SLÁVNY DEŇ VEĽKÉHO VÍŤAZSTVA SLOVÁKOV
Slovensko – Svetová krajina.
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: internet
Revolučné vrenie v Európe v 19. storočí neobišlo ani habsburskú monarchiu. 13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni a 15. marca v Pešti. Nepokoje prinútili dvor k likvidácii absolutizmu a k rozšíreniu občianskych práv a slobôd. Štúr, Hurban a Hodža nové pomery privítali s nádejou v slobodnejší a dôstojnejší občiansky život. Štúr aj po skončení revolúcie nazýval deň 22. septembra 1848 „dňom veľkého víťazstva Slovákov“.
U najvýznamnejšieho Slováka Ľudovíta Štúra to nebolo vlastenectvo reči, ale vlastenectvo skutkov, pretože najkrajšie slová sú skutky a týmto sa nepochybne Ľudovít Štúr riadil. Keď bolo treba, aby si ľudia na území Uhorska, ktorí boli Slovákmi, porozumeli, tak sa postavil za spisovnú slovenčinu. Keď chcel dať dokopy roztratené ostrovy Slovákov, tak prišiel so Slovenskými národnými novinami. A ak to bolo málo, išiel do uhorského snemu a tam bojoval ako významný politik. A ak aj to bolo málo, tak zobral do ruky zbraň a bol jedným z revolučných vodcov v rokoch 1848 – 1849.
Ľudovít Štúr/snímka: rtvs.sk
Zhromaždenie slovenského ľudu z jari 1848 od Petra Michala Bohúňa
V čase, keď sa aj ostatné nemaďarské národy v monarchii hlásili k duchu doby a požadovali svoje národné práva, vystúpili i Slováci so svojim programom, ktorý sformulovali do 14. bodov v Žiadostiach slovenského národa. Vzišli ako kompromisné riešenie po predchádzajúcich tzv. Liptovských žiadostiach (28. marca 1848) a Žiadostiach slovenského národa v stolici nitrianskej (28. apríla).