ELITNÍ SLOVENSKÍ BAČOVIA
Slovensko – Svetová krajina.
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: Gazda z Liptovskej Tepličky
Slovenskí bačovia boli elitou. Slovensko malo kedysi okolo dvetisíc bačov. Zostala z nich hŕstka, 50 – 60 takých, čo sú skutočnými pokračovateľmi hrdej a váženej profesie. Ospievanej v piesňach, preživšej v ojedinelom umení, kultúre a, pravdaže, v bryndzi. Bačovia formovali národ a ráz krajiny, jeho povedomie a zmýšľanie. Bača je prvý hospodár, hlavný pastier oviec, gazda na salaši. Jeho úlohou je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho syra. Baču charakterizujeme ako najšikovnejšieho ovčiara spomedzi všetkých, muža s vynikajúcou znalosťou výroby kvalitného syra, človeka pracovitého a čistotného, statočného a čestného, ktorý zverený statok miluje ako svoj vlastný, pašu šetrí a nie humpľuje.
Bačovia formovali národ a ráz krajiny, jeho povedomie a zmýšľanie. Bača je prvý hospodár, hlavný pastier oviec, gazda na salaši. Jeho úlohou je organizovať pastierske práce a vyrábať produkty z ovčieho syra. Boli to aj remeselníci, vedeli utkať, ušiť, vyšiť, postaviť drevenicu, pec, vyrobiť všetko potrebné – hrnce, drevené lyžice, kolísky, postele, skrine, truhlice, sudy, utkať koberce, vyrobiť nástroje – hrable, kosy, zasiať, zasadiť, uchovať úrodu, starať sa o domáce zvieratá, vyrobiť píšťaly, fujary, trombity, jednoduché husle, gajdy, boli sebestační. Vedeli sa liečiť, zachovávali staré védické zvyky napriek kresťanstvu.
Snímka: Liptovská Teplička/legendarium.info
Snímka: Najznámejší slovenský kosec Lukáš F.Janoška Kindera/Pohorelá/Foto: Martin Habo Habanek
Bačovské povolanie malo v minulosti vysokú prestíž. Bača bol na dedine ktosi. Bol to veľmi vážený človek, stojaci najvyššie v hierarchii slovenskej pastorálnej – pastierskej spoločnosti. Takéto označenie sa vymyká možno historickým štandardom, ale valaská kolonizácia z prelomu 14. a 15. storočia vytvorila v hornatých oblastiach Slovenska práve takýto typ spoločnosti, ktorý v rôznych podobách prežil až dodnes a zanechal na Slovákoch hlbokú stopu. Salašník bol hospodár, ktorý dohliadal na gazdovanie s ovcami za celé spoločenstvo chovateľov, čo si dalo pásť ovce na salaši vybranému bačovi, valachom a honelníkom. Salašník bol vážený gazda, ktorý choval viac dobytka a oviec, muž, čo rozumel veci, mal autoritu v obci, aj pred bačom a valachmi.
Slovenskí bačovia sú pokračovateľmi hrdej a váženej profesie. Ospievanej v piesňach, preživšej v ojedinelom umení, kultúre a, pravdaže, v bryndzi.
Maľba na sklo – Pastier oviec od autorky Valérie Zuzany Benáčkovej
Snímka: Bača z Madačky/Karol Plicka
Skutočný bača je človek – všeumelec. Súčasťou bačovstva je aj život v odlúčení, často kilometre od najbližšej viesky. Patrí k nemu znášanie všetkých vrtochov počasia. Chce to zoceleného chlapa, človeka veľmi zručného, ktorý si vie poradiť v každej situácii. Univerzitou bačov bol život na salaši. Práve tu sa dedili, generačne rozvíjali a zdokonaľovali stáročné profesionálne skúsenosti. Chlapci vyrastali na salašoch od útleho detstva, ako mocneli a múdreli, prešli všetkými pozíciami, než mohli tí najlepší ašpirovať na manažérsku hodnosť bača. Baču charakterizujeme ako najšikovnejšieho ovčiara spomedzi všetkých, muža s vynikajúcou znalosťou výroby kvalitného syra, človeka pracovitého a čistotného, statočného a čestného, ktorý zverený statok miluje ako svoj vlastný, pašu šetrí a nie humpľuje. Bačovia poznali prírodu ako vlastnú dlaň. Vedeli určiť a predpovedať počasie podľa východu a západu slnka, podľa hviezd, postavenia mesiaca, podľa správania sa zvierat. Poznali liečivú moc rôznych drevín, bylín a plodín, zbierali ich a pripravovali liečivé čaje, šťavy a masti. Viacerí bačovia boli známi ako liečitelia, ktorí uzdravovali ľudí a aj zvieratá, niektorým z nich ľudia pripisovali až nadprirodzené schopnosti. Bača bol magická postava – ako človek s nadprirodzenými schopnosťami, ktorý môže zarieknuť, odvábiť mladého muža od vyhliadnutej dievčiny, aj preto niektorých prirovnávali k strigôňom.
Slovenský čuvač je nádherný a dôstojný pes, ochranca stád, je našim kultúrnym dedičstvom, ktoré musíme chrániť. Po stáročia predstavoval slovenský čuvač pre obyvateľov zo slovenských Tatier nenahraditeľného pomocníka. Ochraňoval udatne stáda oviec, dobytok i drobnejšie domáce zvieratá pred útokmi predátorov, upozornil na každého nepozvaného hosťa na pastvine. Tento pes je excelentným strážcom. Robí česť svojmu menu a pozorne počúva aj ten najmenší nezvyčajný šramot. Je pripravený v každej situácii, kdekoľvek a kedykoľvek, chrániť neohrozene celú svoju rodinu aj jej majetok. Pri práci a strážení svojho domova je húževnatý a aktívny, ale vo vnútri domu, v kruhu rodinnom, sa vie správať príjemne pokojne, nevyžaduje neustálu pozornosť.
Snímka: Bača Ján Halaša s pomocníkom, 1939 – Slovenská národná galéria, SNG