Proroctvá pre Slovensko a svet
Slovensko – Svetová krajina.
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: iStock
Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o „géniovi Slovanstva“, ktorý sedí a plače nad rozhádanosťou Slovanov, alebo o tom, že „každý národ má pod Božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až keď dub už dávno odkvitol“?
Ján Pavol II.: „Nebojte sa!“ „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.“
Doplnenie proroctva Jána Pavla II. pre Európu: „Islam obsadí Európu.“ „Islamizmus napadne Európu. Videl som hordy, ktoré prišli…“
Snímka: Ján Pavol II./TASR
Snímka: RNDr. Emil Páleš, CSc./Aktuálně.cz
RNDr. Emil Páleš, CSc.: Čo mal na mysli Ľudovít Štúr, keď hovoril o „géniovi Slovanstva“, ktorý sedí a plače nad rozhádanosťou Slovanov, alebo o tom, že „každý národ má pod Božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až keď dub už dávno odkvitol?
„Slovensko je Šípová Ruženka, ktorá spí. Ale možno aj preto, že intelektuáli mu prednášajú odkiaľsi prevzaté mŕtve teórie, ktoré mu nič nehovoria. Západné národy rozvinuli poznanie vonkajšej prírody, ktoré v podobe techniky zmenilo svet. Som presvedčený, že Slovania majú teraz rozvinúť vedu o duši, ktorej plodom bude psychologická, spoločenská a mravná revolúcia. Začať to musia západní Slovania. Prepracujú svoje citové vnuknutia, čím sa premenia na nový druh imaginatívneho poznania – slovanské oko srdca. Svet kráča v ústrety bodu, kde bude jeho osud závisieť od takého poznania a nikde inde nie sú preň dané lepšie predpoklady ako tu.“
Ľudovít Štúr: Úprimné, priame, dobre rozvážené a chlapské to majú byť slová, vychádzajúce z hrude človeka, ktorého myseľ od útlej mladosti najvrúcnejšie zaujatá bola osudmi nášho kmeňa, človeka, ktorého zrak s bôľom preputoval žalostnú minulosť našu, ale radosťou zažiaril, keď sa mu ukázala veľká, skvelá budúcnosť, čakajúca na nás, človeka, ktorý pre život kmeňa nášho všeličo vykonal i pretrpel a bol i je imúnny voči akýmkoľvek vonkajším vplyvom. Nech však namiesto toho hovorí samo posolstvo.
Nuž nech sa nik nepozastaví nad tým, že slovanské zmýšľanie sa tu prednáša s úprimnosťou, ako ešte nikdy predtým, a slabé dušičky medzi nami nech sa ver’ nesplašia z otvorenosti reči našej, veď ak chceme zjednotiť sa a konať, musíme si raz spoločný cieľ vytýčiť, a sila naša zo dňa na deň rastie, sila našich nepriateľov rozzúrených slabne však a ubúda, na nás, ak odvahu naberieme k činom, isté víťazstvo čaká, na nich však porážka istá. Nijaká moc, keby to priam moc vlád bola, nemôže už zgniaviť život náš, ktorý v sebe nesie idey budúcnosti, šťastie i nešťastie budú ho napomáhať, na výslní, v daždi, za hromov i bleskov dozrievať bude. Taký je chod prírody! Nehody, útlak a prenasledovania všakového druhu iba vyskúšajú silu našu, ducha nášho popchnú a vybičujú, posilnia a zocelia vôľu našu, a k veľkému dielu, čo pred nami stojí, potrebujeme silu, podnikavého, smelého ducha, zocelenú, nepoddajnú vôľu. Nuž nech sú otvorené a chlapské tieto slová, bratia!
Snímka: TASR
Snímka: P.O.Hviezdoslav/TASR
P.O.Hviezdoslav: „Nadišla doba, keď národ potrebuje väčšmi charakter ako talent. Lebo talent je meteor, ktorý sa zablysne a zhasne, ale charakter je stálica, ktorá trvá.“
Hviezdoslavova vízia budúceho osudu Slovanov:
Náš všeslovanský prorocký duch P.O.Hviezdoslav sa ozve na jeho volanie v skladbe „Slavianstvo, teba sudba stíha … “ – nádhernou, priam „božskou“ prorockou víziou budúceho osudu a poslania Slovanov:
Len keď sa do žilôčky zmladíš, keď napravíš sa do kosti: základom pravdu, v láske svoj byt zriadiš, hol zložíš spravedlnosti; keď sudbou štvané, bité Hospodinom nedarmo prejdeš celú očistu, lež hnutím mysle každým, každým činom sa zblížiš skromne ku Kristu;
keď takto zavrieš všetky rany, ichž na tele máš, na duši: len vtedy môže reč byť o poslaní, čo na zemi ti prísluší. Tu z chaosu jak vstaneš v plnom zdraví, tvár okráženú slnca jasnotou, a človečenstvo odeješ v nach slávy a spasíš teplou dobrotou!
Boh, ktorý dal ti vzrásť tak telom, na duchu tak ti požehnal, on iste vtedy za tým bral sa cieľom: by zaľúbenie v tebe mal, odhrnúc sudbu, po večnosti métu ťa vytešeným zrakom sprevádzal… I neblúď ďalej! Nerob radosť svetu a Bohu nespôsobuj žiaľ!“