Svetoví slovenskí hudobníci

Slovensko – Svetová krajina.

Pokračovať

Snímka: filharmonia.sk

Svetoví slovenskí hudobníci

Slovensko je bohaté na hudobníkov a umelcov svetového formátu. Prestížne ocenenia, uznania ľudí, chvála svetových médií, koncerty po celom svete a hudba znejúca v najslávnejších hollywoodskych filmoch a operných a koncertných scénach. Svetoví slovenskí hudobníci, vďaka ktorým svet vie, kde je Slovensko.

Eugen Suchoň

Svetoznámy slovenský hudobný skladateľ Eugen Suchoň, jeden zo zakladateľov súčasnej slovenskej hudby, tvorca prvej národnej opery a hudobný pedagóg a teoretik Eugen Suchoň sa narodil 25. septembra 1908 v Pezinku. Ako jeden z prvých slovenských skladateľov prenikol Eugen Suchoň na zahraničné koncertné pódiá a operné scény. Svojimi hudobnými skladbami sa stal známy nielen po celej Európe, ale aj v USA, Japonsku, Austrálii a na Blízkom východe. Napríklad jeho Baladickú suitu po slovenskej premiére v roku 1936 uviedli v Prahe a nemeckých Drážďanoch, do repertoáru ju zaradili aj v Rakúsku Viedenskí filharmonici. Hrali ju aj v Rotterdame (Holandsko), Utrechte (Holandsko), Bazileji (Švajčiarsko), Budapešti (Maďarsko), Bukurešti (Rumunsko), Záhrebe (Chorvátsko). V zahraničí interpretovali aj Žalm zeme podkarpatskej a jemu predchádzajúca Sonatína pre husle a klavír op. 11 zaznela v roku 1939 na XVII. festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM) v poľskom Krakove. Vytvoril okolo 100 hudobných diel, zložil symfonické básne, slovenské ľudové piesne pre zbor a orchester a iné hudobné žánre. Najväčšie uznanie získali opery Krútňava a Svätopluk. Eugen Suchoň zomrel 5. augusta 1993 v Bratislave.

Snímka: operaslovakia.sk

Ján Cikker

Patril k najvýznamnejším európskym hudobným skladateľom 20. storočia. Nejeden kritik na Západe v 60. rokoch videl v jeho dielach vzor toho, ako by sa mala vyvíjať moderná európska opera, ktorá nerezignuje na zrozumiteľnosť. Ján Cikker sa narodil 29. júla 1911 v Banskej Bystrici. Jeho otec, profesor na gymnáziu, pochádzal z viedenskej rodiny Zikkerovcov. Syna do matriky však zapísal už s fonetickým prepisom priezviska Cikker. Hoci Ján Cikker pracoval a býval v Bratislave, jeho domovom ostala Banská Bystrica. Mal tam stále svoju matku. Tu ho zastihol august 1944 a začiatok Slovenského národného povstania, s ktorým sa spája aj Cikkerovo známe dielo – zvučka pre Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici, ktorú sám nahral na klavíri. Motív znelky použil onedlho aj v skladbe Pochod povstalcov. Na jar 1945 sa Ján Cikker v Bratislave vrátil k pedagogickej i skladateľskej práci. Svoju kompozičnú činnosť obohatil o literárnu prácu. Veľa o hudbe písal, v rokoch 1945 1948 zastával post dramaturga opery v SND. Od konca 50. rokov pribúdalo uvedení jeho diel, najmä opier, v zahraničí, najviac v oboch nemeckých štátoch, a to často na významných scénach. Po druhej svetovej vojne žiaden operný skladateľ žijúci vo vtedajšom Česko-Slovensku nedosiahol taký ohlas na západ od železnej opony. Cikkerova opera Vzkriesenie, ktorá mala v roku 1962 premiéru v Prahe, sa dočkala za nasledujúce desaťročie pätnástich naštudovaní. Jeho ďalšia opera, Hra o láske a smrti, mala svetovú premiéru na Mníchovskom festivale 1969. Na festivalovom plagáte bola koláž podpisov zúčastnených skladateľov: Mozart, Wagner, Verdi, Strauss, Cikker. Je autorom početných symfonických diel, oratória Óda na radosť, symfonickej trilógie O živote, mnohých komorných i vokálnych diel (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesní). Významnou kapitolou Cikkerovej tvorby sú potom opery – napríklad Juro Jánošík (1950–1953), Beg Bajazid (1957), Obliehanie Bystrice (1979–1981), Zo života hmyzu (1984–1986) a ďalšie. Cikker bol skladateľskou osobnosťou medzinárodného významu. V jeho tvorbe dominuje séria deviatich opier. V každej z nich zobrazoval myšlienky humanizmu, túžby po slobode a vlastenectva. Ján Cikker zomrel 21. decembra 1989 v Bratislave.

Snímka: jan-cikker.org

Snímka: classical-music-records.com

Alexander Moyzes

Alexander Moyzes bol uznávaným umelcom. Slovenský skladateľ a zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa 4. septembra 1906 v Kláštore pod Znievom ako syn významného priekopníka slovenskej národnej hudby Mikuláša Moyzesa. Vyrastal v Prešove. Neskôr študoval v Prahe na konzervatóriu kompozíciu, dirigovanie a hru na organe. Po jeho skončení začal učiť na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Jeho kompozícia bola ovplyvnená bohatým pražským hudobným životom. Jeho umelecká cesta však spočívala v nadväznosti na slovenskú ľudovú pieseň. Spojil majstrovskú kompozičnú techniku so základnými znakmi slovenskej ľudovej hudobnosti a vytvoril slovenskú národnú hudbu. Neskôr sa stal profesorom VŠMU a zaslúžil sa o vybudovanie SĽUK-u, kde bol aj prvým riaditeľom. Jeho dielo zahŕňa tiež tvorbu pre ľudové súbory ako sú SĽUK či Lúčnica, scénické hudby pre divadlo a taktiež filmovú hudbu. Alexander Moyzes bol najhrávanejším slovenským autorom v zahraničí. Za svoje hodnotné celoživotné dielo a zásluhy o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry získal popredný hudobný umelec mnohé ocenenia a vyznamenania. V roku 1966 mu bol udelený titul Národný umelec. Alexander Moyzes zomrel 20. novembra 1984 v Bratislave.

Ján Levoslav Bella

Prvý profesionálny slovenský skladateľ s erudovaným hudobným vzdelaním Ján Levoslav Bella. Slovenský hudobný génius. Ján Ignác Bella sa narodil 4. septembra 1843 v Liptovskom Mikuláši. Meno Levoslav prijal ako birmovné meno a vymenil za Ignác. Vyrastal v rodine organistu a mal deväť súrodencov. Napriek dovtedajšiemu rozsiahlemu dielu sa do povedomia hudobnej verejnosti v období prvej Česko-Slovenskej republiky (1918-1938) Ján Levoslav Bella výraznejšie zapísal až po uvedení opery Kováč Wieland. Svetová premiéra sa uskutočnila 28. apríla 1926 v Slovenskom národnom divadle v slovenskom preklade Vladimíra Roya pod taktovkou Oskara Nedbala a v réžii Václava Jiřikovského. Nielen operou, alebo kantátami na slovenské národné motívy, ale aj sakrálnymi (Omša b mol pre sóla, zbor a orchester), komornými (Sláčikové kvarteto e mol, Sláčikové kvarteto c mol, Sonáta b mol pre klavír, Sláčikové kvarteto B dur), orchestrálnymi (Koncertná predohra Es dur, symfonická báseň Osud a ideál, nedokončená Symfónia c mol) dielami sa Ján Levoslav Bella stal zakladateľskou osobnosťou slovenskej národnej vážnej hudby. Ján Levoslav Bella zomrel 25. mája 1936 v Bratislave.

Snímka: operaslovakia.sk

Snímka: Archív HC/Anton Šmotlák

František Krištof Veselý

František Krištof Veselý, rodným menom František Veselý narodený 12. apríla 1903, Skalica bol slovenský spevák, herec a režisér. Spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Bol aj spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave. V roku 1931 podpísal zmluvu so Slovenský národným divadlom do operetného súboru. Tu okrem spievania aj režíroval operety (1931 až 1933, 1936 – 1938, 1940 – 1946). Popri vystupovaní v maďarskom alebo slovenskom divadle hosťoval aj v českých divadlách. Svoju prvú filmovú rolu stvárnil v roku 1936 v komédii Uličnice. Okrem hrania v tomto filme aj spieval. V tomto istom roku nahral aj svoju prvú platňu vo firme Ultraphon. V archíve Slovenského rozhlasu je viac ako dvestopäťdesiat jeho piesní. Naspieval aj niekoľko platní pre nemecké firmy Telefunken a Polydor. Bol spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave, ktoré otvorili 30. 11. 1946 premiérou Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy v réžii Drahoša Želenského. Viedol tu súbor hudobnej komédie. V divadle Nová scéna pôsobil medzi rokmi 1946 – 1964. Zomrel 13. marca 1977 v Bratislave.

Gejza Dusík

Génius melódie Gejza Dusík narodený 1. apríla 1907, Zavar bol slovenský hudobný skladateľ. Patrí medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby a spolu s Pavlom Braxatorisom a Františkom Krištofom Veselým patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Gejza Dusík je spolutvorcom dejín slovenského hudobného umenia, spolu so svojimi generačnými druhmi Alexandrom Moyzesom, Eugenom Suchoňom a Jánom Cikkerom. Jeho vklad do hudobnej moderny, ako tvorcu slovenskej národnej operety, je veľmi významný. Už v roku 1935, teda ešte pred absolvovaním konzervatória, mala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave premiéru jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky. Napísal ju na námet dobovej veselohry Emanuela Brožíka, na textoch spolupracoval dr. Juraj Haluzický. Medzi rokmi 1942 až 1948 založil a aj viedol vlastné hudobné vydavateľstvo. V roku 1945 delegácia SAS – Slovenský autorský svaz v zoskupení Ján Cikker, Gejza Dusík, Ilja Jozef Marko a Pavol Čády podpísali s OSA (Ochranný svaz autorský) – s českým svazem – spoluprácu medzi obidvoma autorskými zväzmi. V roku 1949 sa stal riaditeľom zväzu a ako riaditeľ zväzu pracoval do roku 1974. Gejza Dusík je autorom asi 250 tanečných piesní, hudobných komédií a operiet. Celkovo napísal 13 operiet, z nich do roku 1945 bola najpopulárnejšia Modrá ruža na libreto dr. Pavla Braxatorisa. Zomrel 6. mája 1988 v Bratislave.

Snímka: mojakultura.sk

Snímka: senica.sk

Pavol Braxatoris

Pavol Braxatoris narodený 4. februára 1909, Senica bol slovenský libretista, textár a jeden zo zakladateľov slovenskej operety, syn básnika a prekladateľa Martina Miloša Braxatorisa a vnuk básnika Andreja Sládkoviča. Medzi spoluzakladateľov slovenskej operety sa zaraďuje spoločne s Gejzom Dusíkom a Františkom Krištofom Veselým. Prvá opereta, ktorú vytvoril s Gejzom Dusíkom mala premiéru v roku 1938, jej názov je – Keď rozkvitne máj. Mnohé piesne z tejto operety ako aj ďalších spoločných operiet zľudoveli, z operety Keď rozkvitne máj je to napríklad táto pieseň – Rodný môj kraj. Táto opereta mala premiéru v Slovenskom národnom divadle a hlavnú úlohu v nej stvárnila Mária Kišonová-Hubová, známa slovenská operná speváčka. V roku 1939 v Slovenskom Národnom divadle mala premiéru ďalšia spoločná opereta s názvom Modrá ruža. Túto operetu hrali skoro na všetkých divadelných javiskách na Slovensku. V roku 1944 mala premiéru už tretia v poradí spoločná opereta s Gejzom Dusíkom s názvom Tajomný prsteň. V roku 1954 mala premiéru na Novej scéne v Bratislave ďalšia opereta Zlatá rybka. V roku 1956 mala v Košiciach premiéru opereta Hrnčiarsky bál, ktorej najznámejšou piesňou je Pieseň o rodnej zemi. Známejšia je táto pieseň pod názvom Najkrajší kút. V roku 1963 mala premiéru ďalšia opereta Karneval na Rio Grande (uvádzaná aj pod titulom Potulný spevák), opereta sa odohrala v Štátnom divadle v Košiciach. V roku 1971 mala premiéru na Novej scéne v Bratislave opereta To by bola láska. Pavol Braxatoris napísal viac ako 200 piesňových textov, mnohé z týchto piesňových textov sa stalo hitmi, ktoré sú známe aj v súčasnosti. Zomrel 19. januára 1980 v Bratislave.

Štefan Kocán

Slovenský operný spevák Štefan Kocán slávi úspechy na najväčších svetových operných scénach. Jeho svetový slovenský bas pravidelne počuť v milánskej La Scale i v newyorskej Metropolitnej opere. Štefan Kocán z Dolného Dubového narodený 17. november 1972 pri Trnave patrí k špičke medzi opernými basovými interpretmi. Vystupoval v najprestížnejších operných sálach sveta, na pódiach milánskej La Scaly, londýnskom Royal Opera House či newyorskej Metropolitnej opery, kde debutoval v úlohe Kráľa vo Verdiho Aide. Odvtedy tu vystupuje pravidelne ako Sparafucile v Rigolettovi, Ferrando v Trabadúrovi, Ramfis v Aide či Veľký Inkvizítor v Don Carlosovi. V SND ho môžete vidieť v úlohe Komtúra v Mozartovej opere Don Giovanni.

Snímka: FB/Stefan Kocan

Kompletnú sekciu 29 svetových slovenských hudobníkov si môžete prečítať v SLOVENSKEJ BIBLII

Čo sa dozviete z kompletnej sekcie?

  • 29 svetových slovenských hudobníkov.

Čo je Slovenská Biblia?

  • Svetové obrazovo – duchovné dielo slovenského národa.
  • Spracovaná mozaika dokumentu 419 strán základu identity slovenského národa na ceninovom papieri.
  • 57 spracovaných kategórií diela slovenského národa.