Ružová panna – Prvá Miss na Slovensku

Prvú súťaž krásy vymyslel a zorganizoval v obci Nadáš (dnešný Trstín) farár Imrich Štvrteczký v roku 1837. O desiatom ročníku súťaže v roku 1846 informoval aj týždenník Orol tatranský, ktorý redigoval Ľudovít Štúr. Prihlásiť sa do súťaže vtedy mohli len panny od 17 do 25 rokov. Kým dnes dievčatám okrem pekného zovňajšku stačí vedieť sa správne zavlniť do latinskoamerických rytmov, ich predchodkyne z Oravy to mali oveľa ťažšie. Súťaž totiž bola o dokonalosti tela a duše. Titul mohla používať celý rok, ale len za dodržania stanovených podmienok. Kandidátka musela ovládať katechizmus, pravidelne chodiť do kostola, vzdávať úctu rodičom, vrchnosti, gazdom a duchovným, a hlavne viesť mravopočestný život. Preto aj titul, ktorý dievča získalo, bol Ružová panna. Dievčatá zlej povesti, lenivé, ľahkomyseľné, ktoré v zime po ôsmej a v lete po deviatej hodine frajerov do domu púšťali, nemali šancu. Prilepšením pre súťažiacu bolo aj to, ak pána farára upozornila, že jedna z konkurentiek má za sebou nejaký prehrešok, ktorý nemá s počestnosťou nič spoločné. Porotu tvorili ženatí muži, svoj hlas odovzdali v kostole. V strede kostola v Trstíne boli truhličky s menami kandidátok. Bolo viac kôl, kým nezostali tri a z nich sa hlasovalo, ktorá bude ružovou pannou roka. Ak bolo hlasovanie nerozhodné, o  víťazke rozhodoval farár. Víťazka získala veniec a 100 zlatých, ktoré musela odovzdať richtárovi. Vrátil jej ich až v deň sobáša. Okrem sto zlatých, ak by zomrela skôr, než by sa vydala, mali dostať pozostalí na pohreb ďalších dvadsať zlatých. Zároveň na rakvu by dostala veniec z ruží. Po odovzdaní titulu a peňažnej sumy bola omša. Na nej kňaz nikdy nezabudol zdôrazniť potrebu mravnej čistoty mládeže.