Slovenský ľudový tanec sa stáva umením

V 20. storočí klasický tanečný folklór postupne odumiera, stráca na životnosti. K určitému zvratu dochádza až po druhej svetovej vojne, keď sa ľudový tanec stáva javiskovým umením. V tomto období sa začali ľudové tance zaznamenávať a to opisom, fotografiou, ba i magnetofónom a filmom. Postupne vznikali folklórne skupiny, súbory, aj súbory, ktoré sa ľudovému tancu venujú na profesionálnej úrovni. Skupín je na Slovensku viac ako sto. Sú v nich zastúpené všetky generácie, od malých detí až po starých mužov a ženy, prevažne z jednej dediny. Snažia sa o autentické stvárnenie zvykov a tradícií z ich okolia. To znamená, že ich choreografie sú stavané podľa jednotlivých osláv v roku a obsahujú tradičné piesne a hovorené slová k danému sviatku. Súbory, ktorých je viac ako sedemdesiat, postupne získavali od týchto skupín tanečné prvky, piesne, nárečie, učili sa ich tradíciám. Zameriavajú sa viac na štylistiku tanečných prvkov ako na autentické stvárňovanie. Slovensko je jednou z mála krajín, ktoré sa môžu pochváliť pestrosťou ľudových tradícií. Vďaka mladým hudobníkom a tanečníkom je folklór aj dnes atraktívny a vyhľadávaný nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.