. Na extrahovanie cukru použil nemecké technológie, ktoré v mnohých smeroch následne vylepšil. Produktom bola hustá masa pokrytá cukrovou blanou, ktorú lisovali v špeciálnych drevených lisoch podľa Gertingerovho patentu. Gertinger naučil Stredoeurópanov vyrábať repný cukor.

Vynález Viney

Docent Ján Farkaš sa narodil 30. apríla 1923 v Modre. Pochádzal zo starej vinohradníckej rodiny. Po Jánovej starej mame Zuzane Kellenbergerovej siahal tento modranský rod až do trinásteho storočia. Ján Farkaš pracoval v pezinských vinárňach, kde dostal neľahkú úlohu – vytvoriť lacný a chutný nápoj bez alkoholu, ktorý by konkuroval nápojom zo zahraničia. Fakaš mal v úmysle vymyslieť nápoj, ktorý by bol prírodný, osviežujúci a netradičný zároveň. Chcel, aby nápoj nemusel obsahovať konzervanty, byť pasterizovaný a mal chuť hrozna. Spolu s kolegami preto vyvinuli nápoj zo zvyškov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Samotná značka Vinea vznikla v roku 1973 a málokto vie, že toto slovo pochádza z latinčiny a znamená Vinohrad. Čo je však ešte zaujímavejšie, názov vymysleli dcéry Jána Farkaša. V roku 1980 Vineu začali plniť do 0,7 litrových fliaš a v polovici osemdesiatych rokov ju ako jeden z mála nápojov zo socialistického bloku začala vyvážať do USA a Kanady, kde sa stala dôstojným konkurentom pre tamojšie sladené nápoje. Ján Farkaš bol muž činu, vedec, pedagóg, autor dvoch skvelých kníh o víne (Všetko o víne, Technológia a biochémia vína), ktoré Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži vyhodnotila ako knihy roka. V pamäti národa však zostane najmä ako vynálezca geniálneho prírodného nápoja.

 

Snímka: geocaching.com/dobrenoviny.sk

Snímka: David Nagy, CLRCFF/cas.sk

Vynález čírej kávy

Clear Coffee hlási revolúciu vo svete kávy. Košický vynálezca Dávid Nagy ohúril unikátnym nápojom: Vyzerá ako minerálka, no chutí ako káva. Prišiel s nápadom vyrobiť priesvitnú kávu. Prvá bezfarebná káva na svete. Od nápadu do finálneho riešenia mu trvalo dva roky, kým bol so svojím výrobkom spokojný. Receptúru mladý Košičan odmieta prezradiť. Cieľom Clear Coffee bolo vytvoriť úplne nový kávový nápoj, ktorý chutí ako káva, nakopne ťa ako káva, ale práve vďaka svojej čírosti nápoj nepôsobí nepriaznivo na belosť zubov. Nápoj neobsahuje žiadne konzervačné látky, arómy, stabilizátory, cukry a ani sladidlá.

 

Vynález umelého sladidla

Dr. Michael Sveda, chemik, vynálezca cyklamátov, nekalorického sladidla, ktoré sa stalo veľmi populárnym sa narodil 3. februára 1912 vo West Ashford, Connecticut, ako syn imigrantov zo Slovenska. Z otcovej strany jeho korene siahajú do obce Livov, okr. Bardejov. V roku 1937, keď robil laboratórnu prácu pre svoj doktorát na University of Illinois, očistil si pery bez toho, aby si umyl ruky, a zistil, že jeho prsty chutia sladko. Zaujatý ochutnal chemikálie zo všetkých kadičiek pred sebou a objavil zlúčeninu, ktorú nakoniec rafinoval na sladidlo. Patent získal v roku 1939, ale až v roku 1951 federálna vláda schválila cyklamáty ako potravinovú prísadu. Predtým bol ako umelé sladidlo dostupný iba sacharín a čoskoro sa pre tento alternatívny produkt vytvoril obrovský trh. V roku 1969 však federálne ministerstvo zdravotníctva zakázalo cyklamáty uvádzať na trh. Dr. Sveda, ktorý raz v rozhovore pre The New York Times povedal, že „Boh sa stará o prekliatych bláznov, deti a chemikov,“ pripísal prozreteľnosť za svoj objav cyklamátov. “Môj otec by bol prvý, kto by povedal: „Ak je to škodlivé, nepoužívaj to,“ povedala jeho dcéra Sally Sveda z Newton Falls, Massachusetts. V nasledujúcich rozhovoroch naznačil Dr. Michael Sveda, že cukrovarnícky priemysel využil svoju politickú silu na utlmenie konkurenta. Dr. Michael Sveda tvrdil, že experimenty neboli dostatočne prísne na to, aby zaručili zákaz. V skutočnosti ďalšie vládne štúdie totiž odporovali zisteniam zakázaným zákazom.V jednom z Národného onkologického inštitútu bola skupina opíc kŕmená dávkami chemikálie ekvivalentnej pitiu 30 plechoviek umelo sladenej sódy denne po dobu 17 rokov bez akýchkoľvek nezvyčajných známok choroby.

Snímka: wtop.com

Snímka: rodina Brodekovcov/Zbierkový fond Považského múzea v Žiline/kaufland.sk

Vynález nákupného vozíka

V Amerike bolo okolo roku 1900 vyše osemdesiat dielní a menších či väčších tovární považských, kysuckých a spišských drotárov, ktorí tam úspešne pôsobili. Už koncom devätnásteho storočia existovalo uzavreté slovenské sídlisko najmä vďaka aktivite pozemkového makléra Jozefa Ďuriša, pôvodom drotára. Bratia Brodekovci si kúpili drotársku dielňu v New Yorku – vyrábali tu najmä tienidlá na lampy a úžitkovo-dekoratívne predmety pre domácnosť z drôtu denne dvanásť hodín, okrem nedele. V supermarkete videli, ako jedna pani tlačí pred sebou kostru z detského kočíka, prispôsobenú na prevoz nákupu – na kostre kočíka mala primontovaný prútený kôš. Kôš na kolieskach! – vhuplo Brodekovcom do hlavy. Iskra v nich navodila myšlienku vyrábať drôtené nákupné vozíky. Rodák z Dlhého Poľa Ján Brodek, vytiahol nákres svojho vylepšeného drôteného nákupného vozíka na kolieskach. Chcel ním ľuďom uľahčiť nosenie ťažkých nákupov z obchodu k autu. Bratia návrh rozkreslili a prihlásili na patentovom úrade. Ján Brodek (vynález zaregistrovaný pod menom John Brodeck) získal v USA patent na svoj nákupný vozík. Po získaní licencie začali bratia vozíky vyrábať v novej newyorskej dielni. O šesť rokov postavili modernú továreň v Englewoode. Vznik slovenského drotárskeho remesla sa u nás datuje niekedy na prelome 17. a 18. storočia a najrozšírenejším sa stalo v hornatých regiónoch severného Slovenska, odkiaľ pochádzali aj bratia Brodekovci.

Severoslovenská kuchyňa

Pochádza z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. V rovnakom duchu býva na Slovensku zbieraná kapusta počas jesene, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť (kyslá kapusta), čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a z toho včelie produkty. Toto je surovinová základňa gastronómie severných hornatých častí krajiny.

Snímky: konfra.estranky.sk

Snímka: slovander.sk

Slovenská kuchyňa na juhu a v nížinách

Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu. Múčniky a cestoviny sa jedia sladké aj slané.

Slovenské polievky

Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku – kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trochu múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad kuracia alebo hovädzia a gulášová. Na Vianoce je najrozšírenejším štedrovečerným jedlom kapustnica alebo hubová polievka na kyslo.

Snímka: Prostonárodní kuchařka Květy Fialové

Snímka: spolusmesilnejsi.sk

Slovenské prívarky

Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky. Môže obsahovať pretlak, mlieko alebo na Slovensku obľúbenú smotanu.

Slovenské múčniky, slané koláče

Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz. V pečení sa často používajú mak, orechy a tvaroh.

Snímka: Shutterstock

Snímka: Salaš Krajinka

Slovenské šaláty a syry

Na šaláty sa často používa červená alebo biela kapusta. V zimných mesiacoch bývalo zvykom podávať kyslú kapustu k hlavnému jedlu. K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Tiež je tradičný ovčí syr.

Slovenské ryby

Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Pstruh je po kaprovi druhou najčastejšou rybou na slovenských stoloch. Najznámejší je pstruh dúhový a pstruh potočný. Oba druhy pstruha sa množstvom nenasýtených mastných kyselín a bielkovín veľmi nelíšia od ostatných rýb, no predbiehajú ostatné ryby obsahom draslíka, horčíka a fosforu. Obsahujú tiež vitamín D a E. Konzumácia pstruha sa odporúča aj ako prevencia proti infarktu a mŕtvici.

Snímka: diana-ryby.cz

Snímka: ochutnaj.praveslovenske.sk

Slovenské nápoje

Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín. Z destilátov je typickou borovička a slivovica. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. Karpatské brandy sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami. Na Slovensku býva zvykom pri príležitosti pozvania na rodinný obed či večeru alebo večierok priniesť fľašu vína alebo liehoviny.

Slovenský domáci chlebík

V slovenských domácnostiach pravidelne rozvoniaval čerstvo upečený chlieb. Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pravdepodobne to bol dôvod, prečo sa gazdiné zvykli počas pečenia sedemkrát prežehnať.

Snímka: sdetmi.com

Veľký medzinárodný úspech: Bryndzové halušky v top 100 jedál sveta

Slovenská kuchyňa ponúka širokú paletu chutí, čo znamená, že si tu môže každý nájsť to svoje. Naša kuchyňa získava uznanie aj na medzinárodnej úrovni. Dokazuje to pravidelný záujem od portálu Taste Atlas, ktorý zostavuje zoznamy najlepších jedál. Tisíce gurmánov, ktorí milujú objavovanie nových chutí a majú za sebou cesty po celom svete, hodnotia jedlá a vytvárajú zoznam. Poradie sa neustále aktualizuje. V najnovšom rebríčku, konkrétne v rebríčku najlepších jedál sveta, sa umiestnilo aj tradičné slovenské jedlo. Konkrétne ide o bryndzové halušky. V rebríčku 100 najlepších jedál sveta sa umiestnili na 57. mieste. V rebríčku sa umiestnila aj tradičná slovenská polievka. Reč je o kapustnici. Toto tradičné jedlo z kyslej kapusty s pridaním kvalitných údenín, klobásy a hríbov si mnohí z nás pripomínajú počas Vianoc. V svetovom rebríčku 100 najlepších jedál sa umiestnila na 80. priečke.

Snímka: TASR

Tradičné slovenské jedlá

  • Bryndzové halušky
  • Úhrabky, lepenice
  • Zemiaky s kapustou
  • Krúpna baba
  • Lokše
  • Zemiakové placky a haruľa
  • Kapustníky
  • Pirohy
  • Šúľance
  • Úhrabky
  • Buchty
  • Slivkové gule
  • Šišky a fánky
  • Trdelníky
  • Ťahané štrúdle
  • Kysnutý kakaový a jablkový závin
  • Slané koláče – kapustníky, škvarkovníky a zemiakové pagáče
  • Husté polievky a prívarky zo strukovín a zemiakov
  • Kapustnica
  • Cesnačka
  • Demikát – bryndzová polievka
  • Fazuľová polievka s údeným kolenom
  • Zabíjačkové špeciality
  • Ryby zo slovenských vôd
  • Slovenský domáci chlebík

Snímka: rtvs.sk

Slovensko – svetová krajina s 250 000 rokmi histórie