Svetové slovenské retro značky zaniknutej histórie
Slovensko – Svetová krajina.
Slovensko – Svetová krajina.
ZŤS Martin/Zdroj snímky: Archív Jaroslava Gazdíka
Pripomíname si slovenské značky a podniky, ktoré sa nezmazateľne zapísali do slovenských dejín a ohúrili svojou kvalitou celý svet. Ikonické a slávne legendy MADE IN SLOVAKIA dokázali, že zlaté slovenské ručičky si vedeli podmaniť svet. Klobúk dolu a hlboká úcta pred ich majstrovstvom.
Strojársky kolos v provinčnom mestečku národnej kultúry začal písať svoju históriu 16.5.1948. V tento deň položili základný kameň novému závodu, vtedy ešte pod menom Kriváň Č.K.D. Už o dva roky neskôr bol závod pričlenený k národnému podniku ČKD Sokolovo Praha a následne bol v roku 1953 vyhlásený za samostatný národný podnik. Výstavba strojárskych závodov na Slovensku napredovala a preto bol v roku 1965 založený trust týchto závodov pod názvom – ZŤS – Závody ťažkého strojárstva. Celkovo tvorilo podnik sedem samostatných závodov a generálne riaditeľstvo podniku sídlilo v Martine. Samotný závod Martin zamestnával vyše 15 000 ľudí. Závod vyrábal motory do lokomotív, stavebnú techniku, bagre, motory pre firmu ZETOR a neskôr aj samotné traktory ZETOR. Tzv. špeciálna výroba zahŕňala výrobu tankov – modely T55 a T72. Vznik a rozvoj tohto závodu navždy zmenil provinčný ráz mesta Martin. Budovali sa nové mestské časti, došlo k nárastu obyvateľstva prisťahovanému pre potreby závodu. Rozvoj športu a kultúry v meste bol rovnako pod taktovkou Strojární. Vznik tohto závodu bol pre Martin a Turiec historickým míľnikom, ktorý navždy zmenil tento región. ZŤS až do svojho rozpadu 1. 7. 1990 zamestnával vo výrobných prevádzkach, účelových organizáciách a vývojových ústavoch na Slovensku a v Čechách 85 tisíc pracovníkov, vo vlastných 14 Stredných odborných učilištiach pripravoval tisíce študentov na budúce povolanie, dosahoval miliardových tržieb a zisku a viac ako polovicu produkcie vyvážal do desiatok krajín celého sveta.
Zdroj snímky: artscale.eu
Zdroj snímky: forum.moped.ee
Babetta, hovorovo babeta, bol moped vyrábaný na Slovensku v podniku Považské strojárne v Považskej Bystrici, neskôr v Kolárove. Na zahraničných trhoch aj pod menami Jawa, FreeWheeler, Nippy, Breeze. Slávny Manet M90 vyrábali od polovice roku 1947 a do roku 1951 vyrobili 37 630 exemplárov. Manet M90 s dvojpiestovým jednovalcovým motorom mal premiéru na parížskom autosalóne v roku 1947. Zaujímavé je, že prvý motocykel Honda model D z roku 1949 sa na Manet veľmi podobal. Výrobu Maneta ukončila kórejská vojna, pretože strojárne museli vyrábať zbrane.
JUDr. Jaroslav Frei (1904 – 1981) bol technickým riaditeľom podniku Jawa. Bol šikovný manažér a vizionár. Počas vojny stál v ťažkých časoch na čele Jawy, úspešne ťahal za nos nemeckých okupantov a skrýval materiál, ktorý sa zišiel po vojne. Najprv sa podarilo sa ukryť 31 tisíc guľôčkových ložísk i 1,6 milióna valčekov a guľôčok do ložísk. Po roku 1943 sa podarilo ukryť súčiastky, ktoré po vojne stačili na výrobu 8200 motocyklov a 700 automobilov. Pod vedením Jaroslava Freia v protektoráte pod hrozbou trestov smrti vyvíjali tajne budúci motocykel Jawa 250 ľudovo nazývaný Pérák a automobil Jawa Minor.
Vo svojom dome v izbičke za kuchyňou Freiovci ukrývali do konca vojny židovské dievča. Po vojne však komunisti začali ovládať česko-slovenské hospodárstvo. Do vedenia podniku Jawa sa predrala špina. Odvolali nepohodlného šéfkonštruktéra Jawy 250 Dr. Ing. Vsevoloda Grečenka (1898 – 1948), JUDr. Jaroslav Frei dostal infarkt.
Naše babetty sa vyvážali do celého sveta. V Považskej Bystrici vyrobili tisíce motocyklov, vyvážali ich do osemdesiatich krajín sveta.
Mnohí Slováci si dodnes pamätajú na časy, keď popradský podnik predstavil horúcu novinku – Tatramat 246 mini, ktorá mala priniesť revolúciu do každej slovenskej domácnosti. Práčka sa rýchlo stala pýchou každej gazdinky a ozdobou socialistických kúpeľní. Do najobľúbenejšej práčky, ktorá na jubilejnom veľtrhu spotrebného tovaru získala zlatú medailu, sa zmestilo 4 a pol kila bielizne a mala neskutočných 15 pracích programov. Priniesla skutočnú inováciu a mnohé gazdinky tak vykúpila z útrpného ručného prania a žmýkania. Predchodcu výroby práčok v Poprade treba hľadať ešte v 19. storočí — v roku 1845, keď v neďalekých Matejovciach založil Carl August Scholtz strojársku dielňu. Najprv vyrábala klince a česadlá, neskôr pocínovaný a pozinkovaný tovar a iné plechárenské výrobky. Počas oboch svetových vojen sa sortiment prispôsobil vojenskej výrobe a preorientoval sa na sporáky, sudy a smaltované nádoby. Po vojne sa z podniku stali najprv znárodnené Spojené smaltovne, až kým ich v roku 1950 nepremenovali na Tatrasmalt. Ten dostal aj nový výrobný program – elektrické spotrebiče pre domácnosť. Práčky sa tu ešte za socializmu začali vyrábať aj vo francúzskej a v juhoslovanskej licencii. V roku 1974 získava továreň názov Tatramat Matejovce, ktorý sa však čoskoro mení na Tatramat Poprad. Po zmene režimov koncom 80. rokov sa závod veľmi rýchlo transformuje na akciovú spoločnosť a v roku 1992 sa rozštiepi na dve firmy. Časť, ktorá vyrába práčky, zakladá spoločný podnik s americkou firmou Whirlpool. Najprv fungovala ako Joint-venture Whirlpool Tatramat, v roku 1996 ju definitívne premenovávajú na Whirlpool Slovakia.
Zdroj snímky: anc
Na východných svahoch Oravskej Magury vyrástol nový závod na výrobu televíznych prijímačov. Po ôsmich rokoch Ľanárskych závodov Orava v Nižnej nad Oravou došlo k nevídanému historickému prelomu. Z ľanárskych závodov sa v roku 1957 stala fabrika TESLA Orava Nižná. Na Orave tak vzniká nové priemyselné odvetvie – elektrotechnika. Popri končiacej textilnej výrobe sa začína okamžite s prípravou a nábehom výroby malých rádioprijímačov Talizman, Rytmus a Racek. Prvý rádioprijímač bol vyrobený v marci. Kontinuálne boli vyrábané ďalšie – Rytmus a rozložené sady rádioprijímača Racek, ktoré ako prvé výrobky závodu boli určené na export. Vtedajší pracovníci podniku si svoje elektrotechnické zručnosti overili na výrobe takmer 68 tisícok malých rádií. To ľudí uistilo, že zvládnu aj pripravovanú náročnú výrobu televízorov. Jedným dychom treba povedať, že prechod na elektrotechnickú výrobu znamenal obrovský skok v myslení ľudí, v ich sociálnom a spoločenskom zabezpečení a postavení, ale hlavne enormný nárast pracovných príležitostí.
Nezvratným a významným zlomom bol vznik Závodnej učňovskej školy v Nižnej v roku 1957, ktorá v prvom ročníku prijala „do učenia“ 32 nových adeptov elektrotechnického povolania.
Deň D – 28. august 1958 – kedy výrobné linky podniku opustil prvý čiernobiely televízny prijímač Mánes. Cieľ sa podarilo naplniť. Bola to na tie pomery nevídaná sláva. Zo slávy sa však dlho žiť nedá, a to si všetci veľmi dobre uvedomovali. Ešte do konca roka 1958 bolo vyrobených takmer 6 000 TVP Mánes a v roku 1959 sa už začalo intenzívne pracovať na vývoji a neskoršej výrobe televízora ORAVAN.
V roku 1960 podarilo plán splniť a vyrobiť 110 tisíc oravských televízorov. Znie to až neskutočne, ale v roku 1966 bol v Tesle Orava vyrobený miliónty televízor, v roku 1969 dvojmiliónty, v roku 1977 už päťmiliónty a v roku 1989 desaťmiliónty. Prvý farebný televízor bol v Tesle Orava vyvinutý a vyrobený v roku 1972. Celkom bolo vo fabrike TESLA Orava Nižná – po transformácii v máji 1992 na OTF až do konkurzu na OTF – TV vo februári roku 2000 – vyrobených bezmála 12 miliónov televízorov, z toho 3, 3 milióna farebných. Podnik bol najväčším zamestnávateľom na Orave.
Zdroj snímky: archív TASR