SVETOVÍ SLOVENSKÍ ŠPORTOVCI
Slovensko – Svetová krajina.
Slovensko – Svetová krajina.
Snímka: futbalsfz.sk
Príbehy svetových slovenských športovcov, ktorí potvrdili nielen charakter, húževnatosť, vytrvalosť, pracovitosť, pevnú a nezlomnú vôľu a cieľavedomosť, ale aj napriek sláve a veľkým športovým úspechom ukázali predovšetkým najmä svoj osobnostný Olymp a zostali skromní, pokorní a ľudskí.
Svetská sláva, poľná tráva. Na ňu si nikdy nepotrpel. Sálala z neho skromnosť a pokora. Legendárny Ján Popluhár narodený 12. septembra 1935 Čeklís – dnes Bernolákovo, slovenský futbalista 20. storočia. Bol silný chlap, ale aj dobrák od kosti. A vypracoval sa na nedostižného kráľa šestnástky. Vo vzduchu bol neprekonateľný. Mal skvelý prehľad i jedinečný výskok. Neprešli cez neho najväčšie hviezdy jeho éry – Pelé, Eusébio, di Stéfano, Puskás. Figuruje na zozname UEFA Jubilee 52 Golden Players. Obranca ostrý ako britva a pevný ako žuľa na to nikdy nepotreboval nefér zbrane. V predlhej kariére nebol rytier najpopulárnejšej hry nikdy vylúčený. V roku 1967 mu udelili Svetovú cenu za fair play. U neho patrilo na jednu úroveň futbalové umenie i charakter. Jeho svetom býval vždy futbalový trávnik. Keď si obul kopačky a rozbehol sa po ňom, cítil sa rovnako, ako keď otvoril dvere svojho domu v Bernolákove, ktorý si svojpomocne postavil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Na ihrisku bol ako doma. Mimoriadne si vážil pozvánku do výberu sveta, ktorý sa v októbri 1963 stretol s Anglickom. Krajina, ktorú považujú za kolísku futbalu, oslavovala sté výročie založenia svojej asociácie. Smrť najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Jána Popluhára obletela celý futbalový svet a šokovala aj najväčšie brazílske legendy vrátane futbalového kráľa Pelého. Na Popluhárovo hráčske umenie, ľudskosť a férovosť v Brazílii nikdy nezabudli. Jána Popluhár zomrel 6. marca 2011 v Bratislave.
Snímka: rodinný archív Jána Popluhára
Snímka: rodinný archív Jána Popluhára
Brankár, ktorého nám závidel hokejový svet, sa narodil 2. augusta 1942 v Bratislave ako druhé z troch detí. Vyrastal na bratislavskom sídlisku Nová Doba blízko Tehelného poľa. Prvou bránkou, do ktorej sa postavil, bola futbalová. Hokejovú kapitolu začal písať ako brankár pozemného hokeja v klube Kovosmalt Petržalka. Hokejové tribúny nadchýnal brilantne vybrúseným štýlom, bleskurýchlou lapačkou a železnými nervami. Bol povestný svojím pokojom, ktorý prenášal aj na spoluhráčov. Aj vďaka týmto vlastnostiam podľa viacerých hokejových odborníkov predbehol svoju dobu. Mimoriadnym výkonom upútal (v tom čase už 34-ročný) na prvom ročníku Kanadského pohára 9. septembra 1976 v Montreale, keď v súboji s domácimi „javorovými listami“ v prvom zápase vychytal domáce hviezdy, akými boli Phil Esposito, Bobby Orr, Bill Barber či Bobby Clarke. Zneškodnil 29 striel a Česko-Slovensko tak jeho zásluhou vyhralo 1:0. Celý svet vtedy obletela snímka, ako si s kanadským brankárom Roggie Vachonom po zápase priateľsky vymieňali dresy. Stalo sa tak po prvý raz v histórii a Dzurilla sa stal z večera na ráno v „kolíske hokeja“ jednou z najjagavejších hokejových hviezd. „Mister Zero“, ako ho po stretnutí nazývali zámorskí komentátori, dostal okamžite ponuky od viacerých tímov NHL, všetky však odmietol. Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner v Slovane a nemeckom klube Düsseldorf EG. Dzurilla zomrel na zlyhanie srdca 27. júla 1995 v Düsseldorfe.
Snímka: Zetor Brno
Snímka: hcslovan.sk
Ondrej Nepela narodený 22. januára 1951 v Bratislave. Skromný velikán a kráľ slovenského ľadu. Muž bez nervov. Krasokorčuľovanie nikdy nevnímal ako príťaž. Bavilo ho to. Mal charakter, lebo to bola veľká obeta. A obrovský dôkaz lásky k športu. Nepela tvrdil, že ako chlapča bol športové drevo, no málokto mu to veril, lebo na ľade pôsobil ako elegán. Na brilantnom korčuľovaní, ktoré sa stalo základom jeho neskoršej dokonalosti kreslenia povinných cvikov, mala zásluhu trénerka Hilda Múdra, ktorá vyučovala zásadne na korčuliach, ale aj Ondrejova vrodená usilovnosť. Kariéra zodpovedala Nepelovým predstavám – celú prežil v pokore, aj preto bola taká úspešná. Málokto vnímal, že sa stal vzorom vo veku, v ktorom iní vzory kopírujú. Vďaka tomu, že zdedil poslušnosť aj poctivosť a na rozdiel od niektorých iných danosti neprehajdákal. Patril medzi tých, čo vo vyjadrovaní vyznávali zásadu, že menej je viac. Ondrej Nepela zomrel 2. februára 1989 v Mannheime.
Snímka: slovenskezahranicie.sk