SVETOVÉ SLOVENSKÉ PRÍSLOVIA A POREKADLÁ

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Snímka: Karel Plicka

Svetové slovenské príslovia a porekadlá

Slovenské príslovia a porekadlá majú často ľudový pôvod a nesú v sebe poučenia a múdrosti. Obidve nepriamo opisujú nejaký jav. Základný rozdiel medzi nimi je ten, že príslovie obsahuje ponaučenie, zatiaľ čo porekadlo ho neobsahuje. Na Slovensku sa podarilo zozbierať vyše 13 000 prísloví, porekadiel, úsloví, hádaniek a zastúpené sú takmer všetky slovenské kraje. Ľudová slovesnosť, šíriaca sa prevažne ústnym podaním, od nepamäti zachytávala reč ako atribút národa so všetkými jeho špecifikami, vrátane tematickej stránky, v ktorej sa odrážal život a práca ľudí, ich uvažovanie a zvyky.

Národne uvedomelý Daniel Sinapius-Horčička

Národne uvedomelý autor bol Daniel Sinapius-Horčička narodený 3. augusta 1640 v Sučanoch. Ako jeden z prvých ukazoval cestu k dnešnej spisovnej slovenčine a bol na začiatku utvárania základov chápania novodobého slovenského jazyka. Pochádzal z rodiny kazateľa a po štúdiách v Levoči a v nemeckom Wittenbergu pracoval ako rektor v Jelšave, kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, no veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk a vyčíta nedostatok vlastenectva; vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a venuje sa súdobej slovenskej mládeži, a taktiež zámerne používa slovenské jazykové prostriedky, ktoré uprednostňuje pred literárnou češtinou. Daniel Sinapius-Horčička zomrel 27. januára 1688 v Levoči.

Snímka: hlavnespravy.sk

Snímka: internet

Najstaršia známa zbierka slovenských prísloví

V roku 1678 vydal Daniel Sinapius-Horčička, ako učiteľ v exile, v kontexte vtedajšej slovenskej literatúry pozoruhodnú dvojjazyčnú knihu s názvom Neo-forum Latino-Slavonicum – Nový trh latinsko-slovenský. Slovenská zložka diela pozostáva z prísloví a porekadiel, ktoré poznal z domu či z literatúry, latinskú zložku tvoria zvyčajne sentencie rímskych klasikov. Literárny historik Jaroslav Vlček o diele napísal: „Táto knižka je najstaršia dosiaľ známa zbierka slovenských prísloví a má zrejmý ráz školskej učebnej pomôcky.“ Bola to teda podporná učebnica pri štúdiu latinského i slovenského jazyka.

Mnohé príslovia z knižky Sinapia sa na Slovensku používajú doteraz:

Ani be, ani me. Babku k babce, budú nohavice. Bližší košula než kabat. Co si navaril, to jez. Co slina na jazyk prinese. Darovanému koňovi netreba v zuby hledeti. Drž jazyk za zubami. Dva kohúti nemohú se na jedném smetisku znašeti. Dvakrát dáva, kdo rýchlo dáva. Hladný nepreberá. Hledá dne včerajšího. Chceš-li s vlky žiti, musíš s nimi vyti. Chudoba poctivosti netratí. Jak osobe posteleš, tak ležeti budeš. Jaká praca, taká placa. Jako kvočka na vajcach doma sedí. Jako rak červený. Jako sem kúpil, tak prodavam. Jako sobe kdo navarí, tak jisti bude. Jakoby hrach na stenu metal. Jakoby kameň do vody uvrhl. Jakoby mu z oka vypadl. Jakoby na jehlach sedel. Jakoby se znovu narodil. Jakový pan, takový kram. Každá liška svúj chvost chváli. Kde ma dve oči ponesú. Kdo komu jamu kopa, sám do ní upada. Kdo neskoro chodí, sám sobě škodí. Kdo učí jiného, učí se sameho. Klin klinem.

Svetová úroveň slovenských ľudových slovesností

Potichu, bez veľkej pompy vznikla pred vyše sto rokmi najväčšia zbierka našej ľudovej slovesnosti. Adolf Peter Záturecký pod pseudonymom Borovohájsky vydal v roku 1894 zbierku Slovenské hádanky, ktorá dlho predstavovala jediné vydanie tohto žánru folklórneho materiálu; v roku 1897 vydal v Prahe nákladom Českej akadémie Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví. Táto monumentálna zbierka obsahujúca približne 13 000 položiek je výsledkom autorovho viac ako tridsaťročného bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva. V dobovom medzinárodnom kontexte prevýšila všetky obdobné zbierky a jej vedecká úroveň (triedenie a usporiadanie materiálu, odkazy na inonárodné zbierky prísloví, jazykové spracovanie) bola vysoko vyzdvihovaná.

Snímka: kukninato.sk

Snímka: wikipedia.org

Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj milovníkovi slovenskej ľudovej slovesnosti Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral a rozdelil podľa vlastností. Historické príslovia a porekadlá neprenášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov. Adolf Peter Záturecký narodený 25. november 1837, Liptovská Sielnica bol slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník, šľachtic. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Zaoberal sa aj zbieraním rečovej slovnej zásoby, prispel Slovenskou mluvnicou obsahujúcou gramatické poučky. Roku 1877 – 1879 vydával a redigoval u Filipa Macholda v Banskej Bystrici časopis Evanjelická škola. V rukopise zanechal zoznam názvov obcí Liptova a Turca. Autor pedagogických a ľudovýchovných článkov, ktoré publikoval v dobových novinách a časopisoch. Zostavil pedagogické učebnice, didaktizujúce a gratulačné verše pre deti. Adolf Peter Záturecký zomrel 1. júla 1904 v Brezne.

Kompletná sekciu svetových slovenských prísloví a porekadiel si môžete prečítať v SLOVENSKEJ BIBLII

Čo sa dozviete z kompletnej sekcie?

  • Kompletne spracovanú sekciu myšlienok o svetových slovenských prísloviach a porekadiel a veľký výber slovenských prísloví a porekadiel, ktoré od nepamäti zachytávali reč ako atribút národa so všetkými jeho špecifikami, vrátane tematickej stránky, v ktorej sa odrážal život a práca ľudí, ich uvažovanie a zvyky.

Čo je Slovenská Biblia?

  • Svetové obrazovo – duchovné dielo slovenského národa.
  • Spracovaná mozaika dokumentu 419 strán základu identity slovenského národa na ceninovom papieri.
  • 57 spracovaných kategórií diela slovenského národa.